Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010553
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814010553.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti obžalovanému S. G. a spol., pre prečin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm.a) Tr.zák., o odvolaniach obžalovaných Z. W., F.
A. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.11.2015, sp. zn. 3T/161/2014, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 16.3.2017 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovanej Z. W., obžalovaného F. A. a prokurátora z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.11.2015, sp. zn. 3T/161/2014 bol pod
bodom 1) obžalovaný S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, podľa § 285 písmeno b) Trestného
poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza sp.zn. 2Pv 808/11,
doručenejsúdu11.11.2014,preskutokpodbodom1/obžaloby,vobžalobeprokurátoraprávneposúdený

ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 14.6.2010 bola v čase od 04:00 hod. do 14:00 hod. vykonávaná
hliadková služba, v zložení hliadky npráp. S. G., práp. O. S. a stržm. Z. W., pričom v obci Hradište
bolo v čase 12:02 hod. zastavené vozidlo Ford Galasy s evidenčným číslom: PD-XXXCR, ktoré riadil
vodič O. S., nar. XX.X.XXXX, pričom priestupca šiel v obci Hradište rýchlosťou 74 km/ hod., čím
prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 50 km/hod. viac ako o 24 km/hod. a na vozidle mal namontované

nezodpovedajúce evidenčné číslo vozidla, ktoré bolo priradené inému motorovému vozidlu, a to vozidlu
Seat Ibiza, ktorého vlastníkom a držiteľom bol A. G., pričom po následnej telefonickej intervencii ppor. F.
A. z telefonického čísla XXXX XXX XXX na telefónne číslo XXXX XXX XXX, patriace ppráp. O. S., počas
riešenia priestupku bola priestupcovi v rozpore so Zákonom SNR č. 372/1990 Zb., § 22 odsek 1 písmeno
h), písmeno j) a Zákonom NS SR č. 8/2009 Z.z., ustanovením § 137 odsek 2 písmeno m) uložená S. G.
len bloková pokuta vo výške 10,- eur, čím policajti porušili ustanovenie § 48 odsek 3 písmeno a) Zákona

NR SR č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len Zákon o štátnej
službe), pretože skutok nie je trestným činom.

Pod bodom 2) rozsudku bol obžalovaný ppráp. O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A., G. XXX/XX, podľa
§ 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry

Prievidza sp.zn. 2Pv 808/11, doručenej súdu 11.11.2014, pre skutok pod bodom 2/ obžaloby, v obžalobe
prokurátora právne posúdený ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 25.6.2010 bola v čase od 16:00
hod. do 24:00 hod. vykonávaná hliadková služba, v zložení hliadky stržm. Z. W., stržm. O. O. a ppráp. F.
U., pričom na ceste č. I/50, Prievidza - Nováky, bolo v čase 18:11 hod. zastavené vozidlo Škoda Octavia
Combi, evidenčné číslo: PD-XXXAV, ktoré riadil vodič L. G., nakoľko priestupca šiel rýchlosťou 122 km/

hod., čím prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 90 km/hod. o 32 km/hod., po následnej telefonickej
intervencii ppor. F. A. z telefonického čísla XXXX XXX XXX na telefónne číslo XXXX XXX XXX, patriaceZ. W., ktorá následne odovzdala stržm. O. O. počas riešenia priestupku, tento priestupcovi v rozpore
so Zákonom SNR č. 372/1990 Zb., § 22 odsek 1 písmeno h) uložil blokovú pokutu len vo výške 10,-
eur, čím policajti porušili ustanovenie § 48 odsek 3 písmeno a) Zákona o štátnej službe, pretože skutok

nie je trestným činom.

Pod bodom 3) rozsudku bola obžalovaná ppráp. Z. W., nar. X.X.XXXX, bytom A., J. O. XXX/XX
uznaná za vinnú pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 7.7.2010 bola v čase od 11:00 hod. do 19:00 hod.

vykonávaná hliadková služba, v zložení hliadky stržm. Z. W., stržm. O. O., pričom v obci Ráztočno bolo
v čase o 13:26 hod. zastavené vozidlo Mercedes, evidenčné číslo PD-XXXCZ, ktoré viedol vodič M.
N., pričom priestupca šiel rýchlosťou 77 km/hod., čím prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v obci 50
km/hod. o celkovo 27 km/hod. a počas jazdy telefonoval, za čo priestupcovi ako orgán prejednávajúci
priestupok uložila v blokovom konaní blokovú pokutu po prejednaní priestupkov vo výške 60 eur, pričom
po telefonickej intervencii ppráp. F. A. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX na telefónne číslo XXXX

XXX XXX, patriace obžalovanej Z. W., uloženú blokovú pokutu znížila na sumu 20 eur, takáto bola
priestupcovi i uložená, čím príslušníci hliadky porušili ustanovenie § 48 odsek 3 písmeno a) Zákona o
štátnej službe.

