Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/43/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409208894
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1409208894.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave samosudkyňou JUDr. Danou Šiffalovičovou v právnej veci

žalobkyne: M.. D.Z. Z., B. XX, XXX XX Y., zastúpená: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., Žilinská 14, 811
05 Bratislava, IČO: 47 232 757 proti žalovanej: Marta Krivušová, Beňadická 8, 851 01 Bratislava, IČO:
11 826 924, zastúpená: JUDr. Marta Srncová, advokátka, Koceľova 27, 821 08 Bratislava, o zaplatenie
1.282,41 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 558,52 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % zo sumy 427,47 eur od 22.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 131,05 eur od 25.06.2008 do
zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žaloba sa vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žiadna z účastníčok konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 7.9.2009 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť jej sumu 1.282,41 eur s príslušenstvom, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
1.282,41 eur, ktorú sumu za žalovanú uhradila s poukazom na ust. § 6 ods. 4 písm. c) zmluvy o združení
zo dňa 9.4.1994 v znení prílohy č. 1 zo dňa 9.4.1994, v ktorom sa žalovaná zaviazala priebežne

hradiť vyúčtovanie za teplo - kúrenie. Nakoľko žalovaná tento záväzok neplnila, spoločnosť DALKIA,
a.s. (pôvodne C-term, s.r.o.) si uplatnila svoj nárok voči žalobkyni, ktorá ho uhradila vo výške 38.634,20
Sk, po prepočte 1.282,41 eur.

Rozsudkom č.k. 10Cb/43/2010-122 zo dňa 13.08.2012 súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 1.117,03 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 854,94 eur od
22.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 262,09 eur od 25.06.2008 do zaplatenia v lehote do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti konanie zastavil a uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania vo výške 431,62 eur.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej uznesením č.k. 2Cob/444/2012-154 zo dňa 04.03.2014,
právoplatným 11.04.2014 rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/43/2010-122 zo dňa
13.08.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že medzi
účastníčkami konania nebolo sporné, že uzavreli dňa 09.04.1994 zmluvu o združení s prílohou č. 1

podľa ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo prevádzkovanie koncesovanej
živnosti, predaj potravinových výrobkov, občerstvenia a cukroviniek v súlade so živnostenským
oprávnením účastníčok, s dohodnutým účelom združenia - spojením investícií a majetku v záujme
prosperity a obojstranne výhodnej spolupráce s tým, že združenie vzniklo dňom podpísania zmluvy adoba trvania bola dohodnutá na dobu určitú - 5 rokov od jeho založenia. Spoločníčky sa dohodli na
názve Lahôdky LIBRESO. Hospodárenie spoločníkov bolo upravené v § 6 ods. 1 až 4. V prílohe č. 1
k zmluve o združení zo dňa 09.04.1994 došlo k zmene bodu § 6 ods. 4 tak, že žalovaná sa zaviazala

priebežne hradiť vyúčtovania za: a) OLO, b) odber el. energie, c) teplo - kúrenie a d) telefónne poplatky,
ostatné náležitosti zmluvy zostali v platnosti.

Odvolací súd ďalej uviedol, že nárok žalobkyne uplatnený predmetnou žalobou vznikol na základe
skutočnosti, že zaplatila spoločnosti DALKIA, a.s. dňa 21.05.2008 sumu vo výške 854,94 eur a dňa

24.06.2008 sumu 427,47 eur za dodanú tepelnú energiu do objektu Lahôdok - LIBRESO. Vzhľadom
na to, že združenie nie je samostatným právnym subjektom, všetci účastníci združenia zodpovedajú
voči tretím osobám za záväzky spoločne a nerozdielne. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
záväzok vznikol počas trvania združenia a záväzok spoločnosti Dalkia a.s. uhradila žalobkyňa.

Pasívna solidarita upravená v § 511 Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ) vychádza zo zásady, že

veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, ak jeden z dlžníkov zaplatí celý
dlh, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne a z pasívnej solidarity vyplýva vnútorný regresný
vzťah t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok a ostanými dlžníkmi. Dlžník, proti ktorému bol
uplatnený vyšší nárok, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o
tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Podľa § 511

ods. 3 prvej vety OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku plnil sám, má voči ostatným spoludlžníkom
právo regresu. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobkyne je voči žalovanej potrebné posudzovať ako
právo regresu podľa § 511 OZ, preto je odvolacia námietka žalovanej o nesprávnom posúdení nároku
žalobkyne titulom bezdôvodného obohatenia dôvodná. Súd prvého stupňa na jednej strane uviedol, že
ide o regresný nárok podľa § 511 OZ, zároveň však v odôvodnení konštatoval, že ide o vzťah vzniknutý

z bezdôvodného obohatenia, s čím nemožno súhlasiť.

Nárok žalobkyne voči žalovanej, vyplývajúci zo zmluvy o združení, ktorý vznikol úhradou záväzku voči
tretej osobe, je regresným nárokom, ktorý má povahu osobitného nároku a nie je nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ani právom na náhradu škody. Toto regresné právo podlieha premlčaniu

vo všeobecnej štvorročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy
žalobkyňavskutočnostiplnilazažalovanú.Včasepodaniažaloby,tedadňa07.09.2009nárokžalobkyne
nebol premlčaný, keďže právo postihu si mohla žalobkyňa prvýkrát uplatniť až 22.05.2008 čo do
sumy 854,94 eur a dňa 25.06.2008 čo do sumy 427,47 eur. Žaloba teda bola podaná pred uplynutím
premlčacej lehoty.

