Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/148/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712203743
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2712203743.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: V. G., nar. X.X.XXXX,

trvale bytom XXX XX R., t.č. bytom: J.. J. 6, XXX XX R., štátny občan SR, zastúpený advokátkou:
JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč proti mal. žalovanej: U. G., nar.
X.X.XXXX, bytom M. X. XX, XXX XX P., štátny občan SR, zastúpená matkou: A. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. X. XX, XXX XX P., štátny občan SR, zastúpená splnomocnencom: Právne centrum s.r.o., so
sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873 o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodná žalobkyňa H. G., nar. XX.X.XXXX sa žalobou podanou na súde dňa 25.5.2012 domáhala proti
žalovanej vrátenia daru a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa
5.5.2000 darovala žalovanej jednoizbový byt č. X na 3. nadzemnom podlaží zľava ako druhý v bytovom
dome s.č. XXXX, vchod č. XX, ul. M. v R., byt v celosti, vrátane podielu vo výške 19/3738 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a podiel 19/3738 na pozemku p.č. 771, 772, 773,
774, 775, 776, zast. pl. vo výmere 1274 m2, zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX. Predmetný
bytdarovalasvojejvnučke,vtedydvojročnejžalovanej.Ďalejvžalobeuviedla,žeanivnučkaanijejmatka

žalobkyni ako staršej a veľmi chorej žene v ničom nepomáhajú. Žalobkyňa je cukrovkárka a onkologická
pacientka a jej zdravotný stav sa v posledných dvoch rokoch veľmi zhoršil. Nevládze sama vykonávať
ťažšie domáce práce, nosiť nákupy, chodiť po lekároch a pod. V týchto veciach je odkázaná najmä na
pomoc cudzích ľudí. Neposkytovanie pomoci zo strany obdarovanej a jej matky v čase, keď žalobkyňa
takúto pomoc najviac potrebuje, považuje za hrubé porušenie dobrých mravov a za veľký nevďak. Je
presvedčená, že uvedeným konaním žalovaná a jej matka naplnili skutkovú podstatu ustanovenia § 630
Občianskeho zákonníka a vzniklo jej tak právo na vrátenie daru, čo matke žalovanej oznámila listom zo

dňa 23.4.2012. Týmto listom tiež žiadala o okamžité vrátenie daru. Matka žalovanej na jej výzvu nijako
nereagovala.

Maloletá žalovaná zastúpená zákonnou zástupkyňou so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť z
nasledovných dôvodov: Konanie popísané v žalobe a v predchádzajúcej žiadosti o vrátenie daru zo
dňa 23.4.2012 podľa jej názoru nezakladá hmotnoprávne podmienky v zmysle § 630 Občianskeho
zákonníka, za splnenia ktorých sa darca môže od obdarovaného domáhať vrátenia daru. V prvom rade

absentuje v podanej žalobe a jej predchádzajúcej výzve niekoľko podstatných náležitosti, bez splnenia
ktorých uvedené podanie trpí vadami. Odvolávanie sa na a odôvodnenie žaloby nevhodným správaním
matkyobdarovanejvovzťahukdarkynijeabsolútneirelevantnýmpretotokonanie.Povinnosťnedopustiť
sa závadného konania uvedeného v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka je osobnou povinnosťouobdarovaného. Pre posúdenie, či je darkyňa oprávnená domáhať sa vrátenia daru je relevantné len
správanie obdarovanej voči nej. Nie je pravdou, že by obdarovaná alebo jej zákonná zástupkyňa
darkyni nepomáhali, práve naopak. Nakoľko obdarovaná je ešte len dieťaťom (v čase spísania výzvy

a žaloby mala len trinásť rokov), nebola dostatočne spôsobilá ani vyspelá v predchádzajúcich rokoch
sa o darkyňu starať spôsobom ňou opísaným. Napriek tomu obdarovaná aj v sprievode svojej matky
darkyňu v minulosti často a rady navštevovali a vždy jej aj pomáhali. Ich pomoc spočívala v nakupovaní
jedla, častých návštevách a v prípade potreby zákonná zástupkyňa žalovanej požičiavala žalobkyni
peniaze. Problémy nastali po tom, ako sa syn žalobkyne a zároveň otec mal. žalovanej V. G. vrátil

bývať do darovaného bytu. V. G. si našiel novú životnú partnerku, s ktorou sa nasťahoval k žalobkyni
aj spolu s dvomi deťmi. V danom období mali žalobkyňa so žalovanou a jej zákonnou zástupkyňou
vynikajúci vzťah. Keďže nechceli zbytočne pri stretnutiach v byte vyvolávať konflikty s V. G. a jeho
družkou, rozhodli sa stretávať mimo predmetného bytu, konkrétne sa stretnutia realizovali u p. R. K.,
ktorá bola známou žalobkyne ako aj zákonnej zástupkyne žalovanej. Žalovaná a jej zákonná zástupkyňa
si nevedia vysvetliť náhly zvrat v správaní žalobkyne, ktorá sa ich z vlastnej vôle zrazu začala strániť.

Môžu sa len domnievať, že dôvodmi mohli byť napr. neustály negatívny vplyv zo strany V. G. a jeho
novej rodiny alebo prípadne nemožnosť zákonnej zástupkyne žalovanej vyhovieť žiadosti žalobkyne
ohľadom financovania nákladnej rekonštrukcie bytu. Žalovaná zároveň podotkla, že žalobkyňa užíva
byt vo výlučnom vlastníctve žalovanej bez uzatvorenia zmluvy a bez hradenia akejkoľvek náhrady za
jeho užívanie. Vo svojom vyjadrení poukázala ja na tu skutočnosť, že žalobkyňa v rámci vyporiadania

dedičstva po svojom bratovi obdržala sumu 80.000,-, z ktorej žalovanej nedarovala ani cent, pričom
však žalovaná ani jej matka tieto peniaze od nej ani nepožadovali, stačilo im, že udržujú vzájomný
kontakt. Žalovaná opätovne zdôraznila, že žalobkyňa bola tou, ktorá prerušila vzájomné kontakty s
obdarovanou ako aj s jej matkou. Začala sa im vyhýbať, nemala ďalej záujem o spoločné stretávanie.
Taktiež sa nikdy ani slovkom nezmienila pred zaslaním predžalobnej výzvy a podaním žaloby, že by

od nich potrebovala pomoc formou osobnej starostlivosti. Zdravotné problémy uvádzané žalobkyňou
považuje žalovaná za zveličené. V tejto súvislosti žalovaná zároveň poukázala i na svoje zdravotné
problémy.Žalovanánaposledynavštívilažalobkyňudňa4.12.2012vpredmetnombyteajspolusosvojou
staršou sestrou, strávili tam asi hodinu, pričom žalobkyňa sa opätovne o žalovanú moc nezaujímala,
skôr sa bavila s jej sestrou. Žalovaná v ďalšom poukázala na vágnosť jednotlivých tvrdení v žalobe a

taktiež nedostatočné preukázanie ich pravdivosti. Dôvod vrátenia daru opísaný v žalobe nie je konkrétny,
určitý a taktiež nie je z neho zrejmý ani dátum alebo aspoň obdobie, v ktorom sa žalovaná mala opísané
správania (neposkytovania pomoci) dopustiť. V neposlednom rade žalobkyňa opomenula súdu uviesť,
že pred podpisom darovacej zmluvy bola medzi tými istými účastníkmi uzavretá zmluva o budúcej
nájomnej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej mal byť darovaný byt a kde

žalobkyňa mala byť nájomcom a obdarovaná prenajímateľom. Táto zmluva mala byť uzatvorená na
dobu neurčitú so symbolickou výškou nájomného v sume 1,- Sk za mesiac. Riadna nájomná zmluvy v
zmysletejtozmluvyobudúcejzmluvenebolamedziúčastníkmiprávnehovzťahunikdyuzavretá,nakoľko
žalobkyňa odmietala riadnu nájomnú zmluvu uzavrieť. Napriek tomu, že riadna nájomná zmluva nebola
podpísaná, zákonná zástupkyňa žalovanej ani žalovaná sama sa nikdy nezmienili o tom, že si neželajú,

aby predmetný byt žalobkyňa užívala. Dokonca tolerovali užívanie bytu cudzími osobami z dôvodu,
že žalobkyňa si to tak priala. Na základe uvedených skutočností má žalovaná za to, že k hrubému
porušeniu dobrých mravov zo strany obdarovanej nedošlo, darkyňou opísané konanie obdarovanej a
jej zákonnej zástupkyne sa nezakladá na pravde a tiež nespĺňa hmotnoprávne podmienky upravené v
§ 630 Občianskeho zákonníka.

