Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 31, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/407/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509204017
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7509204017.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu I. Z., bytom K., S. Č.. XX, zast. JUDr. Ivanom Husárom,
advokátom, Košice, Vojenská 5, proti žalovaným 1. I. Z., bytom K., I. XX, 2. M. G., bytom G., H. XX/F,
3. G. E., bytom E. Č.. XX, 4. D. E., bytom V. Č.. XXX, 5. S. E., bytom Š. Č.. XXX, všetkých zast. JUDr.
Irenou Sopkovou, advokátkou, Košice, Hlavná 25, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 16C 54/2009-140 zo 4.1.2011 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažalobouzodňa30.3.209doručenoutunajšiemusúdu7.4.2009domáhalurčeniavlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K., zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX - k parcele
číslo XXXX - záhrady s výmerou 1086 m2 k spoluvlastníckym podielom zapísaným vo vlastníctve
žalovaných pod B2, B3, B4, B7, B8 po 1/18 z celku, pod B11, B13, B15, B16, B18 po 1/16 z celku, pod

B21, B22, B23, B24, B25 po 1/144 z celku a na liste vlastníctva číslo XXXX - k parcele číslo XXXX -
zastavané plochy a nádvoria s výmerou 621 m2 a k domu súpisné číslo XX na parcele číslo XXXX, k
spoluvlastníckym podielom pod B1, B3, B5, B6 po 1/18 z celku, pod B7, B8, B9, B10 po 1/16 z celku,
pod B14, B15, B 17 a B18 po 1/144 a to titulom vydržania. Žalobu odôvodnil tým, že od žalovaných
ako svojich súrodencov odkúpil ich spoluvlastnícke podiely k uvedeným nehnuteľnostiam za dohodnutú
cenu 10.000 Kčs, ktorú skutočnosť potvrdil žalovaný v 1. rade svojím podpisom na „potvrdení o vyplatení

čiastky z dedičstva“ zo 6.7.1978, žalovaná v 2. rade na takomto potvrdení zo 6.7.1985, žalovaná v 3.
rade svojím podpisom na takomto potvrdení z 27.6.1985, žalovaná v 4. rade potvrdila svojím podpisom
27.7.1988 a žalovaná v 5. rade potvrdila túto skutočnosť 21.10.1987, 27.7.1987 a 22.1.1989. Napriek
tomu žalovaní nesúhlasili s tým, aby mu bolo vydané osvedčenie o vydržaní a preto si týmto spôsobom
usporiadal len nadobudnutie podielov od súrodencov N. M. S. Z. a tiež M. G. k domu súp.č. XX a k
zastavanej ploche s výmerou 621 m2. Následne nehnuteľnosti užíval ako svoje vlastné po dobu viac

ako desať rokov a tak mal za to, že vlastníctvo k nim v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalovaných
nadobudol vydržaním. Žalovaní so žalobou nesúhlasili tvrdiac v podstate to, že po smrti ich otca súhlasili
iba s užívaním uvedených nehnuteľností žalobcom.

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol. O náhrade trov účastníkov nerozhodol s odkazom na

§ 151 ods. 3 O.s.p.

Podľa odôvodnenia rozsudku, z hľadiska skutkového stavu mal v konaní zistené, že sporné
nehnuteľnosti - parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 621 m2 a dom súp. č.
XX na tejto parcele, zapísané na LV č. XXXX sú vedené v podielovom spoluvlastníctve účastníkov

konania, žalobca je vedený ako vlastník podielov pod radovým číslom 4 v 1/18 z celku, č. 11 v
1/18 z celku, č. 12 v 1/144 z celku. Vlastníctvo k týmto podielom nadobudol rovnako ako žalovanídedením po svojich rodičoch S. Z., zomrelej X.X.XXXX a Š.Y. Z., zomrelom X.XX.XXXX. Okrem toho
žalobca je vedený aj ako spoluvlastník podielov pod radovým číslom 19 v1/4 z celku, ktorý nadobudol
vydržaním na základe osvedčenia o vydržaní, notárska zápisnica N 73/2007, Nz 11332/2007 spísaná

