Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 18, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/960/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913218700
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6913218700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna

a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, právne zast. Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: T.
A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y., za účasti: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z.,
so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO 42 309 166, (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), právne zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom J.
Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1 650,48 € s prísl., na základe odvolania žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/136/2014-41 zo dňa 26. 08. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania

nepriznal a žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej a to do
rúkalebonaúčetjehoprávnehozástupcu 158,82€trovyprávnehozastúpeniado3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ustanovení § 3 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 39,
§ 43a ods. 1, § 43c ods. 2 veta prvá, § 44 ods. 2 a § 46 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456,
§ 100 ods. 1, 2, § 101, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzal zo skutkových zistení, ktoré

vyplynuli z vykonaného dokazovania, že žalovaná dňa 28. 07. 2010 vyplnila (v časti 1 až 5) žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru, žalobca 04. 08. 2010 doplnil dátum, pečiatku a podpis na predloženej
žiadosti a napísal oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo
8200031578. Zmluvu, z ktorej si žalobca uplatnil nárok, súd prvej inštancie súd posúdil ako formulárové
tlačivo s predtlačeným označením veriteľa - žalobcu s názvom „Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluva o revolvingovom úvere", do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné
údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. Zistil, že žalovaná žiadala podľa bodu 5 zmluvného

formulára úver vo výške 1 200 € s tým, že úver bude splácať v 36 mesačných splátkach splatných
vždy k 10. dňu mesiaca po 68,12 €, pričom poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov - revolvingu
mala predstavovať sumu 686,65 €. Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 70 %, ročná
úroková sadzba úveru mala byť vo výške 70 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 51,49 %,predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 60,27 % a ročná úroková sadzba
revolvingu mala byť vo výške 68,44 %. Žalovaná formulár podpísala dňa 28. 07. 2010. Na formulári sa
v bode 6 zapisujú údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať“. Tento

bod vypĺňa veriteľ. Obsahom bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 1 140 € s podmienkami
splácania po dobu 36 mesiacov, v splátkach vo výške po 64,72 €, splatných v 19. deň mesiaca s tým,
že poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov z revolvingu predstavuje sumu 652,38 €. RPMN za úver
bola určená vo výške 68,66 %, ročná úroková sadzba úveru bola určená vo výške 70 %, priemerná
RPMN za úver bola určená vo výške 51,49 %, predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu

bola určená vo výške 56,10 % a ročná úroková sadzba revolvingu bola určená vo výške 68,44 %,
pričom je uvedená aj ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9 %. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že
žalobca formulár podpísal dňa 04. 08. 2010 a preukázateľne do formulára v bode 6. doplnil zmenené
údaje oproti celkovej čiastke, ktorú má dlžník zaplatiť, predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, poskytnutej čiastky revolvingu a dopísal aj ročnú úrokovú sadzbu
úrokov z omeškania, a to až po podpísaní formulára žalovanou (keďže táto bod 6 nemala vyplniť).

Podľa predloženej "Karty klienta" k zmluve č. 8200031578 zo dňa 10. 10. 2013 bola žalovanej na úvere
vrátane revolvingu dňa 06. 08. 2010 vyplatená čiastka celkom 970,51 € a žalovaná splatila 679,44 €.
Súd prvej inštancie vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných všeobecných dojednaní vyvodil
záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nie len zákonnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka, ale
tiež zákonnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy. Konštatoval, že žalobca v bode 6 zmluvy uviedol zmenené údaje oproti bodu 5
zmluvy, a to poskytnutej čiastky úveru (úverového limitu) mesačnej splátky, celkovej čiastky, ktorú má
dlžník zaplatiť, predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu,
poskytnutejčiastkyrevolvinguadopísalajročnúúrokovúsadzbuúrokovzomeškania,t.j.doplnil-zmenil
údaje do znenia zmluvy a žalovaná takúto zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka) mala

následne prijať, mala formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozičnej
sféry žalobcu, ktorý postup pri uzavretí zmluvy nebol pred súdom preukázaný a preto takýto právny
úkon vyhodnotil súd prvej inštancie z dôvodu nedodržania zákonom vyžadovanej písomnej formy a
nedodržania zákonom predpísaného postupu (návrh zmluvy - akceptácia návrhu zmluvy bez výhrad,
zmien či doplnkov) v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný. Zároveň zistil, že žalobca

