Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Ivan Rumana
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/107/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200234
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014200234.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej
v právnej veci žalobcu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, občianske združenie so sídlom v Tulčíku č.
26, IČO: 31 303 862, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Štúrova č. 20, za účasti: Tatry mountain resort, a.s. so sídlom Demänovská dolina č. 72, Liptovský
Mikuláš (korešpondenčná adresa Tatranská Lomnica č. 13), IČO: 31 560 636, proti žalovanému
Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 9. decembra 2013 Č.j.: OU-PO-
OOP3-2013/00020-05 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Poprad zo dňa
16. mája 2013 Č.j.: 2013/00769/09-VE, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.
k. 6S/11/2014-51 zo dňa 19.12.2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/11/2014-51 zo dňa
19.12.2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného zo dňa 9. decembra 2013, Č.j.: OU-PO-OOP3-2013/00020-05, ktorým žalovaný ako
príslušný odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu životného
prostredia Poprad zo dňa 16.05.2013 Č.j.: 2013/00769/09-VE (ďalej len rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu), ktorým bol spoločnosti Tatry mountain resort, a.s., Demänovská dolina č. 72, 031
01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 560 636 (ďalej len TMR) podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon OPaK) vydaný súhlas na
aplikáciu chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV za účelom ničenia burín na koľajisku pozemnej lanovej
dráhy Starý Smokovec - Hrebienok v Tatranskom národnom parku, na trase dlhej 1 937 m na pozemku
KN-C č. 8142/12, k. ú. Y. a v zmysle § 82 ods. 12 zákona OPaK boli určené podrobnejšie podmienky
súhlasutak,žepodľa§59ods.2zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonanívzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len Správny poriadok).
Krajský súd zistil, že orgán ochrany prírody bol povinný v konaní riešiť, či činnosť žiadaná žiadateľom je
v súlade s cieľmi ochrany v národnom parku, ktorými sú jednoznačne zachovanie prírodného dedičstva
ľudskou činnosťou v nezmenenej podobe a vyrovnať sa aj s otázkou, aký význam má činnosť žiadateľom
žiadaná a aký dôsledok by malo neudelenie navrhovaného súhlas, že nestačí len konštatovanie, že
žiadaná činnosť nie je zakázaná v 3. stupni územnej ochrany, že navrhovaná činnosť sa má realizovať
na území národného parku, je potrebné dať do súvislosti záujem na takejto činnosti so záujmom na tom,
aby územie národného parku bolo naďalej čo najmenej dotknuté ľudskou činnosťou, žalovaný uviedol,že podľa § 11 ods. 2 zákona OPaK pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah
obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Kým v 2. stupni ochrany sú len dve činnosti
zakázanéanaväčšinučinnostísavyžadujesúhlasorgánuochranyprírody,v5.stupniochranyjeväčšina
činností zakázaných a len niektoré činnosti je možné vykonávať so súhlasom orgánu ochrany prírody.
Napadnuté rozhodnutie sa týkalo súhlasu na aplikáciu chemickej látky ROUNDUP BI AKTÍV za účelom
ničenia burín na koľajisku pozemnej lanovej dráhy Starý Smokovec - Hrebienok v Tatranskom národnom
parku, kde v zmysle zákona OPaK platí 3. stupeň ochrany. Aplikácia bude vykonaná v šírke štrkového
lôžka koľajiska pozemnej lanovej dráhy v maximálnej šírke 1,5 m od osi koľaje na obidve strany, bez
zásahu na okolité porasty a nárasty a len v miestach zaburinenia, ručným postrekovačom bodovo a
cielene, bez aplikácie a manipulácie do vzdialenosti 15 m od vodných tokov, ostatných vodných plôch a
podmáčaných lokalít. Podľa odborného stanoviska ŠOP pri dodržaní vyššie uvedených podmienok na
navrhovanáčinnosťnepovažujezazásahdoúzemia,ktorýmôžespôsobiťpodstatnézmenyvbiologickej
rozmanitosti,štruktúreavofunkciiekosystémovanedôjdekporušeniuzáujmovochranyprírodyakrajiny
naúzemíTANAP-u.Plochy,naktoréžiadateľžiadalvydaťsúhlasnaaplikáciuchemickýchlátoknaúzemí
TANAP-u, nemožno v žiadnom prípade považovať za plochy „prevažne s ekosystémami podstatne
nezmenenými ľudskou činnosťou'" tak, ako o tom pojednáva § 19 ods. 1 zákona OPaK pri definícii
národného parku. Už pri vyhlásení územia TANAP v roku 1949, bola v tomto území situovaná pozemná
lanová dráha ako i iné stavby a už pri vyhlasovaní územia národného parku bolo územie z hľadiska jeho
prírodno-ochranných hodnôt diferencované. Prístup k manažmentu v chránených územiach je vyjadrený
práve rôznymi stupňami ochrany a v tomto konkrétnom prípade je vyjadrený tým, že v 3. stupni ochrany
nie je v tomto území zakázané aplikovať chemické látky. Aplikácia chemických látok podlieha len súhlasu
orgánu ochrany prírody, ktorý v prípade potreby môže určiť bližšie podmienky jej vykonávania a to tak,
aby boli dosiahnuté ciele ochrany všeobecne stanovené v § 2 zákona OPaK.
Krajský súd v odôvodnení uviedol, že námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci považuje za nedôvodnú. Nesprávnym právnym posúdením je
omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak sa nepožil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
sa ale interpretoval, alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery
(uznesenie NS SR z 27.07.2011 sp. zn. 7Cdo 7/2010). Aj podľa názoru súdu bol použitý správny právny
predpis, ktorý bol správne interpretovaný správnymi orgánmi, ktoré vyvodili správne právne závery.