23.3.2007 JUDr. Jozefom Gimerským, notárom a to v rozsahu podielov svojich súrodencov N. Z. a S.
Z.. Podiel zapísaný pod radovým číslom 20 v 1/18 nadobudol vydržaním podielu sestry M. G. podľa
notárskej zápisnice N 381/2007, Nz 58700/2007 z 18.12.2007. Sporná parcela č. XXXX - záhrady s
výmerou 1008 m2 je zapísaná na LV č. XXX, vlastníctvo k nej účastníci nadobudli rovnako dedením,
žalobca je vedený ako vlastník pod radovým číslom 6 v 1/18 z celku, radovým číslom 17 v 1/16 z

celku, radovým číslom 19 v 1/144 z celku. Vlastníctvo nadobudol rovnako ako žalovaní dedením po
rodičoch a podiel v1/4 z celku vydržaním od súrodencov N. Z. a S. Z.. Sporné nehnuteľnosti - parcela
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 621 m2 s domom súp. č. XX a záhrady parc. č.
XXXX boli pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke č. 927, neskôr na LV č. XXX a v dôsledku zmeny
vlastníckeho režimu parc. č. XXXX podľa osvedčenia o vydržaní podielu M. G. boli tieto nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX. Z účastníckych výpovedí i z výpovede svedka S. Z. mal preukázané, že po

pohrebe ich otca Š. Z. v decembri 1983 sa všetci ôsmi súrodenci stretli v rodičovskom dome a dohodli
sa, že uvedený dom s pozemkami i záhradou nepredajú cudziemu, ale že tieto nehnuteľnosti bude
užívať žalobca, ktorý každému zo súrodencov vyplatí po 10.000,- Kčs. Žalobca tvrdil, že išlo o dohodu,
podľa ktorej mal po výplate tejto dohodnutej náhrady nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam a podľa
tejto dohody i postupne podľa svojich možností súrodencom túto sumu aj vyplatil, čo si aj písomne

potvrdili a v potvrdeniach sa vyjadruje súhlas s vykonaním stavebných úprav, súrodenci žalobcovi
potvrdili že po prevzatí uvedenej peňažnej sumy si nebudú robiť nároky na toto dedičstvo. Tvrdenia
žalobcu o obsahu dohody potvrdil i svedok S. Z.. Výpoveďami účastníkov a potvrdeniami o prevzatí
finančných čiastok mal preukázané, že žalobca vyplatil uvedenú sumu žalovaným. Mal preukázané
(výpoveďami účastníkov) aj to, že sporné nehnuteľnosti po smrti rodičov začal užívať žalobca so svojou

rodinou, že vykonal rekonštrukciu rodinného domu a od r. 1995 ho užíva na trvalé bývanie a že všetky
náklady na rekonštrukciu znášal žalobca sám. Z výpovede žalobcu, z dotazníka a čestného vyhlásenia
k registrácii zmluvy zo 16.7.1990 mal preukázané tiež, že žalobca so svojou manželkou ako kupujúci
a jeho súrodenci teraz žalovaní ako aj S. Z. a N. Z. ako predávajúci, pripravovali uzavretie kúpnej
zmluvy, k uzavretiu ktorej však nedošlo pre nesúčinnosť predávajúcich (zrejme má byť kupujúcich),

keď žalovaní pýtali ďalšie peniaze, a žalobca ďalšiu nečinnosť v tejto veci odôvodňoval aj svojimi
zdravotnými problémami. Zistený skutkový stav posudzoval podľa § 129, § 130, § 132, § 134 § 135a
OZ v znení účinnom do 31.12.1991, s poukazom na § 868 a § 872 ods. 6 OZ a po podaní výkladu
zákonného ustanovenia o vydržaní uzavrel, že žaloba nie je dôvodná pre nesplnenie podmienok, ktoré
zákon vyžaduje pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Tento záver odôvodnil tým, že žalobca napriek

neformálnej dohode so súrodencami aj po vyplatení súm po 10.000,- Kčs musel mať vedomosti, že nie
je vlastníkom uvedených nehnuteľností v celosti a vedel, že súrodenci podľa pôvodných rozhodnutí o
vyporiadaní dedičstva po rodičoch vlastnia spoluvlastnícke podiely k nim, dokonca aj v konaní o novo
objavenommajetkupootcoviúčastníkov,ktorésazačalonajehonávrh4.2.2000,vktoromboldodatočne
prejednaný podiel poručiteľa (zrejme otca účastníkov) k sporným nehnuteľnostiam v 1/18 z celku a podľa