Krajský súd k odvolacej námietke žalovanej, že pri priznaní nároku bolo potrebné vychádzať zo
skutočnosti, že podiely oboch účastníčok boli rovnaké, a teda na žalovanú mohol pripadnúť iba jej podiel,
uviedol, že v tejto časti súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodol predčasne. Súd
prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že pri uplatnení regresného nároku, stanovení

podielu na dlhu treba vychádzať z rovnakých podielov účastníčok v združení, nakoľko medzi nimi bolo
dohodnuté v § 6 ods. 4 písm. c) zmluvy o združení, že vyúčtovanie za teplo - kúrenie bude priebežne
hradiť žalovaná. Z prílohy č. 1 k zmluve o združení zo dňa 09.04.1994 vyplýva, že na základe dohody
účastníčok došlo k zmene bodu § 6 ods. 4 zmluvy o združení tak, že žalovaná bude priebežne hradiť
okrem iného vyúčtovania za teplo - kúrenie. Súd prvého stupňa posúdil § 6 bod 4 zmluvy ako dohodu

účastníčok podľa § 511 ods. 2 OZ a zaviazal žalovanú na 100 % zaplatenej pohľadávky.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vykladať citovanú prílohu komplexne, vzhľadom na celý § 6
zmluvy o združení, ktorý podľa názvu upravuje hospodárenie spoločníkov. Súd prvého stupňa nevykonal
dokazovanie ohľadom uzatvorenia prílohy č. 1, neskúmal aká bola vôľa účastníčok, z akých finančných

prostriedkov mala žalovaná vyúčtovanie uhrádzať a čo uzatvorením prílohy sledovali. V tejto časti je
podľa odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie nepresvedčivé a nedostatočne zdôvodnené.

Krajský súd ďalej uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z jeho
právnych názorov pri posúdení nároku žalobkyne ako nároku regresného a pri posúdení premlčania

podľa § 397 Obchodného zákonníka. Pri posudzovaní rozsahu povinnosti žalovanej plniť žalobkyni súd
prvého stupňa vykoná aj dokazovanie ohľadne uzatvorenia prílohy č. 1 k zmluve a posúdi jej obsah
(bude skúmať predovšetkým úmysel, skutočnú vôľu účastníčok zmluvného vzťahu podľa § 266 ods.
1 Obchodného zákonníka, prípadne vyloží tento prejav vôle podľa § 266 ods. 2 až 4 Obchodnéhozákonníka). Až po takto doplnenom dokazovaní bude možné ustáliť, či pri uplatnení regresného
nároku je potrebné vychádzať z rovnakých podielov účastníčok, resp. či existovala iná dohoda, ako sa
účastníčky združenia mali podieľať na predmetnom dlhu.

Súd v zmysle intencií odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovanej.
Žalobkyňa ku skutočnej vôli účastníčok pri uzatváraní prílohy č. 1 zo dňa 09.04.1993 k zmluve o združení
zo dňa 09.04.1994 uviedla, že zmluvu uzatvárala s tým, že bude v súlade so všetkými predsavzatiami,
ktoré si povedali, ale keď ju následne preštudovala, po jej podpísaní zistila, že nie je presne určená na to,

čo sa dohodli, pretože návrh zmluvy formulovala zástupkyňa žalovanej JUDr. Srncová, ktorá žalobkyňu
presviedčala, že zmluva bude výhodná a ona bude pomáhať vo všetkých smeroch. Žalobkyňa zistila, že
v zmluve neboli špecifikované platby pre OLO na odber elektrickej energie, teplo, kúrenie a telefonické
poplatky, tak ako je uvedené v prílohe č. 1 zmluvy. Na druhý deň po preštudovaní zmluvy žalobkyňa
navrhla žalovanej aby uzavreli prílohu č. 1, ktorú sama sformulovala. Žalovaná s prílohou súhlasila a
podpísali ju 10.04.1994, hoci na prílohe bol uvedený dátum 09.04.1994.

K tomu z akých finančných prostriedkov mala žalovaná vyúčtovanie podľa prílohy č. 1 uhrádzať
žalobkyňa uviedla, že hneď od začiatku začali vznikať problémy s dodávateľmi, ktorý signalizovali, že
sa faktúry neplatia a neustále ju bombardovali písomne, telefonicky, kedy budú úhrady realizované.
Uvedenévyúčtovaniemalažalovanáuhrádzaťzoziskuprevádzky,alebopriebežnetakakosauhrádzajú

všetky odbery, a to mesačne ako prichádzali faktúry na prevádzku z tržieb z finančných prostriedkov,
ktoré mala žalovaná na prevádzke. Z týchto tržieb žalovaná niečo uhradila a niečo aj nie, pretože nikdy
medzi účastníčkami neprišlo k vysporiadaniu a napríklad telefónne poplatky za celý čas prevádzky
musela hradiť žalobkyňa. Takisto hradila aj OLO, poplatok na miestny úrad za podnikanie, odvod za
predaný tabak a alkohol. Žalobkyni prišla exekúcia za elektrickú energiu, pretože za ňu nebol uhradený

ani cent.

