Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615209836
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5615209836.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a.
s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokátomsosídlomvY.,D.XprotižalovanémuM.O.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomO.L.,D.Z.XXX/
XX, zastúpenému JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom v O. D., X. D. XXX/XX, o zaplatenie
141,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č.k. 10C/378/2015-57 zo dňa 08. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 9 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 11 ods. 11 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a § 517 ods. 2 OZ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6,02 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z uvedenej sumy od 29. 01. 2014 do zaplatenia. Vo
zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,72 eur
podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Mal za preukázané, že účastníci uzavreli 26. 03. 2013 zmluvu o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s dojednaným
ročným poistným vo výške 169,- eur, splácaným v štvrťročných splátkach vo výške 42,25 eur, ktoré
zaniklo zápisom prevodu držby motorového vozidla zo žalovaného na inú osobu 08. 04. 2013, tak
ako to vyplýva zo správy OR PZ Liptovský Mikuláš, Okresný dopravný inšpektorát a nie z dôvodu
nezaplatenia poistného v lehote jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti tvrdeného žalobcom. K
zánikupoisteniadochádzaokamihom,keďnastalaskutočnosťzápisuprevodudržbymotorovéhovozidla
na inú osobu v evidencii vozidiel, t. j. bez ohľadu na to, či poistník uvedenú skutočnosť oznámil a

preukázal poisťovateľovi. Vzhľadom na uvedené žalobcovi patrí právo na poistné za obdobie od 27. 03.
2013 do 08. 04. 2013, predstavujúce 6,02 eur (ročné poistné 169,- eur : 365 dní x 13 dní), keď žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že poistné za prvý štvrťrok uhradil bezprostredne po
podpise zmluvy, preto mu bola uložená povinnosť zaplatiť poistné vo výške 6,02 eur a v zostávajúcej
časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného
záväzku do omeškania, súd ho zaviazal z priznanej sumy zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania od
požadovaného dátumu a zostávajúcej časti uplatnených úrokov podanú žalobu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/ Civilného sporového poriadku. O existencii
listinných dôkazov, a to oznámenia OR PZ Liptovský Mikuláš a evidenčnej karty motorového vozidla, sadozvedel až z odôvodnenia rozsudku, keďže súd mu ich fotokópiu nezaslal, aby sa mal možnosť s nimi
oboznámiť a vyjadriť sa k nim (č.l. IX, § 181 ods. 3 CSP). V prípade, ak by tak bol súd urobil, bol by
na základe oznámenia poistnú zmluvu prestornoval a mal by možnosť zvážiť uskutočnenie prípadných

dispozičných úkonov, t. j. využil by svoje právo disponovať s predmetom konania a vzal by návrh
čiastočnespäť.Uvedenýmpostupommubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom.Žalovanýzavinilvznik
trov konania svojím nekonaním, pretože ak by splnil svoju oznamovaciu povinnosť, nebol by žalobca
povinný pristúpiť k uplatneniu a bráneniu svojich práv v súdnom konaní, keďže nemá iné prostriedky ako
sa o zmenách týkajúcich sa predmetu poistenia dozvedieť. Preto považoval v čase podania žaloby svoj

nárok za dôvodný. Vzhľadom na uvedené, aj keď bol v konaní úspešný len v nepatrnej časti, s poukazom
na ust. § 147 ods. 1 a § 150 ods. 1 O. s. p. nemala byť žalovanému priznaná náhrada trov konania,
z ktorého dôvodu konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že listinné dôkazy si zaobstaral sám

súd a na ústnom a verejnom pojednávaní ich aj vykonal. Na pojednávania bol žalobca vždy náležite
predvolaný a mal tam možnosť oboznamovať sa s uvádzanými dôkazmi, k nim sa vyjadriť a navrhnúť
doplnenie dokazovania a podľa jeho priebehu i disponovať so žalobou. Žalobca však svoje práva
nevyužil a vykonaného dokazovania na ústnom pojednávaní vo veci samej sa ani raz nezúčastnil. Ak
namieta, že o vykonaných dokazovaniach na ústnom pojednávaní nevedel, túto situáciu si zavinil sám,

a preto mu postupom súdu žiadne právo nebolo upreté. Ako sám uviedol, už z doručeného odporu
sa dozvedel o prevode držby motorového vozidla na inú osobu a túto skutočnosť v priebehu konania
nikdy nespochybňoval. Až v odvolaní uviedol nové tvrdenia o tom, že si žalovaný nemal v súvislosti s
prevodom držby motorového vozidla splniť oznamovaciu povinnosť, preto nepovažoval vzhľadom na
ust. § 120 ods. 4 O. s. p. za potrebné sa k tejto novo uvádzanej skutočnosti vyjadrovať. Ani po tom,

čo mu bol doručený rozsudok, nevzal svoj návrh v časti späť, ale podal proti nemu odvolanie, a preto
jeho tvrdenia, že v prípade, ak by vedel o nových skutočnostiach, využil by svoje právo disponovať
s predmetom konania a vzal by návrh čiastočne späť, považoval za účelové. Z uvedeného vyplýva,
že výšku trov konania, ktoré musel žalovaný vynaložiť svojím konaním v spojení s nekonaním počas
konania pred prvostupňovým súdom, zapríčinil žalobca a keďže mal v konaní neúspech len v nepatrnej

časti, považoval výrok rozhodnutia o trovách konania za spravodlivý a zákonný.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný tvrdenie v
podanom odpore nijako nepreukázal, ani nezdokladoval, ani neuviedol dátum, kedy došlo k prevodu
držby motorového vozidla na inú osobu v evidencii vozidla. Na základe takto poskytnutej informácie,

ktorá bola nedostatočná, nemohol preto pristúpiť k prestornovaniu poistnej zmluvy. Žalovaný teda
nepreukázal splnenie si oznamovacej povinnosti, a to ani počas súdneho konania, a preto jeho podania
považoval za účelové.

5.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní

(§ 379 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci,
v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré

v takomto prípade nie je možné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd
prvej inštancie.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd

dopĺňa, že súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O. s. p., § 188 ods. 1 CSP), pričom
žalobca a jeho právny zástupca boli na pojednávanie, na ktorom sa vykonal dôkaz listinami, a to správou
OR PZ Liptovský Mikuláš, ako aj evidenčnou kartou motorového vozidla, riadne predvolaní (§ 115 ods.
1 O. s. p.). Na pojednávaní sa však nezúčastnili a tak nevyužili svoje právo vyjadriť sa k týmto dôkazom
(§ 123 O. s. p.), ktoré zaobstaral súd (§ 129 ods. 2 O. s. p.), a preto nemôžu namietať, že im boli

nesprávnym postupom súdu porušené ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) vychádzajúc aj z toho, že zápisnica z tohto pojednávania
bola právnemu zástupcovi na základe jeho žiadosti zaslaná (č.l. 43 spisu), pričom žalobca, ani právny
zástupca sa nezúčastnili ani na ďalšom pojednávaní, na ktoré boli taktiež riadne predvolaní a na ktoromboli predmetné dôkazy opätovne oboznámené. Neobstojí preto ani tvrdenie, že kvôli nesplneniu si
oznamovacej povinnosti žalovaným nemohol žalobca disponovať predmetom konania, sčasti zobrať
žalobu späť a že žalovanému vzhľadom na jeho nekonanie nemala byť priznaná náhrada trov konania,

teda, že by konanie trpelo inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
keďže ani po rozhodnutí vo veci samej tak neučinil.
Vychádzajúc z uvedeného krajský súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako
vecne správny potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z
plného úspechu žalovaného v konaní pred odvolacím súdom. O výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).