Za to bola odsúdená podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j) Trestného

zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, výkon ktorého jej
bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov

a

podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku bola obžalovaná ppráp. Z. W., nar. X.X.XXXX, bytom
A., J. O. XXX/XX oslobodená spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza sp.zn. 2Pv
808/11, doručenej súdu 11.11.2014, pre skutok pod bodom 2/ obžaloby, v obžalobe prokurátora právne
posúdený ako účastníctvo podľa § 21 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona k prečinu zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mala
dopustiť tak, že dňa 25.6.2010 bola v čase od 16:00 hod. do 24:00 hod. vykonávaná hliadková služba,
v zložení hliadky stržm. Z. W., stržm. O. O. a ppráp. F. U., pričom na ceste č. I/50, Prievidza - Nováky,
bolo v čase 18:11 hod. zastavené vozidlo Škoda Octavia Combi, evidenčné číslo: PD-XXXAV, ktoré riadil
vodič L. G., nakoľko priestupca šiel rýchlosťou 122 km/hod., čím prekročil maximálnu povolenú rýchlosť

90 km/hod. o 32 km/hod., po následnej telefonickej intervencii ppor. F. A. z telefonického čísla XXXX
XXX XXX na telefónne číslo XXXX XXX XXX, patriace Z. W., ktorá následne odovzdala stržm. O. O.
počas riešenia priestupku, tento priestupcovi v rozpore so Zákonom SNR č. 372/1990 Zb., § 22 odsek
1 písmeno h) uložil blokovú pokutu len vo výške 10,- eur, čím policajti porušili ustanovenie § 48 odsek
3 písmeno a) Zákona o štátnej službe, pretože skutok nie je trestným činom.

Pod bodom 4) rozsudku bol obžalovaný F. A., nar. X.XX.XXXX, bytom W. S., B. XXX/XX-XX uznaný
vinným pre návod na prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 21 odsek 1 písmeno
b) Trestného zákona k § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 7.7.2010, kedy v čase od 11:00 hod., do 19:00 hod. bola vykonávaná hliadková služba v zložení

hliadky strážm. Z. W., strážm. O. O., pričom v obci Ráztočno bolo v čase o 13:26 hod. zastavené
vozidlo Mercedes, evidenčné číslo vozidla: PD -XXX CZ, ktoré viedol vodič M. N., pričom priestupca
šiel rýchlosťou 77 km/hod., čím prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v obci 50 km/hod. o celkovo
27 km/hod. a počas jazdy telefonoval, za čo bola priestupcovi najprv na mieste uložená orgánom
prejednávajúcim priestupok v blokovom konaní Z. W. bloková pokuta vo výške 60 eur, zatelefonoval z

telefónneho čísla XXXX XXX XXX na telefónne číslo XXXX XXX XXX, patriace Z. W., intervenoval na
zníženie blokovej pokuty, na čo po telefonickej intervencii obžalovaná Z. W., ako orgán prejednávajúci
priestupok, v blokovom konaní znížila uloženú blokovú pokutu pôvodne určenú vo výške 60 eur na
blokovú pokutu vo výške 20 eur.

