Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116203363
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116203363.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: X. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H. XX, zastúpená

JUDr. Matejom Marhavým, advokátom so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 4, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, IČO: 35807598, o určenie neplatnosti
právnych úkonov a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere č. 302301027 zo dňa 07.03.2013 a o určenie,
že Zmluva o úvere č. 302301027 zo dňa 07.03.2013 je bezúročná a bez poplatkov z a s t a v u j e.

II. Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 07.03.2013 uzavretá medzi

sporovými stranami je neplatná.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 675,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne z tejto sumy od 01.04.2016 do zaplatenia.

IV. Súd žalobu vo zvyšnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania z a m i e t a.

V. Žalobkyni súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 99,20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 02.03.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala
rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.03.2013 je neplatná,
alternatívne, že táto zmluva je bezúročná a bez poplatkov, ďalej že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov zo dňa 07.03.2013 uzavretá medzi sporovými stranami je neplatná a nakoniec sa domáhala
rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 675,32 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 01.03.2016 do zaplatenia. Túto žalobu odôvodnila
tým, že so žalovaným dňa 07.03.2013 uzatvorila tri zmluvnú dokumenty, ktoré sú navzájom prepojené

a spolu súvisia. Ide o zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako
dlžníčke peňažné prostriedky v sume 800 eur vo forme úveru, ďalej o Dohodu o plnení v splátkach,
ktorá predstavuje dodatok k úverovej zmluve a takisto aj o Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov, odkazujúcu na bianco zmenku. Všetky tieto dokumenty mali formulárový charakter. Žalobkyňa
mala na základe úverovej zmluvy celkovo vrátiť sumu 1.572 eur. Táto suma však nebola definitívna,
pretože v dokumente žalovaného označovanom ako Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalovaný
uvádza, že celkový dlh predstavuje súčet istiny a úroku z omeškania vo výške 2.803,70 eur. Je teda

zrejmé, že v čase pristúpenia k výkonu zrážok zo mzdy príslušenstvo k úveru predstavovalo viac ako
2,5 násobok istiny. Je pravdou, že žalobkyňa sa dostala do omeškania so splácaním úveru, na základe
čoho žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy. Každopádne však žalobkyňa splatila spolu
1.475,32 eur, teda takmer dvojnásobok poskytnutej istiny. Uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskouzmluvou a spravuje sa režimom § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obsahuje viaceré neprijateľné
podmienky a dohoda o úroku vo výške 39,15 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je
niekoľkonásobne vyššia ako priemerná úroková sadzba zo spotrebiteľský úver poskytnutý bankou. Ak

je neplatná dohoda o úroku, je potom neplatná celá úverová zmluva. V úverovej zmluve absentujú aj
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zák.č. 129/2010 Z.z., a to podľa § 9 ods.2 písm.a/,
c/, f/, k/, l/, p/, t, u/, x/, v dôsledku čoho je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez
poplatkov. Na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože prijal sumu 675,32 eur
nad rámec poskytnutej istiny v sume 800 eur. Čo sa týka uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy ide o

absolútne neplatný právny úkon pre jeho jednoznačný rozpor so zákonom. Táto dohoda je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, nakoľko je v rozpore s § 551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nie
je možné zabezpečovať budúcu pohľadávku veriteľa. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 6Co/95/2013, v zmysle ktorého inštitút dohody o zrážkach zo mzdy
umožňuje obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok, ako dôležitý prvok unijného práva. V dohode
takisto absentuje vymedzenie výšky zabezpečovanej pohľadávky, čo má za následok jej neplatnosť

podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Odkazovala len na bianco zmenku bez uvedenia konkrétnej
výšky pohľadávky žalovaného, ktorá mala byť zabezpečená. Vôbec neodkazuje na úverovú zmluvu.
Pri jej uzatvorení však spotrebiteľ musí vedieť akú pohľadávku zabezpečuje a v akej výške. Existenciu
naliehavého právneho záujmu odôvodnila tým, že určením neplatnosti úverovej zmluvy a dohody o
zrážkach zo mzdy sa vyrieši otázka porušovania spotrebiteľských práv žalobkyne. Pokiaľ ide o dohodu

o zrážkach zo mzdy, naliehavý právny záujem je daný aj tým, že určením jej neplatnosti sa vyrieši aj
otázka,čižalovanýjeoprávnenýprostredníctvomnejuhrádzaťsvojusúdomnepreskúmanúpohľadávku.

