Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/519/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218221
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114218221.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolacívsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda

Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu
Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín 911 01, IČO:
47 234 679, proti žalovanému S. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., D. XXX/XX, štátny občan SR, v
konaní zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom AK Lučenec, ul. J. Kráľa 5/A, za účasti Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, ( vedľajší účastník
na strane žalovaného do 30.06.2016), v konaní zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom AK Lučenec,

ul. J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1 157,51 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 17C 186/2014-71 zo dňa 24.02.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 17C 186/2014-71 zo dňa 24.02.2015
p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42
176 778 majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol.

Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 542,74 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalovaného a vedľajšieho účastníka vedený v T.
banke, a.s. Q., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol , že žalobca sa domáhal zaplatenie
sumy 1 157,51 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so

žalovaným uzavrel dňa 12. 08. 2007 Úverovú zmluvu č. 3708101687, ktorej súčasťou bola aj dohoda
zmluvných strán o uzatvorení Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 5807003918, ktorá
nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany
žalovaného. Žalobca žalovanému zaslal úverovú kartu spolu s metodickou príručkou, ktorá obsahovala
aj spôsob aktivácie karty v prípade, že žalovaný prejaví vôľu, aby sa platná zmluva o revolvingovom
úvere stala aj účinnou. Prostredníctvom úverovej karty žalovaný čerpal poskytnutý revolvingový úver
spolu vo výške 1 883,88 Eur a žalobcovi vrátil len čiastku 1 046,88 Eur. Žalobca žalovaného vyzval k

splateniu celého zostatku úveru vo výške 1 366,27 Eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy, uplatnil
si úrok z omeškania vo výške 9 %.
3. Dňa 16. 09. 2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník a to Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov.4. Právny zástupca žalovaného a vedľajšieho účastníka v konaní uviedol, že žalovaný so žalobcom
uzavrel Úverovú zmluvu zo dňa 12. 08. 2007, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 282,11
Eur a zároveň zo spodnej časti úverovej zmluvy písanej drobným písmom vyplýva, že mu bol poskytnutý

revolvingový úver. V konaní nie je sporné, že žalovaný v skutočnosti vyčerpal sumu 1 883,88 Eur a zo
splátkového kalendára predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný v skutočnosti uhradil 2 152,36 Eur
aniesumu1046,88Eurtak,akototvrdížalobca.Poukázalinatúskutočnosť,žezmluvaorevolvingovom
úvere nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a táto zmluva mala
byť individualizovaná. Predmetnú zmluvu treba posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný

nevedel a ani nemal v úmysle uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere a nebol nikým informovaný o tom,
že takúto zmluvu uzatvára. Žalovaný zjavne vyčerpaný úver preplatil, čím splnil svoju povinnosť v zmysle
ustanovení o bezdôvodnom obohatení a teda vrátil žalobcovi všetko, čo od neho dostal a preto považuje
žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
5. Súd prvej inštancie posúdil nárok podľa ustanovenia § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, §
53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2 O.Z., § 1, § 2 písm. a/ a b/, § 4 ods. 1,5 zákona č. 258/2001

Z.z., podľa stavu k 12. 08. 2007. Mal preukázané, že žalovaný dňa 12. 08. 2007 uzavrel so žalobcom
Úverovú zmluvu č. 3708101687, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 282,11 Eur.
Z predmetnej úverovej zmluvy a to jej dolnej časti vyplýva, že žalovaný zároveň so žalobcom uzavrel
aj zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá bližšie špecifikovaná nie je. Z predmetnej zmluvy nevyplýva,
v zmysle ktorého zákona bola zmluva uzavretá. Predmetnú zmluvu je však potrebné považovať za

spotrebiteľskú zmluvu, pretože je typickou tzv. formulárovou zmluvou a na daný vzťah je potrebné
aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy a ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný vyčerpal celkovú sumu vo výške
1 883,88 Eur. Bolo povinnosťou žalovaného peňažné prostriedky vrátiť. Z predloženého splátkového
kalendára mal súd preukázané, že žalovaný v splátkach žalobcovi uhradil celkovú sumu vo výške 2

