Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 20, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8C/161/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8303899607
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8303899607.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu Š. O., R.

Č.. XXX, práv. zast. JUDr. Michalom Mandzákom, advokátom, AK Krátka 1, 811 93 Bratislava proti
žalovanému Nexis Fibers, a.s., IČO: 36466549, Humenné, Chemlonská 1, práv. zast. JUDr. Ľubicou
Čabákovou, advokátkou, AK Dargovských hrdinov 11, 066 01 Humenné o návrhu na ochranu osobnosti
takto

r o z h o d o l :

Uverejnením informačného listu BP č. 01/2002 o pracovnom úraze na prevádzke KL na
vnútropodnikovom intranete žalovaného s osobnými údajmi žalobcu došlo k neoprávnenému zásahu do
práva žalobcu na ochranu osobnosti.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

O trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany osobnosti a žiadal, aby súd uložil žalovanému v
budúcnosti sa zdržať tvrdenia, že nedodržal technologický postup, v dôsledku čoho došlo dňa 9. 12.
2001 o 20.20 hod. k prevádzkovej havárii vo výrobni KL, stredisko depolymerizácie žalovaného a žiadal
oznámiť odvolanie svojho tvrdenia o zapríčinení prevádzkovej havárie zo dňa 9. 12. 2001 jeho zavinením

a to svojím zamestnancom, ako aj zamestnancom spoločnosti žalovaného a ospravedlniť sa žalobcovi.
Zároveň žiadal zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 2.000.000,-- Sk a nahradiť trovy tohto konania.

Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol dňa 11. 10. 2007 rozsudkom sp. zn.
8C/161/2003 tak, že žalobu zamietol. Zároveň nepripustil zmenu návrhu, nevyhovel návrhu na opravu

zápisnice z pojednávania, opravil obchodné meno žalovaného a rozhodol o trovách konania.

Proti predmetnému rozsudku Okresného súdu v Humennom sp. zn. 8C/161/2003-701 a ďalším
procesným uzneseniam podal odvolanie žalobca.

O podaných opravných prostriedkoch žalobcu voči rozsudku a procesným uzneseniam, ktoré vydal súd
rozsudkom zo dňa 11. 10. 2007 rozhodol odvolací súd Krajský súd v Prešove v konaní 1Co/3/2008,

1Co/4/2008, 1Co/5/2008 a 1Co/6/2008 dňa 29. 1. 2009 tak, že zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí
žaloby a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Zároveň zmenil uznesenie prvostupňového súdu sp. zn. 8C/161/2003-713 zo dňa 11. 10. 2007
tak, že prerušil konanie do právoplatného ukončenia veci vedenej na Okresnom súde v Humennompod sp. zn. 10C/12/2005. Zároveň zmenil uznesenie č. k. 8C/161/2003-727 zo dňa 14. 11. 2007 tak,
že žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 2.058,02 eur na účet
Okresného súdu v Humennom do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Odvolací súd zrušil

uznesenie č. k. 8C/161/2003-735 zo dňa 28. 11. 2007 a odmietol odvolanie proti výroku o nepripustení
zmeny návrhu, nevyhovení návrhu na opravu zápisnice z pojednávaní a o oprave obchodného mena
žalovaného.

Súd si osvojil časť vykonávaného dokazovania prvostupňovým súdom, t. j. do rozhodnutia zo dňa 11.

10. 2007 a z tohto poukazuje na nasledovné:

Písomnou žalobu žalobcu a výsluchom žalobcu a jeho zástupcu zistil, že žalobca pracoval u žalovaného
ako predák zmeny, prevádzky KL, stredisko depolymerizácie na ktorom dňa 9.12.2001 vznikla o
20.20. hod. prevádzková havária. Pri tejto havárii došlo k neočakávanému prudkému zovretiu a
vykypeniu depolymerizačného zvyšku z nádrže a žalobca utrpel popáleniny na 12 % tela s tým, že

bol hospitalizovaný v nemocnici v Košiciach - Šaci. Organizácia prešetrila pracovný úraz a počas
hospitalizácie žalobcu predložila mu záznam o úraze, ktorý žalobca odmietol podpísať z dôvodu,
že ho chce doplniť svojím vyjadrením, stanoviskom, čo mu organizácia neumožnila. Následne podal
sťažnosť na Inšpektorát bezpečnosti práce v Prešove, ktorý mu listom zo dňa 18. 3.2007 oznámil, že v
pracovnom zázname o úraze je chybne označená zranená časť tela, skutočnosť, že ide o úraz pracovný

a šetrením bolo zistené, že v priamej príčinnej súvislosti s úrazom neboli zistené nedostatky, tak zo
strany žalobcu, ako aj zo strany žalovaného. Príčinou úrazu bola klasifikovaná nesprávna organizácia
práce. Výsledky šetrenia pracovného úrazu boli obsahom protokolu IBP - 05-21-1/P-131-82, ktorým
bolo nariadené zistené nedostatky odstrániť. Následne, keď IBP Prešov prípad uzavrel, žalovaný na
vnútornejinternetovejsietiuverejnillist,zktoréhovyplývalo,žežalobcovisakladiezavinu,žesapodieľal

a spolupodieľal na tejto havárii. Tento informačný list BP 1/2002 o pracovnom úraze v prevádzke KL bol
uverejnený nielen na intranete, ale koloval aj po závode, kde žalobca pracoval, aby sa všetci pracovníci
s ním oboznámili a súčasne aby podpisovali v bezpečnostných kartách, že boli s uvedeným listom
oboznámení. V uvedenom informačnom liste sa v záhlaví uvádzalo celé meno a priezvisko žalobcu,
dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko, stav, doba zamestnania, popis úrazového deja, príčiny úrazu,