Zatobolodsúdenýpodľa§326odsek1Trestnéhozákona,spoužitím§36písmenoj)Trestnéhozákona,
§ 38 odsek 3 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 25
(dvadsaťpäť) mesiacov s probačným dohľadom nad jeho správaním, výkon ktorého mu bol podľa §
49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona podmienečne odloženýna skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona
bola obžalovanému uložená povinnosť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom podrobiť sa
v skúšobnej dobe sociálnemu výcviku

a

podľa § 285 písmeno b) Trestného zákona bol obžalovaný F. A., nar. X.XX.XXXX, bytom W. S., B.
XXX/XX-XX oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza sp.zn. 2Pv 808/11,

doručenej súdu 11.11.2014, za skutky právne kvalifikované v obžalobe prokurátora ako účastníctvo
pokračovacieho prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 21 odsek 1 písmeno b)
Trestného zákona k § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, uvedené pod bodom 1/, 2/, obžaloby,
ktorých sa mal dopustiť tak, že
- dňa 14.6.2010 bola v čase od 04:00 hod. do 14:00 hod. vykonávaná hliadková služba, v zložení hliadky
npráp. S. G., práp. O. S. a stržm. Z. W., pričom v obci Hradište bolo v čase 12:02 hod. zastavené

vozidlo Ford Galasy s evidenčným číslom: PD-XXXCR, ktoré riadil vodič O. S., nar. XX.X.XXXX, pričom
priestupca šiel v obci Hradište rýchlosťou 74 km/ hod., čím prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 50
km/hod. viac ako o 24 km/hod. a na vozidle mal namontované nezodpovedajúce evidenčné číslo vozidla,
ktoré bolo priradené inému motorovému vozidlu, a to vozidlu Seat Ibiza, ktorého vlastníkom a držiteľom
bol A. G., pričom po následnej telefonickej intervencii ppor. F. A. z telefonického čísla XXXX XXX XXX

na telefónne číslo XXXX XXX XXX, patriace ppráp. O. S., počas riešenia priestupku bola priestupcovi
v rozpore so Zákonom SNR č. 372/1990 Zb., § 22 odsek 1 písmeno h), písmeno j) a Zákonom NS SR
č. 8/2009 Z.z., ustanovením § 137 odsek 2 písmeno m) uložená S. G. len bloková pokuta vo výške 10,-
eur, čím policajti porušili ustanovenie § 48 odsek 3 písmeno a) Zákona NR SR č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len Zákon o štátnej službe),

- dňa 25.6.2010 bola v čase od 16:00 hod. do 24:00 hod. vykonávaná hliadková služba, v zložení hliadky
stržm. Z. W., stržm. O. O. a ppráp. F. U., pričom na ceste č. I/50, Prievidza - Nováky, bolo v čase
18:11 hod. zastavené vozidlo Škoda Octavia Combi, evidenčné číslo: PD-XXXAV, ktoré riadil vodič L. G.,

nakoľko priestupca šiel rýchlosťou 122 km/hod., čím prekročil maximálnu povolenú rýchlosť 90 km/hod.
o 32 km/hod., po následnej telefonickej intervencii ppor. F. A. z telefonického čísla XXXX XXX XXX na
telefónne číslo XXXX XXX XXX, patriace Z. W., ktorá následne odovzdala stržm. O. O. počas riešenia
priestupku, tento priestupcovi v rozpore so Zákonom SNR č. 372/1990 Zb., § 22 odsek 1 písmeno h)
uložil blokovú pokutu len vo výške 10,- eur, čím policajti porušili ustanovenie § 48 odsek 3 písmeno a)

Zákona o štátnej službe,

pretože skutok nie je trestným činom.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote podali odvolania

obžalovaní F. A. a Z. W. proti výrokom v časti, v ktorej boli uznaný vinnými zo spáchania trestného činu,
ale odvolanie podal tiež prokurátor v neprospech obžalovaných S. G., O. O., Z. W., F. A., proti výrokom
o oslobodení spod skutku obžaloby.

Obžalovaní F. A. a Z. W. svoje odvolanie odôvodnili prostredníctvom obhajcu, pričom poukázali na to,

