Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/187/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113242048
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113242048.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

ačlenieksenátuJUDr.TáneRapčanovejaMgr.ZuzanyHartelovej,vprávnomsporežalobcu:TELERVIS
PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného splnomocneným
zástupcom JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom D. S. XX, N., proti žalovaným: 1/ F. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, 2/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, o zaplatenie 903,24 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/102/2014-108 zo
dňa 21. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní 1/, 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 14C/102/2014-108 zo dňa 21.01.2016 žalobu žalobcu zamietol
a žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Vodôvodneníuviedol,žežalobcasažalobouzodňa15.11.2013domáhalvočižalovaným1/,2/spoločne
a nerozdielne zaplatenia sumy 903,24 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od
06.04.2012dozaplateniaazmluvnejpokutyvovýške132,-eurna základezmluvyoúvereč.320111182.
Súd zistil, že strany konania uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320111182 dňa 27.06.2011,

na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovaným 1/, 2/ úver vo výške 1.000,- eur za odplatu 380,-
eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 13 splátkach, prvé tri splátky po 5,- eur a následne 10 splátok
po 136,50 eur, pri priemernej RPMN 46,56 % a RPMN uvedenej v obchodných podmienkach vo výške
67,70 %. Strany konania uzavreli aj zmluvu o poskytnutí domáceho servisu žalobcom žalovaným 1/, 2/
pri poskytnutí úveru na základe zmluvy č. 320111182 zo dňa 27.06.2011, za ktorý sa žalovaní zaviazali
zaplatiť 409,50 eur, a to v troch splátkach po 136,50 eur.
Citujúc ust. § 497, § 500 ods. 1, 2, § 501 Obchodného zákonníka, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, § 54 ods. 4 písm. t/, v/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) súd úver poskytnutý žalobcom žalovaným na základe úverovej
zmluvy z dôvodu absencie uvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadnéhoporadia,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmysle § 9 ods. 1 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z., vyhodnotil podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. ako bezúročný a bez poplatkov.

Ako zavádzajúce súd vyhodnotil i určenie doporučeného termínu úhrady mesačných splátok 25. dňa v
mesiaci, nakoľko prvá splátka mala byť splatná dňa 07.07.2011 a nasledujúce splátky dňa 06.08.2011,
05.09.2011, 05.10.2011, 04.11.2011, 04.12.2011, 03.01.2012, 02.02.2012 a násl., čo nevyjadrovalosplatnosťsplátok,najmäkeďmalibyťvyberanésnadštandardnoustarostlivosťounazákladeosobitného
prístupu podľa zmluvy o domácom servise za odplatu 409,50 eur.
Súd tiež konštatoval, že ročná percentuálna mieru nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. musí byť uvedená v texte samotnej zmluvy,
nie vo všeobecných podmienkach, bez ohľadu na to, či sú na samostatných listinách. V tomto prípade
je v časti pri splátkach uvedená síce priemerná RPMN, nie je tu však uvedená skutočná RPMN, ktorá
priemernú RPMN výrazne prekračuje. Zaradenie podstatnej náležitosti zmluvy, ktorá má byť určená v
čase uzavretia právneho úkonu, do obchodných podmienok pripravených a určených pred uzavretím

zmluvy, považoval za prekvapivé zmluvné dojednanie v rozpore so zákonom.
Vzhľadom na nepreukázanie účtovného dokladu v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
nepovažoval súd za preukázané prijatie peňažných prostriedkov žalovanými v zmysle písomného
potvrdenia v zmluve, keď dlžníci prijatie peňažných prostriedkov nad rozsah sumy 300,- eur rozporovali.
Súd preto na prehlásenie dlžníka na zmluve, že prevzatie istiny v hotovosti pri podpise zmluvy potvrdil
svojim podpisom na zmluve neprihliadal ako na preukázanie poskytnutia peňažných prostriedkov. Pri

absencii predloženia dôkazov o poskytnutí sumy 1.000,- eur dlžníkovi či spoludlžníkovi vychádzal súd
následne z tvrdení žalovaného, že mu bola poskytnutá len suma 300,- eur.
Súd sa opätovne prejudiciálne zaoberal aj splatnosťou tzv. "zmluvy o domácom servise", ktorá súvisí
so zmluvou o úvere. Súd nezistil žiadne iné poskytovanie služieb ako finančné poradenstvo, správu
majetku a pod., preto túto zmluvu považoval za účelovú v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov

a sankcií s cieľom obchádzať zákon, obsahovo rovnajúcu sa neprimeranej podmienke (§ 53 ods. 4 písm.
t/, v/ Občianskeho zákonníka). Zmluvu o domácom servise považoval za zmluvu spojenú so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá za neprimerane nevýhodných podmienok pre spotrebiteľa,
naviac za zmluvu viazanú na poskytnutie spotrebiteľského úveru a ako takú ju považoval za absolútne
neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Nakoľko žalobca nepreukázal, že by skutočne poskytol žalovanému 1/ vyššiu sumu ako 300,- eur a
žalovanej 2/ akúkoľvek sumu a žalovaný 1/ uhradil viac ako mu poskytol žalobca, súd žalobu zamietol.
Pokiaľ sa týka absencie podpisu žalovanej 2/, hoci podpis účastníka na zmluve je odlišný od podpisov na
iných dokumentoch, súd z dôvodu hospodárnosti konania a z dôvodu, že ani iné zistenia súdu nemôžu
mať vplyv na výrok súdu o zamietnutí žaloby, túto skutočnosť ďalej neskúmal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.“), avšak žalovaným ako úspešnej strane konania náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odvolaní uviedol, že rozsudok prvoinštančného súdu považuje za nesprávny, vychádzajúci z
nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom konanie
má aj inú vadu, ktorá mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia.
Opakovane nesúhlasil s názorom súdu, že by nevyhotovil účtovný záznam v zmysle ust. § 10

zákona č. 431/2002 Z. z. V tomto prípade je účtovným dokladom samotná zmluva o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko spĺňa jednotlivé náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z.
Zmluva obsahuje slovné a číselné označenie účtovného dokladu, zahŕňa obsah účtovného prípadu
a označenie účastníkov, obsahom zmluvy je peňažná suma, ktorá je predmetom účtovného prípadu,
obsahuje dátum vyhotovenia účtovného dokladu, ktorý je totožný s dátumom uskutočnenia účtovného

prípadu a jej obsahom je aj vlastnoručný podpis obchodného zástupcu, ktorý bol na uzavretie zmluvy
splnomocnený zmluvou o obchodnom zastúpení. Zmluva síce neobsahuje označenie účtov, na ktoré
sa účtovný prípad zaúčtováva, avšak uvedené vyplýva z programového vybavenia žalobcu, o čom
bol súd informovaný v predchádzajúcich vyjadreniach. V tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie
za nedostatočne odôvodnené, nakoľko z odôvodnenia nie je zrejmé z akého dôvodu súd nepovažuje

samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za účtovný doklad. Mal za to, že pri poskytovaní úveru
postupoval v súlade s platnou legislatívou, pričom potvrdenie, ktoré zahŕňa samotná zmluva nie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a aj naďalej zotrváva na názore, že dostatočným spôsobom
preukázal poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovaným.
V ďalšom žalobca namietal postup súdu, ktorý sa prejudiciálne zaoberal platnosťou zmluvy o

poskytovaní domáceho servisu. Žalovaní svojim podpisom na samostatnej žiadosti o poskytnutie
domáceho servisu dobrovoľne objednali službu „domáci servis“ ako ďalšiu z portfólia poskytovaných
služieb, na základe čoho bola s nimi uzavretá zmluva o poskytovaní domáceho servisu. Žalovaní si túto
doplnkovú službu zvlášť a dobrovoľne objednali, poskytovanie tejto služby je predmetom samostatnejobjednávky a samostatnej zmluvy, pričom uzavretie zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nie je
podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru. Táto zmluva tak nie je predmetom tohto súdneho
konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/798/2014-71

zo dňa 13.05.2015 či Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6C/111/2014. Predmetom konania bola len
zmluva o spotrebiteľskom úvere, čo vyplýva aj zo skutkového opisu v samotnom návrhu a nakoľko
nežiadal priznať plnenie aj zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, prekročil súd pri skúmaní zmluvy
o domácom servise svoju právomoc. Rovnako ani žalovaní si neuplatnili počas konanie protinávrh, či
samostatný návrh na určenie neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Rozhodnutie súdu v

tejto časti má značné znaky svojvôle, čím popiera princíp právnej istoty súdneho rozhodovania.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri

svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p. (predtým § 157 ods.