Podľa žalobkyne uzatvorením prílohy č. 1 účastníčky sledovali to, aby bola zmluva prehľadná,
transparentná, pretože tieto úhrady neboli nikde spomenuté. Zmluva bola robená všeobecne skôr
v neprospech žalobkyne. Neboli tam konkretizované úhrady. Takúto zmluvu by žalobkyňa už nikdy

nepodpísala, bola to zmluva všeobecná. Pri tak závažných činnostiach, ako je prevádzkovanie predajne,
prichádza k toľkým záležitostiam, že aspoň v nejakých bodoch to malo byť v zmluve uvedené.

Na otázku zástupkyne žalovanej, prečo žalobkyňa žalovanej nevrátila sumu 30.000,- Sk, ktorú v deň
uzatvorenia zmluvy od nej prevzala na úhradu záväzkov združenia, ktoré mala hradiť žalobkyňa podľa

pôvodného znenia § 6 bod 4 žalobkyňa uviedla, že sa jednalo o prevzatie tovaru, robila sa inventúra v
deň uzavretia zmluvy, z čoho sú aj inventárne hárky. Podľa žalobkyne nemala túto sumu za čo vracať,
lebofinančnáčiastkabolazatovaraaninepokrývalacelúčiastku,pretožečiastkazatovarrobila78.000,-
Sk. Inventárny hárok je podpísaný aj žalovanou. Suma 30.000,- Sk sa mala týkať ceny za tovar, ktorý
bol v rámci inventúry.

Žalovaná vo svojom doplňujúcom výsluchu uviedla, že bola spokojná so znením prvej zmluvy, pretože
ju vypracovala jej právnička. Táto zmluva nevyhovovala žalobkyni, ktorá predložila na druhý deň po
uzavretí zmluvy 10.4.1994 prílohu č. 1. Táto príloha sa žalovanej nepozdávala, ale ju podpísala, lebo
nechcela robiť hneď zo začiatku problémy. Bola toho názoru, že zo strany žalobkyne to bola špekulácia,

keďže sa dohodli, že žalobkyni bude žalovaná platiť 15.000,- Sk mesačne a žalobkyňa bude odvádzať
všetky úhrady a zároveň bude robiť všetku administratívu. Zmluvu uzatvorili 09.04.1994 a už 20.4.1994
prišla za ňou žalobkyňa, že treba zaplatiť nájom mestskému úradu za tretí štvrťrok 1993, čo žalovaná
zaplatila pod menom žalobkyne v troch splátkach. Nájomné 64.125,- Sk žalovaná uhradila z tržieb,
vedľajšej prevádzky, ktorú mala len ona. Uviedla, že žalobkyňa jej zatajila, že nemá žiadne dlžoby.

Sumu 30.000,- Sk odovzdala dňa 09.04.1994 žalobkyni na základe § 6 ods. 4 zmluvy a tieto peniaze
zaplatila zo svojej vedľajšej prevádzky. Pôvodne sa dohodli, že žalovaná bude uhrádzať mesačne na
účet sumu 15.000,- Sk na pokrytie nákladov z tržieb spoločnej prevádzky, ale keďže musela uhradiť za
žalobkyňu nedoplatky za predchádzajúce obdobie, už k tomu nedošlo, lebo nemala dostatok finančných

prostriedkov.

Podľa žalovanej prílohu č. 1 si vyrobila žalobkyňa, nakoľko sa jej § 6 ods. 4 nepáčil. Žalovaná uviedla, že
sa zaviazala uhrádzať vyúčtovania uvedené v tejto prílohe, a to z tržieb získaných v spoločnej predajni.Prvé čo uhradila boli však nedoplatky žalobkyne z predchádzajúceho obdobia. Niekedy uhrádzala
vyúčtovania tak ako boli uvedené v prílohe č. 1, ale niekedy si žalobkyňa prišla pre peniaze osobne
do predajne a preto žalovaná nemala peniaze na ich uhrádzanie. Počas celého podnikania žalovaná

žalobkyni v hotovosti vyplatila sumu 88.000,- Sk.

Žalovaná ďalej uviedla, že prílohu č. 1 podpísala preto, že nechcela mať hneď na začiatku nepríjemnosti.
Žalobkyňa prílohu č. 1 predložila s tým, že jej pôvodná zmluva o združení v znení uvedenom § 6
nevyhovuje. Neuviedla z akého dôvodu.

K tomu či sa žalovaná vyhýbala konečnému zúčtovaniu po zániku združenia žalovaná uviedla, že
konečné vyúčtovanie žalobkyni predložil jej účtovník Ing. Klaučo. Žalobkyňa na to nereagovala, nakoľko
už vtedy účastníčky boli rozhádané. To že nezaplatila C-termu nie je pravdivé, nakoľko žalovaná uhradila
sumu 33.300,- Sk. Naposledy zaplatila 16.3.1995 sumu 4.500,- Sk C-termu. Žalovaná ďalej uviedla, že
v marci 1995 na predajni vypli kúrenie, nakoľko nebolo uhradené. Svoje pohľadávky si voči žalobkyni

neuplatnila na súde z dôvodu, že sa nechcela súdiť. Na záväzky prevádzky vyplatila spolu sumu
194.100,20 Sk, a to z tržieb, ktoré získala v predajni.

