Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211231414
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7211231414.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a sudcov
JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s.,
so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému C. T., U.. XX.XX.XXXX, U. R.
E. XXX/XX, L., zast. ustanoveným opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného
súdu Košice - okolie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Vargom, so sídlom

Popradská 68, Košice pod sp. zn. Ex 2564/2011, o vymoženie 251,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 49Er/3113/2011-24 zo dňa 02.07.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal uhradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,19 eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 08.11.2011 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného na základe exekučného

titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., krajskej pobočky v Košiciach,
č. 1143701413 zo dňa 27.06.2011. Dňa 25.11.2014 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si súdny
exekútor uplatnil trovy exekučného konania vo výške 61,78 eur. Súd z obsahu exekučného spisu zistil,
že súdnemu exekútorovi sa nepodarilo povinnému doručiť poštové zásielky. Povinný nie je zamestnaný,
nepoberá žiadne sociálne dávky a nevlastní žiadne motorové vozidlo. Lustráciami nebol u povinného

zistený žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorého speňažením by sa pokryli čo i len trovy
exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že podáva odvolanie proti výroku
o zastavení exekúcie, pretože sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. Povinný je osoba vo

veku 58 rokov so vznikom nároku na starobný dôchodok v roku 2018, prípadne na predčasný starobný
dôchodok v roku 2016. Z príjmu z dôchodku povinného by mohla byť uspokojená pohľadávka povinného
a trovy súdneho exekútora. Predmetná exekúcia začala v roku 2011 a podľa názoru oprávneného
doterajšie zistenia súdneho exekútora a ani doba trvania exekúcie nepostačujú na konštatovanie
nemajetnosti povinného. Preto zastavenie ani nie štyri roky trvajúcej exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného považoval za predčasné a rozporné s účelom exekučného konania, ktorým je nútený výkon

súdneho alebo iného rozhodnutia ako posledná možnosť veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky. V
prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo oprávneného na uspokojenie pohľadávky bude premlčané.4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380

ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

6. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 27.10.2011, kedy bol u
súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je výkaz nedoplatkov č.
1143701413 vo výške 251,56 eur zo dňa 27.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 20.07.2011. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 14.11.2011 poverenie na vykonanie
exekúcie.

7. Súdny exekútor podal súdu prvej inštancie dňa 25.11.2014 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

9. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu
zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii
dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom

oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.

10. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného,
tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie

exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí
byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

11. Súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinného a konštatoval jeho
nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Z pripojeného exekútorského spisu sp. zn. EX 2564/2011

vyplýva, že súdnemu exekútorovi sa nepodarilo doručiť povinnému upovedomenie o začatí exekúcie.
Zároveň zaslal štyrom peňažným ústavom príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v
banke. Dňa 19.9.2014 bola súdnemu exekútorovi doručená odpoveď Dopravného inšpektorátu PZ SR,
z ktorej vyplýva, že povinný nie je držiteľom ani vlastníkom vozidiel. Z lustrácie v katastri nehnuteľností
súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky.

12. Šetrením teda súdny exekútor nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť
exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov
exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods.

1 písm. h)).

13. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú
podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu
a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací
súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2011, teda zistené osobné a
majetkové pomery povinného sa až do rozhodnutia súdu, t.j. po dobu štyroch rokov nezmenili. Exekučný
poriadokaninedávapodkladpreprávnyzáveropovinnostisúdnehoexekútorapočasnešpecifikovaného
obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval
správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere
nedôvodné.15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).