2. V žalobe žalobkyne bol zároveň obsiahnutý aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by
súd zakázal obchodnej spoločnosti X. s.r.o., so sídlom v D., ul. N. P. XX, IČO: XXXXXXXX, vykonávať

zrážky zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 07.03.2013,
uzavretej medzi sporovými stranami, a to až do právoplatného skončenia tohto konania. O tomto návrhu
súd rozhodol uznesením zo dňa 21.03.2016 tak, že mu vyhovel.

3. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 01.04.2016. V ňom

uviedol najmä to, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto ju nemožno považovať za bezúročnú
a bez poplatkov. Obsahuje základné náležitosti, ktoré sú vyžadované Obchodným zákonníkom pri
nepomenovanej zmluve. Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. l Obchodného zákonníka,
že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, a že táto zmluva sa

uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Zákonom požadované
náležitosti v predmetnom prípade sú dostatočné. Ide o označenie subjektov a predmet zmluvy, t. j.
poskytnutie úveru. Iné náležitosti sa považujú za fakultatívne, a preto v dôsledku ich absencie nie
je možné zmluvu označiť za bez úročnú a bez poplatkov. Na základe uzatvorenej zmluvy žalovaný
poskytol žalobkyni úver vo výške 800 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo

výške 772 eur. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v
prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 1112001), ako aj v prípade vydania
bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (SJ 10/2003, R ČR 16/2005). Je teda
a maiori ad minus nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi
Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d/). Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka

je založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Kombinácia oboch právnych predpisov má
niekoľko rovín: l. vzťahy, ktoré v Obchodnom zákonníku nie sú upravené vôbec, 2. vzťahy upravené tak
v Obchodnom, ako aj Občianskom zákonníku, 3. vzťahy, ktoré v Občianskom zákonníku nie sú upravené
vôbec, 4. vzťahy, ktoré sú upravené v Občianskom a čiastočne aj v Obchodnom zákonníku. Aplikáciu

Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodno-právnom vzťahu
vylúčiť pokiaľ: Obchodný zákonník danú problematiku komplexne (v danej časti) upravuje osobitným
spôsobom, Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho
ustanovenia (napr. § 267 ods. 2 vylučujúci aplikáciu § 49 Občianskeho zákonníka), alebo dohoda
zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle VPPÚ

sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Nakoľko zmluva je posudzovaná v intenciách Obchodného zákonníka, nemožno hovoriť
o akejkoľvek absencii náležitosti. Pokiaľ ide o výšku príslušnej odplaty pri poskytnutí finančných
prostriedkov a výšku úroku spojeného so spotrebiteľským úverom, tie sú v zmluve o úvere dostatočnejasne uvedené, výrazne napísané a uvedené pri sume poskytnutého úveru, teda klient musel vedieť
posúdiť hodnotu protiplnenia. Pri podpisovaní zmluvy o úvere mal okamžite vedomosť o tom, aká je
cena úveru. Slovenská právna úprava v oblasti úverov "účtovaniu" poplatku výslovne nebráni. Zákon

o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za
predčasné splatenie úveru, poplatok za vedenie účtu atď.. V prípade definície celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napr. uvádzajú o.i. aj poplatky akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je teda zrejmé, že
slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Je potrebné

zopakovať, že v čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný
právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie
peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa,spôsobamieruzabezpečeniajehozáväzku,objemposkytnutýchpeňažnýchprostriedkova
lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca, a nie žalovaný.
Žalobca teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy o úvere išlo o odplatu, ktorá výrazne
(podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi
financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov výlučne bánk,

koná tak v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako
merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nie len bankami, ale aj inými
účastníkmi finančného trhu. Navyše žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá
je, samozrejme, nižšia. Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a
ďalej nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Naviac prevýšenie takejto

odplaty je možné a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. K
uvedenému je potrebné poukázať na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov
nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného
súdu v Prahe sp. zn. 12 Cmo 95/2005 je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto
prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky

nedostalipreistérizikospojenésosoboudlžníka.Jenutnévziaťdoúvahy,ževprípadetýchtopeňažných
prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú
vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich
zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú
úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie

obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými
podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období.

