Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211869
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715211869.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., D. XXXX/XX proti
žalovanému: T. F. , nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P., P. XXX, N. D., t.č. bytom XXX XX P., U.. P.
XXX, o zvýšenie výživného na dospelé dieťa s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresnému
súdu Poprad č.k. 10C/435/2015-78 zo dňa 27.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Odmietaodvolanievočivýroku,ktorýmsúdprvéhostupňanávrhžalobkynevprevyšujúcejčastizamietol.

Vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok
OkresnéhosúduPopradč.k.11C/146/2011-65zodňa06.12.2011správoplatnosťouk04.01.2012včasti

výživného na žalobkyňu L. F. tak, že zvýšil žalovanému T. F. výživné na L. F. zo sumy 60 eur mesačne
na sumu 180 eur mesačne, ktoré je žalovaný povinný platiť žalobkyni vždy do 20-teho dňa každého
mesiaca vopred, počnúc dňom 09.10.2015 až do doby, kým sa nezmenia pomery. V prevyšujúcej časti
súd návrh žalobkyne zamietol a dlžné výživné za čas od 09.10.2015 do 30.11.2015 v sume 172,60
eur uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni v samostatnej lehote 45 dní od právoplatnosti rozsudku okrem
bežného zvýšeného výživného. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom

nepriznal.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa návrhom súdu podaným dňa 09.10.2015
žiadala zvýšiť výživné zo sumy 60 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne z dôvodu, že aj keď podľa
dobrovoľnej dohody otec jej platí výživné po 80 eur mesačne, od predchádzajúcej úpravy výživného
došlo u nej k podstatnej zmene pomerov, dosiahla plnoletosť, je študentkou 4. maturitného ročníka na

Hotelovej akadémia G. Q. v B.. V maturitnom ročníku sa jej výdavky neúmerne zvýšili, pripravuje sa na
štúdium na B. univerzite v D., okrem toho od narodenia má závažné zdravotné problémy, za posledných
5 rokov sa otec o ňu nijako nezaujímal, nekúpil jej žiaden darček, s výnimkou 50 eur na Vianoce v roku
2014. Otec si žije nadštandardne, o ňu sa stará matka.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za zistené, že oproti predchádzajúcej súdnej

úprave výživného sa pomery žalobkyne podstatne zmenili. Žalobkyňa dosiahla plnoletosť, študuje, čomu
zodpovedajú zvýšené životné náklady a náklady na študijné potreby, cestovné a stravné, má zdravotné
problémy. Čo sa týka žalovaného, jeho príjem je na rovnakej úrovni ako bol v čase predchádzajúcej
súdnej úpravy, t.j. 666 eur mesačne. U žalovaného však došlo k zmene pomerov v tom, že kým v
minulosti mu bolo uložené platiť výživné na tri deti spolu v sume 280 eur, v súčasnosti mu už ubudla
vyživovacia povinnosť na dospelého syna v sume 100 eur mesačne. Ak uložil žalovanému prispievať na

výživu žalobkyne sumou 180 eur mesačne, tak spolu so sumou 100 eur mesačne, ktorú je povinný platiť
na výživné staršej študujúcej sestry žalobkyne, ktorá si brigádnicky privyrába, zostane mu platiť celkovúsumu výživného v tej istej výške ako doposiaľ. Podľa súdu prvého stupňa z predaja rodinného domu
sa žalovanému nepochybne zlepšila príjmová situácia. Žalovaný má okrem zárobku aj príjem z predaja
rodinnéhodomu,čomuumožňujeplatiťvyššievýživnéžalobkyni.Súdprvéhostupňataktiežkvantifikoval

sumu dlžného výživného ako rozdiel medzi doteraz zaplateným výživným 80 eur a zvýšeným výživným
180 eur za obdobie od 09.10.2015 do 30.11.2015.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine - § 62
ods. 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1.

Výrok o trovách konania právne neodôvodnil.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že sa
nazdáva, že výška výživného na dcéru L. F. nekorešponduje s vyživovacou povinnosťou k staršej dcére
V. F.. Pokiaľ porovná náklady na ich životné potreby tak sa nazdáva, že vzhľadom k danej situácii by bolo

vhodné výživné pre žalobkyňu upraviť na čiastku 120 eur mesačne a V. F. mala by prislúchať čiastka 140
eur mesačne. Pokiaľ v rozsudku sa hovorí o jeho majetku a o tom, že nehnuteľnosť predal, ide o majetok,
ktorý zdedil po svojich rodičoch. Nehnuteľnosť musel predať vzhľadom na dlhy, ktoré vznikli za trvania
manželstva s matkou žalobkyne. Za tieto sa hanbil, nikde ich neuvádzal, snažil sa ich postupne splatiť
a dostal sa tým do veľkých finančných problémov, hrozila mu exekúcia. Bývalá manželka si nárokovala

čiastku v súvislosti s výstavbou podkrovia domu, dostala z tohto dôvodu čiastku 6.490 eur. Peniaze,
ktoré získal z predaja, použil na zaplatenie dlhu a na kúpu bytu 2+1 v P., v ktorom žije, má tam prácu.
Výživné platí riadne.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolanie podľa § 10 ods. 1
O.s.p. preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214
ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného bolo s výnimkou odvolania, ktoré sa týkalo rozhodnutia

súdu prvého stupňa, ktorým návrh žalobkyne v prevyšujúcej časti zamietol, dôvodné.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Osobou neoprávnenou na podanie odvolania je okrem iného aj účastník konania, ktorému rozhodnutím
súdu neboli privodené žiadne negatívne následky.