152,36 Eur, teda o 268,48 Eur viac ako vyčerpal.
6. Súd prvej inštancie nezaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 1 157,51 Eur,
nakoľko predmetná úverová zmluva nemá požadované náležitosti. V prípade predmetnej úverovej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 12. 08. 2007, ide o typickú úverovú zmluvu, kde v
spodnej časti je drobnými písmenami vo vopred formulovanej predtlači uvedené, že žalobca a žalovaný

podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne okrem iného uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového
úveru. Súd dospel k záveru, že primárnym záujmom žalovaného tak, ako to vyplynulo z jeho výpovede,
bolo získanie úveru na základe úverovej zmluvy zo dňa 12. 08. 2007 vo výške 282,11 Eur na nákup
spotrebného tovaru a to kamery. Tým, že žalovaný sa podpisom úverovej zmluvy podpísal na spodnú
časť predtlače listiny, ktorá sa týka iného právneho vzťahu a to revolvingového úveru, ktorý mal

vzniknúť v budúcnosti, v danom prípade bolo potrebné posúdiť, či medzi účastníkmi konania došlo
k uzavretiu platnej zmluvy o revolvingovom úvere, z titulu ktorej sa domáha žalobca plnenia od
žalovaného. Podľa názoru súdu, absentuje individualizácia zmluvy o revolvingovom úvere v smere
náležitostí požadovaných v ustanovení § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. a s tým súvisiacim
nedostatkom jej písomnej formy predpísanej zákonom. V danom prípade, k uzavretiu platnej zmluvy o

revolvingovom spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi konania nedošlo. Takúto zmluvu o poskytnutí
revolvingovéhoúverujepotrebnépovažovaťzaneplatnúajprenedodržaniezákonompredpísanejformy
v zmysle § 40 ods. 1 OZ. Navyše, podľa názoru tunajšieho súdu, vzhľadom na spôsob vyhotovenia
predmetnej úverovej zmluvy, ako aj jej štylizáciu a absenciu, že sa jedná o revolvingový úver, je možné
dôvodne predpokladať, že žalovaný v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu

s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah so žalobcom a to zmluvu o revolvingovom
úvere. Žalobca ako poskytovateľ finančných služieb sa pokúšal uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere
spôsobom zavádzajúcim žalovaného ako spotrebiteľa. Drobným, voľným okom takmer nečitateľným
písmom podsunul v samom závere úverovej zmluvy žalovanému ďalší zmluvný vzťah a to zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru. Aj napriek tomu, že žalovaný úverovú zmluvu podpísal, je možné prijať

záver v tom, že žalovaný nemal v úmysle okrem úverovej zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančnejčiastkyvovýške282,11Eurnanákupkamery,uzatvoriťajzmluvuorevolvingovomúvere,preto
je treba v tejto časti zmluvu uzatvorenú účastníkmi konania dňa 12. 08. 2007 považovať za absolútne
neplatný právny úkon pre nedostatok vôle. Vzhľadom k tomu, že zmluva o poskytnutí revolvingového
úveru bola od začiatku absolútne neplatným právnym úkonom, súd kvalifikoval nárok žalobcu ako nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu. Na strane
žalovaného však nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože z neplatného právneho úkonu nezískal
majetkový prospech a žalobcovi tak, ako bolo uvedené, zaplatil viac ako mu bolo poskytnuté a vdôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere tak žalobca nemá nárok na zaplatenie
jednotlivých nárokov uplatnených v žalobe a preto súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP. Žalobca v konaní úspešný

nebol, preto mu náhrada trov konania neprislúcha. Žalovaný bol v konaní úspešný. Náhradu trov konania
si uplatnil právny zástupca žalovaného a vedľajší účastník na strane žalovaného v celkovej výške 542,74
Eur.

8. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len OSP) proti rozsudku podal odvolanie žalobca podľa
s § 205 ods. 2 písm. d/,f/,b/ OSP, § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. a/ a f/ OSP.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, resp. aby
zmenil rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

9. V odvolaní žalobca uviedol, že súčasťou úverovej zmluvy č. 3708101687 zo dňa 12. 08. 2007 bolo aj

poskytnutierevolvingovéhoúveruč.5807003918,pričomtátozmluvanadobudlaplatnosťdňompodpisu,
ale účinnosť až po aktivácii karty zo strany žalovaného.
Žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver s finančným ohraničením úverového rámca.

10. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku vôle žalovaného vstúpiť do iného

zmluvného vzťahu t.j. revolvingového. Uviedol, že voči žalovanému nebolo vyvíjané žiadne násilie, ani
nepriamy nátlak pri podpise. Predmetný právny úkon neodporuje zákonu a zákon neobchádza. Žalovaný
podpisoval úverový vzťah, ako osoba plne spôsobilá na právne úkony. Text zmluvy je písaný veľkosťou
písma, ktorá umožňuje zistiť obsah dojednaní, s ktorým žalovaný prejavil súhlas. Žiadny právny predpis
v čase uzatvorenia zmluvy nestanovoval veľkosť písma akou má byť zmluva napísaná.

11. Pokiaľ ide o RPMN, táto sa pri tomto type zmluvy nedá určiť, nakoľko pri podpise zmluvy
klient ani veriteľ nevedia základné údaje na jej výpočet. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o
RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky za obdobie úverového vzťahu vychádza z
počtu splátok. V úverových podmienkach je presne uvedené, že sa zmluva uzatvára na dobu neurčitú,

revolvingový úver ako taký nemôže obsahovať dobu ani trvanie predmetného zmluvného vzťahu. Výšku
splátok žalovaný vedel prostredníctvom úverových zmluvných podmienok spolu s metodickou príručkou
a sadzobníkom poplatkov. Výška splátky bola jasne špecifikovaná percentuálnym vyjadrením na lícnej
strane zmluvy.

12. Žalobca v odvolaní namietal aj výrok, ktorým súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi. Súd by mal skúmať ich účelnosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 19.03. 2014 sp. zn.
6 MCdo 5/2013). Poukázal na skutočnosť, že občianske združenia majú poslanie chrániť spotrebiteľa
a teda by mali mať schopnosť hájiť práva spotrebiteľa samé a nie nechať sa zastupovať (rozhodnutie
ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/3).

13. Vedľajší účastník na strane žalovaného do 30.06.2016 (ďalej len vedľajší účastník) a zástupca
žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť
ako dôvodný a správny a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že v danom
prípadesajednáozmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru,zároveňmalodôjsťkuzatvoreniuzmluvy

o poskytnutí revolvingového úveru, pričom túto zmluvu správne okresný súd posúdil ako absolútne
neplatný právny úkon. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere nie je individualizovaná, neobsahuje
náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 a 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nemá písomnú formu
predpísanú zákonom. Poukázali na to, že žalobca v postavení dodávateľa spôsobom, akým malo dôjsť
k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere vnútil spotrebiteľovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v čase

podpisu zmluvy vo sfére jeho záujmu. Z predtlače predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že podpisom
úverovej zmluvy sa žalovaný spotrebiteľ súčasne podpísal aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v
dolnej časti zmluvy drobným, voľným okom takmer nečitateľným písmom, ktorý nemožno prečítať ani
za pomoci lupy, čo robí tento text absolútne nezrozumiteľným a nečitateľným. Primárnym záujmom
žalovaného spotrebiteľa bolo uzatvorenie úverovej zmluvy na kúpu tovaru, pričom nevedel, že uzatvára

aj iný zmluvný vzťah a to zmluvu o revolvingovom úvere. Teda ide o nedostatok vôle konajúcej osoby
vstúpiť do zmluvného vzťahu. Sám žalovaný sa na pojednávaní dňa 24. 02. 2015 vyjadril, že nemal
vedomosť o tom, že uzatvára predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere a taktiež to ani nebolo v jeho
úmysle. Žalovaný nebol nikým pri uzatváraní zmluvy informovaný, že podpisom tejto úverovej zmluvyuzatvorí so žalobcom aj ďalšiu zmluvu o revolvingovom úvere. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaný
aktiváciou karty prejavil slobodne a vážne svoju vôľu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere, s týmto
zásadne nesúhlasia, pretože absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť. Správny je

