Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/214/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215082
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114215082.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Z. K. B., s.r.o. so sídlom W. 5, A. proti žalovaným: X./ C. S.,
nar. X.X.XXXX, bytom C., B. XX, X./ V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W., D. 1, X./ Q. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných M. ochrany práv spotrebiteľov so
sídlom M. nám. 7, A., o zaplatenie X.XXX,XX eur s prísl., o odvolaní žalovanej v 2.rade a o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19.1.2015 č. k. 25C/197/2014-80 jednohlasne

takto rozhodol

r o z h o d o l :

Vedľajšie účastníctvo združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave,
Šafárikovo námestie 7, je prípustné.

Zrušuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovaným v 1. a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne a žalovanému v 3.rade zaplatiť žalobcovi sumu 4.238,14 eur s prísl., do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznáva.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanými sa nespravuje zákonom č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo
o úverovú zmluvu, na základe ktorej boli finančné prostriedky použité na rekonštrukciu nehnuteľností.
Právne vzťahy medzi účastníkmi sa spravujú Obchodným zákonníkom platným v čase uzavretia zmluvy,
teda k 18.8.2004. Napriek tomu mal súd za to, že ide spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzatvorená
za podmienok ustanovených právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom vo vzťahu k žalovaným

v 1.a 2.rade ako odberateľom. Súd teda v súlade s § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadol na
ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie, a teda uplatnil trojročnú premlčaciu lehotu vo vzťahu
k nároku žalobcu. Preto priznal žalobcovi sumu 4.238,14 eur, čo sú splátky splatné od 20.6.2011 do
konečnej splatnosti úveru, a teda do 20.7.2014. Splátky uplatňované žalobcom od 20.6.2010 do mája
2011 prvostupňový súd zamietol ako premlčané. Vo vzťahu ku kapitalizovanému úroku z omeškania
zamietol súd aj žiadanú úrok v zákonnej výške od 21.6.2010 do 21.5.2011. Zdôraznil, že u žalovaných

v 1.a 2.rade ide o solidárnych dlžníkov, ktorí úver brali ako manželia a u žalovaného v 3.rade ide o
záväzok ručiteľský. Súd prvého stupňa sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že oprávnenie banky na
prípadné zosplatnenie úveru nezakladá plynutie premlčacej lehoty, ide len o oprávnenie veriteľa, ktoré
môže, ale nemusí využiť. Pokiaľ toto oprávnenie nevyužije, plynie premlčacia lehota pre každú jednotlivú
splátku osobitne až do konečnej splatnosti úveru. Nie je možné, aby nevyužitie určitého práva, ktoré
bolo v zmluve zakotvené na dobrovoľnosti automaticky zakladalo plynutie premlčacej lehoty. Takýto

výklad zmluvy a obchodných podmienok by neprimerane zvýhodňoval dlžníka, ktorý vedome porušuje
akejkoľvek výhody v prospech spotrebiteľa, ktorá sa prieči základným právnym inštitútom.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, bolo podané
odvolanie zo strany žalovanej v 2.rade, ktorá navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti
tak, aby žaloba bola zamietnutá. V dôvodoch odvolania žalovaná v 2.rade uvádza, že rozporuje to,
že má splácať spoločne dlh, z ktorého ona nemala žiaden úžitok a zmluvu o úvere podpísala z toho
dôvodu, že ju o to požiadal jej exmanžel, žalovaný v 1.rade. Všetky poskytnuté finančné prostriedky

skonzumoval žalovaný v 1.rade. Túto skutočnosť považuje za rozpor s dobrými mravmi, aj keď bola
spoludlžníkom. Ďalej tvrdí, že premlčaný je celý nárok a nielen jeho časť, a to s poukazom na čl. 7.6.1.
písm. a/ Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 18.8.2004. V
čase postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení uzatvorenej medzi právnym predchodcom
žalobcuažalobcomk4.11.2009užboližalovanívomeškanímsvrátenímfinančnýchprostriedkovvčase
1172 dní. Žalobca podal žalobu až 30.5.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Veriteľ teda

mohol zosplatniť úver už v prípade, že dlžník bol v omeškaní s platením jednej splátky o viac ako 10 dní.
Od tohto momentu sa právo mohlo uplatniť po prvý raz a od toho obdobia začala tiež plynúť premlčacia
doba. Žalobcovi, ako aj právnemu nástupcovi začala plynúť premlčacia doba najneskôr deň po zmluve
o postúpení pohľadávky, teda od 5.11.2009, keď žalobca podal návrh na príslušný súd až 30.5.2014. V
čase postúpenia pohľadávky už úver bol zosplatnený. Taktiež tvrdí, že ona v tomto konaní nebola vecne

pasívne legitimovaná, keď žalobca mal najprv žalovať ručiteľa, ak nesplnil dlžník na základe písomnej
výzvy a až následne môže ručiteľ vymáhať uhradený dlh od dlžníka. V zmysle týchto dôvodov navrhla
podanému odvolaniu vyhovieť.