Počas konania pôvodná žalobkyňa H. G. dňa 8.4.2013 zomrela a uznesením Okresného súdu
Skalica sp.zn. XD/XX/XXXX., D not 102/2013-K zo dňa 29.4.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.5.2014, súd konanie v dedičskej veci po poručiteľke zastavil s použitím ustanovenia § 175h
ods. 2 O.s.p., keď poručiteľka zanechala majetok nepatrnej hodnoty. Podľa odôvodnenia predmetného

uznesenia ako dedič zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzal do úvahy syn poručiteľky - v hlavičke
rozhodnutiaoznačenýžalobca.Podanímdoručenýmsúdudňa26.11.2013V.G.,nar.X.X.XXXXoznámil,
že trvá na žalobe, ktorú jeho nebohá matka podala na súd a ktorou sa domáhala vrátenia daru -
nehnuteľnosti voči svojej vnučke - mal. U. G., nar. X.X.XXXX. Zároveň uviedol, že súhlasí s tým, aby
súd s ním pokračoval v uvedenom konaní o vrátenie daru.

V predmetnom konaní žalobu podala pôvodne označená žalobkyňa, ktorá počas konania zomrela
a teda stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania. V posudzovanej veci je predmetom konania
majetkový nárok, ktorý by mohol byť súčasťou dedičstva po zomrelej žalobkyni, ktorá sa domáhala nasúde vrátenia daru. Podľa ustálenej súdnej praxe sa darovacia zmluva ruší v okamžiku, keď dôjde k
obdarovanému platný a dôvodný prejav vôle darcu smerujúci k vráteniu daru. S účinkami „ex nunc“ sa
potom obnoví vlastníctvo darcu k darovanej veci a obdarovaný má povinnosť túto nehnuteľnosť vydať.

Zrušenie darovacej zmluvy je síce osobným právom darcu, ktoré zaniká smrťou, avšak nároku z neho
vyplývajúceho sa môžu dedičia darcu domáhať, ak urobí darca za svojho života prejav vôle smerujúci
k vráteniu daru (samozrejme platný a dôvodný). Súd zistil, že dedičom pôvodnej žalobkyne je syn
poručiteľky V. G.. Dedičské konanie po poručiteľke bolo zastavené pre zanechanie nepatrného majetku.
Po úmrtí pôvodnej žalobkyne podľa § 107 ods. 3 O.s.p. súd pokračuje v konaní s touto osobou bez

ohľadu na okolnosť skončenia konania o dedičstve. V zmysle citovaného ustanovenia súd pokračoval
v konaní s dedičom pôvodne označeného účastníka konania, ktorý nastupuje do konania namiesto
doterajšieho účastníka a má v celom rozsahu postavenie doterajšieho účastníka. V danom konaní
došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene pôvodného účastníka konania na
strane žalobcu, a to na základe univerzálnej sukcesie (dedenie). Univerzálna sukcesia (na rozdiel od
singulárnej sukcesie) vyvoláva automaticky aj procesno-právne nástupníctvo, súd nemusí o pripustení

tejto zmeny rozhodnúť svojím uznesením. V danom prípade pri zmene účastníkov nedochádza k
vzniku nového procesno-právneho vzťahu, ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho
procesnoprávneho vzťahu (m. m. I. ÚS 52/01).

Žalobca s vyjadrením žalovanej k žalobe nesúhlasil, keď prostredníctvom právnej zástupkyne v

písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2014 uviedol, že aj konanie zákonnej zástupkyne mal. žalovanej
je pre toto konanie relevantným. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 30 ods. 1 prvá veta Zákona o
rodine, v zmysle ktorého rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú jeho rodičia. Ak matka žalovanej
neprejavovala záujem o darkyňu a žalovanú k takémuto vzťahu ani neviedla, je zrejmé, že ani žalovaná
nemohla mať záujem o darkyňu. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že zákonný zástupca je povinný

spravovaťmajetokdieťaťasnáležitoustarostlivosťou.Zatakútostarostlivosťtrebapovažovaťajochranu
majetku maloletého pred možnosťou vrátenia daru. Podľa názoru žalobcu z celého vyjadrenia žalovanej
vyplýva určitá arogancia. Ide napríklad o konštatovanie, že jej darkyňa z dedičstva, ktoré nadobudla
nedarovala „ani cent“, ako aj tvrdenie, že choroba darkyne je „zveličená“. Uvedené podľa názoru žalobcu
tiež preukazuje vzorec správania sa žalovanej. Vo svojom vyjadrení poukázal tiež na kúpnu zmluvu zo

dňa31.7.2013 uzatvorenúmedzimal.žalovanouaE.K.,predmetomktorejboladarovanánehnuteľnosť.

S ohľadom na smrť pôvodnej žalobkyne a vstup žalobcu do konania, súd uznesením č.k. 1C/148/2012
- 290 zo dňa 3.8.2015, právoplatným dňa 25.8.2015, pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu
žalobcu v nasledovnom znení:

„Súdurčuje,žedodedičstvapoporučiteľkeH.G.,zomrelej8.4.2013,naposledy bytom Dr. M.XXXX/XX,
XXX XX R. patrí 1 - izbový byt č. X na 3. poschodí, vchod XX., bytového domu číslo XXXX na ulici Dr.
M. v R., vrátane spoluvlastníckeho podielu 19/3738 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, ako i spoluvlastnícky podiel 19/3738 k pozemku: parc. registra „C“ p.č. 771 - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 213 m2, parc. registra „C“ p.č. 772 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 213

m2, parc. registra „C“ p.č. 773 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 212 m2, parc. registra „C“ p.č.
774 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 212 m2, parc. registra „C“ p.č. 775 - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 212 m2, parc. registra „C“ p.č. 776 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 212 m2,
zapísané na LV č. XXXX,. k.ú. a obec Skalica, evidované na Okresnom úrade Skalica, katastrálny odbor.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,zákonnejzástupkynemaloletejžalovanejIvety
Bugárovej, svedkýň V.K., G. J., G. P., A. R., Darovacou zmluvou zo dňa 5.5.2000, Zmluvou o budúcej
zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka zo dňa 5.5.2000, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX
pre k.ú. Skalica, pripojeným spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. XP/XX/XXXX, jeho súčasťou -

konaním vedeným na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. P XX/XXXX., žiadosťou o vrátenie daru zo
dňa 23.4.2012 ako i ostatnými predloženými listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 5.5.2000 bola medzi poručiteľkou H. G. ako darkyňou a maloletou žalovanou ako obdarovanou,
zastúpenou jej matkou, uzavretá Darovacia zmluva, ktorou poručiteľka darovala mal. žalovanej

nehnuteľnosť v k.ú. Skalica LV č. XXXX, byt č. X na 3. poschodí, vchod XX, bytového domu číslo
XXXX na ul. M. v R. v celosti a spoluvlastnícky podiel 19/3738 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, ako i spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 771 zast. pl. vo výmere 213 m2,
parc. č. 772 zast. pl. vo výmere 213 m2, parc. č. 773 zast. pl. vo výmere 212 m2, parc. č. 774 zast. pl.vo výmere 212 m2, parc. č. 775 zast. pl. vo výmere 212 m2, parc. č. 776 zast. pl. vo výmere 212 m2.
Okresný úrad v Skalici, Katastrálny odbor povolil vklad pod č.v. 1160/00 dňa 23. januára 2001.

Dňa 5.5.2000 bola medzi poručiteľkou H. G. ako darkyňou a maloletou žalovanou ako obdarovanou,
zastúpenou jej matkou, uzavretá Zmluva o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, ktorou
samal.žalovanázaviazalauzavrieťsporučiteľkouzmluvuonájmebytu.Predmetomnájmubudebytč.X
na 3. poschodí domu č. XXXX na ul. M. v R. na dobu neurčitú. Poručiteľka si bude hradiť všetky poplatky
spojené s užívaním bytu, byt udržiavať v riadnom stave. Výška nájmu 1,- Sk ročne. Riadna nájomná

zmluva bude uzavretá do 1 mesiaca po nadobudnutí vlastníctva k bytu mal. žalovanou. V závere zmluvy
je uvedené, že poručiteľka darovacou zmluvou zo dňa 5.5.2000 daruje predmetný byt svojej vnučke,
ktorá s ňou po nadobudnutí vlastníctva uzavrie nájomnú zmluvu a umožní jej predmetný byt užívať do
smrti s tým, že výška nájmu bude len symbolická 1,- Sk ročne.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 6P/24/2014, z jeho súčasti - konania vedeného

na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. P 86/2000 mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného
súdu Skalica č.k. P 86/00 - 45 zo dňa 11.8.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.9.2000, bol
schválený právny úkon zákonnej zástupkyne - matky A. Z. za maloletú U. G., nar. X.X.XXXX a to
uzatvorenie darovacej zmluvy zo dňa 5.5.2000 spísanej advokátkou Prom. práv. Janou Kurucovou pod
číslom 77/2000, ktorou daruje H. G., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom R., M. XXXX/XX maloletej U. G.,

nar. X.X.XXXX, bytom P., M. X. 1428/42 nehnuteľnosti v k.ú. R., zapísané na LV č. XXXX. a to byt č.
X., na 3. poschodí domu č. XXXX/XX na ulici M. v R. v celosti a spoluvlastnícky podiel 19/3738 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach a v pozemkoch parc. č. 771, 772, 773, 774, 775, 776.
Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že na predmetnom pojednávaní bol osobne prítomný aj otec mal.
žalovanej (žalobca v tomto konaní), ktorý s návrhom na schválenie právneho úkonu za maloletú súhlasil,

navrhol, aby súd schválil právny úkon matky, nemal k nemu žiadne výhrady. Rozsudok bol otcovi mal.
žalovanej (žalobcovi) doručený dňa 28.8.2000.

Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXX prekatastrálneúzemieSkalicavyplýva,žeakovlastníčkapredmetnej
nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľností zapísaná mal. žalovaná s titulom nadobudnutia Darovacia

zmluva V-1160/00 zo dňa 23.1.2001 - 173/01.

Žiadosťou o vrátenie daru zo dňa 23.4.2012 pôvodná žalobkyňa požiadala o vrátenie daru. Žiadosť bola
adresovaná zákonnej zástupkyni mal. žalovanej a podľa podacieho lístku bola podaná na pošte dňa
24.4.2012. V žiadosti uviedla, že je 66 ročná dôchodkyňa s veľkými zdravotnými problémami, nakoľko

trpí na viaceré ochorenia, z ktorých najzávažnejších je cukrovka a onkologické ochorenie. Jej zdravotný
stav sa v posledných dvoch rokoch veľmi vážne zhoršil a vo veci domácich práv, upratovania, nákupov,
chodenia po lekároch a pod. je odkázaná na pomoc iných osôb. Potrebná pomoc jej nebola poskytnutá
ani zo strany obdarovanej ani zo strany jej zákonnej zástupkyne. Takéto neposkytovanie potrebnej
pomoci starej a ťažko chorej darkyni považuje za hrubé porušenie dobrých mravov a za veľký nevďak.

Z uvedených dôvodov sa preto rozhodla požiadať o vrátenie daru. Zároveň vyzvala, aby jej zákonná
zástupkyňa v termíne do 10.5.2012 oznámila, či s ňou ako zákonná zástupkyňa mal. žalovanej uzatvorí
darovaciu zmluvu, na základe ktorej jej bude predmetná nehnuteľnosť vrátená.

Výsluchom žalobcu mal súd preukázané, že poručiteľka si pôvodne myslela, že spísala závet, ale až

neskôr si uvedomila, že bola spísaná darovacia zmluva, a preto napísala aj žiadosť o vrátenie daru.
Tieto informácie má žalobca od poručiteľky. Nikdy nebol prítomný pri stretnutiach medzi poručiteľkou,
žalovanou a jej matkou, pretože tieto domácnosť poručiteľky nenavštevovali. V roku 2000, keď bola
spisovaná darovacia zmluva, o tomto vôbec nemal vedomosť, v tom čase s poručiteľkou nežil v
domácnosti, býval po podnájmoch. V tom období chodil do bytu poručiteľky a niekoľkokrát ročne ju

navštívil. Nevie, prečo mu poručiteľka o darovacej zmluve nepovedala. Poručiteľke sa zhoršil zdravotný
stavaasivr.2010saotomrozprávali,žebybytvymenilizabytnaprízemí.Poručiteľkepomáhal,keďmu
zavolala, s väčším nákupom, lebo ľahší nákup si odniesla aj sama. V tom období zistili, že sa nejednalo o
závet, ale o darovaciu zmluvu a keďže sa žalovaná o poručiteľku nestarala, chceli dar vrátiť. Toto chcela
poručiteľka. Pred uzavretím darovacej zmluvy po tom, čo žalobca opustil domácnosť matky žalovanej

asi vo veku jedného roku veku žalovanej, prerušil kontakt s maloletou žalovanou, kvôli jej matke. Nevie
sa vyjadriť k vzťahu poručiteľky a žalovanej, pretože sa s ňou nestretával. Žalovaná s matkou asi
občas navštevovali poručiteľku, pretože mu poručiteľka rozprávala, že bola na prijímaní žalovanej. Je
pravda, že keď bol sám v domácnosti u poručiteľky, nikdy v tom období neprišli. Nie je pravda, žeby v byte býval s priateľkou a dvomi deťmi, čo by bolo prekážkou v navštevovaní poručiteľky mal.
žalovanou.Včase,keďbolaporučiteľkachorá,tedaodr.2010pomáhalporučiteľkepofinančnejstránke,
s nákupmi, so všetkým. Nemá vedomosť o tom, že by žalovaná počas hospitalizácie a po umiestnení

v domove dôchodcov poručiteľku navštívila. Náklady na pohreb znášal sám. Hneď po pohrebe sa s
ním skontaktovala matka žalovanej s tým, aby odovzdal kľúče od bytu, s čím nemal problém. Žalobca
ďalej uviedol, že v rámci konania o schválení právneho úkonu za maloletú nebol žiadnym spôsobom
kontaktovaný nikým. V r. 2000, keď súd rozhodoval o schválení právneho úkonu za maloletú, na žiadnom
pojednávaní nebol. Nemá vedomosť o tom, že by poručiteľka bola na takomto pojednávaní. Od r. 2000

užívala byt poručiteľka. Nevie, či poručiteľka platila žalovanej nejakú sumu za užívanie bytu, nemá o tom
vedomosť. Poručiteľka asi platila náklady za užívanie bytu, pretože si k žalobcovi chodila požičiavať.
Poručiteľku v období od r. 2000 - 2010 v byte navštevoval veľmi často, pretože býval po podnájmoch.
V byte sa zdržiaval veľmi dlho, niekedy tam spával aj týždeň. Žalovanej ani jej matke za užívanie bytu
neplatil, peniaze dával len poručiteľke. Žalobca uviedol, že má dlh voči žalovanej na výživnom, nevie
však v akej výške. Vznikli mu aj ďalšie dlhy kvôli jeho priateľke z obdobia roku asi 2008 a dozvedel sa

o tom až neskôr asi v r. 2013 na základe exekúcie. Dlhy spláca, má však čiastočný invalidný dôchodok
200,- eur mesačne, iný príjem nemá.

Výsluchom maloletej žalovanej mal súd preukázané, že v období spísania darovacej zmluvy bola vo
veku 2 rokov a nemala o tom žiadnu vedomosť. Neskôr, keď sa súdili so žalobcom o výživné, jej matka

povedala, že poručiteľka na ňu prepísala byt, viacej sa o tom nerozprávali, žalovaná sa nepýtala na
dôvody. Vôbec sa o otázku bytu, jeho vlastníctva nezaujímala, túto otázku neriešila. Začala sa o to
zaujímať až keď bola podaná žaloba v tejto veci. V období, keď už chodila do školy sa s poručiteľkou,
ktorú oslovovala babka, stretávali u jej kamarátky p. K., ktorá bývala na rodinnom dome v R.. Stretnutia
sa realizovali tak, že tieto dohodla matka žalovanej. Nepamätá si, ako často sa tieto stretnutia realizovali.

Od poručiteľky počula, že nechce, aby chodili do bytu, pretože je tam žalobca. Nevie prečo, asi sa
poručiteľka bála, ale nevie čoho. Na žalobcu ako otca nemá žalovaná žiadne spomienky. Pamätá si,
že poručiteľka chodila aj k nim do domácnosti, nie často, občas, asi do r. 2009 alebo 2010. Neskôr
asi v r. 2010-2011 žalovaná chodila do bytu k poručiteľke spolu so staršou sestrou, ktorá býva v R. v
blízkostipredmetnéhobytu,robilijejajnákupy.Poručiteľkaasestražalovanejsakontaktovalitelefonicky.

Počas návštevy 8. a 9. triedy ZŠ žalovaná naposledy navštívila poručiteľku spolu so sestrou a jej synom.
Po tomto období mala žalovaná zdravotné problémy, bola hospitalizovaná v domácom ošetrení asi 2
mesiace, a preto už nebola na návšteve u poručiteľky. Na to ochorel manžel matky žalovanej, mal
rakovinu, vyžadoval celodennú starostlivosť. Matke vypomáhala, keď bola v práci, starala sa o neho.
Obdobie, keď bola chorá a taktiež aj jej nevlastný otec, hodnotí ako veľmi zlé obdobie ako po finančnej

tak aj po psychickej stránke. Keď sa žalovaná dozvedela, že poručiteľka je v nemocnici, bola ju navštíviť
s mamou a nevlastným otcom. V tom čase už poručiteľka dobre nerozprávala a nebavili sa o vrátení
daru. S poručiteľkou nikdy nemala žiadnu debatu o tom, že chce vrátiť dar. Poručiteľka žalovanej osobne
nikdy netelefonovala, nikdy ju nežiadala osobne o pomoc, vie len od svojej matky, že s ňou bola v
telefonickom kontakte a že jej matka niekedy požičiavala peniaze, pričom nikdy nechcela, aby jej ich

vrátila. Pamätá si, že poručiteľka a matka žalovanej mali dobrý vzťah, vzájomne sa navštevovali. S
vrátením daru nesúhlasí, nemá žiadne plány do budúcnosti s predmetným bytom, vie o tom, že matka
žalovanej s jej súhlasom byt predala. Dôvodom predaja bola skutočnosť, že na byte boli dlhy, ktoré
nemali z čoho zaplatiť. Vie, že peniaze z predaja boli zložené na jej účet, ale nevie na ktorý.