teda záver súdu o neplatnosti zmluvy (zároveň odvolatelia poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre 7 Co 115/2012 zo dňa 28. 02. 2013), Krajského súdu v Banskej Bystrici 17 Co 176/2012, Krajského
súduvŽilinesp.zn.6Co176/2013).Úverovázmluvajeformálnenedostupná,čojespôsobené drobným
len s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácií s množstvom neprehľadných povinností
ukladaných žalovanému, ako úverovému dlžníkovi, čo predstavuje nekalú praktiku v zmysle Smernice

rady 93/13 EHS z 05. 04. 1993. Za neprijateľnosť drobného textu spotrebiteľských zmluvách, ktorý
spôsobuje neprehľadnosť a celkovú nezrozumiteľnosť zmluvného dojednania sa vyslovila judikatúra, čo
sa následne prenieslo do ust. § 53 c/ OZ účinného od 01. 06. 2010.

14. Zároveň žalovaný a vedľajší účastník navrhli potvrdiť výrok rozhodnutia o trovách konania. Podanie
vedľajšieho účastníka týkajúce sa určitého súdneho konania za účelom ich efektívnosti nie je možné

vypracovať bez kvalifikovanej analýzy veci, predmetné trovy neboli vynaložené neúčelne a neboli
nadbytočné. Vedľajší účastník poukázal na to, že ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo
na plnú náhradu trov konania, de facto by bo znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov
združením.

15. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového
poriadku (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

16. KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolacípreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP a § 380
CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

17. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

18. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

19. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej veci nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení súd
venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav
a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil uviedol v
odôvodnení rozsudku.

21. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

23. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zisteného

skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne
interpretoval.24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobode a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že okresný súd vychádzal zo správne zisteného
skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil.

27. Odvolací súd pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu rovnako aj vo vzťahu
k odvolacím dôvodom uvádza, že žalovaný ako spotrebiteľ prijal finančnú službu od žalobcu ako
dodávateľa (profesionála, podnikateľa na finančnom trhu v rámci poskytovania úverov), a teda právny
vzťah založený úverovou zmluvou č. 3708101687 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom
spotrebiteľským (spotrebiteľský úver, podľa § 23a zák. č.634/1992 Zb. spotrebiteľskými zmluvami sú

zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje). Uvedená skutočnosť nebola medzi
účastníkmi sporná.

28. Žalobca si v predmetnom konaní proti žalovanému nárokoval finančné prostriedky, ktoré mal
žalovanému poskytnúť na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej súčasne s úverovou
zmluvou dňa 12.08.2007 (ďalej aj „úverová zmluva“). Právna úprava nevylučuje, aby prostredníctvom
jednej úverovej zmluvy zmluvné strany uzavreli aj niekoľko úverov, musí však ísť o platné právne

úkony. V predmetnej veci však účastníci v úverovej zmluvy súčasne platne neuzavreli aj zmluvu o
revolvingovom úvere, s ktorým názorom okresného súdu, že záväzkovo-právny vzťah vychádzajúci
zo zmluvy o revolvingovom úvere postráda vôľu žalovaného a nie je dostatočne individualizovaný, sa
nedá nesúhlasiť. Z hľadiska ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý v danom prípade
bolo potrebné na tento právny vzťah aplikovať, je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu, jej nedodržanie zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. Z predložených
dokladov vyplýva, že v danom prípade zmluva o revolvingovom úvere vychádzala a z úverovej zmluvy
ako predtlačenej formulárovej zmluvy, v ktorej dolnej časti sa nachádza drobným, ťažko čitateľným
písmom uvedený text:
„ Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpismi tejto Úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú

zmluvuoposkytnutírevolvingovéhoúveruI,čižezmluvuoRUIatosúverovýmrámcomaspravidelnými
mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 9 10 a 11 Úverových podmienok spoločnosti Home
Credit Slovakia, a.s.,
Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpismi tejto Úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú
zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II, čiže zmluvu o RU II a to s úverovým rámcom a s

pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13 Úverových podmienok spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s.“.

29. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný podpísaním predtlače úverovej zmluvy podpísal časť textu
týkajúceho sa iného záväzkového vzťahu ako je ten, ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy a

ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Takýto spôsob uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska
zákona o spotrebiteľských úveroch aj Občianskeho zákonníka, je neakceptovateľný, pretože vzbudzuje
pochybnosťoskutočnej(slobodnejavážnej)vôližalovanéhovstúpiťuzavretímúverovejzmluvysúčasne
do ďalšieho záväzkového vzťahu na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Sám žalovaný uviedol, že
nemal vedomosť o tom, že uzatvára nejakú zmluvu o revolvingovom úvere. Žalobca sa mylne domnieva,

že záver o tom, či vôľa žalovaného byť účastníčkom aj záväzkového právneho vzťahu založeného
zmluvou o revolvingovom úvere bola slobodná a vážna, možno vyvodiť z okolnosti, kedy zmluva o
revolvingovom úvere nadobudla platnosť (súčasne s podpisom úverovej zmluvy), resp. kedy sa zmluva
stala účinnou (aktiváciou úverovej karty prostredníctvom ktorej sa mali realizovať výbery finančných
čiastok). Odvolací súd akcentuje vôľu ako základný konštitutívny prvok právneho úkonu, ktorá musí byť

daná. Pritom nestačí danosť akejkoľvek vôle, právnu relevanciu má iba vôľa vyhovujúca náležitostiam
predpísaným právom. Občianskym zákonníkom požadovanou náležitosťou takejto vôle, okrem toho, že
musí byť vôľa skutočne daná, je to, aby bola vážna, bez omylu a slobodná, pričom sloboda a vážnosť
vôle podľa občianskoprávnej teórie sú základné atribúty prejavu vôle ako podstatnej náležitosti právnehoúkonu, keď sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle subjektu, pričom vážnosť vôle súvisí
s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti ani neexistuje, resp. existuje v inej kvalite, o
akom svedčí jej prejav. V danom prípade nie je nepochybné, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy

bola jednoznačne daná vôľa žalovaného uzatvoriť aj revolvingovú zmluvu.

30. Len v prípade vylúčenia pochybnosti o vôli, čo nie je daný prípad, je nutné ďalej pre platnosť
revolvingovej zmluvy splnenie zákonných podmienok osobitnej právnej úpravy v zmysle zákona o

spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. l a 2). Vychádzajúc z uvedeného potom v prípade zmlúv, v
ktorých sú všetky podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť zmluvné podmienky
vypracované predovšetkým nepochybne, rozhodne nie skryto a nezrozumiteľne. V situácii, ak existuje
pochybnosť o zmysle zmluvnej podmienky, má prednosť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zmluvná podmienka, ktorá nebola dohodnutá individuálne sa považuje za nekalú (neprijateľnú), ak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V danej veci zmluva o revolvingovom úvere nemá povahu osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by
záväzkovývzťahzmluvnýchstránboldostatočnepísomneindividualizovanýaneobsahujeanináležitosti
uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ( napr. ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, ).
Pochybnosti o vôli žalovaného ako spotrebiteľa byť účastníkom záväzkového vzťahu v zmysle zmluvy
o revolvingovom úvere bez splnenia zákonných náležitostí sú opodstatnené a je dôvodná pochybnosť

o tom, či vôľa žalovaného, ktorú prejavil podpisom zmluvy o úvere, bola daná, slobodná a vážna v
tom, že mal záujem byť viazaný aj ustanoveniami ÚZP podľa hlavy 8 až 13. Tieto podmienky úverovej
zmluvy neboli so žalovaným individuálne vyjednané, nemal možnosť ich reálne ovplyvniť, prípadne
niektoré z ustanovení ÚZP vylúčiť. Nemožno obísť fakt, že zmluvné podmienky (ÚZP) sú mimoriadne
rozsiahle, napísané veľmi neprehľadne, drobným, ťažko čitateľným písmom a vyznačujú sa množstvom