Na otázku zástupcu žalobkyne aké finančné prostriedky vložila do združenia v zmysle § 5 písm. a)
žalovaná uviedla, že sa jednalo o tovar, ktorý do predajne doniesla, dala tovar v tej istej hodnote ako

doniesla aj žalobkyňa, ktorý potom predávala. Bol to tovar v hodnote okolo 78.000,- Sk. Zároveň do
združenia vložila finančnú čiastku 30.000,- Sk.

Právnyzástupcažalobkyneuviedol,žežalovanávložiladozdruženiasumu30.000,-Skatovarvhodnote
v cca 78.000,- Sk, okrem toho voči C-termu uhrádzala nejaké platby z čoho vyplýva, že sa riadila aspoň

čiastočne prílohou č. 1 a uhrádzala teplo a kúrenie a napriek tomu tam vznikol dlh, ktorý je predmetom
tohto konania. S tým, že ide o regres, judikoval aj odvolací súd, primárne považoval za potrebné riešiť, či
sú podiely účastníčok 50:50 alebo 100 percent uplatnenej pohľadávky má uhradiť žalovaná s ohľadom
na prílohu č. 1 zmluvy.

Právna zástupkyňa žalovanej poukázala na to, že účastníčky konania boli účastníčkami združenia.
Výška vkladov predstavuje výšku podielov v združení a pokiaľ v zmluve nie sú podiely určené, má sa za
to, že sú podiely rovnaké zo zákona čiže pol na pol v zmysle zákona 835 Obč. zákonníka. Ak niekto vloží
do podnikania tovar ako vklad tak ten vklad patrí združeniu a nemôže žiadať, aby sa mu zaplatil. Každý
sa musí podieľať nejakým vkladom. Keďže záväzky voči tretím subjektom aj pohľadávky voči tretím

subjektom posudzujúc podľa § 511 sú solidárne záväzky, hociktorí z účastníkov, ktorý tento záväzok
zaplatí môže požadovať, aby sa mu zaplatilo titulom regresov od ostatných spoločníkov, a to do výšky
príslušného podielu. Podľa výpočtu právnej zástupkyne celková suma neuhradených faktúr pre C-term
vychádzala spolu 30.864,- Sk po prepočte 1.024,50 eur, pričom žalovaná čiastka je 1.117,03 eur.

Podľa zástupkyne žalovanej žalobkyňa klame, keď tvrdí, že nikdy žiaden účet nebol zriadený a nikdy
neprišli naň žiadne finančné prostriedky. Bol zriadený v peňažnom ústave účet VÚB Bratislava, č.ú:
783847-012/0200. Toto bola pôvodná dohoda. Pri uzatváraní zmluvy o zdužení bol prítomný aj jej právny
zástupca. Je zrejmé, že žalovaná uhrádzala dodávateľom platby, a to v mene žalobkyne.

Podľa právnej zástupkyne žalovanej sa zmluva robila v krátkosti a rýchlo v čase, keď sa robila inventúra.
Sú tam vyslovene odcitované ustanovenia OZ vzťahujúce sa združenia bez právnej subjektivity, podielov
vkladov,ktoréúčastnícizdruženiadospoločnéhopodnikaniavložili,akoajpráva apovinnosti,ktorýmisa
budú riadiť počas trvania združenia. V zmluve bolo uvedené, že práva a povinnosti účastníkov, ktoré nie
sú upravené v jej obsahu, sa spravujú príslušnými ustanoveniami OZ, ku ktorým sa vzťahujú. Tovar, ktorý

bol do prevádzky vložený, mal hodnotu ako uviedla žalobkyňa, avšak to bol vklad, nie speňaženie, bol to
záväzok vkladu do spoločného podnikania. Suma 30.000,- Sk, ktorú prevzala v deň podpísania zmluvy,
boli plnením na záväzky vznikajúce z prevádzky voči prenajímateľovi. V združení boli 5 zamestnanci
žalovanej, ktorá za nich platila odvody a mzdy.

Právna zástupkyňa žalovanej ďalej uviedla, že žalovaná musela platiť kompletne všetky náklady
súvisiace s touto prevádzkou a žalobkyňa si chodila len vyberať peniaze ako výplatné, preto žalovaná
nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu faktúr, ktoré sú predmetom žaloby. Za najvážnejší
rozpor zástupkyňa žalovanej považovala to, že žalobkyňa si nechala platiť aj záväzky, ktoré vznikli mimoexistencie združenia, pretože, pokiaľ by ich nebola žalovaná zaplatila, dodávatelia by jej nedodali tovar
do prevádzky.

K zmluve o združení zástupkyňa žalovanej uviedla, že bez ohľadu na to ako je napísaná, pokladá za
sumu 30.000,- Sk za sumu, ktorá patrila do prevádzky, z ktorej by sa uhradili všetky výdavky a rovnako
aj ostatné platby. Tým, že na druhý deň žalobkyňa zmenila bod § 6 ods. 4 zmluvy o združení, aj
keď až po prevzatí sumy 30.000,- Sk, sa nezbavila povinnosti riadne vykonávať správu a kontrolovať
túto prevádzku. Jednostranne hádzať špinu na žalovanú, ktorá jediná v prevádzke pracovala spolu so

zamestnancami, považovala za nekorektné, absurdné, v rozpore so zmluvou, s pravidlami, obchodnými
zvyklosťami a v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva sa spisovala narýchlo z toho dôvodu, že žalobkyňa
mala záujem dať lahôdky na Nejedlého 4 do podnájmu, žalovaná mala záujem potraviny prevádzkovať,
bolo to v čase, keď sa už robila preberacia inventúra a nebol priestor na spisovanie zmluvy v kancelárii
so všetkými podrobnosťami, preto je zmluva napísaná tak ako, naviac ešte v roku 1994, pred viac ako
20 rokmi, s odvolaním sa na príslušné ustanovenia OZ.