2 O. s. p.) a odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich záveroch s týmto odôvodnením stotožňuje,
podľa § 387 ods. 2 C. s. p. sa obmedzil na konštatovanie správnosti týchto dôvodov. Odvolanie žalobcu,
ktorého rozsahom a dôvodmi je odvolací súd viazaný, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

7. Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovanými

1/, 2/ dňa 27.06.2011 zmluvu o úvere č. 320111182, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných
prostriedkov žalobcom žalovaným 1/, 2/ vo výške 1.000,- eur za odmenu 380,- eur, ktoré sa žalovaní 1/,
2/ zaviazali uhradiť žalobcovi v trinástich mesačných splátkach, a to prvé tri splátky vo výške 5,- eur a
ďalších desať splátok po 136,50 eur. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V ten istý deň
žalobca a žalovaní uzavreli Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu k zmluve o úvere č. 320111182, v

ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať klientovi - žalovaným 1/, 2/ domáci servis, a to v mieste trvalého
bydliska klienta, resp. v mieste určenom po vzájomnej dohode zmluvných strán a žalovaní sa zaviazali
uhradiť žalobcovi odmenu vo výške 409,50 eur v troch mesačných splátkach po 136,50 eur. Podľa
splátkového kalendára žalovaní uhradili žalobcovi na číslo zmluvy o úvere 320111182 sumu 886,26 eur,
a to na domáci servis vo výške 409,50 eur a na úver vo výške 476,76 eur.

8. Pokiaľ ide o výšku finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom na základe uvedenej zmluvy,
i keď v zmluve v čl. I je uvedené, že dlžník/spoludlžník prevzatie istiny v hotovosti pri podpise tejto
zmluvy potvrdil svojim podpisom na zmluve, z výpovede žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 28.10.2014
vyplýva, že v skutočnosti mu bolo poskytnutých len 300,- eur, nakoľko časť bola „stiahnutá“ na úhradu

jeho predchádzajúceho úveru od žalobcu a časť si žalobca odpočítal ako poplatok. Pokiaľ žalovaný
spochybnil správnosť konštatovania o prevzatí istiny v hotovosti pri podpise zmluvy, ktoré konštatovanie
tvorí súčasť zmluvy predpripravenej žalobcom, používanej opakovane pre neurčitý počet prípadov, je
potrebné, aby žalobca svoje tvrdenie o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému v ním tvrdenej
výške i preukázal. Žalobca napriek tomu na preukázanie svojho tvrdenia, okrem predloženej zmluvy o

úvere,nenavrholvykonaťžiadendôkaz(napr.výsluchV.U.,ktorázažalobcuúverovúzmluvuuzatvárala,
atedazrejmefinančnéprostriedkyivyplatila).Zobsahuspisujezrejmé,žepozrušenípredchádzajúceho
rozsudku súdu prvej inštancie vydaného v prejednávanej veci okresný súd vyzval žalobcu, vzhľadom na
spornosť výšky skutočne poskytnutého úveru žalobcom žalovaným 1/, 2/ a tvrdenie žalovaného o použitíčasti poskytnutých prostriedkov na úhradu predchádzajúceho dlhu, na predloženie predchádzajúcich
úverovýchzmlúvuzavretýchmedzižalobcomažalovanými,vrátaneoznámeníakoakedyboliuhradené.
Žalobca na výzvu súdu uvedené listiny nepredložil s odôvodnením, že tieto nie sú predmetom súdneho

konania. Z uvedeného vyplýva, že sám žalobca existenciu predchádzajúcich úverov poskytnutých
žalovaným nepoprel, pričom z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že dlžníkom sú
spoločnosťami poskytujúcimi úvery poskytované ďalšie úvery slúžiace práve na úhradu ich záväzkov
z predchádzajúcich úverových zmlúv. Z výpovede samotného žalovaného pritom vyplýva, že časť
úveru, ktorý mu bol poskytnutý na základe úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, bol