zdroj úrazu, návrhy na opatrenia, organizačné opatrenia útvarov, ktorých sa to dotýkalo. Žalobca po
tom, ako sa dozvedel, že predmetný list koluje a je zverejnený na intranete, požiadal predáka zmeny
o stiahnutej listu z intranetu, bol za riaditeľom D.. Q., ale bezvýsledne. Po nástupe do práce bol
odvolaný z funkcie predáka zmeny, zaradili ho po dohode na obsluhu velína, cítil sa však ponížený v
kolektíve pracovníkov, pretože skutok, ktorý mu bol vytýkaný ako spoluzavinenie, alebo vina na havárii,

nepriznával. Podľa žalobcu sa to dotklo jeho osobnosti a to nielen formou preradenia na inú prácu, ale
aj jeho občianskej cti a zníženia ľudskej dôstojnosti, a tvrdil, že sú stále pracovníci, s ktorými prichádza
denno-denne do styku a títo sú presvedčení, že on zavinil haváriu. Tvrdil, že sa to dotklo aj jeho
občianskej cti, lebo spolupracovníci v Chemlone sa ho vypytovali, či sa za dvadsať rokov nenaučil robiť.
Pýtali sa na túto skutočnosť aj pracovníci Nylstaru, a.s., nakoľko to bol predtým spoločný závod.

Prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu s poukazom na ust. § 11 Občianskeho zákonníka a
ustanovenie § 6 vyhlášky č. 111/1975 a § 8 písm. b/, ods. 2, písm. d/ zákona č. 330/1996 Z.z. konštatoval,
žekonanímžalovanéhonebolozasiahnutédoprávžalobcunaochranujehoosobnostianaochranujeho
osobných údajov. Písomný prejav urobený spôsobom, s ktorým sa môžu oboznámiť iné osoby, najmä

pracovníci, ktorým je určený, nemožno považovať za písomný prejav spôsobilý ohroziť záujmy fyzickej
osoby na ochranu osobnosti. Zistenia o pracovnom úraze žalovaný oznámil písomne, formou intranetu,
vnútorne uzavretého signálu, ku ktorému mali prístup iba pracovníci, ktorým bol počítač s kódom
pridelený a s ohľadom na skutočnosť, že zákon formu, akou to má zamestnávateľ oznámiť neurčuje,
nepovažoval modernú formu informovanosti intranetom za niečo, čo možno považovať za spôsobilé

ohroziť záujmy fyzickej osoby na ochranu osobnosti. Poukázal na skutočnosť, že všetci zamestnanci
musia byť o príčinách vzniku pracovného úrazu a opatreniach informovaní. S ohľadom na skutočnosť, že
nezistil porušenie ustanovení na ochranu osobnosti, života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti
ako aj súkromia, dobrého mena, prejavov osobnej povahy a nezistil ani narušenie ľudskej dôstojnosti
a vážnosti, ako aj skutočností týkajúce sa zásahu do rodinného života, vnútornej a intímnej stránky

žalobcu, ani narušenie ochrany osobných údajov, chránených v databázach informačných systémov
pred neoprávneným zverejňovaním alebo zneužitím údajov o osobe žalobcu, zamietol žalobu ako
nedôvodnú a neopodstatnenú. Pokiaľ sa týka informácii o osobných údajoch konštatoval, že tieto
neboli získané protiprávne a nešlo o také informácie, ktoré bez splnenia d'alších zákonom stanovenýchpredpokladovnemohlibyťsprístupnenéinýmsubjektom.Žalovanýbolpovinnýzdržaťsaichrozširovania
ale nebolo preukázané, že by porušil túto povinnosť a nezasiahol do práv žalobcu na ochranu osobných
údajov.

V priebehu konania žalobca produkoval aj písomné podania, ktorými reagoval na písomné podania
žalovaného, predkladal listinné dôkazy a upravoval návrh. Písomným podaním zo dňa 22. 3. 2004
oznámil návrhy na vykonanie dokazovania a upravoval písomný návrh. Písomným vyjadrením zo dňa
24. 2. 2005 žalobca reagoval na písomné vyjadrenie žalovaného a predložil návrh na zmenu žaloby.

Žalobcapísomnýmvyjadrenímdoručenýmsúdudňa28.2.2005reagovalnaobsahznaleckéhoposudku
znalca prof. D.. F. F.. Písomným podaním zo dňa 8. 3. 2005 doplňoval žalobca listinné dôkazy k písomnej
žalobe. Písomným vyjadrením zo dňa 20. 3. 2007 navrhol vykonať dokazovanie znaleckým posudkom
č. 5/2006 vypracovaným znalcom D.. J. X., C.., ktorý v prílohe tohto podania doručil súdu. Písomným
podaním zo dňa 3. 4. 2007 reagoval na vykonané dokazovanie a navrhol, aby súd prerušil predmetné
konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/12/2005

a navrhol vo veci ďalšie dokazovanie. Písomným podaním zo dňa 24. 11. 2009 žalobca oznámil, že
netrvá na vykonaní znaleckého dokazovania, ale žiadal, aby súd vo veci vykonal výsluch znalcov, ktorí
vyhotovili znalecké posudky predložené účastníkmi konania. Podaním zo dňa 4. 2. 2010 sa žalobca
opätovne vyjadril k doterajšiemu dokazovaniu a predložil návrh na zmenu žaloby písomným vyjadrením
zo dňa 24. 2. 2010, žalobca reagoval na obsah vyjadrenia žalovanej zo dňa 5. 2. 2010. Písomným

vyjadrením zo dňa 31. 8. 2010 žalobca reagoval na podanie žalovanej zo dňa 8. 7. 2010, ktorým navrhla
vo veci ďalšie dokazovanie. Dňa 10. 5. 2012 žalobca podal vyjadrenie k znaleckému posudku znalkyne
D.. Z. B. a navrhol ďalšie dokazovanie vo veci. Na pojednávaní konanom dňa 10. 9. 2012 predložil
žalobca ako dôkaz znalecký posudok č. 6/2012 znalca L.. D.. F. Q., X.. z odboru bezpečnosť a ochrana
zdravia pri práci, odvetvie poľnohospodárstvo, stavebníctvo, strojárstvo a ťažba dreva a spracovanie

dreva. Písomným vyjadrením zo dňa 3. 1. 2013 reagoval žalobca na doplnenie č. 1 znaleckého posudku
č. 1/2012 znalkyne D.. Z. B. a zároveň žiadal o opravu zápisnice z pojednávania.