Na záver zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalovaná strana má za preukázané, že obsah zmluvy
je dostatočne zrozumiteľný, určitý a k záväzkom, ktoré boli uvedené pristúpili obe účastníčky svojim
podpisom. Na základe dohody pri podpise tejto zmluvy si žalobkyňa vypýtala sumu 30.000,- Sk, ktorá v
časti predstavovala vklad žalovanej do združenia a ktorá mala byť určená na úhradu záväzkov tak, ako

bolo uvedené v bode 6 ods. 4. Na druhý deň 10.4.1994 žalobkyňa zmenila tento bod z dôvodu, že bol
pre ňu nevýhodný, avšak napriek tomu, že z tohto zmeneného ustanovenia vyplývalo, že žalovaná je
povinná uhrádzať faktúry dodávateľom sumu 30.000,- Sk určenú na tento účel žalobkyňa nevrátila do
prevádzky a použila ich na súkromné účely. Z obsahu zmluvy a prísl. ustanovení OZ vyplýva, že vklady
oboch účastníčok združenia boli rovnaké a preto sa žalovaná dovoláva aj rovnosti podielov združení.

Ak teda žalobkyňa na základe výsledku súdneho sporu bola zaviazaná zaplatiť sumu celého dlhu, jedna
polovica z tejto úhrady, konkrétne sumy 30.864,- Sk na istine bol jej podiel. Pokiaľ by si uplatňovala v
rámci regresu voči žalovanej náhradu, má nárok len na polovicu, ktorá predstavuje sumu 15.432,- Sk.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.02.2015 uviedla, že suma 1.117,03

eur pozostáva z faktúr spoločnosti C-Term, s.r.o., ktoré spolu znejú na sumu pôvodne 30.864,- Sk a
trov konania voči tejto spoločnosti vo výške 2.790,- Sk. Žalobkyňa si v rámci regresu uplatňovala od
žalovanej aj náklady, ktoré musela nahradiť spoločnosti C-Term, s.r.o. v súvislosti s konaním sp.zn.
4C/185/1998 vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. Poukázala na to, že dala žalovanej možnosť,
aby si v súvislosti s dlhom voči spoločnosti C-Term, s.r.o. uplatnila námietky, resp. aby tento dlh v plnom

rozsahu uhradila. Je nepochybné, že pokiaľ by si spoločnosť C-Term, s.r.o. uplatnila svoju pohľadávku
priamo proti žalovanej, aj v tomto prípade by jej vznikli náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo skutočnosti , že príslušenstvo je neoddeliteľné v tomto prípade od
pohľadávky vychádzala aj žalovaná, keď v bode 7 odvolania zo dňa 03.10.2012 jasne uviedla, že celý

splatený dlh je 1.117,03 eur.

V písomnom vyjadrení zo dňa 23.03.2015 žalovaná k právnej veci uviedla, že dňa 09.04.1994
uzatvorili účastníčky konania zmluvu o združení bez právnej subjektivity podľa ust. § 829 až 841
Občianskeho zákonníka, v obsahu ktorej upravili všeobecné náležitosti súvisiace so spoločným

podnikaním. Predmetom konania je regresný nárok žalobkyne, ktorý predstavoval splatnú pohľadávku
veriteľa a prenajímateľa nebytových priestorov C-Term, s.r.o., titulom služieb súvisiacich s nájmom
nebytových priestorov počas existencie združenia podnikateliek v období od 01.04.1994 do 30.04.1995.

Podľa žalovanej si v obsahu úpravy § 6 bod 1) zmluvy o združení spoločnú činnosť v rámci podnikania

účastníčky dohodli tak, že žalobkyňa bude zabezpečovať správnu administratívu prevádzkarne a
účtovanie s ňou bude spojené vo vzťahu k prenajímateľovi a tretím osobám v súlade s riadnym a
včasným plnením povinností vyplývajúcich z nájmu prevádzkarne a žalovaná bude zabezpečovať a
zodpovedať za priamu obchodnú činnosť súvisiacu s nákupom a predajom tovaru v prevádzkarni ako
aj finančné náležitosti združenia. V § 6 bode 4) zmluvy si účastníčky dohodli, že financovanie nákladov

na správu prevádzkarne bude prebiehať tak, že platby bude realizovať žalobkyňa z prostriedkov
uložených na osobitný účet v mesačných platbách v sume 15.000,- Sk vždy do 5. dňa bežného
mesiaca za príslušný kalendárny mesiac, zriadený žalobkyňou. V súlade s takto dohodnutým spôsobom
financovania nákladov prevádzkarne účastníčky zmluvu dňa 09.04.1994 podpísali a po jej podpisežalovaná odovzdala na žiadosť žalobkyne k jej rukám v hotovosti sumu 30.000,- Sk, ktorú vyplatila
pred začatím činnosti združenia z vlastných zdrojov na účely nákladov, ktoré mala žalobkyňa použiť na
zabezpečenie záväzkov titulom nájmu a služieb spojených s nájmom prevádzky voči prenajímateľovi