že od začiatku trestného stíhania tvrdili, že sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania, ktoré by
malo znaky trestného činu, maximálne sa dopustili disciplinárneho previnenia, ktoré však nebolo v lehote
určenej zákonom disciplinárne riešené. Nestotožňujú sa s napadnutým rozsudkom Okresného súdu v
Prievidzi a to v časti, v ktorej boli uznaní vinnými a v tejto časti ho považujú za nezákonný. Dôkaz, ktorý
má jednoznačne preukazovať ich vinu a to záznam telekomunikačnej prevádzky medzi obžalovanými,

na ktorý poukazuje prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, považujú za dôkaz získaný
nezákonným spôsobom, čo namietali tak v rámci prípravného konania, ako aj v rámci konania na súde
prvého stupňa. Príkaz na odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky bol vydaný v súvislosti so začatím
trestného stíhania vo veci uznesením zo dňa 24. 03. 2010, pre prečin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a.) Trestného zákona pre skutok, ktorý podľa názoru obžalovaných nie

jetotožnýstým,prektoréimbolovznesenéobvinenie.Idetedaodôkaz,ktorýbolpodľanázoruobhajoby
zadovážený v inej trestnej veci a v zmysle § 115 ods. 7 Trestného poriadku ho nie je možné použiť ako
dôkaz v prejednávanej trestnej veci. Taktiež nebolo preukázané, že by obžalovaná Z. W. vykonávala
právomoc príslušníka PZ vykonávajúceho dohľad nad cestnou premávkou spôsobom odporujúcimzákonu, čo je zákonným znakom skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Priestupok, ktorý zistila, riadne prejednala a uložila
sankciu v zákonnom rozpätí. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na znenie zákona o priestupkoch,

ktorý bol platný v roku 2010, z ktorého ustanovenia § 22 ods. 3 vyplýva, že v blokovom konaní možno
uložiť za priestupky podľa ods. 1 písm. a.) až i.) pokutu do 650 Eur, t. j. spodná hranica pokuty nie je
určená zákonom a preto za tento priestupok uvedený v skutku označenom bodom 3) obžaloby mohla byť
uložená aj sankcia vo výške 20 Eur (tak ako aj bola uložená). Pokiaľ ide o údajné porušenie Nariadenia
MV č. 9/2009 - tzv. sadzobníka pokút, tento mal len orientačný charakter, pretože nebol v súlade so

zákonom v určení dolnej hranice pokuty. Túto skutočnosť zistil v rámci dokazovania aj prvostupňový
súd, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že uloženie sankcie za priestupok mimo
rozsahu určenom sadzobníkom pokút, ako interným právnym predpisom, môže byť posúdené len ako
disciplinárne previnenie ( str.13 rozsudku ). Pokiaľ nebolo objektívne preukázané, že sa obžalovaná
Z. W. dopustila prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa, nemôže byť preukázané ani spáchanie
trestného činu návod k zneužitiu právomoci verejného činiteľa u obžalovaného F. A.. Obžalovaná Z. W.

mala svojim konaním, ktoré je uvedené v bode 3) obžaloby konať v rozpore so zákonom a to v rozpore
s 48 ods. 3, písm. a.) Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a ŽP SR.
Z § 48 ods. 3 Zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že policajt je povinný plniť svedomito úlohy vyplývajúce
zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných predpisov, pokiaľ bol s nimi riadne oboznámený.
Podľa názoru obhajoby však nie každé porušenie § 48 ods. 3 písm. a) Zákona o štátnej službe môže

byť automaticky považované za výkon právomoci spôsobom odporujúcim zákonu tak, ako to vyplýva z
§ 326 ods. 1 písm. a.) Trestného zákona. Pokiaľ aj prvostupňový súd bol toho názoru, že sa dopustili
konania v skutkoch, pre ktoré boli uznaní vinnými, mal takéto konanie posúdiť i s prihliadnutím na §
10 ods. 2 Trestného zákona a to konkrétne či vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti za ktorých mal byť čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku nie je možné konštatovať,

že závažnosť tohto činu je nepatrná a v takomto prípade nejde o prečin. Konanie obžalovanej Z.
W. pri posúdení všetkých okolností uvedených v § 10 ods. 2 Trestného poriadku nevykazuje znaky
prečinu, pričom za uvedeného predpokladu nemôže byť prečinom ani konanie obžalovaného F. A..
Napokon nemožno súhlasiť s názorom okresného súdu, že závažnosť konania Z. W. spočíva vo vzťahu
k skutku označenom v obžalobe bodom 3) v tom, že obžalovaná Z. W. ešte pred tým, ako prijala