právnej terminológie, s odkazom pokiaľ ide o podmienky revolvingového úveru na ďalšie podmienky
neuvedené v zmluve (ani ÚZP) ale v ďalšom dokumente nepripojenom k zmluve - metodickej
príručke, sadzobníku, čo celkom očividne spôsobuje nevyváženosť vzájomného vzťahu - laik nemohol
postrehnúť, že obsahom úverovej zmluvy je aj ďalší právny vzťah, ktorého účastníkom sa mal stať už
okamihom podpísania úverovej zmluvy a následne aktiváciou úverovej karty sa mal stať tento ďalší

právny vzťah účinný. K inému záveru nemožno dospieť, pretože nepostačuje, že úverová zmluva
odkazovala v podrobnostiach na iné listiny a žalovaný ako klient vyhlásil, že bol s nimi oboznámený.
Uvedená skutočnosť zakladá neoprávnenú výhodu zmluvného vzťahu v prospech žalobcu, ktorý bol
v pozícii dodávateľa, t. j. profesionála v predmetnej oblasti (poskytovania úverov), a teda disponoval
vyššou úrovňou informovanosti ako žalovaný.

31. Správny je tiež záver súdu prvej inštancie, že veriteľ nemôže od žalovaného požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere ( § 4 ods. 4 zákona č. 258/20001 Z. z.).

32. Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac dôvody odvolania je potom nepochybný záver okresného súdu o

zamietnutí návrhu, keď uzavrel, že vzhľadom k tomu, že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru bola
od začiatku absolútne neplatným právnym úkonom, súd kvalifikoval nárok žalobcu ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu. Na strane žalovaného
však nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože z neplatného právneho úkonu nezískal majetkový
prospech, žalovaný vyčerpal celkovú sumu vo výške 1 883,88 Eur, z predloženého splátkového

kalendára mal súd preukázané, že žalovaný v splátkach žalobcovi uhradil celkovú sumu vo výške 2
152,36 Eur, teda o 268,48 Eur viac ako vyčerpal.

33. Na základe uvedeného odvolací súd nemal inú možnosť ako rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.

34. Odvolací súd potvrdil aj výrok o náhrade trov, ktorým súd prvej inštancie priznal náhradu trov

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016). Odvolací
súd prejednal a rozhodoval aj o nárokoch vo vzťahu k Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
aj keď nová úprava v CSP, daný typ vedľajšieho účastníka už neupravuje. Úplná aplikabilita ustanovení
CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016 sa uplatní až pri odvolaniach podaných od uvedenéhodňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal
na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež
závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp.zn. PL.

ÚS 36/1995]. Vzhľadom na uvedené odvolací súd prejednal a rozhodoval aj o nárokoch vo vzťahu k
Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016). Odvolací
súd rozhodoval v súlade s Čl. 3, 4 CSP, keď v súlade s princípom spravodlivosti, rozhodnutie musí
sledovať rozumné usporiadanie procesných vzťahov.

35. Pre správne rozhodnutie v konaní o náhrade trov konania je potrebné primárne zodpovedať otázky,
či „vedľajší účastník“ bol oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník do 30.06.2016, ak áno, či
sa ako vedľajší účastník sa mohol v konaní nechať zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto
právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

36. Je nepochybné, že predmetom konania v prejednávanej veci je nárok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy; zmluvu uzavrel žalovaný ako spotrebiteľ a žalobca v postavení dodávateľa. Vedľajší účastník
bol právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, ktorý vstup do konania
oznámil pred 31.12.2014.

37. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo úkonom procesným, ktorého účinky

nastali doručením takéhoto oznámenia súdu, pričom pre účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania
do 31.12.2014 sa nevyžadoval súhlas. Vzhľadom na uvedené, keďže vedľajší účastník oznámil svoj
vstup do 31.12.2014 súd posudzoval účinky tohto úkonu v súlade s § 470 ods. 1,2 CSP podľa účinnej
úpravy v čase urobenia úkonu. Rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania je v súlade s
princípom spravodlivosti, a takéto rozhodnutie sleduje rozumné usporiadanie procesných vzťahov.

38. Zust.§93ods.4OSPvyplývalo,ževkonanímal„vedľajšíúčastník“rovnaképrávaapovinnostiako
účastník. Konal však iba sám za seba. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplývalo, že vzhľadom
na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník mal oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) a to priamo na základe zákonnej úpravy uvedenej v ust.