do zmluvných dojednaní zapracoval text o tom, že vyplnená a žalovanou podpísaná žiadosť/zmluva
sa považuje za návrh (bod 2.1. zmluvných dojednaní) na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere.
Zároveň si vyhradil právo žiadosť dlžníka posúdiť a prípadne ním požadovanú výšku znížiť alebo zmeniť
iné parametre, pričom zapracoval do zmluvy dojednanie, že takéto zmeny môže urobiť jednostranne,
nezávisle od vôle spotrebiteľa, bez jeho súhlasu, bez toho, aby mal možnosť spotrebiteľ - žalovaná sa

k tomu vyjadriť a následne sa rozhodnúť či podpíše alebo nie takýto návrh zmluvy, ktorý jej predložil
veriteľ ako dodávateľ. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že číslice v zmluve o revolvingovom úvere
v bode 6. (dopisované žalobcom) sú písané relatívne nečitateľným písmom a žalobcom vypracované
zmluvné dojednania, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy a tiež prehlásenia
dlžníka a jeho súhlasy sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom a je prakticky nemožné a

vylúčené, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a posúdiť ich obsah a význam. V
závere konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej písomnej zmluvy o
spotrebiteľskom revolvingovom úvere, z ktorej by si potom mohol dôvodne odvodzovať právo na vrátenie
poskytnutého úveru a revolvingu s jeho príslušenstvom. Žalovaná žalobcovi vrátila na poskytnutých
peňažných prostriedkoch spolu sumu 679,44 € a tak dlhuje žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia

sumu 291,07 €, a teda žaloba bola podaná dôvodne len pokiaľ ide o nesplatenú sumu. Z dôvodu
vznesenej námietky premlčania, keď súd zistil, že premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom po
získaní poskytnutej sumy žalovanou, čo bolo 06. 08. 2010, pretože žalobca plnil žalovanej v dôsledku
neplatného právneho úkonu a žalobca podal žalobu na súd dňa 26. 11. 2013, urobil tak po uplynutí
objektívnej trojročnej lehoty a preto súd prvej inštancie, vzhľadom na oprávnene vznesenú námietku

premlčania, zamietol žalobu v celom rozsahu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol žalobe v
plnom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie. Namietal závery súdu prvej inštancie ohľadom neuzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere písomnou formou, poukázal na zmluvnú slobodu účastníkov zmluvy, ktorá zahrňuje nielen právo
uzavrieť zmluvu s určitým obsahom, ale aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy, ako a
čím bude zmluva tvorená, ako vznikne a pod., keď ust. čl. 2.1. zmluvných dojednaní práve vylučuje
aplikáciu § 44 a § 46 Občianskeho zákonníka, ktorá upravuje prijatie návrhu na uzavretie zmluvy.Súd bez rešpektovania spôsobu, ktorým si zmluvné strany určili vznik zmluvy, dokonca všeobecnými
fabuláciami o dobrých mravoch hodnotil ako dojednania v neprospech spotrebiteľa. Namietal postup
súdu, ktorý prihliadal na vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom, pričom súd ani len

neskúmal procesné podmienky zákonného vstupu vedľajšieho účastníka a súhlas žalovaného s jeho
vstupom. Vedľajší účastník nepredložil súhlas toho, na strane koho má vystupovať a tak ako aj v iných
prípadoch vstúpil do konania spôsobom, kedy o žalovanom má informácie získané od súdu. Žalobca
ďalej namietal, že odôvodnenie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti trov
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité

osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu,
že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Z
hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní
žiaden vzťah.

4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 04. 11. 2015, ktoré bolo súdu prvej inštancie

doručené dňa 05. 11. 2015, vedľajší účastník na strane žalovaného uviedol, že do konania nevstúpil
hromadným podaním, ale konkrétnym oznámením o vstupe s konkrétnym splnomocnením pre toto
konanie. Argumentoval, že jeho vyjadrenie nebolo formulárové, neobsahovalo všeobecné ustanovenia
o neprijateľných podmienkach. K návrhu sa vyjadril až po zhodnotení celého skutkového stavu. Ďalej
argumentoval, že oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené súdu pred

nadobudnutím účinnosti zákona č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.,
Občiansky súdny poriadok. V čase doručenia oznámenia o vstupe, teda v čase nadobudnutia účinkov
vstupu, zákon podmienku súhlasu so vstupom do konania nevyžadoval. Trovy právneho zastúpenia,
ktoré mu vznikli, považoval za účelne vynaložené a zároveň viedli k úspechu žalovanej ako spotrebiteľky
v spore. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/1142/2014 zo dňa 11.