intervenujúci telefonát od obžalovaného F. A. už rozhodla o uložení blokovej pokuty vo výške 60 Eur
a na základe intervencie neoprávnene znížila pokutu na 20 Eur a práve touto zmenou rozhodnutia
mala konať spôsobom odporujúcim zákonu a tak naplniť skutkovú podstatu prečinu zneužitia právomoci
verejného činiteľa. S prihliadnutím na osobitosti blokového konania, moment, kedy orgán prejednávajúci
priestupok oznámi zistenie priestupku a výšku pokuty priestupcovi, podľa názoru obhajoby nie je

ešte vydaním právoplatného rozhodnutia, pretože na právoplatnosť takéhoto rozhodnutia sa vyžaduje
ešte aj úkon priestupcu a to prejavenie ochoty pokutu zaplatiť. Až súčasným splnením týchto dvoch
vzájomne súvisiacich úkonov možno hovoriť o právoplatnom uložení blokovej pokuty, ktorého výstupom
je vypísanie pokutového bloku. V danom prípade nebolo preukázané, že by obžalovaná Z. W. už
pred prijatím telefonátu rozhodla právoplatne o uložení blokovej pokuty a až následne po predmetnom

telefonáte (a to len za predpokladu, že záznam telekomunikačnej prevádzky bude považovaný za
dôkaz získaný zákonným spôsobom) túto právoplatne uloženú pokutu znížila. Obžalovaná Z. W. najskôr
oznámila priestupcovi výšku pokuty 60 Eur, s ktorou však priestupca nesúhlasil (vyplýva to z jeho
správania) a následne výšku pokuty znížila na 20 Eur, ktorú už bol priestupca ochotný zaplatiť, čím
zákon neporušila, pretože právoplatne obžalovaná uložila priestupcovi pokutu 20 Eur. Za uvedeného

predpokladu sa prečinu návodu k trestnému činu nemohol dopustiť ani obžalovaný F. A..
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti
nezákonný. Obžalovaní Z. W. a F. A. preto navrhli, aby odvolací súd vo vzťahu k obom obžalovaným
po jeho preskúmaní v súlade s § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil výrok prvostupňového
súdu v časti uznania viny, ako aj na tento výrok nadväzujúci výrok o treste a v súlade s § 322 ods. 3

Trestného poriadku sám vo veci rozhodol a to tak, že ich oboch oslobodí spod podanej obžaloby aj k
skutku označenom v obžalobe podanej prokurátorom OP Prievidza pod bodom 3).

Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania, ktoré podal v neprospech obžalovaných S. G., O. O., Z.
W., F. A., proti výrokom o oslobodení spod skutkov obžaloby uviedol, že sa nestotožňuje s hodnotením

vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa, ktorý v konečnom dôsledku dospel k záveru, že obžalovaní
svojim konaním uvedeným pod bodom 1 a 2 obžaloby nenaplnili znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu. K odôvodeniu súdu, že žiadny z obžalovaných nebol ovplyvnený zo strany obžalovaného
A., prokurátor uviedol, že nie je možné stotožniť sa s odôvodnením súdu v tejto časti, pričom súdsa nevysporiadal s faktom, že obžalovaný A. bol nadriadený ostatným obžalovaným, týchto velil do
jednotlivých služieb a teda ako
nadriadený policajt priamo navádzal svojich podriadených na uloženie pokuty pod

sadzbu, ktorá bola stanovená záväzným právnym predpisom. Vyplýva to z obsahu telefonických
rozhovorov medzi obžalovanými, na ktoré poukázal a z ktorých je zrejmá intervencia obžalovaného A.
ako nadriadeného u ostatných obžalovaných pri riešení jednotlivých priestupkových konaní, kedy boli
po jeho intervencii uložené pokuty v hrubom rozpore so sadzobníkom pokút, ktorý bol pre obžalovaných
záväzný a nemal iba odporúčací charakter. Obžalovaný A. jednoznačne cielene chcel privodiť každému

z priestupcov svojou intervenciou výhodu vo forme zníženia pokuty a teda majetkového prospechu. Tiež
je potrebné uviesť, že jemu podriadení policajti sa s jeho návrhmi stotožnili a nedodržali svoje povinnosti
uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, f/, i/, n/ zákona č.73/1998 Z.z. o štátnej službe. Obžalovaný A.
jednoznačne cielene a v priamom úmysle vo všetkých troch skutkoch zneužíval svoje postavenie a
ovplyvňoval rozhodnutie policajtov prejednávajúcich priestupok v tom smere, aby títo nevykonávali svoje
povinnosti v súlade so zákonom. Všetci priestupcovia boli osoby blízke obžalovanému A.. Obžalovaní