4. K samotnej Dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol že, inštitút zrážok zo mzdy upravuje §
551 Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie

jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Možnosť
zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je
veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov
v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto
vzťahov. Pochybovanie o opodstatnenosti tohto inštitútu je preto podľa žalovaného neprípustné. Čo sa

týka "spornej" Dohody o zrážkach zo mzdy, má žalovaný za to, že táto bola uzavretá platne v súlade
s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka a taktiež v súlade so všetkými právnymi predpismi a
obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Ide o právny úkon, ktorý patrí dvom spôsobilým
subjektom práva, o ktorého platnosti nemožno nijakým spôsobom pochybovať. Dohoda bola uzavretá
písomne medzí žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie

peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby
sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa. Už len zo samotného
názvu tohto zabezpečovacieho prostriedku je viac než zrejmé, že ide o právny úkon, ktorého základ
tvorí konsenzus dvoch strán. Podstatou Dohody je zabezpečiť pohľadávku veriteľa tak aby jeho právna
istota a záujmy boli v plnom rozsahu v zmysle platných právnych predpisov zachované. Táto dohoda

je teda zmluvou, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na určitom druhu zabezpečenia, ktorá povinnú
stranu motivuje k dodržiavaniu platobnej disciplíny. Aby si žalovaný mohol uplatniť svoje práva z nej
vyplývajúce, stačí aby došlo k takej skutočnosti, ktorá ho oprávňuje obrátiť sa na zamestnávateľa,
ktorý je povinný dohodnuté zrážky vykonať. VPPÚ obsahuje dohodu zmluvných strán, podľa ktorejsúčasne so zmluvou o úvere uzatvárajú aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej účinnosť je podmienená
neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď dochádza k splatnosti celého dlhu. Žalobkyňa ako
dlžník súhlasila s tým, že zamestnávateľ bude vykonávať zrážky v dohodnutej výške až do výšky

aktuálnej pohľadávky. Výška dlhu nie je autoritatívne určená, ale vyplýva priamo zo zmluvy o úvere,
ktorá je platná a nikdy za neplatnú vyhlásená nebola. Dohoda predstavuje samostatný dokument,
ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho
pohľadávkabudesplnená.Možnosťveriteľazabezpečiťsvojupohľadávku,ktorámaspotrebiteľskýalebo
iný charakter nie je vylúčená. Predmetnú argumentáciu žalovaného podporuje aj novela zákona č.

205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia
pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo
mzdyainýchpríjmov,aktátodohodajeuzatvorenávoformeosobitnejlistiny.Vzhľadomnato,žeDohoda
o zrážkach zo mzdy je inštitút, ktorý má miesto v právnom poriadku Slovenskej republiky, nemožno na
ňu nazerať ako na akt kontroverzný, neplatný a nekorešpondujúci s právom Európskej únie. V danom
prípade je potrebné poukázať na ústavnoprávnu zásadu obsiahnutú v čl. 2 ods.3 Ústavy SR podľa

ktorej každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo
zákon neukladá. Právny poriadok Slovenskej republiky nepozná žiadne obmedzenia vzťahujúce sa na
aplikáciu inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalovaný je názoru, že nerealizovaním
dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody.
Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému vyšší ako keby sa pravidelne

vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu. Každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobcu sa totiž pripočítava
prednostne na istinu a teda aj dohodnuté úroky a úroky z omeškania sa počítajú stále z nižšej sumy. V
neposlednom rade treba uviesť, že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry ústavného
súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť
právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento

úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť. Žalovaný má na základe vyššie uvedeného za
to, že dojednanie predmetnej Dohody je platné.