02. 2015 ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 09. 2015 sp. zn. 4MCdo/16/2014.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 26. 08. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu
bolo podané dňa 24. 09. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §
470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,

že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470
ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy
od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením

právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný
zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§204ods.1včasepodaniaúčinnéhoOSPaktuálne§362ods.1CSP)oprávnenýmsubjektom,stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165
CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania

§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP acontrário) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej

inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje
a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

10. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku týkajúce sa
právnej relevantnosti spôsobu uzavretia zmluvy právneho vzťahu, sú správne. Odvolací súd konštatuje,

že ak žalobca so žalovanou mienil uzavrieť dňa 04. 08. 2010 zmluvu o revolvingovom úvere,
predmet zmluvy tak ako je špecifikovaný v predloženom listinnom dôkaze o vzniku takejto zmluvy
označenom „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8200031578“
je nejasný, nezrozumiteľný a zmluvné dojednania uvedené drobným písomnom čiastočne včlenené
do iných zmluvných dojednaní, sťažujú riadnu orientáciu spotrebiteľa v predmetnej zmluve. Zmluva je

neprehľadná, nezrozumiteľná, nie je zrejmé čo žalovanej od žalobcu bolo poskytnuté. Nie je zrejmé,
či žalovaná pochopila význam revolvingu a skutočnosť, že touto zmluvou mal byť poskytnutý najprv
úver a následne za ďalších podmienok aj samostatný revolving, teda automatické navýšenie o ďalšie
finančné prostriedky za splnenia podmienok, ktoré však boli upravené nie v zmluve, ale v tzv. zmluvných
dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. inde, a ktoré

majú charakter iba všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ktoré nie sú účastníkmi zmluvy ani
podpísané. Aj keď je v zmluve o revolvingovom úvere v bode 13 (pred podpismi účastníkov) uvedené,
že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere sú „zmluvné dojednania (na zadnej strane
tejto žiadosti/zmluvy)“ nič nenasvedčuje tomu, že by malo ísť práve o zmluvné dojednania nasledujúce
za podpismi účastníkov, resp. doložené na samostatných listoch za žiadosťou/zmluvou zo dňa 04. 08.

2010. O to viac, keď na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy sú uvedené zmluvné dojednania iné a
konkrétne pod bodmi 7 až 13. Postup, aký zvolil pri uzavretí zmluvy žalobca, vyvoláva podozrenie o
účelovosti jeho správania, nekalo kalkuloval, že odstránením všetkých bariér, s ktorými sa spotrebiteľ
bežne stretáva pri obdobnom produkte, spotrebiteľ neodolá a takto ponúknuté finančné prostriedky bez
bližšieho skúmania podmienok využije. Konanie pri ktorom absentuje potrebná odborná starostlivosť,

ktorú pri takomto zložitom úkone možno rozumne očakávať, treba považovať za nekalú obchodnú
praktiku, ktorej neprináleží žiadna právna ochrana a z tohto dôvodu súd hodnotil túto zmluvu ako
absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka
dostatočne aj uviedol ustanovenie, podľa ktorého platnosť zmluvy posudzoval. Správny je názor súdu
prvej inštancie, že zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ak by tento právny úkon

skutočnemalvzniknúť,muselobybyťvkonaníjednoznačnepreukázané,žežalovanáskutočneprejavila
vôľu takýto právny úkon, teda „ktorý by bol riadne individualizovaný čo do podmienok jeho uzavretia“
uzavrieť. V ad hoc „údaje o požadovanom revolvingovom úvere v Eur (vyplňte)“ (bod 5. žiadosti/zmluvy)
sú odlišné od „údajov o schválenom revolvingovom úvere v Eur (nevypĺňajte)“ (bod 6. žiadosti/zmluvy)
- údaj o predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %) je v bode 5. uvedený hodnotou