O., G. a W. pri ukladaní sankcie za priestupok neprihliadali na závažnosť priestupku, spôsob jeho
spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky
a na osobu páchateľa tak, ako to ukladá zákon, ale postupovali v zmysle inštruovania obžalovaným A.,
prihliadali na jeho osobnú známosť s obžalovaným A. a cielene privodili neoprávnenú výhodu vo forme
majetkového prospechu priestupcom S., N. a G.. Prokurátor má za to, že vykonaným dokazovaním bolo

preukázané, že konaním obžalovaných došlo k naplneniu obligatórnych znakov prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, sčasti u obžalovanej W. v
bode 2 obžaloby a A. v bode 1), 2), 3) obžaloby formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona. Preto napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza považuje prokurátor za nesprávny čo do
výrokov o oslobodení obžalovaných a navrhol, aby podľa § 322 ods. 1 Tr.por. Krajský súd v Trenčíne

rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach obžalovaných Z. W., F. A. a prokurátora, prokurátor
krajskej prokuratúry uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania s tým, že navrhuje, aby súd

rozhodol v intenciách tohto odvolania. Pokiaľ ide o odvolania obžalovaných, tieto navrhol ako nedôvodné
zamietnuť.

Obhajca obžalovaných rovnako uviedol, že sa pridržiava sa písomných dôvodov odvolania podaného
obžalovanými Z. W. a F. A., navrhol tomuto vyhovieť s tým, aby boli po zrušení napadnutej časti rozsudku

oslobodení spod obžaloby. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.

Obžalovaní S. G. a O. O. navrhli odvolanie prokurátora zamietnuť, obžalovaní F. A. a Z. W. sa stotožnili
s návrhom svojho obhajcu, navrhli vyhovieť svojmu odvolaniu a naopak odvolanie prokurátora žiadali
zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na podklade podaných odvolaní zistil, že odvolania
obžalovaných Z. W., F. A. a prokurátora nie sú dôvodné.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaných odvolaní napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por.,
pričom zistil, že odvolania obžalovaných Z. W., F. A. a prokurátora nie sú dôvodné. Vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených prečinov je napadnutý rozsudok výsledkom konania,
v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli
mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú

vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, pretože zodpovedajú výsledkom dokazovania
vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení
odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom
rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutiea vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom sa súčasne riadne vysporiadal s
obhajobnými skutkovými a právnymi námietkami obžalovaných i podanou obžalobou. Podľa názoru
odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12

Tr. por., teda hodnotil ich
na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že sa na
jednej starne prokurátor a na druhej strane obžalovaní nestotožňujú so skutkovými a právnymi názormi
súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o

zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého
stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré na jednej strane usvedčujú obžalovaných Z. W.
a F. A. zo spáchania žalovaného skutku pod bodom 3) obžaloby, precíznym spôsobom vyhodnotil i
prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne právne závery tak vo vzťahu
k uznanej vine, ako i oslobodzujúcim výrokom majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom
dokazovaní. Svoje závery napokon v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a

vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora vo
vzťahu k oslobodzujúcim výrokom napadnutého rozsudku, odvolací súd sa s nimi nestotožnil. Odvolací
súd v súvislosti s argumentáciou prokurátora v odvolaní uvádza, že okresný súd ako je zrejmé
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, sa zaoberal všetkými skutočnosťami a dôkazmi, na ktoré
prokurátor poukazuje a tieto hodnotil samostatne, ako aj v súhrne s ostatnými dôkazmi. Ani odvolací

súd nemôže súdu prvého stupňa nariaďovať, ako má hodnotiť jednotlivé dôkazy, pokiaľ zásadným
spôsobom neodporujú iným dôkazom a rovnako sa nemožno odvolaním domáhať iného rozhodnutia
len na podklade toho, že odvolateľ hodnotí niektorý dôkaz inak ako súd, ktorý tak urobil v súlade s
ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaných Z. W.
a F. A. vo vzťahu k odsudzujúcim výrokom, tieto sú v podstatnej časti len opakovaním obhajobnej