Výsluchom zákonnej zástupkyne maloletej žalovanej A. L. mal súd preukázané, že v čase rozchodu so
žalobcom bývala v R. a krátko na to sa presťahovala do domácnosti v P.. Poručiteľka jej domácnosť
navštevovala aj v R. aj v P.. Pred uzavretím darovacej zmluvy ju kontaktovala poručiteľka, že príde
s priateľkou Rybnikárovou do jej domácnosti. Počas návštevy jej povedala, že jej prišiel vyčíslený
nedoplatok na pevnej telefónnej linke vtedy 150.000,- Sk. Tento mal vzniknúť v čase, keď bola

hospitalizovaná v nemocnici v L.. Jej reklamácia nebola uznaná s tým, že dlh od nej bude vymáhaný.
V tom čase mal žalobca prístup do bytu. Býval rôzne v podnájmoch, ale napriek tomu, dlh mala platiť
poručiteľka. Mala obavy, aby sa z nej nestal bezdomovec, aby mala kde bývať a sama jej navrhla,
aby mohla byt prepísať na mal. žalovanú, ale naďalej v ňom bývať. Poručiteľka vybavila v Senici
právnu zástupkyňu, ktorá pripravila všetky podklady a jej oznámila, kedy má prísť podpísať zmluvu.

Právna zástupkyňa zo Senica napísala aj návrh na schválenie právneho úkonu. Na pojednávaní súdu sa
zúčastnila aj poručiteľka aj žalobca, ktorého sa sudkyňa výslovne pýtala, či nemá námietky proti takejto
darovacej zmluve, pretože žalobca bol jediným dedičom. Žalobca s týmto súhlasil. Na súde im poradili,
aby s poručiteľkou spísali nejakú ďalšiu zmluvu, nerozumela aká to má byť zmluva, ale malo tam byťzabezpečené, že poručiteľku z bytu nevyhodia. Poručiteľka nechcela už viac žiadne zmluvy spisovať s
tým, že si je istá, že ju z bytu nevyhodia. S poručiteľkou sa dohodli ústne, že bude byt naďalej užívať a
taktiež si bude aj uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu. S poručiteľkou boli v telefonickom kontakte,

v byte ju často nenavštevovali, najmä kvôli žalobcovi. Poručiteľka jej povedala, že žalobca si neželá,
aby sa s ním mal. žalovaná a jej matka kontaktovali, pretože v tom čase žil s inou ženou a teda mal inú
rodinu. Stretávali sa u p. K., keď k nej poručiteľka prišla na návštevu a vtedy jej telefonovala z telefónu
p. K.. Takto kontakty trvali do r. 2011. V byte poručiteľky sa niekedy stretli bez prítomnosti žalobcu. V
r. 2011 mala problémy, a to jednak v súvislosti so zdravotným stavom mal. žalovanej, ktorá chodila po

vyšetreniach, bola hospitalizovaná a trvalo dlhšiu dobu, než zistili aké má problémy. Následne na to zistili
rakovinu jej manželovi, takže mala veľa starostí vo vlastnej domácnosti. S poručiteľkou sa stretávali napr.
pri nákupe v obchode, alebo niekde v meste. Poručiteľka jej spomínala, že má zdravotné problémy, že
ju bolia nohy, žalúdok. Počas hospitalizácie poručiteľky v rôznych obdobiach túto navštevovali. Nestalo
sa, že by ju poručiteľka výslovne žiadala o nejakú konkrétnu pomoc v súvislosti s jej zdravotným stavom,
ak niečo potrebovala, čakala ju pri Grafobale, väčšinou to boli peniaze, ktoré jej požičiavala, pretože

nemala na jedlo. Poručiteľka jej nikdy nerozprávala, že by mal. žalovanú žiadala o nejakú pomoc a táto
by jej nejakú pomoc odmietla. Poručiteľka skôr rozprávala, že sa hanbí, že nemôže žalovanej nič dať,
pretože nič nemá a hanbí sa k nim chodiť. Po r. 2010 za poručiteľku zaplatila dlh na nájomnom za byt
Službytu, platila exekučné trovy, za pobyt v domove dôchodcov v Mokrom Háji 30,- a 20,- eur, pretože
ju kontaktovali, že žalobca tento dlh nechce zaplatiť a ani veci po poručiteľke, veci odmietla. Na otázky

právneho zástupcu žalobcu ďalej pri výsluchu uviedla, že k podpisu darovacej zmluvy prišlo tak, že išli
autobusom do Senice s poručiteľkou a p. K., ktoré ju zaviedli do kancelárie právničky, pretože sama
nevedela, kde to je. Návrh im predložili na prečítanie, spýtali sa či s týmto súhlasia a povedali im, že to
ešte musí ísť na súd, pretože obdarovaná je maloletá. Súhlasili s týmto a aj podpísali. Po podpise zmluvy
dostala jednu zmluvu ona a druhú poručiteľka. Potom čakali na súd, na súde sa ich pýtali, či s týmto

súhlasia. Poručiteľka povedala, že si želá, aby bol byt napísaný na žalovanú, pretože sa navštevujú,
majú dobré vzťahy. Na pohreb poručiteľky neprispela, pretože toto nikto od nej nežiadal a ani jej nedal
nikto vedieť, že zomrela. Počas hospitalizácie poručiteľku navštívila, pri ďalšej návšteve sa dozvedela,
že bola prevezená do Mokrého Hája, vtedy pracovala a mala nejaké povinnosti, nebola ju navštíviť v
penzióne. Až od p. Rybnikárovej sa dozvedela, že poručiteľka zomrela. Po r. 2009 poručiteľku trápila

len finančná stránka a trápil ju žalobca ako syn. Sťažovala si, že príde, len keď potrebuje peniaze. Asi
okolo r. 2008-2009 jej poručiteľka povedala, že sedačku ktorú mala v byte, si zobral žalobca, pretože
s vtedajšou priateľkou nemali na čom spávať. Predmetný byt predala z toho dôvodu, že jej volali zo
Službytu, že je na byte strašne veľký dlh viac ako 3.000,- eur a že ak nebude dlh do 30 dní zaplatený,
byt pôjde do dražby. Zákonná zástupkyňa žalovanej na otázky sudkyne ďalej uviedla, že v ten istý deň,

keď jej bola doručená žiadosť o vrátenie bytu, jej telefonovala neznáma žena, aby byt poručiteľke vrátila,
pretože sa o ňu nestará. Žena sa jej predstavila ako Palkovičová, rodinná priateľka a trvala na odovzdaní
bytu. Na to sa telefonicky skontaktovala s poručiteľkou a žiadala ju, aby sa stretli, nech jej vysvetlí svoju
žiadosť. Následne pri stretnutí jej povedala, že chce aby jej vrátili byt, Palkovičová je priateľka jej syna,
predsa len je jej jediným synom a oni sa o ňu nestarajú, tak chce aby sa jej byt vrátil. So žalobcom

mala problémy, pretože niekedy u nej býval, niekedy nie, opakovane vymieňala zámky, aby sa nemohol
do bytu dostať. Na to potom si uvedomila, že je to jej syn a dala mu kľúče. Pri stretnutí jej poručiteľka
povedala, že dala žiadosť o vrátenie bytu po tom čo to chcel jej syn, teda žalobca s jeho priateľkou J..
Žalobca má dlh na výživnom na mal. žalovanú v sume 2.900,- eur.

Výsluchom svedkyne V.K. mal súd preukázané, že je sestrou poručiteľky. Asi 10 rokov chodieva do
Skalice k lekárom a vtedy sa s poručiteľkou stretávali. Od nej vie, o čom je tento spor. Poručiteľka
desať rokov stále opakovala, že banuje jednej veci, ale vtedy nerozumela o čom hovorí. Asi po roku
stretávania jej povedala, že banuje toho, že darovala byt svojej vnučke. Poručiteľka jej povedala, že na
darovanie bytu žalovanej ju prehovorila nejaká p. Rybnikárová s tým, že matka žalovanej poručiteľku

doopatruje. Poručiteľka si sťažovala, že matka žalovanej ani nepríde do bytu. Žalovaná ani jej zákonná
zástupkyňa nechodili do bytu k poručiteľke, ani poručiteľka k nim, nevie prečo. Pred 10 a viac rokmi
nemala poručiteľka so žalobcom dobrý vzťah, sama jej to povedala, ale bližšie jej to nevysvetlila. Potom
sa začali spolu stretávať. Žalobca v byte poručiteľky neprespával, ale do bytu chodil, pokúpil jej veci.
Poručiteľka sa na žalovanú ani nesťažovala, ale sťažovala sa na jej mamu. Vyčítala, že za ňou nechodí.

