Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211465
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114211465.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1/ C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX G., 2/ I. E.,
nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX G., proti žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v likvidácii, so sídlom I. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpeného likvidátorom JUDr. Stanislavom
Oravcom, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, v konaní o obnovu konania, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/
rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 7C 167/2014-71 zo dňa 12.1.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh na obnovu konania zamietol. Náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým
možno, za podmienok ustanovených v zákone, dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav
v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať
nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy;
na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietane nesprávnosti

iné opravné prostriedky (viď rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
15/2000). Procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku je podmienená tým, že
ten, ktorý navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, v prípade, že sa nemohli vykonať dôkazy. O možnosť
vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní ide vtedy, keď účastník v pôvodnom
konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd

vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru (viď R 19/1975). Pokiaľ ide o návrh na obnovu
konania voči žalobcovi v 2/ rade, súd ho zamietol a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimizácie
na jeho podanie. Aktívnu vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a v aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Žalobca v 2/ rade nebol účastníkom konania pod sp.

zn. 20C 235/2006. Návrh na obnovu konania môže podať len účastník konania, ktorý je vecne aktívne
legitimovaný na podanie tohto návrhu. Pokiaľ ide o žalobkyňu v 1/ rade, súd je toho názoru, že návrh
na obnovu konania je v celom rozsahu nedôvodným. Za najdôležitejšie považoval súd prvého stupňa
uviesť, že táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz exitovali už
v pôvodnom konaní a ten, ktorý navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok
podkladov potrebných na ich označenie a splnenie dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1 O.s.p..

Žalobkyňa v 1/ rade mala všetky možnosti použiť všetky dôkazné prostriedky, na ktoré sa odvoláva
v návrhu na obnovu konania. Výpisy z účtu tak žalobcov, ako aj žalovaného za rozhodné obdobierokov 2005 až 2007 existovali už v pôvodnom konaní. Zástupca žalobkyne v 1/ rade bol prítomný na
pojednávaní odvolacieho súdu dňa 13.9.2013 a bol súdom poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a to
povinnosti, že všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiť súdu najneskôr do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Námietka, že na to zo strany súdu prvého stupňa
neboli vyzvaní, preto neobstojí s poukazom na povinnosť účastníka predkladať súdu na podporu svojich
tvrdení príslušné dôkazy. Súdu prvého stupňa v tomto konaní o obnovu konania neprináležalo hodnotiť,
či odvolací súd pri svojich právnych úvahách vychádzal z účinného znenia § 10 Zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z., resp. či sa vysporiadal v rozsudku s listinným dôkazom

nachádzajúcom sa v súdnom spise 20C 235/2006 a to so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 17.1.2006. Žalobkyňa v 1/ rade nepreukázala súdu splnenie podmienok
na obnovu konania tak, ako to súd už vyššie uviedol, a preto súd prvého stupňa jej návrh na obnovu
konania v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 228, § 229, § 230, § 232, § 233, § 234, §235 O.s.p..

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 232 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote žalobcovia v 1/ a 2/ rade. Považovali
rozhodnutie súdu prvého stupňa za jednostranne, zaujaté a prezentujúce postoj, že sa nechce zaoberať

podstatou veci a tak umožniť, napraviť zjavné nedostatky a chyby z prechádzajúceho konania. Citovali
čl. 2 a čl. 144 Ústavy SR, § 179, § 100, § 101, § 117, § 120, § 121, § 122, § 125, § 129 a § 132
Občianskeho súdneho poriadku. Poukázali na platné znenie ustanovenia § 228 Občianskeho súdneho
poriadku. Dôvody, prečo žiadali obnoviť pôvodné konanie vedené na Okresnom súde v Prešove pod sp.
zn. 20C 235/2006 videli v tom, že v pôvodnom konaní Krajský súd Prešov vyzval žalobcov, aby predložili

dôkaz o platbách preddavkov za rok 2005. Toto aj splnili. Žalobca, toho času žalovaný, obsah dôkazu
ústne ani písomne nespochybnil v priebehu celého konania.
Krajský súd v pôvodnom konaní vyzval žalobcov v 1/ a 2/ rade, aby predložili označený dôkaz o platbách
preddavkov za rok 2005. Právo predložiť dôkaz k ich tvrdeniu o platbách preddavkov za rok 2005 využili.
Žalobca obsah dôkazu ústne ale ani písomne nespochybnili v priebehu konania, nejestvoval dôvod na