5. K požadovanému vydaniu bezdôvodného obohatenia žalovaný uviedol, že zo zmluvy o úvere
nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe

platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za
neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k
odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých
zdrojov. Žalovaný razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu.

6. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu
žalobkyne a žalovaného. Pojednávania sa zúčastnil iba právny zástupca žalobkyne. Žalovaný svoju
neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa berie žalobu späť v časti bodu I.

písomnej žaloby, teda vo vzťahu k určeniu neplatnosti úverovej zmluvy a určeniu, že úver je bezúročný
a bezpoplatkový. Vo zvyšnej časti zotrváva žalobkyňa na podanej žalobe. Žalovaný doteraz a v rámci
svojho vyjadrenia nerozporoval skutkové tvrdenie žalobkyne k žalobe, že nad rámec poskytnutej
istiny úveru v sume 800 eur zaplatila žalovanému sumu 675,32 eur, čo je vlastne výška uplatneného
plnenia bezdôvodného obohatenia žalovaného. Žalobkyňa považuje celú úverovú zmluvu za neplatnú,

nakoľko neplatná je dohoda o odplate za úver. Aj keby súd túto skutočnosť takto nevyhodnotil, jedná
sa o spotrebiteľský úver, pričom v tejto zmluve absentujú také náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v znení zákona účinného v čase jej uzatvorenia, ktorých následkom je, že úver je bezúročný a
bezpoplatkový. V tejto časti poukazuje na písomnú žalobu. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že nejde
o spotrebiteľský úver.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o úvere, dohodou o
plnení v splátkach, dohodou o zrážkach zo mzdy, zmenkou, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy,
potvrdením o prevzatí finančných prostriedkov, potvrdením o zrážkach zo mzdy a výpisom z účtu na č. l.
18. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe nasledovný podstatný

skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

9. Medzi sporovými stranami bola dňa 07.03.2013 uzatvorená zmluva, označená ako Zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX, v ktorej sa sporové strany dohodli, že žalovaný (veriteľ) je oprávnený poskytnúť žalobkyni(dlžník) úver v sume 800 eur a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť túto sumu zvýšenú o poplatok 772 eur
v 1 splátke v sume 1.572 eur do 20.03.2014. Celkový poplatok je tvorený súčtom úroku 39,15 % ročne
a administratívnymi nákladmi v sume 458,80 eur. RPMN bola uvedená vo výške 96,50 %, priemerná

RPMN vo výške 36,73 %. V rovnaký deň bol medzi sporovými stranami dohodnutý aj písomný Dodatok
k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorého sa zmenila splatnosť dlhu žalobkyne tak, že dlh bol
splatný v 12 mesačných splátkach vo výške 131 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.04.2013.
Takisto bolo v tomto dodatku uvedené, že dlžník berie a vedomie , že výška RPMN sa vypočítala vo
výške 302,67 %. V rovnaký deň sporové strany uzatvorili aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov, podľa ktorej dlžník (žalobkyňa) vystavila v Trenčíne, dňa 07.03.2013 zmenku s tam uvedenými
údajmi. Zároveň súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky z vystavenej zmenky zabezpečilo
vykonaním pravidelných mesačných zrážok v sume 131 eur. V rovnaký deň vystavila žalobkyňa bianko
zmenku č. XXXXXXXXX, bez uvedenia zmenkovej sumy. Listom zo dňa 02.12.2014 požiadal žalovaný
zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom výšku svojej pohľadávky vyčíslil v
sume 2.803,70 eur. Žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 800 eur, pričom doposiaľ žalobkyňa vrátila

žalovanému sumu 1.475,32 eur. Táto skutočnosť nebola medzi sporovými stranami sporná.

10.1 Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

10.2 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného

predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10.3 Podľa § 470 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10.4 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10.5Podľa§494Občianskehozákonníkazplatnéhozáväzkujedlžníkpovinnýniečodať,konať,niečoho

sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

10.6 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

10.7 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10.8 Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového
vzťahu,toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahy:zozmluvy

o úvere ( § 497).

