Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4605208837
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4605208837.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: L. R., nar. XX. XX.
XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B., B. V. XXXX/X, o vymoženie sumy 16,60 eura, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 3. decembra 2014 č. k.
12Er/2096/2005-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi trovy exekúcie vo výške 25,14 eura do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia a posledným výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm.

h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 103, § 104 ods. 1 veta prvá OSP a zistením, že povinný zomrel
dňa 03. 05. 2011 a dedičské konanie po povinnom bolo zastavené, pretože ku dňu smrti nezanechal
žiadnyhnuteľnýaninehnuteľnýmajetok.Pooboznámenísasobsahomspisovéhomateriáluauznesenia
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30. 06. 2011 č. k. 11D/180/2011-9, ako aj spisom súdneho exekútora
Ex 605/2005 mal za preukázané, že povinný nedisponoval majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a
možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu zastavil. Okrem toho s

poukazom na § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, 3, § 22 vyhlášky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov priznal súdnemu exekútorovi sumu 25,14
eura, na úhradu ktorej zaviazal oprávneného. O trovách exekučného konania rozhodol analogicky podľa
§ 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo
zastavené.

Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, považujúc
napadnuté uznesenie za nezákonné a nesprávne, nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil. Mal za to, že exekučné konanie nebolo možné zastaviť na základe § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, ale primárnym dôvodom pre zastavenie exekučného
konania bolo uplynutie prekluzívnej lehoty určenej na výkon rozhodnutia. Súd mal teda rozhodnúť o
zastavení exekúcie s poukazom na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom

do 31. 08. 2008, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody
a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie v
spojení s § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak po vydaní
rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého
exekúciu súd zastaví na návrh aj bez návrhu. Okrem toho poukázal na § 57 ods. 4 Exekučného poriadku
a vytkol, že od preklúzie po smrť povinného uplynuli tri roky, čo bola neprimerane dlhá doba a pri väčšej

obozretnosti si svoju povinnosť súdny exekútor mohol splniť skôr a podať návrh na zastavenie exekúcie
na základe § 57 ods. 1 písm. f) pre preklúziu, a nie na základe § 57 ods. 1 písm. h) pre nemajetnosťpovinného. Zastal názor, že súdny exekútor svojím konaním neúmerne predĺžil exekučné konanie, na
základe čoho sa zvýšili aj trovy konania. V súvislosti s problematikou § 203 Exekučného poriadku
poukázal na nález sp. zn. ÚS 272/08 zo dňa 22. 10. 2008. Svoj právny názor oprel aj o uznesenia

okresných súdov a navrhol, aby zákonný sudca odvolaniu vyhovel a zmenil výrok tak, že exekučné
konanie sa zastavuje a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, poukazujúc na to, že primárne v tomto
konaní vystupovala skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie s oneskorením, čím

podstatne skrátil obdobie, počas ktorého súdny exekútor mohol uvedenú pohľadávku pre oprávneného
vymôcť. Z uvedeného vyplývalo, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že súdnemu
exekútorovi nebola poskytnutá dostatočná doba na vymoženie uvedenej pohľadávky. Zároveň v tomto
konaní vystupovala aj skutočnosť, že povinný bol od začatia exekúcie nemajetný, čo potvrdilo aj
rozhodnutie o dedičskom konaní po nebohom povinnom. Mal za to, že oprávnený bol správne zaviazaný
povinnosťou zaplatiť trovy exekúcie, a preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť

ako vecne správne a odvolanie oprávneného ako neodôvodnené zamietnuť.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienil vyhovieť, stotožňujúc sa s odôvodnením uznesenia a použitia zákonných
ustanovení.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej zastavujúcej časti podľa § 212 ods. 1 OSP a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného v zastavujúcej časti je
dôvodné, avšak uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti je vo výroku vecne

správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil, i keď
z iných právnych dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 11.
08. 2005, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 500,- Sk a trov spojených s výkonom exekúcie. Za

exekučný titul označil blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA375240 zo dňa 18. 01. 2005, vydaný
Obvodným oddelením PZ Topoľčany, právoplatný dňa 18. 01. 2005 a vykonateľný dňa 03. 02. 2005.
Súdnyexekútordoručildňa 19.08.2005súduprvéhostupňažiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie a blok na pokutu tvoriaci exekučný titul. Súd
prvého stupňa poveril dňa 02. 09. 2005 súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Podaním zo dňa 23.