argumentácie uvádzanej už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa okresný súd vysporiadal. Pokiaľ
ide o údajnú nezákonnosť dôkazu a to záznamu telekomunikačnej prevádzky, v tomto smere odvolací
súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vyslovil záver, že medzi skutkom formulovaným v
uznesení o začatí trestného stíhania a skutkami, ako sú uvedené v uznesení o vznesení obvinenia,
totožnosť skutku bola zachovaná, na základe čoho možno vyhodnotiť citovaný dôkaz ako zadovážený

zákonným spôsobom. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou, že obžalovaná nemohla
svojim konaním naplniť znaky žalovaného prečinu, keď v čase telefonického hovoru s obžalovaným A.
nebolo ešte „právoplatne“ rozhodnuté o výške pokuty za priestupok. Okresný súd správne uviedol, že
dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná Z. W. ešte pred tým, ako prijala intervenujúci telefonát
od obžalovaného F. A. už rozhodla o uložení blokovej pokuty vo výške 60 Eur a až na základe

intervencie neoprávnene znížila pokutu na 20 Eur, pričom práve touto zmenou rozhodnutia mala konať
spôsobom odporujúcim zákonu. Je nepochybné a odvolací súd sa s tým stotožnil, že rozhodnutie o
výške uloženej pokuty bolo obžalovanou W. zmenené v dôsledku intervencie obžalovaného A., čo je
v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe, pričom práve
tým obžalovaná vykonávala právomoc príslušníka PZ spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle inému

zadovážiť neoprávnený prospech a obžalovaný A. ju na takéto konanie nepochybne a preukázateľne
naviedol. Svojim konaním obaja nepochybne naplnili znaky skutkovej podstaty zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. a/ Tr.zák., obžalovaný A. formou návodu podľa § 21 ods.1
Tr.zák. Pokiaľ ide o námietku, že závažnosť takto spáchaného činu je nepatrná a teda s poukazom na §
10 ods.2 Tr.zák. nejde o prečin, ani s týmto názorom obhajoby sa odvolací súd nestotožnil. Vyhodnotiac

spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za akých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku u
oboch obžalovaných ako príslušníkov polície, je nepochybne závažnosť činu vyššia ako nepatrná. Preto
okresnýsúdnazákladevykonanéhodokazovaniauznalobžalovanýchZ.W.aF.A.vinnýmizospáchania
prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. a/ Tr.zák., u obžalovaného
A. spáchaného formou návodu podľa § 21 ods.1 Tr.zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo

výroku napadnutého rozsudku.

Napokon odvolací súd preskúmajúc i výroky o trestoch zistil, že okresný súd zohľadnil všetky základné
zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Tr. zákona, pričom u obžalovaných
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr.zák., teda, že pred spáchaním trestnej činnosti

viedli riadny život a na druhej starne nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák. Okresný
súd prihliadajúc i na osoby obžalovaných, ich pomery, možnosť nápravy, uložil obžalovanej W. trest
uložený na samej spodnej hranici trestnej sadzby upravenej trestnej sadzby za použitia § 38 odsek 3
Trestného zákona vo výmere 24 mesiacov, výkon ktorého jej podľa § 49 odsek 1písmeno a) Trestnéhozákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
ObžalovanémuA. sozohľadnenímskutočnosti,žeišlooosobuslužobnenadriadenú,ktoráovplyvňovala
svojich podriadených, uložil o niečo prísnejší trest a to 25 mesiacov s probačným dohľadom nad jeho

správaním, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2
Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov, za súčasného uloženia
povinnosti v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom podrobiť sa v skúšobnej dobe sociálnemu
výcviku. Takto uložené tresty aj odvolací súd považuje za primerané a dostatočné, aby nimi bol splnený
účel trestu z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Odvolací súd záverom uvádza, že vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré bolo
nutnépoukázaťvzhľadomnaodvolacienámietkytakprokurátoraakoiobžalovanýchZ.W.aF.A.avtejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého
a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
všetky správne skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa. Keďže v prejednávanej veci

ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení okresného súdu, ako aj právneho
posúdenia skutkov tak, ako sú vyjadrené v jednotlivých výrokoch rozsudku, odkazuje v tomto smere v
plnej miere na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolania obžalovaných Z. a prokurátora ako nedôvodné

podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.