C-term za obdobie od 04/1994 a 05/1994. Prílohou č. 1 k zmluve podpísanou dňa 10.04.1994 došlo
k zásadnej zmene spôsobu financovania nákladov zmluvne dohodnutých účastníčkami v § 6 bod 4)
zmluvy tým, že záväzky, ku ktorým sa žalobkyňa zaviazala v § 6 bod 1) v spojení s bodom 4) zmluvy boli
prevedené na žalovanú, spoločníčka a žalobkyňa sa zbavila akejkoľvek zodpovednosti vyplývajúcej z
dohodnutýchzmluvnýchpodmienokpočasprevádzkovejčinnostizdruženia,pričompeňažnéprostriedky

v sume 30.000,- Sk, ktoré prevzala podľa pôvodnej dohody na účely plnenia podľa § 6 bod 4) platnej
zmluvy si prisvojila a použila ich na svoje súkromné potreby.

Žalovaná vo svojom vyjadrení ohľadne uplatnenia regresného nároku žalobkyne vo výške pohľadávky
s príslušenstvom uviedla, že má za to, že právo žalobkyne nemožno posudzovať podľa prílohy č.
1 k zmluve o združení, ktorou účastníčky uzatvorili zmenu bodu 4) § 6 zmluvy o združení. Touto

zmenou ktorú iniciovala žalobkyňa vlastnou formuláciou tzv. prílohy č. 1 odo dňa 10.09.1994 boli vážne
poškodené práva a záujmy žalovanej spoločníčky, pričom žalobkyňa sa zbavila všetkej zodpovednosti
vyplývajúcejzozmluvyazákonnejúpravy,ktorásavzťahujenaprávaapovinnostispoločníkovzdruženia
bez právnej subjektivity. Správanie žalobkyne po uzatvorení zmluvy a vyhotovením návrhu prílohy č. 1
s účinnosťou od 10.04.1994 smerovalo k zneužitiu práva silnejšieho voči účastníčke združenia, ktorá v

záujme možnosti realizácie spoločného podnikania nemohla mať vedomosť o nesplnených záväzkoch a
povinnostiach spoločníčky, ktoré vznikli a boli nepochybne splatné pred uzatvorením spoločnej zmluvy.

Žalovaná ďalej uviedla, že z ust. § 5 zmluvy o združení je nepochybný úmysel jeho členov upraviť
vzájomný vzťah svojimi vkladmi do združenia tak, aby podiely spoločníkov združenia boli vzájomne

rovnocenné. Na základe zmluvne dohodnutých vkladov sa mali účastníčky podieľať na spoločnom
podnikaní v združení. Ak v zmluve nie je uvedené inak, podiely členov združenia sú rovnaké, v súlade
s ust. § 835 ods. 1 OZ. Rovnako platí ust. § 835 ods. 2 OZ, že zo záväzkov voči tretím osobám sú
účastníci združenia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Inštitút pasívnej solidarity účastníkov združenia
bez právnej subjektivity má v zákone svoje opodstatnenie. Slúži na ochranu veriteľov, ktorí sú oprávnení

vymáhať svoje zročné pohľadávky voči ktorémukoľvek solidárnemu dlžníkovi, ktorí majú vo vzťahu k
veriteľom rovnocenné postavenie. Záväzok voči prenajímateľovi prevádzkovej jednotky (C-term, s.r.o.)
vzniknutý počas existencie združenia je nedielny. Veriteľ však požadoval splnenie celého záväzku od
zmluvne zaviazanej dlžníčky (nájomkyne). Právo následného regresu od spoločne zaviazaného dlžníka
sa odvíja od výšky jeho podielu na spoločnom podnikaní. Na tom nič nemení skutočnosť, že žalobkyňa

nedobromyseľným správaním v rozpore s pravidlami zvyklostí v obchodnej praxi sa zbavila akejkoľvek
zodpovednosti za výsledky hospodárenia združenia, ktorého základným cieľom je podľa § 830 OZ
povinnosť každého účastníka vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu zmluvy spôsobom
určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie
tohto účelu. Túto úpravu majú účastníčky dohodnutú aj v zmluve (§6 bod 1), hoci žalobkyňa ju počas

existencie združenia vedome nedodržiavala.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.05.2015 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej a
uviedla, že suma 30.000,- Sk bola žalobkyni poskytnutá, avšak z príjmového dokladu nie je zrejmé o
aký konkrétny záväzok malo ísť. Žalovaná tvrdí, že malo ísť o úhradu podľa § 6 ods. 4 zmluvy. Toto

ustanovenie však bolo na jednej strane revidované prílohou č. 1, pričom ešte pred revíziou sa v ňom
explicitne uvádzalo, že mesačné platby v sume 15.000,- Sk budú zasielané k 5. dňu v mesiaci na určený
bankový účet. Podľa pokladničného bloku však išlo o sumu 30.000,- Sk s určeným účelom ,,záväzok“ a
bola poskytnutá dňa 09.04.1994. Túto platbu preto treba považovať za čiastočnú úhradu z titulu §5 a),
podľa ktorého mala žalovaná vložiť finančné prostriedky na rozvoj spoločného podniku v hodnote zásob