60,27 % a v bode 6. hodnotou 56,10 %, ďalej v bode 5. sa vôbec nenachádza údaj „o ročnej úrokovej
sadzbe úrokov z omeškania (v %)“, avšak v bode 6. je takýto údaj uvedený a určený sadzbou „9 %“.
Potomnapriektomu,žebod2.1.zmluvnýchdojednanízmluvyorevolvingovomúverespoločnostiPROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., s takouto situáciou uvažuje a priamo obsahom žiadosti/zmluvy v bode 7. je
zahrnuté„vyhláseniedlžníkaotom,žeberienavedomie,ženímpožadovanáčiastkaúverujemaximálna

a že veriteľ je oprávnený pri posúdení schopnosti dlžníka aj spoludlžníkov splácať požadovanú výšku
úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru bez
toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa“, tak vzhľadom k tomu, že žalovaná
žiadosť/zmluvu podpísala dňa 28. 07. 2010 a veriteľ žiadosť/zmluvu podpísal dňa 04. 08. 2010, kedy
následne resp. až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod

6.), že takúto zmluvu nemožno mať za riadne a platne uzavretú a jednoznačne z tohto dôvodu zmluva
nemá ani písomnú formu. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere
podpisovala žalovaná, vôbec nebola obsahom zmluvy a preto ich akceptovať vôbec nemohla, čím
nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy medzi zmluvnými stranami, ani z hľadiska formy v zmysle §9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Chýba tu dostatok prejavu vôle žalovanej
(vrátane písomného prejavu) byť účastníčkou záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok.
Zákonom predpísané náležitosti zmluvy o úvere aj o revolvingovom úvere musia byť priamo obsahom

zmluvy a nie iba vyvodzované z ďalších v zmluve pridružených dokumentov, pričom v zmluve musia
byť uvedené jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a akákoľvek iná pochybnosť o
tom, o ktorú obsahovú náležitosť zmluvy o úvere ide. Žalobcom predložený dokument „zmluvy“ tieto
atribúty nespĺňa, je spochybnený samotný vznik zmluvy ako právneho úkonu, ktorý nemožno zakladať
na dohadoch „čo chcel účastník svojim prejavom vôle prejaviť“ ani spoliehať sa na to, že jeho adresát

je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na jeho vyjadrenie.

11. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či
Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom
činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník a ak áno,

či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a v prípade kladnej
odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo
na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia v zmysle zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho
súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016.

12. Z ust. § 93 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník môže
sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku,
pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je.
Toto ustanovenie, ktoré bolo do OSP zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. OSP, dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských

sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že
jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické

osoby a združenia. Keďže ust. § 93 ods. 2 OSP je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu
k ust. § 93 ods. 1 OSP špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje
splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ust. § 93 ods. 1
OSP, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. V konaní v zmysle OSP platného a
účinného do 30. 06. 2016 mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, konal však

iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil
ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014). Z vyššie
citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o. z., malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na
strane žalovaného, pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť, aby

vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného, mu dávala špeciálna zákonná úprava uvedená
v ust. § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014. Odvolací súd konštatuje, že z ust. § 93 ods.
4 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014 jednoznačne vyplýva, že vedľajší účastník má rovnako ako
akýkoľvek hlavný účastník jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo
čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizovalo možnosťou zabezpečiť

si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom advokátom a malo i právo na
náhradu trov konania podľa v tom čase platného ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností
mu patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Ani OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016 vo
svojich ustanoveniach nevylučovala, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred
súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada

trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.

13. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval, že žalovaný výslovne neudelil súhlas so vstupom
vedľajšiehoúčastníkadokonania,podľanázoruodvolaciehosúdutátonámietkaneobstojí,lebovzmysle
ust. § 93 OSP účinného do 31. 12. 2014 sa na vstup vedľajšieho účastníka do konania nevyžadoval

výslovný súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník vstúpil do
konania dňa 06. 10. 2014.14. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do predmetného konania
dňa 06. 10. 2014. Dňa 08. 12. 2014 podal písomné vyjadrenie, v ktorom sa k veci právne kvalifikovane
vyjadril. Okrem toho, že kvalifikoval zmluvu ako spotrebiteľskú, nezameral sa iba na vznesenie námietky

premlčania v rámci predpripraveného formulára, ale aj na predmetnú zmluvu. Právne posúdil zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že výslovne konštatoval,
žezmluvnédojednaniasúneprimeranéavrozporesdobrýmimravmi,rovnakoajsnajvyššouprípustnou
mierou odplaty v zmysle platných právnych predpisov, keď namietol samotnú výšku odplaty, nakoľko
zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru vyplývalo, že poskytnutú čiastku úveru vo výške 1 140 €