dohody dedičov nadobudli dedičstvo všetci ôsmi dedičia - deti poručiteľa. Dobromyseľnosť žalobcu je
vyvrátená aj preukázanou prípravou kúpnej zmluvy so súrodencami v r. 1990 a tiež neskorším vedením
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva, ktoré na návrh žalobcu bolo zastavené v
dôsledku späťvzatia žaloby.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.,
keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a §
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. obsahovo vymedzil tak, že v konaní na preukázanie
tvrdenej skutočnosti, že so žalovanými súrodencami uzavrel po smrti ich rodičov dohodu, podľa ktorej
mal vyplatiť žalovaným súrodencom kúpnu cenu pripadajúcu na ich spoluvlastnícke podiely k sporným

nehnuteľnostiam a že sa mal stať ich výlučným vlastníkom, predložil písomné potvrdenia o prevzatí
„čiastky z dedičstva“, ktorými žalovaní výslovne vlastnou rukou a svojím podpisom potvrdili, že od neho
prevzal každý po 10.000,- Kčs ako výplatu z dedičstva podľa „dohody“ so žalobcom. Súčasťou tohto
potvrdenia je aj výslovné prehlásenie žalovaných, že „prevzatím finančnej čiastky si nebudú uplatňovaťďalšie nároky z dedičstva uvedeného v potvrdení“. Z tohto dôkazu tak jednoznačne vyplynulo, že medzi
ním a žalovanými došlo k dohode o vyporiadaní dedičstva prevedením spoluvlastníckych podielov
žalovaných na neho za dohodnutú kúpnu cenu. Skutočnosť, že tieto vyplatené čiastky nepredstavovali

odplatu za „možnosť užívania nehnuteľnosti“ ako to uviedli žalovaní, ale kúpnu cenu nasvedčuje aj fakt,
žečiastkyvyplatenéžalovanýmpredstavovalivtomčasetrhovúhodnotuspornýchnehnuteľností.Okrem
toho skutočnosť, čo bolo obsahom dohody medzi ním a žalovanými bola preukázaná aj výpoveďou
brata S.. Z., ktorý potvrdil, že obsahom dohody bolo vyplatenie sumy za prevod spoluvlastníckych
podielov k sporným nehnuteľnostiam a nie za užívanie. Napriek týmto dôkazom z jeho strany za

stavu, že žalovaní svoje tvrdenia nepodložili žiadnym relevantným dôkazom, súd vykonané dôkazy
vyhodnotil v prospech žalovaných, pričom z odôvodnenia jeho rozsudku žiadnym spôsobom nevyplýva,
ako sa vyporiadal s jednotlivými dôkazmi a na základe čoho posúdil ich relevanciu. Odvolací dôvod
upravený v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odôvodnil v odvolaní žalobca, nesúhlasom s právnym záverom
súdu, že z jeho strany neboli splnené podmienky pre vydržanie, keď nebola dostatočne daná jeho
dobromyseľnosť v tom, že je vlastníkom daných nehnuteľností. Argumentáciu súdu zakladajúcu jeho

úvahu o nedostatku dobromyseľnosti nepovažuje za správnu. Uviedol v tejto súvislosti, že kúpna
zmluva, ktorú on navrhol žalovaným v r. 1990 bola len snahou formálne zaevidovať jeho vlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam na štátnom notárstve, nakoľko medzi ním a žalovanými neexistovala
písomná zmluva, len dohoda a potvrdenia o prevzatí kúpnej ceny s vyhlásením, že ide o dohodu týkajúcu
sa vyporiadania dedičstva, a preto bolo nevyhnutné preňho riešiť tento vzniknutý stav aj formálne

zmluvou, ako podklad pre zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V dôsledku svojich zdravotných
problémov a najmä v dôsledku, že vzhľadom na vyplatenie žalovaných z ich dedičských podielov sa
považoval za vlastníka nehnuteľností a aj ako človek bez právneho vzdelania, nepovažoval za potrebné
podnikať žiadne ďalšie kroky k registrácii zmluvy na štátnom notárstve. Táto skutočnosť však podľa
jeho názoru ešte nijako nepreukazuje, že by bol nedobromyseľný ohľadom svojho vlastníckeho práva.