10.9 Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňuuzatvorenia zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10.10 Podľa § 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

10.11 Podľa § 9 ods. 2 písm. a), f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: druh

spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

10.12 Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

10.13 Podľa § 11 ods. 1 písm.b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa

§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

10.14 Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského
úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

10.15 Podľa § 451 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10.16 Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

10.17 Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

10.18 Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, výška

úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10.19 Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

10.20 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.10.21 Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

10.22 Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v
tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby vykonané na pojednávaní v časti žaloby o určenie

neplatnosti úverovej zmluvy a o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, súd konanie zastavil v
konečnom rozhodnutí vo veci samej, a to výrokom I tohto rozsudku. O zvyšnej časti podanej žaloby
rozhodol výrokmi II až IV.

12. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobkyňa domáha jednak vydania bezdôvodného obohatenia
a jednak určenia neplatnosti právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), teda určenia právnej

skutočnosti.

13.1 K určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd uvádza nasledovné:

13.2 Žaloba žalobkyne bola podaná na súde v čase platnosti a účinnosti Občianskeho sporového

poriadku (OSP), ktorý stratil svoju platnosť a účinnosť dňom 01.07.2016, kedy nadobudol platnosť a
účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Tieto dva procesné predpisy, ktoré súd aplikoval v priebehu
konania upravujú procesne prípustné žaloby rôzne. Ako je uvedené vyššie, žalobkyňa sa domáha aj
určenia neplatnosti právneho úkonu, teda určenia právnej skutočnosti. Podľa OSP je možné domáhať
sa určenia aj neplatnosti právneho úkonu, ak je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem.

Podľa CSP sa je možné domáhať neplatnosti právneho úkonu (určenia právnej skutočnosti) ak právo
na požadované určenie vyplýva z osobitného predpisu. Je zrejmé, že právo domáhať sa určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu. Teda
podľa explicitného znenia CSP sa nemožno domáhať jej neplatnosti. CSP však v ustanovení § 470
ods.2 Civilného sporového poriadku ustanovuje, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Súd vzhľadom na toto ustanovenie
uzatvára, že ak bola podaná žaloba v čase účinnosti OSP, ktorý procesne pripúšťal takýto druh žaloby,
priznáva podanej žalobe tento účinok. Teda, že je možné rozhodovať na základe podanej žaloby aj o
neplatnosti právneho úkonu, ak je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

13.3 Pre možnosť úspešného uplatnenia návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. pre
rozhodnutie súdu o tom, že nejaký právny úkon je neplatný, je potrebné, aby bol daný právny
záujem na takomto určení, pričom tento záujem musí byť naliehavý. Podľa ustálenej judikatúry je
tento naliehavý právny záujem daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne
postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je

otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná
vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne
ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Žaloba o určenie v zmysle § 80 písm.c/
Občianskeho súdneho poriadku nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len
povahu predbežnej otázky vo vzťahu k inej právnej otázke.

13.4 Súd pri posúdení existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy vzal do úvahy aj podstatu právneho vzťahu sporových strán a účel namietaného právneho
úkonu. Ako je zrejmé zo skutkových okolností prípadu, právny vzťah medzi sporovými stranami je
vzťahom spotrebiteľským, teda vzťahom medzi spotrebiteľom (žalobkyňou) a dodávateľom (žalovaným).

Realizovanie dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne (dlžníka) umožňuje žalovanému uspokojiť si svoju
pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly takejto pohľadávky. V prípade takéhoto
zabezpečenia pohľadávky nie je potrebné a nutné, aby si žalovaný pre uplatnenie svojho práva musel
podať žalobu o splnenie povinnosti dlžníka na súd. Takýto postup sám osebe spôsobuje v právnom
vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý je spotrebiteľským vzťahom, nerovnováhu. Táto nerovnováha

v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa právneho poriadku (vrátane práva EÚ)
nežiaduca a je potrebné ju vyvážiť.13.5 Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe
namietanej dohody o zrážkach zo mzdy. Iba na základe nariadeného predbežného opatrenia, ktoré je
účinné do rozhodnutia súdu vo veci samej (o neplatnosť dohody), nevykonáva zamestnávateľ žalobkyne

zrážky zo mzdy. V prípade určenia jej neplatnosti nebude môcť žalovaný siahnuť na mzdu žalobkyne,
čím je priamo dotknuté jej právne postavenie (majetkové práva). Môže disponovať celou časťou svojej
mzdy. Zo žiadostí o vykonanie zrážok zo mzdy je celkom zjavné, že žalovaný mieni uspokojovať svoju
pohľadávku zo mzdy žalobkyne. Preto súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
namietanej dohody o zrážkach zo mzdy je daný.