bola žalovaná povinná uhradiť v 36 mesačných splátkach vo výške 64,72 €, teda sumu 2 329,92 € čo
je takmer dvojnásobok poskytnutej sumy. Namietal výšku ročnej úrokovej sadzby úveru (70 %), ktorá
presiahla štandardnú výšku viac ako 5-násobne. Vyjadril názor, že výška ročnej percentuálnej miery
nákladov je v rozpore s ust. § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Namietal, že zmluva obsahuje údaje o poskytnutí čiastky revolvingu vo výške 652,38 €, ktorú
musí dlžník uhradiť v neuvedenej dobe s uvedením len zmluvnej pokuty, a teda zo zmluvy nie je zrejmé či

sa jedná o ďalší úver, resp. inú zmluvu, alebo či boli dlžníkovi aj tieto prostriedky. Z uvedených dôvodov
považoval zmluvu za absolútne neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Namietal,
že zmluva o úvere neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. g), f), k) zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho by spotrebiteľský úver sa mal považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Vzniesol námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by

súdposúdilzmluvuorevolvingovom úvereakoabsolútneneplatnúprejejneurčitosťanezrozumiteľnosť.
Odvolací súd má za to, že nejde o úkon, ktorý by bol až tak formulárový a nenáročný, že by sa
jednalo len o úkon administratívny, ktorého podstatou by bolo len doplnenie niekoľko málo údajov
do vopred predtlačeného formulára bez potreby detailnejšieho oboznámenia sa s obsahom žaloby a
s jej prílohami. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyplýva, že posúdenie

otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto
oprávnenie uprieť. Je preto povinnosťou súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitnosti každého
jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne odôvodniť, teda účelnosť trov konania je potrebné
posudzovať v každej veci individuálne. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že strana sporu Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o. z., ktorý v konaní vystupoval ako vedľajší účastník, vystupujúci v určitých

typoch sporov opakovane, nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by neboli jeho trovy v takýchto
konaniach vynaložené účelne.

15. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu sa odvolací súd nezaoberal otázkou premlčania nároku,
vzhľadom na ktorú súd prvej inštancie predovšetkým žalobu zamietol. V prejednávanej veci išlo o

nedoplatok z bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanej, vzhľadom na prevzatie a
nevrátenie finančných prostriedkov z titulu neplatnej úverovej zmluvy, ktoré prevzala dňa 06. 08. 2010.
Žalobca podal žalobu dňa 26. 11. 2013, teda po uplynutí subjektívnej aj objektívnej lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

16. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol, rozhodol
vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku ako i vo výrokoch o náhrade trov konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci
samej (§ 367 ods. 2 CSP) ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade
trovkonania,podľavtejdobeplatnéhoaúčinnéhoust.§142ods.1OSP.Podľanázoruodvolaciehosúdu

súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania,
uviedol aplikáciu právneho predpisu, s konkretizovaním ktorý z účastníkov mal vo veci plný úspech. V
prípade žalovanej aplikoval zákonné ust. § 151 ods. 1 OSP, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila
a z uvedených dôvodov jej náhradu trov konania súd prvej inštancie nepriznal. Zároveň z odôvodnenia
vyplýva,žebolašpecifikovanávýškatarifnejodmenyvrátanerežijnéhopaušáluzatenktorýúkonprávnej

služby. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného sú správne a preto
rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd
nepreskúmaval, nakoľko je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal,
resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi

na strane žalovaného priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto
obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku
už nepreskúmaval.17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej však v odvolacom konaní trovy

odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne
vynaložené výdavky, nevznikli. Žalovanej tak nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Na
strane žalovanej v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska,
o. z., a to za účinnosti OSP platného a účinného do 30. 06. 2016. V zmysle § 470 ods.2 CSP právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona do 01. 07. 2016

zostávajú zachované. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., ktoré v konaní vystupovalo ako vedľajší
účastník na strane žalovanej v zmysle platnej a účinnej úpravy OSP do 30. 06. 2016 bolo pred súdom
prvej inštancie ako i v odvolacom konaní úspešné, nakoľko zdieľa úspech žalovanej, na strane ktorej
vystupovalo. Odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku Združenia spotrebiteľov
Slovenska, o. z., na náhradu trov odvolacieho konania tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré vznikli do 30. 06. 2016 a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške trov rozhodne

v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).