S tvrdením žalobcu, že správne orgány sa náležite nevysporiadali s jeho námietkou, že spôsob
ochrany koľajiska odstraňovaním burín chemickými látkami nie je jediným spôsobom ako dosiahnuť
žiadateľom žiadaný cieľ - prevádzku lanovej dráhy, sa súd nestotožňuje. Správne orgány konštatovali,
že mechanické odstraňovanie rastlín nie je dostatočné účinným spôsobom. Kosením by mohlo dôjsť k
nežiaducemuvýsevuburíndookoliaaichďalšiemušíreniu.Vzhľadomnaplochukoľajiskaatrasuodĺžke
1 937 m je aplikácia chemických látok účinnejšia a bezpečnejšia ako mechanické odstraňovanie burín.
Žiadateľ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nepoužitie chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV
v dlhšom časovom období viedlo k niekoľkonásobnému zväčšeniu plôch zaburinenia a v prípade, ak
by došlo k predlžovaniu stavu neaplikácie chemickej látky na odstraňovanie burín, znamenalo by to
ďalšie rozšírenie zaburinených plôch. Chemickú látku ROUNDP BIAKTIV nikdy nepoužíval plošne, ale
výlučne iba v úsekoch so zvýšeným výskytom náletových rastlín a burín. Aplikáciou chemickej látky sa
nenarušuje zemný kryt, nedochádza k zásahom do existujúceho biotopu, nakoľko sa používa len na
zaburinenom štrkovom násype.
S námietkou žalobcu, že je úlohou orgánu ochrany prírody posúdiť, či aplikácia chemickej látky -
aj keď je povoleným prípravkom - je v súlade s predmetom a cieľom ochrany prírody v národnom
parku, sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Je potrebné opätovne poukázať
na odborné stanovisko ŠOP SR, že lokalita, kde sa má vykonať aplikácia chemického prípravku nie
je súčasťou žiadneho maloplošného územia, územia európskeho významu ani chráneného vtáčieho
územia, nevyskytuje sa na nej výskyt chránených druhov a ani ich biotopov a pri dodržaní stanovených
podmienok sa navrhovaná činnosť nepovažuje za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné
zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcií ekosystémov a nedôjde k porušeniu záujmov
ochrany prírody a krajiny na území TANAP-u. Žalobu preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie. Namietal, že súd prvého
stupňa sa nevysporiadal so žalobnými dôvodmi, vo vzťahu k nim, osobitne k námietke nesprávneho
právneho posúdenia veci sa uspokojil len s konštatovaním, že táto námietka je neopodstatnená. Ďalejnamietal, že krajský súd rozhodol námietkach týkajúcich sa procesných vád spôsobom, ktorým odoprel
žalobcovi ochranu práv účastníka správneho konania. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvého stupňa sa náležite a podrobne
vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a žalobnými dôvodmi uvedenými v žalobe. Podľa nášho
názoru nie je uvedená námietka dôvodná. Prvostupňový správny orgán umožnil žalobcovi vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia ak spôsobu ich zistenia, čo aj žalobca urobil listom zo dňa 16.4.2013. Žalovaný
nedoplňoval podklady rozhodnutia, okrem doplnenia podania o druhý podpis člena predstavenstva Tatry
mountain resort, a.s., ktoré bolo formálnou náležitosťou podania a nemalo vplyv na vecnú stránku
rozhodnutia - neovplyvnilo merito veci a nebolo navrhnuté účastníkmi konania. Žalovaný nevykonal
žiadne zásadné dôkazy, o ktorých by žalobca nemal vedomosť. Žalovaný chce v tejto súvislosti uviesť,
že žalobca sa pravidelne prihlasuje za účastníka konania, avšak následne sa ústneho pojednávania
nezúčastňuje. Žalovaný považuje konanie žalobcu je účelové, obsahujúce iba námietky formálneho
charakteru, podľa názoru žalovaného je konanie žalobcu motivované iba snahou o získanie trov
konania na úkor žalovaného, nie snahou o dosiahnutie cieľov ochrany prírody. Žalobca napáda svojimi
odvolaniami a žalobami prakticky všetky rozhodnutia vydávané odborom opravných prostriedkov, čo
opätovne svedčí len o snahe účelovo sa obohatiť na trovách konania, nakoľko napadnutie všetkých
rozhodnutí vydaných uvedeným odborom okresného úradu vylučuje akýkoľvek individuálny prístup
žalobcu k jednotlivým predmetom konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových
orgánov oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Najvyšší súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu, ktorý argumentačne vyčerpal
predmet konania. Žalobca v odvolacom konaní zopakoval námietky, ktoré už uviedol v žalobe a s ktorými
sa v celom rozsahu vyrovnal krajský súd. Súhlas na aplikáciu chemickej látky ROUNDUP BIAKTIV za
účelom ničenia burín na koľajisku pozemnej lanovej dráhy Starý Smokovec - Hrebienok v Tatranskom
národnom parku. Aplikácia je situovaná na plochách (štrkové lôžka koľajiska pozemnej lanovej dráhy),
ktoré sú zjavne už dotknuté antropogénnou činnosťou a postrek bol vykonávaný i v minulosti. Uvedené
opatrenia sú súčasťou zaistenia bezpečnosti prevádzkovania dráhy podľa § 30 ods. 1 písm. l/ zák.
č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Najvyšší súd nezistil rozpor s
ústavnou zásadou proporcionality v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.