použitý na úhradu jeho predchádzajúceho úveru u žalobcu. Pokiaľ tomu tak bolo, je potrebné túto sumu
považovať za časť úveru poskytnutého žalobcom. Nakoľko však žalobca na výzvu súdu nepreukázal či
po poskytnutí úveru žalovaným na základe úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, došlo
k úhrade jeho predchádzajúceho úveru a v akej výške, nebolo preukázané poskytnutie finančných
prostriedkov vo vyššej sume než 300,- eur (v tejto výške je poskytnutie úveru nesporné). I keď
argumentácia okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu zmluvy o úvere ako účtovného dokladu nie je pre

rozhodnutie v danej veci podstatná (pri nepreukázaní pravdivosti konštatovania o prevzatí hotovosti v
zmluve o úvere), jeho konštatovanie o ne/vhodnosti postupu veriteľa, ktorý vyžaduje prevzatie hotovosti
pri podpise zmluvy je logické a vecné, a odvolací súd sa s napadnutým rozhodnutím v tomto smere
stotožňuje. Opodstatnenosť predostretých úvah preukazuje i legislatívny vývoj, ktorý explicitne vylúčil
poskytovanie hotovostných spotrebiteľských úverov.

9. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s postupom okresného súdu, pokiaľ tento na zaplatenie dlhu
zo zmluvy o úvere zohľadnil všetky platby žalovaných, ktoré uhradili na „domáci servis“, považujúc
zmluvu o domácom servise za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o domácom servise bola uzatváraná so žalovanými

spolu so zmluvou o úvere dňa 27.06.2011. Predmetom servisu mala byť „služba“ žalobcu vo forme
poskytovania konzultačných a nadštandardných služieb spočívajúcich v starostlivosti o klienta po
poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere s označením konkrétneho čísla zmluvy, najmä služby
spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a
kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termín splátky a na prípadné následky nesplácania.

Z tejto zmluvy je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti so zmluvou o úvere a na splnenie
záväzkov zo zmluvy o úvere bol viazaný aj zánik tejto zmluvy (čl. III Zmluvy o domácom servise v
spojení s čl. I). Preto ide o zmluvu závislú na úverovej zmluve. Na spojitosť zmluvy o úvere a zmluvy
o domácom servise jednoznačne nasvedčuje i splátkový kalendár, v ktorom je uvedené jedno číslo
zmluvy pre zmluvu o úvere a aj pre zmluvu o domácom servise. V tejto súvislosti nič na dôkaznej situácii

nemení ani poukaz žalobcu na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0390/01/2012 zo dňa
06.11.2012, či rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a v Trenčíne, nakoľko súd v predmetnej
veci nie je týmito rozhodnutiami právne viazaný. Odmena dojednaná za domáci servis, ktorá predstavuje
viac ako 40 % poskytnutého úveru, je pritom neprimeraná nielen voči tomu, čo malo byť predmetom
plnenia podľa zmluvy o domácom servise, ale aj vo vzťahu k poskytnutému úveru. Predmetom zmluvy o

domácom servise sú bežné služby, ktoré poskytujú banky i nebankové subjekty, ktoré by mala pokrývať
odplata za úver (vedenie splátkového kalendára, zúčtovanie splátok), prípadne sú kryté poplatkami za
konkrétny úkon, či službu (upozornenia za neplatenie a podobne). Jediné, čo poskytuje domáci servis
"na viac" pre dlžníka je výber splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste, čo je však
zrejme viac v prospech veriteľa ako dlžníka (veriteľovi poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti).

Dôvodne možno predpokladať, že skutočným účelom predmetnej zmluvy o domácom servise je takýmto
spôsobom navýšiť odplatu za poskytnutý úver spôsobom obchádzajúcim zákon, keď týmto postupom
žalobca dosahuje to, že odplata za domáci servis sa nezapočítava do výpočtu RPMN v úverovej zmluve.
Týmto spôsobom dochádza zo strany žalobcu k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj ust. § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, čo má v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu

neplatnosť zmluvy o domácom servise.

10. Za daného stavu, pri absencii odvolacích námietok žalobcu pokiaľ ide o posúdenie poskytnutého
úveru ako bezúročného a bezpoplatkového s poukazom na ust. § 11 písm. a/, v spojení s § 9 ods. 1
písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o

trovách konania, z uvedených dôvodov ako vecne správny potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/, 2/, a to v celom rozsah,preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)