13.6 Následne sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou žaloby, teda či napadnutá dohoda o zrážkach zo
mzdy je neplatným právnym úkonom.

13.7 Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára
veriteľ s dlžníkom. Takisto plní aj uhradzovaciu funkciu. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia

o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí byť uzatvorená písomne a
ako každý právny úkon musí byť určitá, jasná. Z jej podstaty vyplýva, že musí obsahovať aj označenie
pohľadávky, ktorú zabezpečuje.

13.8 Namietaná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná z viacerých dôvodov. Jednak neobsahuje výšku

pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená a takisto zabezpečuje neplatnú pohľadávku.

13.9 K prvej z uvedených skutočností súd uvádza, že táto je sama osebe dôvodom neplatnosti dohody.
Na presnom uvedení zabezpečovanej pohľadávky a na uvedení výšky pohľadávky, ktorá je dohodou
zabezpečovaná, je potrebné trvať, pretože v opačnom prípade by zrážky zo mzdy bolo možné vykonávať

dovtedy, kým veriteľ sám neoznámi zamestnávateľovi dlžníka, že jeho pohľadávka je v celom rozsahu
uspokojená a už nie je potrebné vykonávať žiadne zrážky. Ak je výška pohľadávky v dohode o zrážkach
zo mzdy jasne a určito uvedená, je veriteľovi, dlžníkovi a aj zamestnávateľovi dlžníka zrejmé, dokedy
je možné vykonávať zrážky zo mzdy (porovnaním súčtu vykonaných zrážok a výšky pohľadávky). Iba
v takom prípade možno považovať dohodu o zrážkach zo mzdy za určitý právny úkon, ktorý nie je

spôsobilý vytvárať nerovnovážne postavenie v právnom vzťahu veriteľa a dlžníka. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že žalovaný oznámil výšku pohľadávky zamestnávateľovi žalobkyne v sume 2.803,70
eur ku dňu 02.12.2014, pričom túto pohľadávku bližšie nešpecifikoval. Súd má pochybnosti o správnosti
výšky tejto pohľadávky k uvedenému dňu, keďže žalovanej bola poskytnutá istina úveru 800 eur za
odplatu 772 eur a ku dňu 02.12.2014 žalobkyňa žalovanému vrátila sumu 60 eur. Podľa názoru súdu,

je tak dohoda pre neuvedenie výšky zabezpečovanej pohľadávky neplatná, pre jej neurčitosť podľa §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13.10 K druhej uvádzanej okolnosti súd uvádza, že v dohode je uvedené, že dlžník (žalobkyňa)
vystavil v Trenčíne, dňa 07.03.2013 zmenku s tam uvedenými údajmi. Dohoda zabezpečuje pohľadávku

žalovaného z tejto zmenky. V rovnaký deň ako žalobkyňa uzatvorila so žalovaným úverovú zmluvu,
vystavila aj bianko zmenku č. 302301027, bez uvedenia zmenkovej sumy. Podľa § 17 ods. 3
zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu 07.03.2013) v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. Je teda zrejmé, že zmenka
vystavená dlžníkom v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemôže zabezpečovať splnenie

dlhu dlžníka. Takáto zmenka ako právny úkon je neplatná pre jej rozpor so zákonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Vzťah vzniknutý z dohody o zrážkach zo mzdy je akcesorickým vo vzťahu
k hlavnému vzťahu, ktorým je podľa jej znenia zmenkový vzťah. Ak je hlavný vzťah neplatným, je
neplatným aj tento akcesorický vzťah.