09.2014súdnyexekútorpodalpodnetnazastavenieexekúciearozhodnutieotrováchexekúcie.Dôvodil
tým, že povinný nezanechal žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Okrem toho ustálil, že povinný
bol dlhodobo nemajetný počas života aj po smrti, nezanechal žiaden majetok, ktorý by mohol prejsť na
potenciálnych dedičov, ktorí by mohli ručiť za jeho záväzky aj po jeho smrti a uhradiť tieto záväzky z
majetku nebohého povinného. Súd prvého stupňa pripojil uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa

30. júna 2011 č. k. 11D/180/2011-9 a vo veci rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 88 odsek. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov
konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch vyplýva, že rozhodnutia vydané

v konaní o priestupkoch bolo možné súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do 3 rokov od
uplynutia lehoty určenej na plnenie uloženej povinnosti. Táto trojročná lehota bola prekluzívna, a preto
v jej priebehu musela byť exekúcia nielen začatá, ale aj skončená.

V prejednávanej veci exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste (č. l. 3 spisu) sa stal

vykonateľným dňa 03. 02. 2005. Uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty (dňa 03. 02. 2008) sa preto
rozhodnutie (exekučný titul), ktoré bolo podkladom pre vykonanie exekúcie, stalo neúčinným a súd
prvého stupňa bol povinný exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku zastaviť,
čo aj napadnutým uznesením urobil, avšak nesprávne vyhodnotil ako primárny dôvod nemajetnosťpovinného. Primárnym dôvodom na zastavenie exekúcie v tomto prípade bolo jednoznačne uplynutie
trojročnej prekluzívnej lehoty, nakoľko táto nastala skôr. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že povinný
zomrel až dňa 03. 05. 2011 a dedičské konanie bolo zastavené, nakoľko poručiteľ ku dňu smrti nevlastnil

žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Okrem toho bolo potrebné poukázať na skutočnosť, že súdny
exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného až dňa 03. 10. 2014, t.j. tri
roky po smrti povinného a takmer šesť rokov odo dňa, keď uplynula prekluzívna lehota. Uvedený postup
súdneho exekútora svedčí o nezodpovednom prístupe k vymáhaniu pohľadávky, na ktorej vymoženie
mal dva a pol roka. Uvedené nemožno dávať na zodpovednosť oprávneného, nakoľko dva a pol roka je

dostatočne dlhá doba, aby súdny exekútor vymohol pohľadávku vo výške 500 Sk a účelne vynaložené
trovy konania. Naviac, ak súdny exekútor v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty zistil, že povinný je
nemajetný, mal v tom období podať návrh na zastavenie exekúcie a nie až po tak dlhom časovom
období a zistení, že povinný zomrel bez zanechania hnuteľného a nehnuteľného majetku. Okrem toho,
preskúmajúc exekučný spis č. Ex 605/05 odvolací súd zistil, že povinný bol ku dňu 30. 06.
2006 evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa: Ivana Langová - M+L corporations business,

Robotnícka 109, Vysoká pri Morave, IČO: 417 20 491 a to od 27. 04. 2006, teda mal príjem, z ktorého
mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená. Príkaz na začatie exekúcie bol zamestnávateľovi
doručený dňa 14. 07. 2006 a ďalšie konanie súdneho exekútora v spise už zaevidované nie je. Rovnako
v spise absentujú iné zisťovania súdneho exekútora ohľadom majetkových pomerov povinného, v
dôsledku čoho záver o nemajetnosti povinného v čase uplynutia prekluzívnej lehoty je nepodložený.

S poukazom na uvedené bolo potrebné konštatovať, že prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie
bolo uplynutie prekluzívnej lehoty, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
zastavujúcej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne, i keď z iných právnych dôvodov, potvrdil.

Následne sudca súdu prvého stupňa meritórne rozhodne o odvolaní oprávneného v časti trov exekúcie,

ako aj trov konania postupom podľa § 374 ods. 4 OSP s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho
rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.

Záverom odvolací súd dodáva, že z uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 2M Cdo 22/2011 zo dňa 28.
novembra 2012 vyplýva, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp.

na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu
straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej
na jeho vykonanie. Oprávnený nemôže nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.
postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani
prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše, súd má ex

offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak v priebehu konania zistí stratu účinnosti exekučného titulu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.