Z vykonaného dokazovania si súd osvojil aj stanoviská a postoje žalovaného k žalobe žalobcu. Žalovaný
sa k pôvodnej žalobe, ako aj k pripustenej zmene žaloby vyjadroval písomnými podaniami zo dňa

23. 10. 2003, doplňujúcim vyjadrením zo dňa 2. 3. 2004, zo dňa 16. 3. 2004, zo dňa 23. 3. 2004, zo
dňa 10. 6. 2004, v prílohe ktorého okrem ďalších listinných dôkazov predložil aj znalecký posudok č.
001/2004 z odboru chémia, odvetvie chemická technológia a škody v chemickom priemysle znalcom
prof. D.. F. F., X.., L.., zo dňa 18. 8. 2004, zo dňa 23. 6. 2005, zo dňa 6. 7. 2005, zo dňa 16. 3.
2007. Písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 11. 5. 2007 sa žalovaný vyjadroval k znaleckému

posudku vyhotovenému znalcom D.. J. X., ktorý predložil v konaní žalobca. Písomným vyjadrením
zo dňa 5. 2. 2010 predloženým na pojednávaní konanom dňa 8. 2. 2010 sa žalovaný opätovne
vyjadroval k uplatnenému nároku žalobcu a k rozhodnutiu odvolacieho súdu Krajského súdu v Prešove.
Písomným vyjadrením zo dňa 26. 2. 2010 žalovaný v súlade s uznesením prvostupňového súdu
reagoval na predložený návrh žalobcu na pripustenie zmeny žaloby, pričom opätovne reagoval na

výsledky doterajšieho konania a rozhodnutia odvolacieho súdu. K predloženému návrhu na zmeny
žaloby žalobcom reagoval žalovaný aj písomným vyjadrením zo dňa 31. 5. 2010. Dňa 8. 7. 2010
doplnil žalovaný svoje písomné vyjadrenie k návrhu žalobcu na vykonanie zmeny žaloby a navrhol v
konaní ďalšie dokazovanie. Žalovaný ďalším písomným vyjadrením zo dňa 18. 10. 2010 sa vyjadril k
doterajšiemudokazovaniuanavrholďalšiedokazovanievoveci.Písomnýmvyjadrenímzodňa3.3.2011

žalovaný doplnil svoje písomné vyjadrenie zo dňa 21. 10. 2010 a vyjadroval sa k podaniu žalobcu zo dňa
31. 8. 2010. Písomným vyjadrením zo dňa 25. 9. 2014 sa žalovaný vyjadril k niektorým skutočnostiam k
ochrane osobných údajov, premlčaniu práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, doterajšiemu
dokazovaniu a poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

Počas celého konania žalovaný žiadal zamietnuť žalobu z nasledovných dôvodov: Uviedol, že pracovný
úrazsizapríčinil,zavinilaspôsobilžalobca,žežalobcanedodržaltechnologickýpostup,porušilpracovné
inštrukcie a že sú pravdivé tvrdenia žalovaného uvedené v informačnom liste č. 01/2002 o pracovnom
úraze na prevádzke KL v časti príčina úrazu a v časti, čo bolo zo strany žalobcu robené nesprávne
alebo nesprávnym spôsobom. Žalovaný nikdy nepovedal, že žalobca nedodržal technologický postup,

v dôsledku čoho došlo dňa 9. 12. 2001 k prevádzkovej havárii, žalovaný nikdy vo vzťahu k žalobcovi
nepoužil výraz, že dňa 9. 12. 2001 došlo k prevádzkovej havárii.Ak žalobca ochranu osobných údajov uplatnil v tomto konaní prvýkrát až podaním zo dňa 4. 2. 2010,
žalobca ani do skončenia odvolacieho konania nepodal návrh na ochranu osobnosti vo veci práv na
ochranu osobných údajov a preto ochrana osobných údajov nebola predmetom súdneho konania a

podľa názoru žalovaného Okresný súd v Humennom preto nie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu podľa ust. § 226 O. s. p. pokiaľ Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v uznesení zo dňa
29. 1. 2009 vyslovil právny názor o tom, čo nebolo predmetom súdneho konania, t. j. pokiaľ odvolací
súd vyslovil právny názor vo veci práv žalobcu na ochranu osobných údajov. Žalobca nepodal návrh
na ochranu osobnosti vo veci práv žalobcu na ochranu osobných údajov, preto prvostupňový súd

ani odvolací súd nemohli o týchto návrhoch rozhodnúť, lebo ide o návrhové konanie podľa ust. § 13
Občianskeho zákonníka, o ktorom súd bez návrhu oprávneného nemôže rozhodnúť. Na dôkaz týchto
tvrdení poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 7. 7. 2005, kde žalobca a práv. zást. žalobcu
jednoznačne uviedli, že neuplatňujú nároky v súvislosti s ochranou osobných údajov a nenapádajú
zverejnenie osobných údajov. Aj zo súdnej praxe vyplýva, že nie vždy je podľa ust. § 226 O. s. p.
súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V súvislosti s tým poukazujeme aj na