13.11 Záverom k tejto časti odôvodnenia rozsudku súd poukazuje aj na právny názor Krajského súdu v
Trenčíne vyjadrený v uznesení č.k. 5Co/80/2016 - 27 zo 16. februára 2016, že inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných
plnení pre dodávateľa, napr. z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok z pohľadu dodržania
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, ktorých absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, prípadne z
pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru z pohľadu dobrých mravov a pod.. Je dôležité spotrebiteľovi
poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zomzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

14.1 K bezdôvodnému obohateniu súd uvádza nasledovné:

14.2 Dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia má byť podľa žaloby žalobkyne to, že žalovaný od
nej prijal väčšie peňažné plnenie na základe neplatnej úverovej zmluvy, resp. na základe bezúročného a
bezpoplatkového úveru, ako jej on poskytol. Rozdiel predstavuje sumu 675,32 eur, teda žalovanú sumu.

14.3 V prvom rade je potrebné uviesť, že súd má za preukázané platné uzatvorenie úverovej zmluvy. Vo
všeobecnosti pre zmluvu o úvere platí, že je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na
jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. Pre zmluvu o úvere Obchodný zákonník nestanovuje žiadnu formu. Podstatnými časťami
zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka), určenie poskytovaných peňažných prostriedkov čo do

čiastky a meny a záväzok dlžníka, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti a zaplatí úroky. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere, naopak musí byť pod následkom neplatnosti uzatvorená v písomnej forme,
pričom oproti zmluve o úvere podľa Obchodného zákonníka, musí obsahovať popri všeobecných
náležitostiach zmluvy o úvere aj iné náležitosti, uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ich
neuvedeniemárôzneprávnenásledky,vzávislostiodjednotlivýchnáležitostíaodnáslednéhosprávania

sa zmluvných strán. Dlžník môže, pokiaľ si strany nedohodnú lehotu inú, požadovať dojednanú čiastku
do doby, pokiaľ je poskytnutie úveru niektorou zo strán vypovedané. Veriteľ je povinný požadované
prostriedky poskytnúť v lehote, ktorú si strany dohodli, alebo ktorú vo svojom požiadavku stanovil dlžník,
inak bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti. Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky a to
i pred dohodnutou lehotou. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote dohodnutej

v zmluve, inak podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo ak je to pre spotrebiteľa
priaznivejšie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. K dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy v
zásadežalobkyňaničprávnerelevantnéneuviedla.Anisúdpovykonanídokazovanianevzhliadolžiadny
dôvod neplatnosti úverovej zmluvy.

14.4 Následne je potrebné uviesť, že právny vzťah medzi sporovými stranami, založený úverovou
zmluvou zo dňa 07.03.2013 je spotrebiteľským vzťahom podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože
uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Išlo totiž o zmluvu, ktorú uzavrela žalobkyňa ako spotrebiteľ
so žalovaným ako dodávateľom, pretože pri ich uzatváraní žalovaný konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a žalobkyňa je fyzickou osobou. Predmetná úverová zmluva je zároveň aj zmluvou o

spotrebiteľskom úvere, pretože sa jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
vo forme úveru poskytnutého veriteľom. Zároveň nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 1 ods. 3
zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľským úverom je podľa § 1 ods.2 tohto zákona dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky,
úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Pritom za

spotrebiteľa je potrebné podľa § 2 písm.a/ tohto zákona rozumieť fyzickú osobu, ktorej je ponúkaný alebo
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, avšak bez
bližšieho odôvodnenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný žalovaný označil úverovú
zmluvu v liste zo dňa 02.12.2014, ktorým požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok

zo mzdy, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto je potrebné na rozhodnutie o žalobe aplikovať
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

14.5 Po aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch na zistený skutkový stav je potrebné považovať
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nesúvisí s

platnosťou úverovej zmluvy. Je len dôsledkom toho, že v platnej úverovej zmluve buď nie sú uvedené
zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských
úveroch alebo nemá predpísanú písomnú formu, alebo je v nej nesprávne uvedená ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Prijatie plnenia, ktoré zodpovedá istine úveru od dlžníka z
takejto úverovej zmluvy nie je bezdôvodným obohatením. Na druhej strane však prijatie plnenia nad

tento rámec (teda prijatie plnenia prevyšujúceho istinu úveru) už možno považovať za bezdôvodné
obohatenie, resp. získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu.14.6 Úverová zmluva, ktorú uzatvorili sporové strany neobsahuje správny údaj o priemernej RPMN, o
druhu spotrebiteľského úveru a o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V úverovej zmluve je
uvedený údaj o priemernej RPMN vo výške 36,73 %, avšak na daný úver je správna výška priemernej

