Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Igor Belko
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/53/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200218
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4015200218.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a
členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci
navrhovateľky: C. G., bytom A. XX, G., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29.
augusta 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre z 30.marca 2015, č. k. 23Sd/76/2015-16 , takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 30.marca 2015, č. k.
23Sd/76/2015-16 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. januára 2015,
ktorým odporkyňa priznala navrhovateľke starobný dôchodok od XX. XX. XXXX v sume 107,70 eur
mesačne, podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že tak urobil potom, čo na základe vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, odporkyňa postupovala v zmysle zákonných
ustanovení a správne určila výšku starobného dôchodku navrhovateľky v súlade s § 66 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia
získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie „ pre
priznanie ďalších rokov“, v ktorom nespochybnila doterajší výpočet starobného dôchodku, ale chcela by,
aby roky od 1984, keď bola operovaná, ožarovaná a podstúpila chemoterapiu v Komárne a Bratislave
na onkológii, boli uznané a započítané do starobného dôchodku, aby mala vyšší dôchodok. Podľa
ochorenia, ktoré vtedy mala a pre ktoré sa nemohla uplatniť na trhu práce, mala byť invalidná, ale
pre neinformovanosť si nemohla uplatniť invalidný dôchodok. S odvolaním predložila kópiu lekárskeho
nálezu z chirurgie - proktológie z 10.3.2015.
Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
14. februára 2017 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www. nsud.sk najmenej päť dní vopred (§
156 ods. 1 a 3 OSP).
V konaní nebolo sporným, že odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16. januára 2015
priznala podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení navrhovateľke od XX. XX.
XXXX starobný dôchodok v sume 107,70 eur mesačne, ktorého výšku podľa § 82 zákona citovanéhozákona a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z. od 01. 01. 2015
zvýšila na sumu 112,90 eur mesačne. V rozhodnutí uviedla podrobné dôvody svojho postupu pri určení
konkrétnej sumy starobného dôchodku navrhovateľky s uvedením relevantných zákonných ustanovení,
o ktoré sa pri rozhodovaní opierala.
Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. je
predmet súdneho konania vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia, napadnutého opravným
prostriedkom. Inými nárokmi, než boli riešené napadnutým rozhodnutím, sa súd zaoberať nemôže.
Súd prvého stupňa po podaní opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a
potom čo dospel k záveru, že odporkyňa postupovala v zmysle zákonných ustanovení a správne určila
výšku starobného dôchodku navrhovateľky a preto opravný prostriedok nie je dôvodný, rozhodnutie
odporkynepotvrdil.Svojerozhodnutienáležitýmspôsobomodôvodnilazaujalajstanoviskoknámietkam
navrhovateľky. Správne pripomenul, že navrhovateľka nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov a to ani
po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. januárom 1984, preto bol jej priemerný osobný
mzdový bod vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.
Ani z podaného odvolania navrhovateľky nevyplýva, že by rozhodnutiu odporkyni vyčítala konkrétne
pochybenie v postupu pri výpočte výšky jej starobného dôchodku.
Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne ako aj jej dávkového spisu
neboli pochybnosti o tom, o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje rozhodnutie a odvolací
súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporkyňa riadne vyhodnotila dokazovanie,
ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní.
Ani odvolací súd nezistil v rozsahu podaného odvolania také pochybenie napadnutého rozhodnutia
odporkyne resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, preto pokiaľ sa
krajský súd stotožnil s jej právnym záverom, považoval tento jeho názor odvolací súd za správny.
Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých
krajský súd rozhodol a ani po odvolaní nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v
odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje.
Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že v tomto preskúmavacom konaní sa súd
požiadavkami navrhovateľky o zohľadnenie jej ochorenia, pre ktoré sa nemohla uplatniť na trhu práce a
preto mala byť invalidná, nemohol zaoberať, keďže tieto neboli predmetom rozhodovania odporkyne o
jej starobnom dôchodku, pričom navrhovateľka ani nepreukázala, že sa nimi odporkyňa pri rozhodovaní
zaoberať mala.
Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že v konaní sa nepreukázalo, že by bol starobný
dôchodok navrhovateľke priznaný v nižšej sume ako jej patrí (i keď ho považuje za nízky), resp. že
získala ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, ktoré odporkyňa nezohľadnila. Rozhodnutie odporkyne
preto aj odvolací súd považoval za zákonné a rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 v spojení
s § 219 O.s.p. preto potvrdil ako vecne správny.
OtrováchodvolaciehokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250kods.1vspojení
s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom
konaní nebola úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.