komentár O. s. p. autormi vypracovaný Štefček, Ficová, kolektív, II. vydanie 2012, kde je v komentári k
ust.§226uvedené,žeprvostupňový súdniejeviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúduvysloveným
v zrušujúcom uznesení, ak v ďalšom konaní pred súdom prvého stupňa dôjde na základe vykonaného
dokazovania k takej zmene skutkového stavu, oproti stavu veci, z ktorého vychádzal odvolací súd pri
vyslovení právneho názoru, že právny názor odvolacieho súdu už pri novom skutkovom stave nemôže

obstáť. Keďže až po zmene petitu žaloby, ktorú Okresný súd v Humennom pripustil uznesením zo dňa 1.
4. 2010, začalo konanie vo veci ochrany osobných údajov a až vtedy sa začalo dokazovanie. Žalovaný
uviedol, že jeho výklad k § 226 uvedený v komentári k O. s. p. tiež len potvrdzuje, že Okresný súd
Humenné nie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu pokiaľ Krajský súd v Prešove vyslovil
právny názor vo veci práv žalobcu na ochranu osobných údajov.

Žalovaný ďalej uvádzal, že informačný list č. 01/2002 bol zaslaný iba vnútropodnikovou elektronickou
poštou a to iba vedúcim prevádzok a oddelení, t. j. cca 10 vedúcim zamestnancom za účelom
informovaniazamestnancovopracovnomúrazeatítovedúciprevádzokaoddeleníinformovaliostatných
nimi riadených zamestnancov iba ústne o pracovnom úraze žalobcu. Ostatní zamestnanci žalovaného,

ktorí boli iba ústne informovaní o pracovnom úraze vedúcimi prevádzok a oddelení, nemali k dispozícii
osobné údaje žalobcu, ktoré boli uvedené v informačnom liste č. 01/2002. Žalovaný neporušil Zák. č.
52/1998 o ochrane osobných údajov informačných systémoch v platnom znení a nezasiahol do práv
žalobcu na ochranu osobných údajov podľa tohto zákona. Žalovaný neporušil Ústavu SR a nedošlo k
porušeniu ústavného práva žalobcu na ochranu podľa čl. 19 Ústavy SR a Listiny základných práv a

slobôd ako sa o tom zmieňoval žalobca. Nebola splnená podmienka verejnosti, ktorá je podmienkou
pre uplatnenie nároku na ochranu osobnosti a teda aj nároku vo veci ochrany osobných údajov podľa
ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vnútropodnikový intranet žalovaného nikdy nebol a ani nie je
prístupný verejnosti, ale iba úzkemu okruhu zamestnancov žalovaného a to iba pre plnenie pracovných
úloh zamestnancov žalovaného. Na vnútropodnikovom intranete nebolo uverejnené nič, čo sa týka

pracovného úrazu žalobcu a jeho osobných údajov. Žalovaný nezhromažďoval, nezverejňoval a inak
nezneužíval údaje o osobe žalobcu, takže žalovaný vo vzťahu k žalobcovi neporušil čl. 19 ods. 3 ani
ods. 2 Ústavy SR.

Z dôvodu opatrnosti žalovaný žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy považoval v

plnom rozsahu za premlčaný a vzniesol námietku premlčania voči tejto uplatnenej náhrade nemajetkovej
ujmy vo výške 66.387,84 eur. Žalovaný nezasiahol neoprávnene do práv žalobcu na ochranu osobností
a ochrany osobných údajov. Žalovaný písomnosťou zo dňa 26. 9. 2014 predložil vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že ako zamestnávateľ nevykonal žiadne zmeny pracovného zaradenia žalobcu v súvislosti
s pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 9. 12. 2001. Ak žalobca tvrdil, že bol preradený na inú prácu

v súvislosti s pracovným úrazom, takéto tvrdenie popieral. Uviedol, že žalobca prestal vykonávať
funkciu „chemik vo výrobe chemických vlákien - predák“ z toho dôvodu, že zamestnávateľ bol nútený
vykonávať zmeny organizácie práce a organizačné zmeny a to nielen vo vzťahu k žalobcovi, ale aj iným
zamestnancom. Od 1. 8. 1992 prestúpil žalobca po vzájomnej dohode zo Závodu 3 na Závod 1, kde
pracoval do 31. 12. 2007. Od 1. 1. 2008 prestúpil žalobca po vzájomnej dohode pracovať na výrobňu

Polymerizácia II (bývalý Závod 3, ktorý sa medzitým zlúčil so Závodom 1 do jednej výrobne). Žalovaný
poukazoval na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a to rozhodnutie Flux v Moldavsko, v
ktorom posudzoval prípad, kedy žaloba za poškodenie dobrej povesti bola podaná až 1 rok po zverejnení
určitého tvrdenia v novinách a Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že ak bola podaná žaloba aždlhší čas po zverejnení určitého tvrdenia, treba zohľadniť túto skutočnosť, že akákoľvek ujma spôsobená
žalobcovi sa uplynutím času značne zmenšila. V tomto smere poukázal žalovaný na to, že žalobca
si uplatnil ochranu osobných údajov až po podaní, ktoré doručil súdu vo februári 2010, čiže viac ako

10 rokov potom, ako informačný list č. 01/2002 bol zaslaný vnútropodnikovou elektronickou poštou 10
vedúcim prevádzok a oddelení. Ak žalobca si uplatnil tento nárok s tým, že poukazoval na skutočnosť,
že zamestnanci o ňom hovorili, k tomuto žalovaný uviedol, že ak sa na pracovisku stane pracovný úraz,
zamestnanci to vedia, vedia komu sa stane, poznajú ho, jeho meno, priezvisko, kde býva, aký je jeho
rodinný stav a koľko má detí. Toto sú všeobecne známe skutočnosti, ktoré medzi spolupracovníkmi sú

bežné. Na základe všetkých žalovaným uvádzaných tvrdení žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.