RPMN vo výške 47,20 % (podľa súhrnných informácii zverejnených Ministerstvom financií SR na
internete o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2012). RPMN 36,73 %
s totiž vzťahovala na úvery bez zabezpečenia splatné do 12 mesiacov. Podľa úverovej zmluvy, ktorú
uzatvorili sporové strany bola konečná splatnosť úveru do 20.03.2014, pričom žalobkyňa podpisom na
úverovej zmluve potvrdila prevzatie úverovej istiny dňa 07.03.2013. Je teda zrejmé, že splatnosť úveru

bola dlhšia ako 12 mesiacov, a to od 1 roka do 5 rokov. Dôsledkom nesprávneho uvedenia údaju o
priemernej RPMN je to, ako keby v úverovej zmluve údaj o priemernej RPMN absentoval. Údaje o druhu
spotrebiteľského úveru a o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené v úverovej
vôbec. Ide tak o absenciu údajov podľa § 9 ods. 2 písm. a), f), a y) zákona o spotrebiteľských úveroch,
v dôsledku čoho sa podľa § 11 ods.1 písm.b/ zákona o spotrebiteľských úveroch považuje úver za
bezúročný a bez poplatkov.

14.7 Vzhľadom k tomu, že žalobkyni na základe úverovej zmluvy vznikla povinnosť vrátiť istinu úveru
bez úrokov a bez poplatkov v sume 800 eur a k tomu, že žalovanému zaplatila celkovo sumu 1.568,16
eur, súd uvádza, že žaloba žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná. Na strane
žalovaného vznikla povinnosť podľa 451 ods.1 Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné obohatenie.

V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka musí žalovaný predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu,
na úkor koho ho získal, teda žalobkyni. Žalobkyňa však žalobou požaduje od žalovaného iba časť tejto
sumy, a to 675,32 eur. Súd rešpektujúc zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde
nad návrhy strán, vyjadrenú v ustanovení § 216 ods.1 Civilného sporového poriadku, rozhodol o splnení
povinnosti žalovaného v žalovanom rozsahu.

15. Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením tohto peňažného dlhu dňa 01.04.2016, pretože
na vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalobkyňou vyzvaný až v žalobe, ktorú je poľa judikatúry
súdov možné považovať za kvalifikovanú výzvu veriteľa dlžníkovi na plnenie. Iná, napr. predžalobná
výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, nebola v konaní preukázaná. Žalovanému bola žaloba

doručená dňa 30.03.2016. Deň 31.03.2016 bol podľa § 563 Občianskeho zákonníka (Ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal) dňom splatnosti dlhu z bezdôvodného obohatenia.
Nasledujúcim dňom, teda dňom 01.04.2016, sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného
dlhu. V deň omeškania bola výška úrokov z omeškania 5 % ročne, určená na základe § 3 ods.1

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013. Preto súd žalobu v časti týkajúcej sa úrokov
z omeškania za čas pred 01.04.2016 a nad 5 % ročne zamietol výrokom IV rozsudku.

16.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože súd
žalobe vyhovel čiastočne, pretože žalobu v časti úrokov z omeškania čiastočne zamietol.

16.4 Ku dňu vydania rozsudku predstavuje celá žalovaná suma podľa žaloby 710,10 eur (675,32

+ 34,78). Z tejto sumy bola žalobkyňa neúspešná v časti o zaplatenie úroku z omeškania, pričom
podľa rozsudku predstavuje priznaná suma 707,24 eur (675,32 + 31,92). Pomer úspechu žalobkyne a
žalovaného tak predstavuje pomer 99,60 % k 0,40 %. Súd preto žalobkyni priznal náhradu trov konania
v časti 99,20 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.