na sklade. Toto ustanovenie navyše priamo upravuje vklady spoločníkov s tým, že sama žalovaná na
pojednávaní dňa 14.01.2015 uviedla, že do združenia vložila tovar v hodnote cca 78.000,- Sk a finančnú
čiastku 30.000,- Sk. Žalovaná pôvodné ustanovenie § 6 ods. 4 zmluvy nikdy nedodržiavala a v prospech
určeného bankového účtu neposkytovala žiadne finančné prostriedky. S tvrdením žalovanej, že vklad do
združenia je v rozpore s obsahom zmluvy a účelom a cieľom zákonnej úpravy, žalobkyňa vyjadrila svoj

nesúhlas predovšetkým preto, že aj samotná zmluva v § 5 a) predpokladala finančný vklad zo strany
žalovanej.Žalobkyňa ďalej uviedla, že sama žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 23.03.2015 uviedla, že zmluva
o združení upravovala záležitosti týkajúce sa podnikania iba všeobecne. Z toho dôvodu žalobkyňa
predložila žalovanej prílohu č. 1, ktorou sa konkrétne upravili povinnosti členov združenia vo vzťahu k

nákladom na OLO, odber el. energie, teplo a kúrenie a telefónne poplatky. Nešlo teda o žiadne zbavenie
sa zodpovednosti, ale o spresnenie zmluvných podmienok. Tvrdenie žalovanej, že uplatnený regresný
nárok nemožno požadovať podľa prílohy č. 1, nakoľko uzavretím tohto dodatku malo dôjsť k zneužitiu
právasilnejšieho,jeúčelovéanepravdivé.Zmluvuozdruženíajejdodatokúčastníčkykonaniauzatvárali
ako dva rovnocenné vtedy podnikateľské subjekty bez toho, aby mal niektorý z účastníkov silnejšie

postavenie. Zákon predpokladá solidaritu účastníkov združenia, pričom ak zmluva o združení neuvádza
inak, podiely členov združenia majú byť rovnaké. V danej veci však zmluva uvádza inak, nakoľko došlo k
úprave vzájomných vzťahov medzi členmi združenia tak, že žalovaná mala v zmysle prílohy č. 1 znášať
náklady na OLO, dober el. energie a pod.

Nakoľko si žalovaná svoje povinnosti nesplnila riadne a včas, vznikol voči spoločnosti C-Term, s.r.o.

neuhradený dlh. Tento dlh si spoločnosť C-Term, s.r.o. uplatnila od žalobkyne (ako od pasívne
solidárneho dlžníka). Nakoľko žalobkyňa uvedený dlh zaplatila, vznikol jej v súlade so zmluvou o
združení v znení dodatku regresný nárok voči žalovanej podľa jej názoru vo výške 100%.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie

dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 829 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili
o dosiahnutie dojednaného účelu.

Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

Podľa § 835 Občianskeho zákonníka, podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké,
ak zmluva neurčuje inak.
Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Podľa § 511 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú
podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený
nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom
ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich

požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak
zbavili.

Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných
podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel

rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Podľa § 266 Obchodného zákonníka ods. 1,2,3 a 4, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej
osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu,
ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy
používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného
správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu
strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zák., ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Ich výšku ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. je výška úrokov z omeškania o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba určená NBS platná k prvému dňu
omeškania.

Súd prvého stupňa vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu pri posudzovaní nároku žalobkyne
ako nároku regresného podľa § 511 Občianskeho zákonníka a pri posúdení premlčania podľa § 397
Obchodného zákonníka. Odvolací súd konštatoval, že žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej
doby.

Pri posudzovaní rozsahu povinnosti žalovanej plniť žalobkyni súd prvého stupňa v zmysle intencií
odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom účastníčok konania ohľadne uzatvorenia prílohy č. 1 k
zmluve o združení zo dňa 09.04.1994 a posúdil jej obsah. Súd skúmal predovšetkým úmysel, skutočnú
vôľu účastníčok zmluvného vzťahu podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka a prejav ich vôle podľa

§ 266 ods. 2 a 4 Obchodného zákonníka.

Súd po doplnenom dokazovaní ustálil, že pri uplatnení regresného nároku je potrebné vychádzať z
rovnakých podielov účastníčok, nakoľko neexistovala iná dohoda, ako sa účastníčky združenia mali
podieľať na predmetnom dlhu.

Žalobkyňa vo svojej uviedla, že po preštudovaní zmluvy o združení zo dňa 09.04.1994 zistila, že v
zmluve nie sú špecifikované platby za služby OLO, odber elektrickej energie, teplo, kúrenie, telefónne
poplatky, a preto navrhla žalovanej aby uzavreli prílohu č. 1, ktorú sformulovala a predložila žalovanej
na podpis, ktorá s obsahom a znením prílohy č. 1 súhlasila. Potvrdila, že účelom uzavretia dodatku bolo,

aby vyúčtovania za uvedené dodávky žalovaná hradila zo zisku prevádzky a z tržieb. Túto skutočnosť
potvrdila aj žalovaná, ktorá uviedla, že v zmysle prílohy č. 1 uhrádzala vyúčtovania, ale nakoľko niekedy
si žalobkyňa prišla pre peniaze z tržieb osobne do predajne, nezostali jej peniaze na uhrádzanie
vyúčtovaní uvedených v prílohe.