§ 93 ods. 2 OSP. Keďže ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravovalo, že vedľajší účastník mal v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník
mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a

samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek
pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia.

39. V danej veci súd prvej inštancie návrh zamietol a rozhodol o trovách konania žalovaného a
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v súlade s § 142 ods. 1 OSP . V súlade s § 142 ods. 1 OSP
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie
alebo bránenie proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Okresný súd rozhodol podľa správneho
ustanovenia zákona.

40. Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním,
resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie
alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho
súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako

hodnotu právneho štátu.

41. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania 16.09.2014, až po
doručení návrhu s prílohami podal vedľajší účastník v zastúpení právnym zástupcom vyjadrenie došlé
súdu dňa 08.12.2014 vo veci samej, ktorým reagoval konkrétne na nárok uplatnený žalobcom, nešlo o

všeobecné podanie. Jeho argumentácia, ku ktorej sa pripojil aj žalovaný bola dôvodom pre zamietnutie
návrhu žalobcu. Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka treba považovať
za nevyhnutný a účelný, pretože len na základe tohto úkonu dochádza k zastúpeniu a právny zástupca
sa musí oboznámiť s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania, zvoliť prostriedky postupuv konaní, úkon zastupovanie na pojednávaní tiež treba považovať za účelne vynaložený, nakoľko je
ním realizované ústavné právo na verejné prejednanie veci. Trovy vynaložené vedľajším účastníkom
konania v spore boli v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa sledovala procesná

ochrana proti tvrdenému nároku.

42. Možno teda uzavrieť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal v rámci konania úkony
nevyhnutné pre úspech vedľajšieho účastníka i žalovaného vo veci, t. j. poskytol právne služby,
ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu, v preskúmavanej veci nešlo o úkony nadbytočné,

opakované. Preto sa nemožno stotožniť s úvahami žalobcu o neúčelnosti trov právneho zastúpenia,
a to ani na základe úvahy, že vedľajší účastník by používal rovnakú argumentáciu pri zdôvodňovaní
neoprávnenosti nároku uplatneného žalobcom, keďže sám žalobca uvádza v návrhoch rovnaké tvrdenia
a právnu argumentáciu. Nešlo ani o hromadné podanie zo strany vedľajšieho účastníka.

43. Pokiaľ žalobca v rámci svojho odvolania dôvodil, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie

musí byť zo svojej podstaty schopný samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach, je
potrebné zdôrazniť nasledovné, že podľa čl. 29 Ústavy SR sa právo združovať sa zaručuje každému a
výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným
činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych združeniach (s výnimkou platiacou

preodborovéorganizáciepodľa§2ods.4zákonač.83/1990Zb.ozdružovaníobčanov)môžuzdružovať
akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky
činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého
účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva a
svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní

efektívne zabezpečiť) prostredníctvom splnomocnených osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. Zo
samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany
spotrebiteľa, čo je jeho poslaním, teda nemožno ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe
spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť.

44. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď na základe vyššie uvedeného priznal
Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016 na strane
žalovaného) náhradu trov konania (náhradu trov právneho zastúpenia), pretože uvádzané okolnosti
žalobcom nie sú a nemôžu byť relevantným dôvodom na to, aby mu nebola priznaná náhrada trov
konania. Okresný súd považoval trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené, s čím sa stotožnil

aj odvolací súd. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné rozhodnutia súdov, odvolací súd poukazuje na to, že
posudzoval konkrétne skutočnosti v tejto veci a na základe ich posúdenia rozhodol.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP) rozhodnutie okresného súdu aj v napadnutej časti o trovách konania vedľajšieho

účastníkapotvrdilakovecnesprávne,keďvýškapriznanejnáhradytrovkonaniasavzhľadomkdôvodom
odvolania nestala predmetom preskumávania odvolacím
súdom.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný, a preto žalovanému a Združeniu na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 vzniklo proti žalobcovi právo
na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.
47. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).