Výsluchom svedkyne G. J. mal súd preukázané, že žije so žalobcom ako druh a družka po dobu viac ako
4 rokov. Poručiteľku poznala asi od r. 2008, sťažovala sa jej na finančné problémy, chýbali jej peniaze na
elektrinu, lieky. S poručiteľkou sa stretávala 2-3 krát do mesiace, z vlastnej iniciatívy jej kúpila potravinya zaniesla jej ich do bytu. Poručiteľka žalobcu spomínala v dobrom. Poručiteľka spomínala, že bola
žalovanej na prvom sv. prijímaní, iné nespomínala. Keď svedkyňa bola v byte poručiteľky na návšteve,
nestalo sa, že by tam videla žalovanú alebo jej matku. Čo sa týka predmetného bytu, poručiteľka jej o

tom veľa nerozprávala, len spomenula, že spísala závet o tom, že po jej smrti bude mať byt žalovaná.
Asi v r. 2011-2012, keď začala mať problémy s chôdzou, z iniciatívy svedkyne chceli situáciu riešiť tak,
že byt sa predá a zabezpečia bývanie v byte na prízemí alebo s výťahom. Vtedy poručiteľka vytiahla zo
šuplíka darovaciu zmluvu, s ktorou sa oboznámila. So súhlasom poručiteľky zmluvu zobrala k právničke,
pretože jej bolo čudné, že v zmluve nie je dohodnuté žiadne doživotné bývanie poručiteľky. Z iniciatívy

svedkyne chceli vec ďalej riešiť. S právničkou napísali list zákonnej zástupkyni žalovanej s tým, aby sa
do určitej lehoty vyjadrila, ale neozvala sa. Matke žalovanej telefonovala, táto sa s ňou však nechcela
baviť, i keď jej povedala, že volá v mene poručiteľky. Poručiteľka nemala peniaze na to, aby vec riešila,
už ani za list právničke nemohla zaplatiť, bola to pre ňu astronomická cena. S poručiteľkou sa po reakcii
matky žalovanej spolu rozhodli, že to podá na súd. Nevie o tom, že by sa poručiteľka stretla následne s
matkou žalovanej. Poručiteľka sa sťažovala, že jej matka žalovanej sľúbila že sa o ňu bude starať a bude

jej pomáhať. Poručiteľka žalovanú videla naposledy na prijímaní a odvtedy ju nevidela. Mrzelo ju, že
vnučka mohla prísť, ale neprišla. Nemá informácie, ani nebola svedkom, že by poručiteľka telefonovala
žalovanej alebo jej matke. Poručiteľku mrzelo, že sa nestýka so žalovanou, pretože jej darovala jediné,
čo mala. V penzióne v H. P. zostal nedoplatok 20,- eur a svedkyňa zamestnancov odkázala na matku
žalovanej s tým, aby toto doplatila a aj jej odovzdali vrece vecí poručiteľky. Poručiteľka jej nepovedala,

že by jej vnučka alebo matka vnučky požičiavali peniaze. Poručiteľka mala nedoplatky na nájomnom,
pretože nemala peniaze. Poručiteľke v období r. 2010-2011 dala peniaze na elektriku asi 5-6x po 20,-
eur, pretože nemala peniaze a tieto nepýtala naspäť.

Výsluchom svedkyne G. P. mal súd preukázané, že je sestrou zákonnej zástupkyne maloletej žalovanej.

O tom, že poručiteľka darovala byt mal. žalovanej sa dozvedela, až keď bol byt darovaný. Nevie,
kedy to bolo a ani za akých okolností. S matkou mal. žalovanej sa rozprávajú o svojich rodinách, o
svojom súkromí, ale čo sa týka bytu, o tom sa vôbec nerozprávajú, nevie o tom nič. Poručiteľku poznala
ako matku žalobcu. Stretávala ju na ulici a taktiež bola párkrát v jej domácnosti spolu s matkou mal.
žalovanej. Bolo to asi pred 3-4 rokmi. Pri stretnutiach sa bežne rozprávali, nesťažovala sa, rozprávala

o tom, že ju niečo bolí, ale nič vážne. Poručiteľku videla asi pred 2 rokmi, krátko pred smrťou, išla z
nemocnice,rozprávalisa,poručiteľkabolapooperáciikĺba.Prinávšteveporučiteľkyvbytebolaprítomná
svedkyňa, matka mal. žalovanej a mal. žalovaná. Poručiteľka si na mal. žalovanú nesťažovala. Zákonná
zástupkyňa mal. žalovanej veľmi pomáhala poručiteľke. Poručiteľka niekedy čakala zákonnú zástupkyňu
mal. žalovanej pred Grafobalom, ktorá jej dávala peniaze alebo aj jedlo, bolo to za prítomnosti svedkyne.

Poručiteľka sa zúčastňovala rôznych rodinných udalostí rodiny mal. žalovanej, napr. svadba, krstiny,
birmovka a iné príležitosti, pri ktorých bola aj svedkyňa a môže toto potvrdiť. Pozná p. K., ktorá bola
kamarátkou poručiteľky a je kamarátkou aj matky mal. žalovanej. Boli spolu u nej na návšteve, keď tam
bola poručiteľka, asi 5-6 rokov dozadu. Svedkyňa bola prítomná, keď matka mal. žalovanej nakupovala
poručiteľke nákup. Čo sa týka jedla, bolo to dvakrát do mesiaca, čo môže potvrdiť. Bolo to obdobie asi

pred 6 rokmi, ale aj neskôr. Matka mal. žalovanej sa snažila ako len vládala, i keď mala dosť chorého
manžela. Keď sa dozvedela, že poručiteľka je v nemocnici, išla aj do nemocnice. Uvedené sa svedkyňa
dozvedela od matky mal. žalovanej, verí jej, i keď nebola prítomná pri návšteve v nemocnici.

Výsluchom svedkyne A. R. mal súd preukázané, že je sestrou mal. žalovanej. Nevie ako dlho dozadu sa

pri nejakej príležitosti dozvedela, že žalobca svojej matke narobil dlhy a táto preto prepísala byt na sestru
mal.žalovanú.Viacejsadotýchtovecínestarala.Nerozprávalasaotomanismal.žalovanou,vtedybola
ešte malá. Až neskôr, keď prišla ku nej na návštevu, boli poručiteľku navštíviť. Poručiteľku poznala a jej
obe deti túto nazývali „Babka G.“. Oslovenie vzniklo tak, že mal. žalovaná oslovovala takto poručiteľku a
toajpredjejdeťmiatietototooslovenieprevzali.Poručiteľkunavštevovalaajsosvojimideťmiprirôznych

príležitostiach ako napr. Veľká noc. Alebo ju videli, že išla do Tesca na nákup. Asi pred tromi rokmi
svedkyňa nastúpila z rodičovskej dovolenke do práce a ich kontakty už neboli také intenzívne. Naďalej
sa však navštevovali, nosila poručiteľke aj jedlo. Sťažovala sa, že nemá peňazí, ale svedkyňa viacej
nezisťovala, na čo jej chýbajú peniaze. Pomáhali jej aj tak, že jej nosili plody zo záhrady alebo ryby, ktoré
ulovil manžel. Poručiteľka žila skromne. Sťažovala si, že má zdravotné problémy, že nevládze chodiť,

má cukrovku a so srdcom. Sama poručiteľka výslovne o konkrétnu pomoc nežiadala, len hovorila, že
nikoho nemá. Poručiteľka sa pri stretnutiach so svedkyňou na mal. žalovanú nesťažovala, nemá o tom
vedomosť. Vždy sa pýtala na žalovanú čo robí, ako sa má. Na matku mal. žalovanej si tiež nesťažovala.
Poručiteľka bola na jej prvej svadbe, pred 19 rokmi v r. 1996.Písomným vyjadrením predvolanej svedkyne R. K. zo dňa X.X.XXXX mal súd preukázané, že pre
dlhodobé zhoršenie zdravotného stavu a vzhľadom k veku nie je vhodná účasť menovanej svedkyne na

súdnych pojednávaniach. Svedkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že si nepamätá koľko rokov dozadu
poručiteľka darovala svoju garsónku svojej vnučke mal. žalovanej. Z jej rozprávania vtedy vyznelo, že
má problémy so svojím synom a bojí sa, aby neprišla o bývanie. Podrobnosti si svedkyňa nepamätá, s
pamäťou má už dávno problémy, všetko má už popletené. Poručiteľka nebola jej priateľkou, chodila si
väčšinou len požičiavať peniaze, pričom posledné ani nevrátila.

Z lekárskych správ poručiteľky vyplynulo, že okrem iného sa liečila pre vysoký krvný tlak, cukrovku,
rakovinu pankreasu, prekonala infarkt.

Podľa § 628 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten

dar alebo sľub prijíma.
Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom

jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 9 OZ, maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané
rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého
dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných
osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Pred posúdením hmotnoprávnej opodstatnenosti uplatneného nároku z hľadiska citovaných ustanovení
zákona sa súd najskôr zaoberal procesnou prípustnosťou určovacej žaloby žalobcu. Vyššie citované
ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. pripúšťa žalobu smerujúcu k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo
je, alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. V rozhodovacej
praxi súdov sa ustálilo, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia

bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne
postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok
ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon
pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom,
či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu

je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy,
ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na
to, ako táto neistota vznikla.