Naopak, na základe objektívnych skutočností má právo a možnosť domnievať sa, že je vlastníkom
nehnuteľností, nakoľko vyplatil žalovaným kúpnu cenu za ich spoluvlastnícke podiely, nehnuteľnosti
užíval sám, sám s nimi hospodáril, na vlastné náklady zrekonštruoval nehnuteľnosti, žalovaní nijakým
spôsobom jeho vlastníctvo nenamietali a všetky tieto skutočnosti boli ústne dohodnuté a dlhodobo
akceptované účastníkmi konania na základe dohody, ktorú uzavreli po smrti rodičov. Ako podstatné ďalej

zdôraznil,žedopodanianávrhunazrušeniepodielovéhospoluvlastníctvavr.1999spornénehnuteľnosti
užíval už po dobu dlhšiu ako 10 rokov dobromyseľne v tom, že je ich vlastníkom a že aj v čase, keď
žalovaní požadovali od neho ďalšie finančné prostriedky a začali tvrdiť, že nemali záujem previesť
podiely nehnuteľností na neho, užíval nehnuteľností už viac ako 10 rokov bez akýchkoľvek zásahov
zo strany žalovaných a bol dobromyseľný v tom, že sú v jeho vlastníctve. Keďže vlastnícke právo k

sporným nehnuteľnostiam vydržaním nadobudol ešte pred podaním návrhu na zrušenie podielového
spoluvlastníctva,mázato,žetátoskutočnosťbolazjehostranydostatočnepreukázaná.Existenciuvady
uvedenejvust.§221ods.1písm.a/O.s.p.vrámciodvolaciehodôvodupodľa§205ods.2písm.a/O.s.p.
odôvodnil žalobca tým, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal so skutkovým
stavom a právnou argumentáciou, rozhodnutie odôvodnil vágne, bez naznačenia úvahy, ktorou sa riadil

pri hodnotení dôkazov a pri právnom posúdení veci. V rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. neuviedol, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
vyhodnotení dôkazov riadil, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné, čo má za následok odňatie možnosti
konať pred súdom. Na základe uplatnených odvolacích dôvodov navrhol zmeniť napadnutý rozsudok,
prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaní vo svojom podaní z 21.11.2011 podali vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, ktoré nepovažovali
za opodstatnené a navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a uplatnili náhradu
trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení podrobne argumentovali., v čom spočíva neopodstatnenosť
uplatnených odvolacích dôvodov.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích
dôvodov nie sú podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zmenu, preto ho zrušil podľa § 221

ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vodvolacomkonaníjesúdpriprieskumenapadnutého rozhodnutiaviazanýtakrozsahomodvolaniaako
aj dôvodmi odvolania. V posudzovanej veci žalobca odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi podľa §205 ods. 2 písm. d/, f / O.s.p. a nepreskúmateľnosťou rozsudku, preto odvolací súd preskúmal rozsudok
z hľadiska týchto dôvodov vrátane ich obsahového vymedzenia v odvolaní.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie) a zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery. Nesprávnym právnym posúdením
veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na

správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale
ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne
právne závery.

Odvolací súd zistil, že žalobca uvedené odvolacie dôvody uplatnil dôvodne.

Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť

nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom,
pričom táto dobrá viera (dobromysenosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania, základnými predpokladmi
vydržania sú: oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej
doby. Podľa ustálenej súdnej praxe dobrá viera sa musí vzťahovať k okolnostiam, za ktorých právo
malo vzniknúť, teda aj právnemu dôvodu (titulu), ktorý mal mať za následok vznik práva. Platné právo
nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, ale iba to, aby držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti bol

