Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 23, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/2130/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7100892051
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7100892051.2

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s.,
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: M & T Company, s.r.o., so sídlom
Strojárenská č. 3, Košice 040 01, IČO: 36 186 694, v konaní pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislav
Kováč, PhD., Južná trieda 93, 040 01 Košice, pod sp.zn. EX 100/2000, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. U k l a d á povinnému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume
38,18 €, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Nazákladenávrhupôvodnéhooprávnenéhonavykonanieexekúciedoručenéhosúdnemuexekútorovi
dňa 14. 4. 2000 a poverenia k vykonaniu exekúcie Č.. XXXX XXXXXX* vydaného Okresným súdom
Košice I dňa 4. 5. 2000, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ladislav Kováč, PhD..

2. Dňa 10.04.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) v zmysle ktorého exekúciu
súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

3.V danej veci nastali dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku, nakoľko uplynula vykonateľnosť rozhodnutia- platobného výmeru č. 202-85-4220/99 zo dňa
8. 3. 1999, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 2. 4. 1999. Tým zaniklo právo ním priznané.
Právo priznané exekučným titulom mohol oprávnený vymôcť do 10 rokov odo dňa jeho právoplatnosti,
teda v danom prípade do 2.4.2009 (§ 27 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny
poriadok, v platnom znení) a uplynula vykonateľnosť rozhodnutia - platobného výmeru č. 560/1999 zo

dňa 12.8.1999, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 14.9.1999, právo priznané exekučným
titulom mohol oprávnený vymôcť do 10 rokov odo dňa jeho právoplatnosti, teda v danom prípade do
14.9.2009. V zákonnej desaťročnej lehote musel podať oprávnený nielen návrh na vykonanie exekúcie,
ale svoju pohľadávku musel aj skutočne vymôcť. Uplynutím zákonom stanovenej lehoty zaniklo právo
vymáhať núteným výkonom plnenie priznané uvedeným rozhodnutím.

4.Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku (ďalej EP), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní
rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

5.Podľa ust. § 25 ods. 1 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, pohľadávky na poistnom na
nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných
predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.6.Podľa ust. § 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie možno vykonať
najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného
predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

7.Lehota podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, je lehotou prekluzívnou,
to znamená, že sa v nej musí exekúcia nielen začať, ale i skončiť.

8.Z uvedeného vyplýva, že predmetným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne po 10-tich rokoch odo dňa

nadobudnutia ich právoplatnosti ex lege zanikla vykonateľnosť, čiže tieto rozhodnutie už nie sú spôsobilé
byť riadnymi exekučnými titulmi, na podklade ktorých by sa v exekučnom konaní mohlo pokračovať.
Nakoľko zánikom vykonateľnosti exekučného titulu zaniklo aj právo priznané exekučným titulom, sú
v danom prípade splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo
ním priznané.

9.Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku.

10. Podľa ust. § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z
pridanej hodnoty.

11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

12. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

14. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

16. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v zásade hradí povinný.

Výnimkou z tohto pravidla sú prípady, ak k zastaveniu exekúcie dôjde v dôsledku procesného zavinenia
oprávneného alebo ak súd zastaví exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu
trov exekúcie. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti -
uplynutie času, v dôsledku čoho sa exekučný titul stal nevykonateľným. Z uvedeného vyplýva, že dôvod,
pre ktorý súd zastavil exekúciu nemohol procesne zaviniť svojim konaním oprávnený a zároveň súd

konštatuje, že na daný prípad nie je možné aplikovať § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko
exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie,
preto neexistoval dôvod, pre ktorý by mal súd zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie. Súd teda
zaviazal povinného na úhradu trov exekúcie a ďalej posúdil správnosť výpočtu a účelnosť vynaložených
trov exekúcie.

18. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, v exekučných konaniach
začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.19. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

20. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm.
a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu

jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

21. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).

22. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony

exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie
exekúcie,c)doručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,d)doručenieexekučnéhopríkazu,e)doručenie
upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)
každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie
účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

23. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj
náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto
náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a
poplatky.

24. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného
predpisu. (zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách).

25. Podľa § 25 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada

za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

26. Podľa § 23 ods.1 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi
pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a
za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

27. Podľa § 23 ods.2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008, náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk (0,66 €) za
každú aj len začatú polhodinu.

28. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:

1.) Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti:
preštudovanie spisového materiálu, založenie spisu...........................................................6,64 €
vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie..................................................................6,64 €
vypracovanie vyúčtovania trov, návrhu na zastavenie exekúcie, zaslanie spisu, vrátenie
poverenia.............................................................................................................................6,64 €

Spolu: 3x 6,64= 19,92 €

2.) Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu za tieto
úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie.....................................................................3,32 €

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie....................................................................3,32 €
g) každé zisťovanie bydliska povinného.............................................................................3,32 €
i) každé zisťovanie účtu povinného....................................................................................3,32 €
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2x..............................................................6,64 €
Spolu 6x3,32=19,92 €

3.) Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za:

a) poštovné .................................................................................................................8,57 €b) telekomunikačné.....................................................................................................3,32 €
c) cestovné..................................................................................................................1,21 €

4.) Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu za stratu času:
Spolu.............................................................................................................................0,66 €

Celkové trovy exekúcie s DPH.................................................................................64,32 €

29. Po preverení výpočtu trov exekúcie a preskúmaní pripojeného exekučného spisu, súd rozhodol tak,
že na časovej odmene nepriznal odmenu za úkony:
spracovanie spisového materiálu, založenie spisu..............................................................6,64 €
spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie....................................................................6,64 €

pretože v prípade prvých dvoch úkonov, ktoré sú zahrnuté do odmeny súdneho exekútora podľa § 15
ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie, preto priznanie aj časovej
odmeny za ten istý úkon exekučnej činnosti, ktorý je taxatívne uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky a má
byť správne odmenený iba paušálnou sumou a nie podľa času potrebného na jeho uskutočnenie, je
neprípustné a v rozpore s cit. vyhláškou. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi za získanie poverenia

na vykonanie exekúcie paušálnu odmenu vo výške 3,32 € v súlade s § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd je
toho názoru, že ak sa má priznať paušálna odmena iba za striktne vymedzené úkony exekučnej činnosti
uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) - j) vyhlášky, tak je zrejmé, že časová odmena (pri ktorej zakotvení
zákonodarca nepostupoval rovnako ako pri paušálnej odmene, kde taxatívne vymenoval úkony, ktoré
majú byť odmenené) sa má priznať iba za tie úkony, ktoré exekútor vykonáva od vydania poverenia

a ktoré sú svojim obsahom, nielen názvom, odlišné od taxatívne vymedzených úkonov v § 15 ods. 1
vyhlášky. Opačný výklad by viedol k obchádzaniu § 15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko pre každého súdneho
exekútora by bolo výhodnejšie pri vypočítaní odmeny postupovať podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky,
ktorý priznáva za každú aj začatú hodinu potrebnú na realizáciu úkonu exekučnej činnosti sumu 6,64
€. Uvedený postup však nie je v súlade zo zmyslom a účelom vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č.

288/1995 Z. z. Uvedenému záveru nasvedčuje aj následný postup zákonodarcu, ktorý prijatím vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 141/2008 Z. z. z 8. apríla 2008, vypustil § 14 ods.
2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008. Súd obdobne postupoval aj v prípade spracovania upovedomenia
o začatí exekúcie a za tento úkon priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1
písm. c) vyhlášky.

30. Časovú odmenu priznal súd exekútorovi vo výške 6,64 € za úkon: vypracovanie vyúčtovania trov,
návrhu na zastavenie exekúcie, pretože vynaložený čas považoval za účelne vynaložený na vykonanie
týchto úkonov. Z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a)
vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny exekútora sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín

na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov a rozhodujúce je časové hľadisko, teda čas reálne potrebný
na ich vykonanie a nie počet týchto úkonov.

31. Pokiaľ ide o náhradu cestovného, súd ju exekútorovi v celom rozsahu nepriznal, nakoľko v
exekútorskom spise sa nenachádzali dôkazy o vykonaní uvedenej pracovnej cesty (napr. technický

preukaz, doklad o zakúpení pohonných látok, úradný záznam, za akým účelom boli vykonávané
pracovné cesty a pod.), a v súvislosti s tým nepriznal ani náhradu za stratu času.

32. V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp.
nachádzajúcich sa v súdnom spise. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide
o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto
nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených
listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné vo výške 5,26 € + 20% DPH(pozostávajúce:
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2x0,73, doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti

2x1,20, doručenie návrhu na zmenu účastníka 1x1,40), a v ostatných prípadoch účelnosť a
nevyhnutnosť vynaloženia hotových výdavkov neboli súdnym exekútorom žiadnym hodnoverným
spôsobom preukázané, preto ich súd nepriznal. V prípade ostaných doručovaní sa v exekútorskom spise
nenachádzalidôkazyoichvykonaníprostredníctvompoštovejprepravy,pretosúdichnáhradunepriznal.33.Trovyexekúcie,ktorésúdpriznalsúdnemuexekútorovi,predstavujúsumu38,18€,ktorépozostávajú
z odmeny spolu vo výške 31,82 € + DPH, pozostávajúcu z paušálnej odmeny v zmysle ust. § 15 ods.

1 cit. vyhlášky vo výške 19,92 € (6x3,32) a z časovej odmeny vo výške 6,64 € v zmysle ust. § 14 ods.
1,2 cit. vyhlášky a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ust. §22 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 5,26
€ (poštovné).

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako

je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.