Tak ako je uvedené vyššie si súd osvojil časť vykonaného dokazovania do rozhodnutia tunajšieho súdu,
t. j. do dňa 11. 10. 2007:

Informačný list BP č. 01/2002 o pracovnom úraze na prevádzke KL obsahoval v záhlaví údaje o

poranenom a jeho pracovnom zaradení pod menom Š.K. O., nar. XX.X.XXXX, Humenné, rodné číslo,
bytom R. Č.. XXX, Ž., H. XX.X.XXXX prevádzka PV, od 1.8.1992 výrobňa SZKL, je rozvedený popis
úrazovéhodeja,príčinyúrazu,zdrojúrazu,návrhynaopatrenia,organizačnéopatreniaaútvarov,ktorých
sa to dotýka. Tento IBP bol uverejnený na intranete, všetci pracovníci prešli školením a oboznámením sa
s týmto pracovným úrazom a podpísali aj karty IBP o školení. Tento list podrobne popisuje technologické

a technické problémy výroby.

Inšpektorát práce Prešov konal vo veci sťažnosti žalobcu a vypracoval protokol IPV-05-21-1/P-131-02
s dátumom 14.3.2002, kde uviedol osobné dáta postihnutého, zamestnávateľa, údaje o úraze a
jeho príčinách, stručný popis stavu technológie a strojného zariadenia, charakteristiku deju úrazu,

špecifikoval zistené nedostatky, ostatné nedostatky a nariadil odstrániť zistené nedostatky v termínoch
tam uvedených.

Svedok D.. P. Z. potvrdil, že vypracoval protokol zo dňa 14.3.2003 o šetrení pracovného úrazu žalobcu.
Jedným z opatrení, ktoré vyplývajú z protokolu je, že zamestnávateľ prostredníctvom svojho pracovníka,

resp.oddeleniaaleboodborubezpečnostiochranyazdravia,jepovinnýopracovnýchúrazochvsúlades
vyhl. č. 111/1975 Zb. podať informáciu všetkým pracovníkom, ktorých zamestnáva a musí tak urobiť, aby
to bolo dokladovateľné a kontrolovateľné, formu si volí zamestnávateľ. S informovaním formou intranetu
sa predtým nestretol, pretože ak robil šetrenie, takúto formu ešte nemali. Potvrdil, že pokiaľ ide o záznam
o úraze, spísaný organizáciou, žalobca odmietol podpísať tento záznam za prítomnosti pracovníkov s

dátumom 2.1.2002.

Svedok D.. J. V. bol predsedom komisie, ktorá bola ustanovená na šetrenie pracovného úrazu, ktorý
utrpel žalobca, a potvrdil aj vypracovanie záznamu o úraze za prítomnosti X.. C. a p. Z. s tým, že
záznam o úraze išli podpísať za žalobcom, ten ho nepodpísal s tým, že so závermi nesúhlasí. Potvrdil,

že zo záverov aj vyplynulo informovať všetkých pracovníkov podniku o tejto udalosti informačným
listom so zápisom do bezpečnostných kariet. Túto skutočnosť žalobca nenamietal, on namietal skutok,
ktorý sa nemal stať, tak ako bol popísaný, a príčiny úrazu. Tento svedok potvrdil, že na vypracovanie
informačného listu bola ustanovená skupina riaditeľom D.. Q. a táto skupina vypracovala informačný
list, ktorý slúžil aj k rozboru pracovných úrazov, ich príčin a následne prijatých opatrení na odstránenie

nedostatkov. Svedok uviedol, že pokiaľ bol IBP ako rozbor uverejnený na intranete, ten je kódovaný a
má k nemu prístup iba ten pracovník, ktorý má pridelený počítač a má svoje heslo a žalobca nikdy nebol
za ním, aby sa riešila správa informačného listu a pod. Nežiadal ani opravu takéhoto dokumentu. Súd sa
oboznámil s listinnými dôkazmi: správou o registrácii pracovných úrazov a knihou príkazov, doporučení
a pokynov, ktoré evidovali pracovné úrazy.

Svedkyňa F.. A. K. na súde potvrdila, že pre súd je záväzné rozhodnutie IBP o prešetrení pracovného
úrazu a list, ktorý bol doručený žalobcovi nie je rozhodnutím, ale iba odpoveďou na sťažnosť, ktorú podal
žalobca. Záväzný je protokol, ktorý následne potom dávajú po prešetrení organizácii, aby prijala určité
opatrenia.

Svedok D.. F. L., pracovník IP Prešov, pracovisko Košice uviedol, že bol vyhotovený protokol, na ktorom
v celom rozsahu trvá. Uviedol, že sa podieľal iba na šetrení, nie na vypracovaní samotného protokolu
i keď s obsahom bol oboznámený.Svedkovia D.. P. C., D.. X. Q. uviedli, že šetrenie bolo nezávislé a objektívne a pokiaľ ide o informačný
list 01/2002 týkajúci sa žalobcu, ten v skutočnosti samostatne uverejnený nebol, ale ide o rozbor BOZP

za rok 2001, ktorý uverejnený bol.

Svedok D.. Q. uviedol, že uverejnenie rozboru BOZP za rok 2001 sa na intranete berie ako vážny
dokument, majúci vplyv na rôzne činnosti, i keď sa konkrétne týkal žalobcu, nejde o ponižujúci dokument,
ale o dokument, ktorý má slúžiť na prijatie takých opatrení, aby v budúcnosti sa obdobné prípady nestali.