Žalovaná potvrdila, že k uzatvoreniu prílohy č. 1 ju viedla vôľa žalobkyne, ktorá bola nespokojná s
pôvodným článkom zmluvy označeným ako § 6 ods. 4 a keďže nechcela robiť od začiatku problémy
dodatok č. 1 v znení navrhnutom žalobkyňou podpísala.

Súd posúdil citovanú prílohu č. 1 komplexne vzhľadom na celý § 6 zmluvy o združení, ktorý upravuje

hospodárenie spoločníkov a po doplnenom dokazovaní mal za preukázané aj zo zhodných tvrdení
účastníčok, ktoré potvrdili, že platby uvedené v prílohe č. 1 mala uhrádzať žalovaná z finančných
prostriedkov získaných zo zisku predajne, uzatvorením prílohy na podnet žalobkyne mal byť upresnený
a doplnený spôsob hradenia v ňom uvedených vyúčtovaní jednotlivých dodávateľov vzhľadom krozdielnosti platieb v príslušných zúčtovacích obdobiach. Pri uplatnení regresného nároku žalobkyne
je potrebné teda vychádzať z rovnakých podielov účastníčok, nakoľko v zmysle § 835 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou sú rovnaké, keďže zmluva

ich neurčila inak a zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníčky združenia zaviazané spoločne a
nerozdielne. Nakoľko žalobkyňa uhradila spoločnosti DALKIA, a.s. na základe rozhodnutia Okresného
súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/185/1998 sumu 1.117,03 eur je žalovaná povinná
v zmysle cit. ust. zákona uhradiť žalobkyni polovicu tejto sumy vo výške 558,52.

Zaplatením sumy 1.117,03 eur žalobkyni vznikol voči žalovanej regresný nárok podľa § 511 O.z. Za
záväzky účastníčky konania zodpovedajú v zmysle § 835 ods. 2 O.z. spoločne a nerozdielne a platí
zásada, že v prípade, že jeden z účastníkov uhradil zo svojho majetku, má právo, aby mu ostatní
účastníci nahradili zodpovedajúcu časť podľa dohodnutých podielov.

Súd mal zo spisu OS Bratislava IV sp.,zn. 4C/185/1998 za preukázané, že spoločnosť DALKIA, a.s.

si uplatnila voči žalobkyni sumu 38.634,20 Sk (po prepočte 1.117,03 eur), bol uzavretý zmier medzi
účastníkmi, v ktorom sa žalobkyňa zaviazala na zaplatenie tejto istiny s tým, že spoločnosť DALKIA,
a.s. jej odpustila úroky z omeškania. Istinu uhradila spoločnosti DALKIA, a.s. dňa 21.5.2008 vo výške
25.756,- Sk a dňa 24.6.2008 vo výške 12.878,- Sk. Nakoľko tento záväzok vznikol počas trvania
združenia v súvislosti s jeho činnosťou voči spoločnosti DALKIA, a.s. boli účastníčky povinné spoločne a

nerozdielne podľa § 511 O.z. a táto spoločnosť bola oprávnená požadovať plnenie - zaplatenie za teplo,
kúrenie, od ktorejkoľvek z nich.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj po zániku združenia účastníci zodpovedajú za záväzky voči tretím
osobám spoločne a nerozdielne.

Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok a
ostatnými dlžníkmi. Žalobkyni, ktorá sama splnila dlh za žalovanú v rozsahu uplatneného nároku
spoločnosťou DALKIA, a.s., vzniklo právo dodatočne požadovať náhradu od žalovanej, pričom rozsah
podielu na dlhu medzi účastníčkami sporu je daný veľkosťou ich podielu v združení, ktorý je vo

vzájomnom pomere v zmysle zmluvy o združení v znení prílohy č. 1 rovnaký. Nakoľko voči žalobkyňa
dlh voči spoločnosti DALKIA, a.s. splnila v celom rozsahu sama, je oprávnená od žalovanej požadovať
náhradu podľa jej podielu, teda polovicu z uhradenej sumy.

S poukazom na uvedené mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne s poukazom na

uvedenévpolovicizosumy 1.117,03eur,tedavovýške558,52eur.Súdvozvyšnejčastižalobuzamietol
ako neodôvodnenú (výrok doplnený s poukazom na ust. § 164 O.s.p.)

Žalovanej vznikla v zmysle cit. ust. zákona povinnosť uhradiť žalobkyni z tejto sumy aj úrok z omeškania
vo výške 8,5 % p.a. zo sumy 427,47 eur (jednej polovice pôvodne uplatnenej sumy 854,94 eur) od

22.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 131,05 eur (jednej polovice pôvodne uplatnenej sumy 262,09 eur)
od 25.6.2008 do zaplatenia, nakoľko je v omeškaní s uvedeným peňažným plnením. Výška úroku z
omeškania je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti. Začiatok plynutia doby omeškania mal súd za
preukázaný, žalobkyňa si ich uplatnila odo dňa nasledujúceho po úhrade uvedených súm, hoci už vo
výzve zo dňa 27.3.1995 žalovanú vyzývala na zaplatenie.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnej z účastníčok konania nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko každá z účastníčok mala čiastočný (polovičný) úspech vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v

dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovenýna trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť výkon
rozhodnutia.