Ujma na právach účastníka konania je spôsobená vtedy, ak vydané rozhodnutie svojim obsahom
znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, ak právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne

postavenie (zúžením jej práv alebo rozšírením jej povinností) a preto u nej existuje možnosť žiadať na
odvolacom súde odchylné rozhodnutie v jej prospech (za stavu, že zákon odvolanie pripúšťa).

Žalovanýpodalodvolanievočivšetkýmvýrokomrozsudkusúduprvéhostupňa,t.j.ajprotivýroku,ktorým
súd prvého stupňa návrh žalobkyne v prevyšujúcej časti zamietol. Týmto výrokom žalovanému nebola

spôsobená žiadna ujma, práve naopak, žalovaný bol v dôsledku zamietavého výroku úspešný, preto
súd odmietol odvolanie žalovaného smerujúce proti výroku, ktorým súd prvého stupňa v prevyšujúcej
časti návrh žalobkyne zamietol.

Čo sa týka odvolania žalovaného proti ostatným výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, jeho odvolanie

je opodstatnené.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), súdne rozhodnutie o
výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Dôvodom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti môžu byť len také okolnosti, ktoré sa závažnejším
spôsobom a dlhodobo prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúcehorozsudku.Nestačílenúvahasúduotom,žejedoterajšievýživnéneprimerané.Pokiaľby súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo
by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

Pri posudzovaní zmeny pomerov sa musia súdy vysporiadať tak so zmenou odôvodnených potrieb
oprávneného dieťaťa, rovnako však aj so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi
povinného rodiča (§ 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine).

V oboch prípadoch musí byť tvrdená zmena pomerov aj preukázaná. Nie je možné rozhodnúť o zmene

výšky výživného len na základe tvrdenia niektorého z účastníkov.

Súd prvého stupňa pri konštatovaní zmien na strane žalovaného výslovne uviedol, že jeho zárobkové
pomery sa nezmenili, zmena v zmysle zvýšenia majetkových aktív mala vyplývať z toho, že žalovaný
mal získať peňažné prostriedky z predaja nehnuteľnosti, ktorú vlastní.
V spise sa však nenachádza žiadny dôkaz o tom, o akú sumu sa má jednať, aká suma z predaja sa

dostala do dispozičnej sféry žalovaného. V tomto zmysle je zrejmé, že súd prvého stupňa svoje závery
založil na ničím nepreukázaných domnienkach. Pri rozhodnutí o výške výživného, ktoré by žalovaný
mal žalobkyni platiť, vychádzal len z jednoduchej matematickej úvahy spočívajúcej v tom, že pokiaľ
žalovanému ubudla povinnosť platiť výživné v rozsahu 100 eur na syna, môže platiť žalobkyni výživné
v takej výške, ktorá spolu s výživným, ktoré platí na staršiu dcéru žalobkyne, bude zodpovedať celkovej

sume doteraz ním uhrádzaného výživného na všetky deti.

Podľa názoru odvolacieho súdu táto argumentácia súdu prvého stupňa nie je správna. Súd prvého
stupňa sa jednak nevysporiadal so správou, ktorú žalobkyňa zaslala žalovanému, z ktorej vyplýva, že
sama očakáva, že súd prvého stupňa mu neuloží vyššie výživné ako 100 eur mesačne, taktiež sa

nevysporiadal s tým, že aj odôvodnené potreby osoby oprávnenej žiadať výživné voči povinnej osobe
majú konkrétnu hranicu, ktorá je daná spotrebným charakterom výživného. Výživné nemôže byť určené
v takej výške, ktorá by mohla evokovať dojem, že sa ním môžu potenciálne uspokojovať sčasti aj potreby
iných osôb.

V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné dôsledne vyhodnotiť pomery na strane
oboch účastníkov konania a len tak je možné posúdiť, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej
zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom a pokiaľ áno, v akej výške.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový

stav a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia, zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.

Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) vec opätovne
prejedná, vykoná dôkazné prostriedky zákonným spôsobom a vo veci opätovne rozhodne.

Odvolací súd pripomína, že z ustanovenia § 100 ods. 1 veta druhá O.s.p. vyplýva, že súd sa má usilovať
predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne. Z postoja žalovaného vyplýva jeho ústretovosť, je preto
žiadúce, aby sa súd prvého stupňa pokúsil o zmierne vyriešenie veci, ktorá je predmetom konania, takýto
postup môže prispieť k zlepšeniu vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným - dcérou a otcom.

Vnovomrozhodnutísúdprvéhostupňataktiežopätovnerozhodneotrováchkonaniapredsúdomprvého
stupňa, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.