Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/245/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216809
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712216809.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o,
so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o so sídlom
Gröslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 27.9.2012 domáhal proti žalovanej zaplatenia
škody vo výške 125,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 330,- €. Žalobca poukázal na to, že
Okresný súd Pezinok nesprávne úradne postupoval, keďže nerozhodol o jeho žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v konkrétnom exekučnom konaní v zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote, hoci vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu. Tvrdil,

že v čase omeškania súdu (viac ako 6 mesiacov) s rozhodnutím sa nachádzal v stave právnej
neistoty, pričom počas tohto obdobia musel prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity
pohľadávky a jej zabezpečenia, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky. Majetková
škoda teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období na správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil 70,- eur,
na udržanie a správu informačného systému 40,- eur a na spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil 15,- eur. Celkom v období medzi
podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vynaložil márne
125,- eur. Ďalej žalobca vo svojich návrhoch uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcievzákonomstanovenejdobeniejedostatočnýmzadosťučinenímvzhľadomnaujmuspôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má
za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu,
pričom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a riziko insolvencie povinného. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas a
efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky

s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá a preto bolo potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Na podporu nároku na náhradu
nemajetkovejujmyďalejuviedoldôvody:neexistenciaakéhokoľvekúčinnéhovnútroštátnehoprostriedkunápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných
práv žalobcu vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti žalobcu a majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik

ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala
hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, v zmysle ktorej si uplatňuje
sumu 55,- € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

2 Žalovaná vo vyjadrení k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu vo veci rozhodnutia o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uviedla, že čo sa týka namietaného rozhodnutia o poverení
exekútora po 15 dňovej lehote, súdna prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenia preto

15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule vo veciach, v ktorých bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po
1.6.2011. I prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje

osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ mal ďalej nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tento postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom
a nemôže ísť ani o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť

rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Z § 44
ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a táto sa týka len prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie. Nie je možné logicky predpokladať, že by bol zámer zákonodarcu
určiť 15 dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže

ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu. K tvrdenej existencii prieťahov v konaniach poukázala ďalej žalovaná na § 9
ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013. Žalobca v tejto súvislosti nepreukázal
podanie sťažnosti na prieťahy, existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní,
právoplatného rozhodnutia ESĽP, či právoplatného rozhodnutia ÚS SR, ktorými by bolo konštatované

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je pritom kompetentný preskúmať len ústavný
súd. Žalovaná ďalej vzniesla námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
keď uviedla, že pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od
dourčenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (teda tri roky pred dňom kedy boli

doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku), vznáša námietku premlčania. K otázke
vyčíslenia škody ďalej žalovaná poukázala na to, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na preukázanie vzniku škody by musel
žalobca produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Žalobca ako
poskytovateľ spotrebiteľských úverov musí nevyhnutne využívať informačný systém, ktorý využíva pre

všetky pohľadávky, nielen tie, ktoré boli predmetom exekúcie. Požadovať preto paušálnu sumu za
udržanie informačného systému je nesprávne a účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku
škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani
ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobca ďalej nevyužil možnosť podania sťažnosti

predsedovi súdu, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať prípadnú nápravu. Nie je možné ďalej
prihliadať na tvrdené „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ členov riadiacich orgánov spoločnosti,
pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna škoda. Nie je možné opomenúť
povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to i s poukazom

na podnikateľskú činnosť žalobcu. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli
predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov
na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľnépodmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaná preto
považuje konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči
štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom

aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania žalobcu, a to návrhy na vykonanie exekúcie,
súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená
vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej
súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej
ujmy, žalovaná uviedla, že žalobcovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla. Z dôvodu

nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, pričom si uplatnila náhradu trov konania.

3 Súd uvádza, že vo vzťahu k žalobcom podanému návrhu neboli dôvodné námietky žalovanej, ktorá
považovala žalobný návrh žalobcu za zmätočný z dôvodu, že v návrhu nie je uvedená spisová
značka exekučných podaní a nie je presne opísaný priebeh exekučného konania. Hoci sa žalobca vo

svojom návrhu skutočne obmedzil len na to, že napriek tomu, že mu musela byť známa spisová značka,
túto súdu neuviedol, bolo možné z jeho návrhu identifikovať, o aké exekučné konanie na súde ide,
keďže označenie oprávnenej a povinnej osoby, ako aj čísla spisu exekútora bolo spôsobilé takýto spis
nezameniteľne identifikovať v registroch súdu. Preto nešlo o absolútnu zmätočnosť, resp. neúplnosť
návrhu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať nemožnosť presnej identifikácie ním tvrdeného exekučného

konania a ktorú by bolo možné považovať za takú vadu jeho návrhu, ktorá by spôsobovala nemožnosť
pokračovania v konaní podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku, resp. nutnosť jeho odmietnutia podľa
§ 129 Civilného sporového poriadku.

4 Súd vo veci nariadil pojednávanie na 7. februára 2017, pričom podaním doručeným súdu dňa 6.

februára 2017 advokát žalobcu žiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a rozhodnutie v jeho
neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnila
podaním doručeným súdu dňa 7. februára 2017. Súd preto pojednával v zmysle § 180 C.s.p. v
neprítomnosti strán a ich zástupcov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným
spisom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 9Er/188/2008, znaleckým posudkom Znaleckého ústavu

Ekonomickej Univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo 17. januára 2014, ako aj s podaniami strán, pričom z
takto vykonaného dokazovania mal za preukázaný tento skutkový stav:

5 Z vykonaného dokazovania exekučného spisu sp.zn. 9Er/188/2008 bolo zistené, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 11.11.2008. Poverenie na vykonanie

exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bolo vydané dňa 25.11.2008. Z vykonaného
dokazovania znaleckým posudkom Znaleckého ústavu Ekonomickej Univerzity v Bratislave č. 1/2014
zo 17. januára 2014 vyplynulo, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na
poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizoval
výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa typu jednotlivých žalôb.

Pri žalobách NZP a NP boli uvedené sumy v Eur na jednu žalobu pri jednotlivých položkách: Mzdové
náklady - 4,15, Náklady na tlač 5,31, Náklady na úpravu informačného systému 13,86, Náklady na
poštovné- 3,01, Náklady na telekomunikačné služby -4,43, spolu teda celkovo za všetky položky 30,76
€ na jednu žalobu.

6 Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona
č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom

súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade
škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2

zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

7 Zo zistených skutočností je zrejmé, že tvrdenia žalobcu o konaní Okresného súdu Pezinok nie sú

správne.Exekútorvovecižalobcu,akooprávneného, doručil dňa11.11.2008OkresnémusúduPezinok
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Pezinok o tejto žiadosti
rozhodol tak, že dňa 25.11.2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Lehota, ktorá uplynula
odo dňa podania žiadosti do rozhodnutia o nej, bola teda nie viac ako 6 mesiacov, ako to tvrdil žalobca,
ale menej ako 15 dní. Z uvedeného je zrejmé, že zákonom stanovená lehota 15 dní na rozhodnutie o
žiadosti na udelenie poverenia bola zo strany Okresného súdu Pezinok dodržaná. Skutkové tvrdenia

žalobcu použité v rámci jeho procesného útoku, od ktorých žalobca následne odvodzoval svoje
procesné nároky na zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, boli vykonaným dokazovaním
vyvrátené, preto je jeho žaloba v celom rozsahu nedôvodná a musela byť zamietnutá.

8 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanej, ktorá mala v spore úspech priznal

oproti v spore neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady
trov konania žalovanej však nebude nutné rozhodovať po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho

doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Právne neúčinné je odvolanie
podané osobou, ktorá sa práva podať odvolanie vzdala. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.