Protitomutorozsudku,atoprotivýrokuotrováchkonania,saodvolalajžalobca,ktorýnavrholvtejtočasti

rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby mu bola priznaná náhrada trov konania, a to vzhľadom
na výsledok konania o veci samej.

Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyplýva, že je zrejmé, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje
nárok na zaplatenie sumy zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorá bola uzatvorená medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 18.8.2004. Uvádza, že zo žiadneho predloženého dôkazu
nebolo zistené, kedy a ako právny predchodca žalobcu - banka, vyzvala žalovaných na zaplatenie
zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami a nesplnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb. o bankách. Vedľajší účastník opätovne poukazuje na to, že žalobca
nedokázal, že pohľadávka voči žalovaným v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia. V prípade dodržania podmienok postúpenia pohľadávky bude
potrebné vyhodnotiť úkon žalobcu - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Takýto úkon považuje vedľajší
účastník za nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu, ktorý nie je držiteľom bankového povolenia
v zmysle Zákona o bankách, čo v končenom dôsledku znamená, že žalobca nemôže spravovať tzv.
živý úver, a teda ani vyhlasovať mimoriadnu splatnosť takéhoto úveru. Banka má právo postúpiť aj

pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je však nevyhnuté pristúpiť v súlade
so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Vyhlásiť predčasnú
splatnosť bankového úveru je však oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať
ešte pred postúpením pohľadávky. Toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá bankovú licenciu.

V štádiu odvolacieho konania žalobca uplatnil námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v tomto
konaní. Žalobca v podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 9.2.2015 namieta neprípustnosť vstupu
vedľajšieho účastníka do konania z dôvodu nepreukázania súhlasu žalovaných. Má za to, že tento
nedostatok nie je možné zhojiť výzvou zo strany súdu adresovanou žalovaným na vyjadrenie súhlasu
so vstupom vedľajšieho účastníka, nakoľko takúto možnosť nepripúšťa znenie Občianskeho súdneho

poriadku.Žalobcamázato,ževstupvedľajšiehoúčastníkadokonaniabezsúhlasužalovanýchjeprávne
neúčinný a navrhuje, aby súd na oznámenie združenia o vstupe do konania bez súhlasu žalovaných
neprihliadal a združenie ako vedľajšieho účastníka do konania nepripustil.

V súvislosti s takto uplatnenou námietkou odvolací súd poukazuje na § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Zb.

o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého združenie môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia
podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv
spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov alebo môže byť
účastníkom konania.a/ ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b/ je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenou Európskou komisiou bez toho, aby bolo dotknuté
právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.

Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, združenie podľa ods. 1 môže na základe plnomocenstva
zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovanie jeho práv, vrátane náhrady
ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 93 ods. 1 - 4 O.s.p., v znení platnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností.

Zust.§93ods.3O.s.p.,plynie,ževedľajšíúčastník(vrátaneprávnickejosoby,ktorejpredmetomčinnosti

jeochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu)môžedokonaniavstúpiťzvlastnéhopodnetualebonavýzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Vedľajší účastník je teda procesne samostatný,
čo vyplýva aj z § 93 ods. 4 O.s.p.. Ak účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vyjadrí
nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania alebo s ďalším trvaním pôsobenia vedľajšieho
účastníka v súdnom konaní, ide o návrh na vyriešenie prípustnosti vedľajšieho účastníctva a súd sa ním

bude zaoberať po podaní takéhoto návrhu zo strany účastníka.

Je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu SR (PL. ÚS 1/2014), v ktorom Ústavný súd
Slovenskej republiky poukázal na to, že je potrebné pripomenúť aj záväzky Slovenskej republiky plynúce
zprávaEurópskejúnie,konkrétneSmerniceRadyč.93/13/EHS,vúvodnejčastiktorejRadaEurópskych

spoločenstiev deklaruje, že osoby a organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na takejto záležitosti
musia mať prostriedky na podanie podnetu na začatie postupov týkajúcich sa zmluvných podmienok
navrhovaných pre všeobecné uplatňovanie v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi a najmä nekalých
podmienok buď pred súdom alebo správnym orgánom príslušným na rozhodnutie sťažnosti alebo na
podanie návrhu na začatie príslušných súdnych konaní.