v dobrej viere, že tu taký titul je, aj keď v skutočnosti tu žiadny titul nie je. Postačuje teda domnelý
právny titul. Presvedčenie držiteľa, že mu vlastníctvo patrí, musí byť po celú vydržaciu dobu. Podľa
platnej právnej úpravy sa vlastníkom nehnuteľnosti počínajúc 1. januárom 1992 stane osoba, ktorá má
nehnuteľnosť v oprávnenej držbe po dobu 10 rokov; do tejto doby treba započítať aj dobu oprávnenej
držby pred týmto dňom.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nadobudnutie vlastníctva spoluvlastníckych
podielov žalovaných súrodencov titulom vydržania k nehnuteľnostiam vyvodzoval zo skutočnosti, že
po smrti rodičov v decembri 1983 sa všetci dohodli, že nehnuteľnosti nepredajú cudziemu, ale že ich
nadobudne on (žalobca) a súrodencom vyplatí za ich spoluvlastnícke podiely po 10.000,- Kčs. Na

dôkaz takto tvrdenej skutočnosti predložil písomné „potvrdenia“ podpísané žalovanými. Vzhľadom na
povahu veci bolo teda povinnosťou súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o žalobe zistiť, či zo žalobcom
tvrdených rozhodujúcich okolnosti opierajúcich o predložené dôkazy bolo možné vyvodiť skutkový
záver o dobromyseľnosti žalobcu pri vstupe do držby predmetných nehnuteľností a tiež skutkový
záver, či presvedčenie žalobcu o vlastníctve, (oprávnená držba) trvalo počas celej vydržacej doby (10

rokov). Iba na základe takýchto skutkových zistení po zodpovedajúcom právnom posúdení veci bolo
možné vyvodiť právne závery či sú alebo nie sú v danom prípade splnené podmienky vyžadované
zákonom pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Takéto skutkové zistenia však z rozhodnutia súdu
jednoznačne nevyplývajú. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa urobil právny záver onesplnení podmienky pre vydržanie t.j. dobromyseľnosti žalobcu bez toho, aby bol zrejmý výsledok
toho, ako vyhodnotil žalobcom predložené listinné dôkazy, tzv. „potvrdenia“ a aby bolo zrejme, ako
posúdil dohodu účastníkov ohľadne nehnuteľností po smrti ich otca. Pokiaľ ide o dohodu účastníkov,

v odôvodnení rozsudku súd uvádza, že , cit. : „výpoveďami účastníkov i svedka Martina Jasaňa bolo
preukázané, že ... dohodli sa, že ... nehnuteľnosti bude u ž í v a ť žalobca“. V ďalšej nadväzujúcej
časti odôvodnenia súd uvádza, že, cit.: „žalobca tvrdil, že išlo o dohodu, podľa ktorej mal po výplate
náhrady n a d o b u d n ú ť vlastníctvo“. Žiada sa uviesť, že spornosť rozdielnych tvrdení žalobcu a
žalovaných o obsahu dohody účastníkov súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil, pričom na túto otázku

bola podaná aj svedecká výpoveď M. Jasaňa, brata účastníkov, ktorý nepotvrdil dohodu o užívaní, ako
to nesprávne uvádza súd v odôvodnení. Pokiaľ ide o „potvrdenia“ predložené žalobcom, v odôvodnení
rozhodnutia je uvedené, že nimi (potvrdeniami, vrátane výpovede účastníkov) mal súd preukázané to,
že žalobca žalovaným vyplatil označené sumy v označených dňoch. Právne významné hodnotenie
týchto dôkazov, to znamená skutkové zistenie, či sa nimi potvrdilo tvrdenie žalobcu o obsahu dohody
(t.j. nadobudnutie vlastníctva) alebo sa potvrdilo tvrdenie žalovaných ( t.j. iba užívanie nehnuteľností)

však v odôvodnení rozhodnutia chýba. Súd sa nevyporiadal ani s časťou obsahu „potvrdení“ - ako na
to správne odvolateľ poukazuje - v ktorých je obsiahnuté prehlásenie žalovaných o neuplatňovaní si
ďalších nárokov z dedičstva a nie je ani vysvetlené, či žalobca mal povinnosť z dedičstva po rodičoch
(vo vzťahu k predmetných nehnuteľnostiam) vyplácať žalovaných súrodencov. Zo spisu ani nevyplýva,
že by súd právne relevantným spôsobom vykonal dokazovanie týmito listinami (ich oboznámenie na