V danom prípade je v katastri nehnuteľností na LV č. 5334 pre k.ú. Skalica ako vlastníčka
predmetnej nehnuteľnosti zapísaná mal. žalovaná, čo bez ďalšieho vylučuje, vzhľadom na záväznosť
a hodnovernosť tohto údaja, aby táto nehnuteľnosť mohla byť prejednaná v dedičskom konaní po
poručiteľke Márii Dermekovej. Nakoľko rozhodnutie súdu, ktorým by súd deklaroval vlastnícke právo
poručiteľa k predmetnej nehnuteľnosti určením, že do dedičstva patrí, predstavuje dostatočný podklad

pre zaradenie nehnuteľnosti do dedičskej podstaty v dedičskom konaní, nepochybne je tým daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že
základná procesná podmienka dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej žaloby žalobcu podľa ust.§ 80 písm. c) O.s.p., teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, v danom
prípade splnená bola.

Napriek záveru o procesnej prípustnosti určovacej žaloby žalobcu nemohol súd žalobe vyhovieť pre
rozpor uplatneného nároku s hmotným právom.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že právna predchodkyňa žalobcu na základe
darovacej zmluvy zo dňa 5.5.2000 darovala mal. žalovanej nehnuteľnosť v k.ú. Skalica LV č. XXXX, byt

č. X na X. poschodí, vchod XX, bytového domu číslo XXXX na ul. M. v R. v celosti a spoluvlastnícky
podiel 19/3738 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako i spoluvlastnícky podiel k
pozemku parc. č. 771 zast. pl. vo výmere 213 m2, parc. č. 772 zast. pl. vo výmere 213 m2, parc. č. 773
zast. pl. vo výmere 212 m2, parc. č. 774 zast. pl. vo výmere 212 m2, parc. č. 775 zast. pl. vo výmere
212 m2, parc. č. 776 zast. pl. vo výmere 212 m2. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
23.01.2001 pod č.v. 1160/00. Listom zo dňa 23.4.2012 vyzvala darkyňa obdarovanú na vrátenie daru z

predmetnej darovacej zmluvy pre hrubé porušenie dobrých mravov v súlade s ust. § 630 Občianskeho
zákonníka. Keďže jej žiadosti o vrátenie daru nebolo vyhovené, darkyňa podala dňa 25.5.2012 na
tunajšom súde žalobu o vrátenie daru.

Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa

obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Vrátenie
darupredstavujezásahdozásadyrovnostisubjektov,keďžetotoprávojepriznanélendarcovi,mádosah
na vlastnícku slobodu obdarovaného, predstavuje zásah do zásady istoty a stability právnych vzťahoch,
najmä vo vzťahu k nedotknuteľnosti vlastníckeho práva i vo vzťahu k zásade pacta sunt servanda.

Z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka tak vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa cit.
ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého
porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b)
jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému (por. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21. augusta 1997, sp. zn. 3 Cdo 191/1996).

Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu bola poručiteľkou darovaná mal. žalovanej. Na to, aby sa k tejto
nehnuteľnosti opäť prinavrátilo vlastnícke právo poručiteľky bolo preto potrebné preukázať naplnenie
skutkovej podstaty predtým citovaného ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a teda to, že došlo
z jej strany k jednostrannému prejavu vôle smerujúcemu k vráteniu daru, že tento prejav bol ako právny

úkon konkrétny, zrozumiteľný, určitý, ale aj dôvodný, a tým zákonný.

Poručiteľka listom zo dňa 23.4.2012, podaným na pošte dňa 24.4.2012 a adresovaným zákonnej
zástupkyni mal. žalovanej požiadala o vrátenie darovanej nehnuteľnosti z dôvodu, že jej zdravotný
stav sa v posledných dvoch rokoch veľmi vážne zhoršil a vo veci domácich prác, upratovania, nákupov,

chodenia po lekároch a pod. je odkázaná na pomoc iných osôb. Potrebná pomoc jej nebola poskytnutá
ani zo strany obdarovanej ani zo strany jej zákonnej zástupkyne. Takéto neposkytovanie potrebnej
pomoci starej a ťažko chorej darkyni považuje za hrubé porušenie dobrých mravov a za veľký nevďak.

Povinnosťou súdu bolo teda preskúmať, či tieto dôvody, pre ktoré poručiteľka žiadala o vrátenie daru,

boli preukázané a či išlo v nich o hrubé porušenie dobrých mravov tak, ako to vyžaduje ustanovenie §
630 Občianskeho zákonníka.

Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium
obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych

práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, nie sú zákonom definované. Vo všeobecnosti treba
za dobré mravy považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Je to súhrn etických,
všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej
situácie zodpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami

morálky demokratickej spoločnosti. Posúdenie, či v konkrétnej situácii dané subjektívne konanie
(chovanie) je v súlade s dobrými mravmi, je na úvahe súdu, ktorá musí byť podložená konkrétnymi
zisteniami, dovoľujúcimi takýto záver, a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom
na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu.Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má právnu
istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné

strany sami a dobrovoľne. Narušením tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Nie každé
negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi preto zakladá právo na vrátenie daru. Ako to vyplýva
z konštantnej judikatúry, predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné
správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri

posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú
intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením
nadobudlo povahu hrubého porušenia. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného
možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, pritom treba vychádzať aj z princípu vzájomnosti,
t.j. treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči
obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného

správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou
vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému
za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie
vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie.

Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako
správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa navyše musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba
subjektívny pocit a úsudok darcu.

Súd posúdil vec v zmysle vyššie uvedených zásad, pričom podľa názoru súdu z vykonaného

dokazovania v danom prípade nemožno konštatovať, že obdarovaná svojím správaním voči darkyni
alebo členom jej rodiny dobré mravy porušila, a teda už vôbec nemožno konštatovať, že ich porušila
hrubo.

Občiansky zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru, ani jej obsah. Výzvu na

vrátenie daru je preto nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu ako prejavu
vôle podľa ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z výzvy na vrátenie daru musí byť zrejmá
vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil a z jej obsahu musí byť zrejmé, kto ju urobil,
voči komu, z akého dôvodu smeruje a čoho sa domáha ten, kto ju robí. Je potrebné, aby nevhodné
správanie sa obdarovaného bolo popísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom. Súd v tomto

smere musí prisvedčiť žalovanej, že poručiteľka ani v žiadosti o vrátenie daru a ani v žalobnom návrhu
presne nešpecifikovala správanie mal. žalovanej, ktorým sa mala dopustiť hrubého porušenia dobrých
mravov voči nej ako darkyni. Absentuje konkrétne konanie mal. žalovanej, na základe ktorého malo
dôjsť k hrubému porušeniu dobrých mravov spolu s určením presného časového obdobia, kedy k nemu
malo dôjsť. Poručiteľka len všeobecne konštatovala, že ani mal. žalovaná ani zákonná zástupkyňa mal.

žalovanej jej ako staršej a veľmi chorej žene v ničom nepomáhajú. Poukázala na svoj zdravotný stav,
ktorý sa v posledných dvoch rokoch veľmi zhoršil a v dôsledku ktorého nevládze sama vykonávať ťažšie
domáce práce, nosiť nákupy, chodiť po lekároch a pod. V týchto veciach je odkázaná najmä na pomoc
cudzích ľudí. Neposkytovanie pomoci zo strany obdarovanej a jej matky v čase, keď žalobkyňa takúto
pomoc najviac potrebuje, považuje za hrubé porušenie dobrých mravov a za veľký nevďak.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že jediným dôvodom, na základe ktorého poručiteľka požadovala vrátenie
daru bolo neposkytovanie pomoci zo strany mal. žalovanej a jej matky v čase, keď poručiteľka z dôvodu
zhoršeného zdravotného stavu takúto pomoc najviac potrebovala. Súd v prvom rade poukazuje na to,
že správanie zákonnej zástupkyne mal. žalovanej voči poručiteľke, resp. neposkytovanie pomoci z jej

strany je vzhľadom na predmet tohto konania právne bezvýznamné. Ustanovenie § 630 Občianskeho
zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky
správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych. Od obdarovaného by nebolo možné
spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie sa iných osôb voči darcovi, za ktoré sám
nezodpovedá (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. septembra 2004, sp. zn. 5 Cdo 103/2002). Súd

však v konečnom dôsledku má za to, že uvedené tvrdenie poručiteľky nebolo v konaní preukázané,
pretože to, že potrebnú pomoc poručiteľke poskytovali v určitom období aj iné osoby - svedkyňa
G. J. (družka žalobcu), či syn poručiteľky (žalobca), automaticky neznamená, že pomoc poručiteľke
neposkytovala aj žalovaná, prípadne aj prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne. Žalovaná jemaloletá, nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, preto je v súdnom konaní zastúpená zákonnou
zástupkyňou - svojou matkou. Súd však v konaní vypočul aj maloletú žalovanú a prihliadol aj na jej
názor, a to v zmysle ust. § 100 ods. 3 O.s.p., keď mal za to, že mal. žalovaná je schopná s ohľadom na

svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. Z výpovede mal. žalovanej vyplynulo,
že poručiteľku za jej života navštevovala, a to buď v sprievode svojej matky alebo staršej sestry, robili
jej aj nákupy. Rovnako i poručiteľka občas chodievala do domácnosti žalovanej, napr. bola na prijímaní
žalovanej, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj sám žalobca. Keď sa žalovaná dozvedela, že poručiteľka
je v nemocnici, bola ju navštíviť s mamou a nevlastným otcom. Poručiteľka žalovanej osobne nikdy

netelefonovala, nikdy ju nežiadala osobne o pomoc. Obdobne aj zákonná zástupkyňa mal. žalovanej
uviedla, že sa nestalo, že by ju poručiteľka výslovne žiadala o nejakú konkrétnu pomoc v súvislosti s jej
zdravotným stavom. Poručiteľka jej nikdy nerozprávala, že by žalovanú žiadala o nejakú pomoc a táto by
jej nejakú pomoc odmietla. Uvedené navyše potvrdzuje aj výpoveď svedkyne V.K. (sestry poručiteľky),
podľa ktorej poručiteľka si na žalovanú ani nesťažovala, ale sťažovala sa na jej mamu, vyčítala, že za
ňou nechodí. Rovnako podľa výpovedí svedkýň G. P. a A. R., poručiteľka sa pri stretnutiach s nimi na

mal. žalovanú nesťažovala. Z jednotlivých svedeckých výpovedí vyplynulo, že ako žalovaná tak aj jej
matka poručiteľku navštevovali, navštevovali ju i počas hospitalizácie v rôznych obdobiach, robili jej
nákupy, matka žalovanej jej požičiavala i peniaze a zaviezla ju napríklad aj na pohreb brata, pretože sa
tam nemala ako dostať. Súd navyše poznamenáva, že sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v
čase, keď bola poručiteľka chorá, teda od r. 2010 jej pomáhal on, a to po finančnej stránke, s nákupmi, so

všetkým. Poručiteľka teda v tomto období nebola odkázaná na pomoc mal. žalovanej, a preto v danom
prípade nemožno hovoriť o neposkytnutí potrebnej pomoci poručiteľke (por. rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 30. januára 1998, sp. zn. 2 Cdo 81/97). V súvislosti s námietkou žalobcu, že zákonná zástupkyňa
- matka mal. žalovanej je povinná spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou, za ktorú
treba považovať aj ochranu majetku maloletého pred možnosťou vrátenia daru súd poukazuje už na

uvedené, keď ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať
tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu
blízkych. Nemožno spravodlivo žiadať od mal. žalovanej, aby znášala sankciu, v tomto prípade vrátenie
daru - svojho majetku za prípadné sa správanie jej zákonnej zástupkyne voči darkyni, za ktoré sama
nezodpovedá.

Žalobca ďalej hrubé porušenie dobrých mravov videl v nezáujme žalovanej a jej matky o poručiteľku,
ktorý spočíval okrem iného i v nenavštívení poručiteľky behom jej pobytu v domove dôchodcov v H.
P., hoci jej pobyt trval mesiac. Nezáujem žalovanej spočívajúci v nenavštívení poručiteľky v domove
dôchodcov, kam bola z dôvodu zlého zdravotného stavu presunutá z nemocnice krátko pred smrťou,

je síce porušením zaužívaných pravidiel morálky, nedosahuje však zákonom požadovanú intenzitu,
príp. sústavnosť. Tak ako bolo predtým uvedené predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie
je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného alebo iba prostý nevďak, ale také chovanie, ktoré s
ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 1998, sp. zn. 2 Cdo 81/97). Ani každé

správaniesa,ktoréniejevsúladesuznávanýmipravidlamislušnéhosprávaniavovzájomnýchvzťahoch
medzi ľuďmi, nenapĺňa znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka, ak ho nemožno kvalifikovať ako
hrubé porušovanie dobrých mravov. Za hrubé porušenie dobrých mravov súdna prax považuje prípady,
ak došlo k fyzickému útoku obdarovaného na darcu, k hrubým urážkam na cti darcu, k opakovanému
vyháňaniu darcu z domu, ktorý je predmetom darovania, k sústavnému odmietaniu poskytovania výživy,

na ktoré je darca voči obdarovanému odkázaný.

Čo sa týka tvrdení žalobcu, že hoci mala žalovaná vedomosť o zhoršenom zdravotnom stave poručiteľky
začiatkom roku 2010, ďalej ponechala poručiteľku odkázanú na jej dôchodok, bez pomoci materiálnej
a tiež ju nechala samu platiť si všetky náklady spojené s užívaním bytu, súd uvádza, že v konaní

nebola preukázaná prípadná existencia zaopatrovacej zmluvy medzi poručiteľkou a mal. žalovanou.
Navyše,ajkebybolovkonanípreukázané,žedošlokuzatvoreniuzaopatrovacejzmluvyažežalovanási
neplní povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, nemá to právny význam pre posúdenie povinnosti žalovanej
vrátiť dar poručiteľke z nasledovných dôvodov: Jedným z pojmových (podstatných) náležitostí darovacej
zmluvy je jej bezodplatnosť. To znamená, že poskytnutie daru darcom nemožno viazať na protipovinnosť

(peňažnú, či nepeňažnú) obdarovaného napr. spočívajúcu v povinnosti zabezpečovať starostlivosť o
darcu, finančne podporovať darcu apod. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka je ustanovením
kogentným, nemožno sa od neho odchýliť zmluvným dojednaním, t.j. viazať uplatnenie práva na vrátenie
daru na iné okolnosti ako v ňom uvedené. Účelom tohto ustanovenia nie je postihnúť porušenieprávnych povinností, ktorých splnenia, resp. nárokov zo zodpovednosti za ich nesplnenie sa možno
domáhať inými prostriedkami právnej ochrany, ale umožniť vyvodenie zodpovednosti za porušenie
morálnych pravidiel správania ako súhrnu určitých etických a kultúrnych noriem v spoločnosti všeobecne

uznávaných. Súd navyše považuje za potrebné poukázať i na okolnosti daného prípadu. Poručiteľka
darovala predmetný byt svojej vnučke, a to v čase, keď táto bola vo veku dvoch rokov. Pre úmrtie
poručiteľky nie je možné zistiť z jej pohľadu, aké dôvody ju viedli k uzatvoreniu tejto darovacej zmluvy.
Podľa vyjadrenia zákonnej zástupkyne mal. žalovanej uzavretie darovacej zmluvy iniciovala samotná
poručiteľka, ktorá jej počas návštevy navrhla, aby mohla byt prepísať na mal. žalovanú, ale naďalej v

ňom bývať. Dôvodom mali byť problémy poručiteľky so synom (žalobcom), keď táto mala obavy, aby sa
z nej nestal bezdomovec. Uvedené vyplynulo aj z výpovede svedkyne V.K. (sestry poručiteľky), ktorá
uviedla, že pred 10 a viac rokmi nemala poručiteľka so žalobcom dobrý vzťah. Rovnako aj písomné
vyjadrenie Sidónie Rybnikárovej potvrdzuje, že z rozprávania poručiteľky vtedy vyznelo, že má problémy
so svojím synom a bojí sa, aby neprišla o bývanie. Zo znenia darovacej zmluvy vyplýva, že poručiteľka
predmetnú nehnuteľnosť darovala do výlučného vlastníctva mal. žalovanej, pričom darovacia zmluva

neobsahuje žiadne obmedzenia vlastníckeho práva obdarovanej žalovanej. Darovacia zmluva nebola
viazaná vecným bremenom oprávňujúcim poručiteľku predmetnú nehnuteľnosť užívať. V ten istý deň,
ako bola uzatvorená darovacia zmluva, účastníci tejto zmluvy uzatvorili ešte ďalšiu zmluvu, a to Zmluvu
o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, ktorou sa mal. žalovaná zaviazala uzavrieť s
poručiteľkou zmluvu o nájme predmetného bytu na dobu neurčitú a tým jej umožniť predmetný byt užívať

až do smrti. Podľa dohody v tejto zmluve poručiteľka si bude hradiť všetky poplatky spojené s užívaním
bytu, byt udržiavať v riadnom stave a výška nájmu bude len symbolická 1,- Sk ročne. Riadna nájomná
zmluva mala byť uzavretá do 1 mesiaca po nadobudnutí vlastníctva k bytu mal. žalovanou. Súd mal v
konaní preukázané, že riadna nájomná zmluva v naznačenou smere ani žiadna iná zmluva oprávňujúca
poručiteľku predmetnú nehnuteľnosť užívať aj po nadobudnutí vlastníctva žalovanej k tejto nehnuteľnosti