S prihliadnutím na uvedené považoval Ústavný súd SR za odôvodnenú existenciu verejného záujmu na
rozšírení okruhu subjektov, ktoré sa môžu stav vedľajšími účastníkmi súdneho konania aj o právnické
osoby, ktorých predmetom je ochrana práva podľa osobitného predpisu, ktoré sami o sebe nemajú
právny záujem na výsledku konania, svoju činnosť však vykonávajú v záujme ochrany práv niektorých z

účastníkov konania alebo tretích osôb (napr. spotrebiteľov), ktorí sa pri ochrane svojich práv nachádzajú
oproti druhej strane sporu spravidla v nevýhodnejšom postavení.

Možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu v tom zmysle, že aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje
samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje

do konania a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého
stupňa si výzvou vo vzťahu k žalovaným v 1.až 3.rade splnil povinnosť, keď títo účastníci mali možnosť
namietať neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka na ich strane v konaní, avšak žalovaní takýto
postup nenamietali (č. l. 41, 46 spisu).Z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.2.2013 sp. zn. 3Cdo/188/2012 jasne vyplýva záver, že
absencia výslovného nesúhlasu účastníka konania, na ktorého strane by mal vystupovať, nebráni

naplneniu samotného účelu jeho účasti ako vedľajšieho účastníka v konaní.

S prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol o prípustnosti vedľajšieho účastníctva
združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave v tomto konaní.

Pokiaľ ide o vec samú, odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku,
ktorým bolo žalobe vyhovené v spojení s výrokom o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v §
212 ods. 1, 2 O.s.p., spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenia ani pre zmenu
preskúmavanej časti rozhodnutia, keď súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie o veci.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými v 1. a 2.rade ako
dlžníkmi a žalovaným v 3.rade ako ručiteľom dňa 18.8.2004 zmluvu o splátkovom úvere, druh úveru
- spotrebný, na základe ktorej bol poskytnutý žalovaným v 1.a 2.rade úver vo výške 250.000,- Sk s
uvedením úrokovej sadzby 9,80 %, poplatku za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru, poplatku za správu

úveru 40,- Sk mesačne, výška splátok predstavovala 3.360,- Sk s tým, že splatnosť prvej splátky nastala
20.9.2004 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na 20.7.2014.

Vtomtokonanísižalobcauplatňujesplátkyúverusplatnéod20.6.2010do20.7.2014 vpočte50 celkovej
výške 5.576,50 Eur, z ktorej súd prvého stupňa žalobcovi priznával sumu 4.238,14 Eur s prísl., po

zohľadnení uplatnenej námietky premlčania vo vzťahu k splátkam splatným od 20.6.2011 do 20.7.2014.

Právny predchodca žalobcu B. B., a.s., so sídlom v A. postúpila na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 4.11.2009 aj pohľadávku vo výške 11.862,92 Eur s prísl., keď v tejto súvislosti má
ísť o záväzok žalovaných v 1.a 2.rade. Je potrebné konštatovať, že zmluva uzatvorená medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. až 3.rade má charakter spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku čoho
je potrebné vo veci aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zásadnou otázkou, ktorú bolo
potrebné v predmetnom konaní vyriešiť aj s ohľadom na prezentované námietky vedľajšieho účastníka
je otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách
totiž nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok

z bánk na iné subjekty. Dôvody by nemali byť pochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik
pohľadávok je predsa len na rozdiel od iného druhu podnikania špecifická, najmä pokiaľ ide o dopady
finančných produktov na ekonomiku.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb. o bankách v znení platnom k 4.11.2009, ak je napriek

písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient

ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol 1 rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým

úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahuvyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym
úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa
zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je

po splatnosti, iba po výzve na splnenie, výzva musí byť písomná, výzva musí byť zo strany banky a
omeškanie trvá viac ako 90 dní.

Odvolací súd zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku
z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom

a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť
predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie
môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

Žalobca v tomto konaní zatiaľ nepredložil súdu dôkaz, že by banka úver zosplatnila riadnou a doručenou
výzvoutak,akotopredpokladá ust.§565Občianskehozákonníka.Naviacžalobcavkonanísámuvádza

(č. l. 22), že k vyhláseniu splatnosti poskytnutého úveru došlo až jeho písomnou výzvou z 29.11.2013,
a teda až po postúpení pohľadávky samotným žalobcom a nie jeho právnym predchodcom.

V zmysle uvedeného sa tak javí, že je sporné, či žalobca mohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá
je predmetom daného konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok

aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku.

So zreteľom na uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p., rozsudok v napadnutom
vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude vo vyššie naznačených intenciách o veci opätovne
rozhodnúť, keď je potrebné sa predovšetkým vyporiadať s námietkou vedľajšieho účastníka opakovane
uplatňovanou v konaní ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu v nadväznosti na citované ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.