opätovne dokazovanie výšky platieb preddavkov za rok 2005 na základe iného dôkazu, z ich strany.
Rozhodnutím vlastníkov zo dňa 17.1. 2006 došlo k zníženiu našich platieb do FÚaO a to z dôvodu, že
boli znížené platby do FÚaO na 8,-Sk a to s pôvodných 10,72 Sk na m2. Súd a ani účastník konania
- žalobca, ústne a ani písomne počas konania nespochybnil ich tvrdenie o znížení preddavku ako aj
samotnéhodôkazu.VinunesieKrajskýsúd,ktorémujezákonomdanéprávorozhodovať,ktorýoznačený

dôkaz bude vykonaný a právo riadiť konanie a udeľovať pokyny, podľa ktorých sa ako účastníci konania
riadili. V obnovenom konaní navrhli, aby bolo vykonané dokazovanie dôkazu a to výpisu z bankového
účtu SVB a NP I. XXXX. Tento dôkaz vlastí SVB a NP I. XXXX a v pôvodnom konaní nebol predložený
ani navrhovateľom a ani odporcom, vykonané dokazovanie, výpisu z bankového účtu za roky 2006 a
2007, nebol vykonaný z dôvodu, že neboli jeho vlastníkmi a zároveň tvrdenia o platbách preddavkoch za

rok 2006 a 2007, účastník konania - navrhovateľ a ani súd, počas konania nespochybnili. V obnovenom
konaní navrhli opätovne uskutočniť dokazovanie zápisnicami z zhromaždenia vlastníkov SVB a NP I.
za rok 2007. V obnovenom konaní navrhli, aby súd vykonal dokazovanie v súlade s platným znením
ustanovenia § 10 Zák. 182/93 Z.z.. Na základe týchto skutočností za rok 2006 a 2007, ako aj na ďalšie
obdobia, nemali povinnosť uhrádzať preddavky do FPÚaO vo výške 1083,-Sk. Preddavky schválené

pred 1. 1. 2006 nezaväzovali a nové preddavky neboli schválené. Preto akákoľvek uhradené platby sa
musia považovať za naplnenie povinnosti vlastníka uhrádzať alebo prispievať tak do FPÚaO ako i za
plnenia spojené s užívaním bytu. Pri stanovovaní preddavku, za účelom dospieť k nejakým číslam za
obdobia rokov 2006, 2007, nemôže sa vychádzať z preddavku schváleného dňa 29. 1. 2005, nakoľko,
vlastníci vtedy hlasovaním rozhodli o jeho platnosti do konca roka 2005. Preto by sa mohlo vychádzať

len z preddavku schváleného dňa 2. 4. 2005, ktorý by sa očistil o tie platby, ktoré boli stanovené iným
spôsobom ako podľa vlastníckeho podielu. Na základe týchto skutočností a dôkazov možno tvrdiť, že
vykonanie dokazovania v obnovenom konaní, môže privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo
veci. Súd bude konštatovať, že nie sú povinní uhradiť SVB a NP I. XXXX čiastku 8,96 Eura za rok 2005,
čiastku 94,40 Eur za rok 2006, ako aj čiastku 94,40 Eur za rok 2007.

Preto navrhli, aby odvolací súd rozhodol vo veci a to tak, že povolí obnovu konania sp. zn. 20C235/2006.

Žalovaný s k odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade nevyjadril.Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcov
v 1/ a 2/ rade nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania

Z obsahu spisu je zrejme, že žalobcovi v 1/ a 2/ rade sa domáhali obnovy konania vedeného na
Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 20C 235/2006. Účastníkmi tohto konania boli na strane žalobcu
SVB a NB I. XXXX G. a žalovanou bola C. E. bytom I. XX, zastúpená I. E., bytom G., I. XX. Vo veci
po vykonanom dokazovaní bol vyhlásený rozsudok pod č.k. 20C 235/2006-128 zo dňa 26.6.2008. V
dôsledku odvolania žalobcu bola vec rozhodovaná odvolacím súdom. Následne odvolací súd doplnil
dokazovanie vo veci a rozhodol rozsudkom č.k. 3C 145/2008-191 z 20.1.2010. Žalobca podal vo

veci dovolanie a rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR 5Cdo
284/2010. Rešpektujúc toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, odvolací súd prejednal opakovane vec
a vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 20C 235/2006-318 zo dňa 27.9.2013. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 18.12.2013.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, možno vykonať dôkazy,
ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo
veci, bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, Európsky súd pre ľudské

práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré
mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné
dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, je v
rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev, možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo

výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 228 ods. 2, 3 O.s.p., návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné
uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na
predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz

na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Návrh na obnovu konania má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod
obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť
návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 229 O.s.p. obnova nie je prípustná proti rozsudkom, ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo
rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.

Podľa § 230 ods. 1. až 3. O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho
času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol

uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1. písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

c) § 228 ods. 1 písm. c),
d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 pism. e).
Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa § 232 ods. 1, 2 O.s.p., návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom
stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.Podľa § 233 O.s.p., ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť
odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

Podľa § 234 os. 1. až 3. O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu
konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že
ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať
pojednávanie. Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.

Podľa § 235 ods. 1 až 4 O.s.p., len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd
bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom
konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy. Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne,
zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové
rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov
pôvodného konania i konania o obnove. Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu

byť novým rozhodnutím dotknuté.

Dôvody obnovy konania žalobcovia v 1/ a 2/ rade sústredili na tri okolnosti: dôvodov, že nevyporiada
sa so zápisnicou zo 17.1.2006 Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, uhrádzaní
zálohovitých platieb zo strany žalobcov a použitím ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb., v

platnom znení.

Okolnosti, ktoré namietali žalobcovia v 1/ a 2/ rade neboli skutočnosťami, resp. návrhmi na vykonanie
dokazovania také, ktoré upravuje Občiansky súdny poriadok pre prípustnosť obnovy konania.

Súd prvého stupňa správnym spôsobom návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade o obnove konania zdôvodnil,
použil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na takýto návrh. Odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na dôvody uvedené a odôvodnenie uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa.

Naviac k veci uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, pri ktorom len v

taxatívne vymedzených dôvodov môže súd takúto obnovu povoliť a konať vo veci po právoplatnom
rozhodnutí o povolenej obnove konania ďalej. Vzhľadom k tomu, že argumenty žalobcov v 1/ a 2/
rade boli koncentrované na také okolnosti, ktorými sa sú prvého stupňa v pôvodnom konaní, ale aj
odvolací súd zaoberal. Nie je možné konštatovať, že sú splnené podmienky zo zákona na obnovu
konania. Ak aj argumenty žalobcov v 1/ a 2/ rade v pôvodnom konaní nevyhodnotili konajúce súdy

podľa predstáv žalobcov, neznamená to, že je možné povoliť v takomto prípade obnovu konania a
opakovane sa zaoberať tými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré už v pôvodnom konaní odzneli. Odvolací
súd poukazuje na to, že v pôvodnom rozhodnutí súdu prvého stupňa sa konštatuje záver vo vzťahu
k zápisnici a zasadnutiu Spoločenstva vlastníkov bytov z dňa 17.1.2006. Rovnako citácii ustanovení
Zákona o vlastníctve bytom a nebytových priestorov podliehalo prieskumu v dovolacom konaní pred

Najvyšším súdom SR, kde nebolo zistené takéto pochybenie. Vo vzťahu k zálohovitým platbám sú
uvádzané zálohy v sume 846 Sk, ale aj zálohovité platby zo strany žalobcov vo výške 936,- Sk, ktoré
náhrady boli odvolacím súdom v pôvodnom konaní vyhodnotené v rámci vykonaného dokazovania. Z
týchto dôvodov možno konštatovať, že skutočnosti a dôkazy, a ktoré žalobcovia poukázali neboli takými,
ktoré spĺňajú podmienky stanovené zákonom pre povolenie obnovy konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..

Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade nemali úspech v odvolacom konaní, nemajú právo na
náhradu trov konania a žalovaný, ktorý síce úspech mal, ale náhradu trov neuplatnil, odvolací súd mu
žiadne nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.