nariadenom pojednávaní). Vzhľadom na nedostatočné rozhodujúce skutkové zistenia treba považovať
právne závery súdu za predčasné, a teda aj nesprávne.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie taký procesný postup súdu, v
dôsledkuktoréhoúčastníknemôžeuplatniťkonkrétneprocesnéprávapriznanémuObčianskymsúdnym
poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen procesným
postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takým rozhodnutím je aj
rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z cit. ust. vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť, čoho sa žalobca žalobou domáha
a z akých dôvodov a ako sa vo veci vyjadril žalovaný, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli
dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom predpísaným spôsobom (podľa

jeho názoru) preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a
jasne uviesť, ako k svojmu záveru dospel, teda z akých dôkazov (podľa jeho názoru) záver vyplýva,
ako tieto dôkazy v zmysle § 132 až § 135 O.s.p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak ide o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj

výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania,
zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a
pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti
(skutkové zistenia) má súd premietnuť do záverov o skutkovom stave veci - do tzv. skutkovej vety (§

153 ods. 1 O.s.p.), ktoré sú rozhodujúce pre právne posúdenie veci. O nepreskúmateľný rozsudok ide
vtedy, ak odôvodnenie uvedené náležitosti neobsahuje alebo dôvody rozhodnutia sú nezrozumiteľne
podané, alebo ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne záveryv extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii
nevyplývajú. O nepreskúmateľný rozsudok ide tiež vtedy, ak súd v odôvodnení rozsudku iba cituje
skutočnosti zistené z vykonaných dôkazov bez toho, aby presne špecifikoval, aké zistenia z ktorých

konkrétnych dôkazov vyvodil a aký majú tieto zistenia význam z hľadiska hmotného práva, príp. iba
reprodukuje tvrdenia účastníkov, príp. ich právne názory. Zákonom požadované riadne a presvedčivé
odôvodnenie rozsudku je nielen formálnou požiadavkou, ale má byť v prvom rade prameňom podania
úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Odôvodnenie
rozsudku je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí.

Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č. 460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
(úst. zákona č.23/91 Zb.) a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneného

oznámením č. 209/92 Zb. a č. 102/99 Z.z.) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Odôvodnenie rozsudku, ktoré nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a
má za následok nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, súčasne znamená pre účastníka odňatie

možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje pri nespokojnosti s rozhodnutím, efektívne využitie
jeho procesného práva na odôvodnenie odvolania (§ 201 prvá veta O.s.p.) z hľadiska ust. § 205 ods.
1,2 O.s.p. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody žiadne alebo
obsahuje nezrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na
ďalšie konanie.

Rozsudok v prejednávanej veci odvolací súd považuje za nepreskúmateľný, lebo z odvodnenia
rozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi. Právne závery súdu
(obsiahnuté v predposlednom odseku odôvodnenia rozsudku) sú založené na nesplnení zákonných

podmienok vydržania. Vychádzajúc z ďalšieho textu odôvodnenia, nesplnenou podmienkou má byť
(zrejme) nedostatok dobromyseľnosti žalobcu vzhľadom na v konaní preukázanú prípravu kúpnej
zmluvy zo strany žalobcu, na konanie o novoobjavenom majetku po otcovi účastníkov a na konanie o
žalobe žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Ohľadne
týchto úvah súdu treba uviesť, že nezodpovedajú žiadnemu skutkovému zisteniu, keďže zo spisu je

nepochybné, že súd dokazovanie takými listinami či spismi nevykonal (zo zápisníc z pojednávaní to
nevyplýva). Bude preto povinnosťou súdu v ďalšom konaní vykonať potrebné dôkazy, najmä listinné,
umožniť účastníkom, aby sa k ním vyjadrili a následne ich vyhodnotiť v súlade s § 132 a nasl. O.s.p. tak,
aby boli spoľahlivé a dostatočné skutkové zistenia ohľadne rozhodujúcich a pre vec právne významných
skutočností. V odôvodnení rozhodnutia súd náležite vysvetlí ako sa vyporiadal s rozhodujúcimi (a

zistenými) skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.