V konaní bola aj vypočutá svedkyňa T. O., manželka žalobcu. Z jej výpovede súd zistil, že jej manžel trpí
najmä tým, že bol nepriamo obvinený, že sa podieľal na vzniku pracovného úrazu i keď v skutočnosti ide
o opak. Trpí aj preto, že vychovávajú štyri maloleté deti a s ním trpí aj on, preto sa obrátil aj na Inšpektorát
bezpečnosti práce, aby vec posúdil a ten vec posúdil tak, že manžel sa nepričinil o vznik pracovného
úrazu organizácii, avšak organizácia toto stanovisko nerešpektuje, poškodila dobré meno manžela a

nerušilo to aj rodinné vzťahy, pretože manžel trpí, budí sa v noci a jednoducho ľudia ju zastavujú a pýtajú
sa, čo sa stalo a čo jej manžel zapríčinil. Nie je schopná odpovedať. Uviedla, že manžel utrpel aj tým,
že vo vzniku úrazu bol predák a postupne mu znížili plat aj triedu a dali ho na inú prácu.

Ostanými svedeckými výpoveďami spolupracovníkov súd zistil iba to, že žalobca trpí, najmä na

športovo-branných akciách, lebo v dôsledku zranenia sa hanbí vyzliecť. Iné skutočnosti nepotvrdili.

Bez vyžiadania súdu účastníci konania predložili znalecké posudky, z ktorých súd zistil, že znalci
riešili technologicko-výrobné a technické problémy, ktoré vznikli kritického dňa pri výrobe, t.j. tam, kde
vznikol úraz žalobcovi (znalecký posudok č. 001/2004 Prof. Ing. F. F., X.., L.., ktorý dňa 5. 4. 2004 po

vykonanom dokazovaní vyslovil záver, že pracovný úraz zavinil a spôsobil žalobca sám nedodržaním
technologického postupu pri manipulácii s depolymerizačným zvyškom; znalecký posudok č. 5/2006 Ing.
J. X., C.. zo dňa 23. 6. 2006 vyslovil záver, že 100 % miera zodpovednosti za spôsobenie pracovného
úrazu žalobcovi je na strane žalovaného).

Súd vzhľadom na rozdielne závery znalcov k príčinám úrazu žalobcu nariadil znalecké dokazovanie
znalkyňou D.. Z. B., ktorá podala znalecký posudok dňa 19. 2. 2012 a skonštatovala, že príčinou
pracovného úrazu žalobcu bolo používanie nebezpečných postupov práce a spôsobov práce.

Zprávoplatnéhorozsudkutunajšiehosúdusp.zn.10C/12/2005-307zodňa23.6.2009bolopreukázané,

žežalovanýsadomáhalvočižalobcoviurčeniapravdivostitvrdeníopríčináchúrazu.Tentožalobnýnávrh
súd zamietol v plnom rozsahu z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na vedení
tohto konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 7. 2009 (v právnej veci sp. zn. 10C/12/2005
účastníkov bol žalobca Nexis Fibers, a. s., žalovaný Š. O.).

Ako je vyššie uvedené, Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 1Co/3/2008 zo dňa 29. 1. 2009
zrušil prvostupňový rozsudok tunajšieho súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu, pokiaľ sa pôvodne
domáhal ochrany osobnosti s tým, že sa nestotožnil sa s právnym názorom prvostupňového súdu,
keď konštatoval, že žalovaný nezasiahol do práv na ochranu osobnosti žalobcu z dôvodu, že písomný
prejav urobený spôsobom, s ktorým sa môžu oboznámiť iné osoby, najmä pracovníci, ktorým je

určený, nemožno považovať za písomný prejav spôsobilý ohroziť záujmy fyzickej osoby na ochranu
osobnosti. Podľa jeho zistení forma, akou žalovaný oboznámil zamestnancov o pracovnom úraze
žalobcu (zverejnení na vnútropodnikovom intranete), nemožno považovať za niečo také, čo by bolo
spôsobilé ohroziť ako zásah do ochrany osobnosti žalobcu. Pokiaľ sa týkalo zverejnenia osobných
údajov, vyslovil názor, že tieto neboli získané protiprávne a nešlo o také informácie, ktoré by bez plnenia

ďalších zákonom stanovených predpokladov nemohli byť sprístupnené iným subjektom. Odvolací súd
je toho názoru, že tak ako boli zverejnené osobné údaje žalobcu v predmetnom liste, došlo k zásahu do
práv žalobcu na ochranu osobných údajov, pretože boli zverejnené všetky jeho osobné údaje včítane
bydliska, osobného stavu, rodného čísla, ktoré sa stali prístupnými širšiemu okruhu ľudí. Žalovanému,
ako zamestnávateľ žalobcu, vyplývala z ustanovenia § 8b, ods. 2, písm. d/ Zák. č. 330/1996 Z. z.

povinnosť poskytnúť zamestnancom, príslušnému odborovému orgánu a zástupcom zamestnancov
pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci potrebné informácie o pracovných úrazoch, chorobách z
povolania a ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa u neho, ako zamestnávateľa vyskytli,
vrátane ich zisťovania a prijatých opatreniach. Nebol však oprávnený pri zverejnení príčin pracovnéhoúrazu žalobcu a opatreniach prijatých na ich nápravu zverejniť jeho osobné údaje, ktoré požívali osobitnú
ochranu. Taktiež žalovaný bol povinný zverejniť pravdivé údaje o príčinách úrazu žalobcu, ktorý utrpel
dňa 9. 12. 2001.