uzatvorená nebola. Podľa vyjadrenia zákonnej zástupkyne mal. žalovanej s poručiteľkou sa dohodli
ústne, že táto bude byt naďalej užívať a taktiež si bude aj uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že poručiteľka predmetný byt počas svojho života nerušene užívala
prakticky až do svojej smrti (resp. do svojho pobytu v domove dôchodcov a následnej hospitalizácie v
nemocnici), bývala v ňom, prijímala v ňom návštevy, keď sám žalobca uviedol, že niekedy u poručiteľky

prespával aj celé týždne. Žalovaná tak bez problémov tolerovala užívanie bytu aj inými osobami, pretože
si to priala poručiteľka, bola to jej vôľa, ktorú ako žalovaná tak aj jej matka rešpektovali. Tieto skutočnosti
jednoznačne nenaznačujú správanie žalovanej voči poručiteľke hrubo porušujúce dobré mravy. Žalobca
poukázal i na to, že výlučne poručiteľka platila všetky platby spojené s užívaním bytu, aj keď vlastníčkou
bytu bola už žalovaná. Žalobca asi opomenul, že žalovaná v byte vôbec nebývala, ale bývala v ňom

práve poručiteľka, niekedy aj so žalobcom. Platby za služby spojené s užívaním bytu by mal znášať ten,
kto tieto služby užíva a to bez ohľadu na to, že zo zmluvného vzťahu o výkone správy alebo v zmysle
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov má túto povinnosť vlastník bytu. Uvedené tiež zodpovedalo
dohode medzi poručiteľkou a zákonnou zástupkyňou mal. žalovanej. Navyše zo svedeckých výpovedí
vyplynulo, že matka žalovanej poručiteľke robila nákupy a viackrát aj požičala peniaze, pritom tieto

nežiadalaspäť.Súdmázato,ževdanomprípadeniejebezvýznamuitáskutočnosť,žežalovanámalav
roku 2010, na ktorý poukazuje žalobca, len 12 rokov, bola žiačkou základnej školy, bez vlastného príjmu,
navyše výživou odkázaná len na svoju matku, nakoľko ako potvrdil sám žalobca, ktorý je zároveň otcom
maloletej žalovanej, tento si svoju vyživovaciu povinnosť určenú súdom voči nej riadne neplní, má dlh
na výživnom, podľa vyjadrenia zákonnej zástupkyne až vo výške 2.900,- eur. Samotná žalovaná mala

následne v r. 2011 zdravotné problémy, na to vážne ochorel manžel matky žalovanej, čo samozrejme
ovplyvnilo finančný príjem do domácnosti žalovanej. Uvedené obdobie bolo podľa žalovanej pre nich
veľmi zlé, a to ako po stránke psychickej, tak aj finančnej. Je preto celkom logické, že mal. žalovaná
mohla poručiteľku materiálne podporovať len v takom rozsahu, v akom to zodpovedalo jej možnostiam
a uvedené nemožno považovať za správanie sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

Pre úplnosť súd uvádza, že tvrdenia žalobcu o tom, že poručiteľka si pôvodne myslela, že spísala závet
a až neskôr asi v r. 2010 si uvedomila, že bola spísaná darovacia zmluva a tiež tvrdenia, že žalobca
v čase spísania darovacej zmluvy o tomto nemal vedomosť, hoci tieto tvrdenia zhodne so žalobcom
uvádzala i svedkyňa G. J., ktorá je jeho družkou, neboli v tomto konaní rozhodujúce. Predmetom

konania je totiž vrátenie daru, nie spochybňovanie platnosti darovacej zmluvy. Navyše z vykonaného
dokazovania, a to konkrétne z výpovede svedkyne Terézie Čárskej (sestry poručiteľky), vyplynulo, že
poručiteľka mala po celú dobu vedomosť o darovaní predmetného bytu žalovanej, keď menovaná
svedkyňa uviedla, že poručiteľka stále opakovala, že banuje jednej veci, a to že darovala byt svojejvnučke. Zároveň aj vedomosť žalobcu o darovacej zmluve ešte v roku 2000 bola v konaní preukázaná,
keď z konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. P 86/2000, predmetom ktorého bolo
schválenie právneho úkonu za maloletú - uzatvorenie predmetnej darovacej zmluvy, vyplýva, že žalobca

sa osobne zúčastnil na súdnom pojednávaní v tejto veci a výslovne navrhol, aby súd schválil právny
úkon matky, nemal k nemu žiadne výhrady. Rozsudok, ktorým súd schválil predmetný právny úkon
zákonnej zástupkyne za maloletú žalovanú bol žalobcovi doručený dňa 28.8.2000. Okrem tohto aj sám
žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.10.2014 uvádza, že po jeho rozchode s matkou
mal. žalovanej sa jeho matka - darkyňa dala nahovoriť a podpísala darovaciu zmluva pod prísľubom zo

strany matky mal. žalovanej o všemožnej starostlivosti, dochovaní apod.

Naproti tomu nemožno prehliadnuť so zreteľom na všetky skutočnosti, že k výzve na vrátenie daru došlo
práve z iniciatívy vyššie spomínanej svedkyne G. J., ktorá už v tom čase bola družkou žalobcu, čo
potvrdila aj samotná svedkyňa. Rovnako zákonná zástupkyňa mal. žalovanej uviedla, že po tom, ako jej
bola doručená žiadosť o vrátenie daru, stretla sa s poručiteľkou a táto jej pri stretnutí povedala, že dala

žiadosť o vrátenie bytu po tom, čo to chcel jej syn, teda žalobca s jeho priateľkou Palkovičovou. Pokiaľ
ide o prípadný motív žalobcu, resp. svedkyne jeho družky, na podanie žaloby v dôsledku zlej finančnej
situácie žalobcu, ktorý má čiastočný invalidný dôchodok vo výške 200,- eur mesačne, iný príjem nemá,
má dlh na výživnom voči žalovanej vo výške 2.900,- eur a popri tom má ešte aj ďalšie dlhy, a to získanie
darovanej nehnuteľnosti späť do vlastníctva poručiteľky, ktorá by bola následne predmetom dedičského

konania po poručiteľke (pričom žalobca by bol výlučným dedičom), tento súd vyhodnotil len z hľadiska
vierohodnosti výpovede žalobcu a svedkyne G. J., ktorá je tým znížená.

Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu zo dňa 31.7.2013, ktorá bola uzatvorenú v priebehu tohto konania medzi
mal. žalovanou a E. K. a predmetom ktorej bola darovaná nehnuteľnosť, súd v tejto súvislosti poukazuje

na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 1998, sp. zn. 2 Cdo 81/97, v zmysle ktorého predaj
darovanej veci cudzej osobe nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Navyše súd mal
v konaní preukázané, že dôvodom predaja bola skutočnosť, že na byte boli dlhy, ktoré nemala žalovaná
spolu so zákonnou zástupkyňou z čoho zaplatiť, a preto pristúpili k tomuto riešeniu a tým sa vyhli dražbe
bytu (kde by mohol byť byt predaný aj za nevýhodnejších podmienok a navyše by vznikli ďalšie náklady

v súvislosti so samotnou dražbou). V súvislosti s námietkou žalobcu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy o
predaji daru prišlo dňa 31.07.2013, teda po tom, čo bolo začaté konanie o vrátenie daru súd poukazuje
na to, že v danom prípade sa jedná o právny úkon za maloletú žalovanú, ktorý urobila jej zákonná
zástupkyňa, tento podlieha schváleniu súdom a nie je za neho zodpovedná mal. žalovaná.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania (všetkých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej
súvislosti) súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané správanie sa mal.
žalovanej k poručiteľke H. G., ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi, na tomto základe
ďalej, že skutková podstata pre uplatnenie vrátenia daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka v
danom prípade naplnená nebola, a preto právny úkon, ktorým sa poručiteľka voči žalovanej domáhala

vrátenia daru (žiadosť o vrátenie daru zo dňa 23.4.2012) nebol dôvodný, a tým zákonný. Tento právny
úkon tak nevyvolal zákonom predpokladaný následok v podobe zrušenia darovacej zmluvy a obnovenia
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti poručiteľky, táto v čase svojej smrti vlastníčkou žalovanej
darovanej nehnuteľnosti nebola, a preto predmetná nehnuteľnosť do dedičstva po nej nepatrí. S
poukazom na uvedené skutkové a právne závery súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1, 2, 3 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná

a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzložitýchprípadoch,najmäzdôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonaniaaleboväčšiehopočtunárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnostirozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia
primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd rozhodol o trovách konania s použitím ust. § 151 ods. 3 O.s.p., keď žalovaná ako úspešný
účastník konania podala návrh na priznanie náhrady trov konania, ktoré nevyčíslila. Súd verejne vyhlásil
rozhodnutie vo veci dňa 26. novembra 2015 a žalovaná je povinná vyčísliť trovy konania najneskôr
do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Súd preto rozhodne o trovách konania tak, ako je
uvedené vo výroku rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,

vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).