Po vrátení veci z odvolacieho konania a vyslovení právneho názoru odvolacím súdom, na pojednávaní
konanom dňa 8. 2. 2010 žalobca predložil ďalší návrh na zmenu žaloby v nasledovnom znení: 1/
„Žalovaný je povinný zdržať sa v budúcnosti tvrdenia, že žalobca nedodržal technologický postup,
v dôsledku čoho došlo 09.12.2001 o 20.20 hod. k prevádzkovej havárii vo výrobni depolymerizácie

žalovaného. 2/ Uverejnením informačného listu BP č. 01/2002 o pracovnom úraze na prevádzke KL
na vnútropodnikovom intranete žalovaného s osobnými údajmi žalobcu došlo k neoprávnenému zásahu
do práva žalobcu na ochranu osobnosti. 3/ Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku
uverejniť v nepretržitom časovom období dvoch týždňov na vnútropodnikovom intranete ospravedlnenie
žalobcovi v nasledovnom znení:

Ospravedlnenie Štefanovi Hvižďákovi

V uverejnenom informačnom liste BP č. 01/2002 o pracovnom úraze na prevádzke KL na
vnútropodnikovom intranete podaním informácie o príčinách úrazu Š. O. a súčasne zverejnením
osobných údajov Š. O. sme neoprávnene zasiahli do ochrany osobnosti Š. O., a preto sa za uverejnenie

tohto informačného listu BP č. 01/2002 Š.K. O. ospravedlňujeme.

Nexis Fibers a.s.

4/ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 66 387,84 EUR, a to

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového
a odvolacieho konania, a to súdne poplatky a náhradu trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.“

Súd o predloženom návrhu na zmenu žaloby rozhodol uznesením sp. zn. 8C/161/2003-845 dňa 1. 4.

2010. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 4. 2010.

Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.,

Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľaust.§1ods.1písm.b/Zák.č.52/1998Z.z.oochraneosobnýchúdajovvinformačnýchsystémoch

tento zákon upravuje ochranu každého pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo
iným zneužívaním údajov o svojej osobe (ďalej len "osobné údaje").

Podľa ust. § 8 písm. b/ ods. 2 písm. d/ zák. č. 330/1996 Zb., zamestnávateľ je povinný zamestnancom,
príslušnému odborovému orgánu a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri

práci poskytnúť potrebné informácie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, poskytnúť potrebné
informácie o pracovných úrazoch, chorobách z povolania a ostatných poškodeniach zdravia z práce,
ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov ich zisťovania a prijatých opatrení.Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

(3) Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom
tvrdení účastníkov.

(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Účastníci konania majú v občiansko-právnom konaní nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno je na účastníkovi, ktorý tvrdí určité
skutočnosti. V danom prípade je na žalobcovi, ktorý tvrdil, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného o

tom, že nedodržal technologický postup. Za účelom tvrdených skutočností žalobca predložil aj znalecký
posudok znalca Ing. X.. Tento znalecký posudok bol v rozpore so závermi znaleckého posudku Prof.
F., ktorý z vlastnej iniciatívy v konaní predložil žalovaný. Súd preto nariadil znalecké dokazovanie
počas vykonávania dokazovania vo veci a z výsledkov ustanovenej znalkyne Ing. B. zistil nesprávny
postup žalobcu pri pracovnom technickom procese. Účastníci konania počas celého konania vzájomne

namietalizisteniaznalcov,ktorýchzvlastnejiniciatívyzabezpečovalaprotistrana,pričomžalobcatrvalna
ďalšom dokazovaní a to konfrontáciou znalcov a na nariadení znaleckého dokazovania. Na pojednávaní
konanom dňa 29. 9. 2014 súd pokračoval v konaní bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu
s jeho súhlasom v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p., pričom dokazovanie vo veci ukončil. Po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu tak ako sa ho domáha v upravenom nároku

v časti zdržania sa tvrdení žalovaného, že žalobca nedodržal technologický postup, v dôsledku čoho
došlo dňa 9. 12. 2001 o 20.20 hod. k prevádzkovej havárii vo výrobni depolymerizácie žalovaného,
ospravedlnenia sa žalobcovi, nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nebol preukázaný a preto ho v tejto
časti zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. K takémuto záveru súd
dospel výsledkami znaleckého dokazovania znalkyne ustanovenej súdom, ktorá uzavrela, že príčinou

pracovného úrazu žalobcu bolo používanie nebezpečných postupov práce a spôsobov práce.

Ak žalobca namietal obsah informačného listu, ktorý popisoval podľa jeho tvrdenia nesprávne
technologický postup žalobcu a tvrdil, že tieto informácie nie sú pravdivé a zasiahli do jeho práv na
ochranu osobnosti, najmä tým, že bol vystavený posmechu spolupracovníkov a ak jeho manželka ako

svedkyňa v konaní uviedla, že bolo poškodené jeho dobré meno a narušilo to aj rodinné vzťahy, že
žalobcu zastavujú ľudia a sa pýtajú, ako aj že bol daný na inú prácu a došlo k zníženiu jeho platu,
k tomuto súd uvádza: Tvrdené skutočnosti žalobca ničím nepreukázal a pokiaľ bolo tvrdené, že bol
preložený na inú pracovnú pozíciu, tieto tvrdenia ostali iba v rovine tvrdení. Žiadny dôkaz o spôsobenej
škode žalobca nepreukázal. Nakoniec aj tvrdenia o zmene pracovnej pozície žalobcu po úraze ničím

nepreukázal, naopak z listinných dôkazov predložených žalovaným súd zistil, že došlo k zlučovaniu
závodov a v dôsledku toho vykonával inú pracovnú pozíciu. K zisteniam pravdivosti údajov uverejnených
žalovaným, ktoré majú podstatný význam pre posúdenie toho, na základe čoho malo dôjsť k zásahu do
práv na ochranu osobnosti žalobcu, najmä k zníženiu jeho občianskej cti, k dôstojnosti, znevažovaniu
medzi spolupracovníkmi, žalobca nepreukázal žiadny dôkaz. Pre rozhodnutie súdu bolo rozhodujúce

vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd, z výsledkov ktorého konkrétne znalkyne D.. B.
bolo preukázané, že príčinou pracovného úrazu žalobcu bolo používanie nebezpečných postupov práce
a spôsobov práce.Základnými podmienkami občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do práv chránených ustanovením
§ 11 Občianskeho zákonníka je existencia zásahu, neoprávnenosť a protiprávnosť takéhoto zásahu,
existencia nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi takýmto neoprávneným zásahom a vznikom

nemajetkovej ujmy. O zásah do chránených prvá môžete ísť len vždy, keď ide o taký útok, ktorý je
objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu. Zásah spočíva buď v porušení, alebo aspoň ohrození
osobnosti fyzickej osoby. Musí byť objektívne spôsobilý ohroziť česť a dôstojnosť fyzickej osoby tak, že
vzniká nebezpečenstvo vážnosti jej postavenia v spoločnosti. O takýto zásah môže ísť len za splnenia
podmienky jeho verejnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie zásahu, ako aj ďalších podmienok

zodpovednosti, t. j. protiprávnosti vzniku nemajetkovej ujmy je na strane dotknutej osoby, teda žalobcu.
Ak si túto dôkaznú povinnosť splní, musí pôvodca zásahu dokazovať, že k zásahu došlo po práve,
že existovala okolnosť, ktorá neoprávnenosť zásahu vylučovala. Splnením podmienky zásahu do
chráneného práva je dôkaz o tom, že je objektívne spôsobilý privodiť nemajetkovú ujmu tým, že znižuje
česť a dôstojnosť konkrétnej fyzickej osoby (z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove
1Cp/3/2008).

Pokiaľžalobcatvrdil,žeuverejneníminformačnéholistuBPč.01/02opracovnomúrazenaprevádzkeKL
na vnútropodnikovom intranete žalovaného s osobnými údajmi žalobcu došlo k neoprávnenému zásahu
do práva žalobcu na ochranu osobnosti, v tejto časti nároku žalobe vyhovel. Pri svojom rozhodovaní
je prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý okrem iného v zrušujúcom

uznesení zo dňa 29. 1. 2009 v konaní sp. zn. 1Co/3/2008 uviedol: V danom prípade žalovaný uverejnil
Informačný list BP č. 01/2002 o pracovnom úraze na prevádzke KL s uvedením všetkých osobných
údajov žalobcu, včítane mena a priezviska, bydliska, osobného stavu, dokonca aj rodného čísla na
vnútropodnikovom intranete, ku ktorým údajom mali prístup tretie osoby. Nemožno sa stotožniť s tým, že
pokiaľ údaje neboli získané protiprávne, nedošlo k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov. V čase

zverejnenia predmetného listu na vnútropodnikovom intranete zákon č. 52/1998 Z.z. v znení neskorších
predpisov, účinný v mesiacoch január a február 2002, zabezpečoval ochranu osobných údajov a chránil
každého pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o jeho
osobe ( § l ods. l, písm. b). Z ustanovenia § 10 citovaného zákona vyplýva pre prevádzkovateľa a
sprostredkovateľa zodpovednosť za bezpečnosť osobných údajov tým, že ich je povinný chrániť nielen

pred odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou ale aj zverejnením bez
súhlasu dotknutej osoby a rozširovaním. Z ustanovenia § 30 ods. l, 2 citovaného zákona vyplýva, že ak
sa v dôsledku nesplnenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom spôsobila niekomu škoda, poškodený
má právo na primeranú finančnú náhradu. O náhrade rozhoduje súd. V tomto ustanovení odkazuje
citovaný zákon na ustanovenie § 11 až 16 Občianskeho zákonníka.

Súd nepriznal žalobcovi primeranú finančnú náhradu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie spôsobenej škody, t. j. že uverejnením informačného listu BP č. 01/2002 bola spôsobená
škoda, nepreukázal mieru a rozsah tejto škody.

Súčasnáinformačnáspoločnosťsaodvíjaodpojmuinformácia.Osobitnýmdruhominformáciívsúčasnej
informačnej spoločnosti sú informačné údaje. Ich ochrana sa zabezpečuje nielen vnútroštátnymi
predpismi, ale najmä medzinárodnými dohovormi a predpismi komunitárneho práva Európskej únie.
Ochrana osobných údajov vychádza zo všeobecného osobnostného práva, ktoré je chránené štátom a
vyplýva priamo z Ústavy SR ako aj z ostatných právnych predpisov.

Povinnosti zamestnávateľ v oblasti ochrany osobných údajov v súčasnosti upravuje zák. č. 122/2013
Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( v čase zverejnenie
predmetného listu BP č. 01/2002 na vnútropodnikovom intranete platil zák. č. 52/1998 Z. z. o
ochrane osobných údajov v informačných systémoch). Zamestnávateľ je povinný rešpektovať právo

zamestnancov na ochranu údajov a je povinný postupovať v zmysle zákona o ochrane osobných
údajov. Podmienkou pre spracovanie údajov zamestnanca je právny základ spracovania týchto údajov,
právnym základom môže byť napr. osobitný zákon, napr. Zákonník práce, Zákon o sociálnom poistení
a iné. Osobné údaje možno od zamestnancov získavať a spracovávať len na vymedzený alebo
ustanovený účel. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný plnil svoju zákonnú povinnosť, ale

pri zverejňovaných osobných údajoch nesporne došlo k zásahu do práv žalobcu na ochranu osobných
údajov, pretože boli zverejnené všetky jeho osobné údaje, včítane bydliska, osobného stavu, rodného
čísla a tie sa stali prístupné širšiemu okruhu ľudí. Neobstojí obrana žalovaného, že s informáciou
uverejnenou v Informačnom liste BP č. 01/02 prišlo do kontaktu malé množstvo, cca 10 zamestnancov.O trovách konania súd rozhodne v samostatnom rozhodnutí po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,

možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).