Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 16, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210761
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116210761.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX/XX, XXX XX K., v konaní o zaplatenie 72,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu

dňa19.05.2016domáhal,abysúdzaviazalžalovanúnazaplateniesumyvovýške72Eurspolusúrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 72 Eur od 15.06.2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov
konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.05.2010 žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o
pôžičke č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky 816 Eur. Podľa
zmluvy o pôžičke mala žalovaná pôžičku splatiť v pravidelných 36. mesačných splátkach v sume po
24 Eur. Do dnešného dňa, teda do dňa podania žaloby, uhradila žalovaná z vyššie uvedenej sumy iba
sumu 744 Eur. Vzhľadom na to, že si žalovaná neplnila svoje povinnosti a porušila svoju povinnosť

splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a
podmienkami v zmluve, žalobca dňa 07.06.2013 listom, a to predžalobnou upomienkou, vyzval žalovanú
k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do podania žaloby žalovaná dlžné splátky neuhradila.
Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 72 Eur.

2. V priebehu konania tunajší súd uznesením č. k. 24C/97/2016-25 zo dňa 19.12.2016 vyhovel návrhu
na vstup spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831

154 na miesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie č. 12,
06001 Kežmarok, IČO: 35 923 130 podľa § 80 C.s.p..

3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

4. Podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“ )
účinný od 01.07.2016, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide o otázku jednoduchého právneho

posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
2.000 Eur.5. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia
pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených žalobcom a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 Eur.

6. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku na deň 16.03.2017 bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke dňa 03.03.2017, zvesené dňa 17.03.2017.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - Zmluvou o pôžičke zo dňa
07.05.2010, Podmienkami k Zmluve o pôžičke, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Predžalobnou

upomienkou zo dňa 06.07.2013, fotokópiu doručenky zo dňa 11.06.2013, Prehľadom splátok a úhrad
a zistil nasledujúci skutkový stav:

9. Zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 07.05.2010, č. 264251 súd zistil, že žalobca („veriteľ“) a
žalovaná („dlžník“) uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi

úver v sume 600 Eur s celkovou sumou pôžičky 816 Eur. Dlžník sa poskytnutý úver zaviazal veriteľovi
splatiť v 36 mesačných splátkach po 24 Eur. Suma pôžičky mala predstavovať 600 Eur s ročnou
úrokovou sadzbou 21,8 % a celkovou sumou pôžičky vo výške 816 Eur, termínom konečnej splatnosti
36 mesiacov, celkovými nákladmi spotrebiteľa 216 Eur, pri priemernej hodnote RPMN 48,66 %, RPMN
21,8 %.

10. Zo Všeobecných obchodných podmienok a to bodu. 6.2, súd zistil, že splatnosť jednotlivých splátok
bola dojednaná vždy do 20. dňa v mesiaci.

11. Zo Všeobecných obchodných podmienok a to bodu. 6.3, súd zistil, že v jednotlivých splátkach je

zahrnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie pôžičky.

12. Z listu zo dňa 06.07.2013 označeného ako Predžalobná upomienka súd zistil, že právny predchodca
žalobcu vyzval žalovanú na okamžité zaplatenie všetkých splátok jednorázovo s celkovou sumou
103,20 Eur a to najneskôr do 3 dní od doručenia predmetnej upomienky, pričom z listinného dôkazu

a to fotokópie doručenky vyplýva, že žalovaná si predmetnú Predžalobnú upomienku prevzala dňa
11.06.2013.

13. Z predloženého druhého Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná celkovo uhradila 744 Eur.

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy,
sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 2 písm. a), b) č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov

účinného ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytuspotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na
spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia
vlastníckehoprávaktomutotovarualeboslužbespotrebiteľom,d)adresupredávajúceho,naktorejmôže

spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú
službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú
sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať

podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré
sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2

za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov

uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r)
informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a
adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

18. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je

zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

23. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na

dokazovaním zistený skutkový stav.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu
(„veriteľ“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba konajúca v rámci svojej
podnikateľskej činnosti - dodávateľ a žalovaná („dlžník“), ktorá v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická

osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ, uzatvorili dňa 07.05.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ust.§497Obchodnéhozákonníkavspojenísozákonomč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Na
základe uvedenej zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi spotrebiteľský úver v sume 600 Eur, ktorý sa dlžníkzaviazal splácať v 36. mesačných splátkach. Dlžník veriteľovi uhradil poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 744 Eur.

25. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá neobsahuje náležitosti vyžadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm.
g/ zákona o spotrebiteľských úveroch) a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(§ 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch), čo je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch. V zmluve o úvere je uvedená len výška celkovej splátky, a to 24 Eur a počet splátok 34.

Termín konečnej splatnosti úveru je uvedený 36 mesiacov. V zmluve nie je uvedený dátum prvej splátky,
taktiež nie sú uvedené termíny splatnosti nasledujúcich splátok úveru. Zo zmluvy o úvere teda nevyplýva
presný termín splatnosti prvej splátky ako aj nasledujúcich splátok. Taktiež zo zmluvy o úvere nevyplýva
termín konečnej splatnosti úveru, ktorý musí byť dostatočne určitý nestačí uviesť, tak ako to je uvedené
v zmluve o úvere 36 mesiacov. Právny predchodca navrhovateľa mal uviesť v zmluve o úvere presný
termínkonečnejsplatnostiúveru,nakoľkoztaktourčenéhotermínukonečnejsplatnostinemožnovyvodiť

konečnú splatnosť úveru, navyše keď v zmluve absentuje aj dátum splatnosti prvej splátky úveru. Podľa
názoru súdu ide o údaj, ktorý možno jednoznačne určiť už pri podpise zmluvy, a preto ho mal právny
predchodca navrhovateľa v zmluve určiť presným dátumom už pri podpise zmluvy o úvere. V zmluve o
úvere sa tiež nenachádza splátkový kalendár, ktorým by sa mal riadiť odporca pri riadnom a včasnom
splácaní úveru. V zmluve o úvere je uvedená len suma jednej splátky vo výške 24 eur, pričom z nej

nevyplýva,koľkoztejtosplátkyidenasplátkuistinyúveru,koľkoidenasplátkuúrokuakoľkonaprípadnú
splátku poplatkov. Zo zmluvy o úvere má byť zrejmá okrem iného výška splátky istiny, výška splátky
úrokov a výška splátky poplatkov. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z podmienok k zmluve o úvere.
Nepostačuje uvedenie jednej celkovej sumy, zo zmluvy musí byť zrejmé, aká je výška splátky úveru aká
je výška splátky úroku a aká výška splátky poplatkov. Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé takéto

rozloženie splátok nebol súčasťou úverovej zmluvy, v úverovej zmluve ani v úverových podmienkach
nie je uvedené, že by splátkový kalendár bol právnym predchodcom navrhovateľa odovzdaný žalovanej
najneskôr pri podpísaní zmluvy.

26. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú a dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti

úveru pre túto konkrétnu zmluvu a preto súd konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi
účastníkmi konania, údaj o konečnej splatnosti úveru neobsahuje. Takéto určenie konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením zákona o
spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová špecifikácia konečnej
splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že
tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami s iných v spotrebiteľskej zmluve

dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru
musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom
do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu
medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012, sp. zn. 16Co/315/2012, sp.zn. 17Co/151/2012

zo dňa 19.09.2012, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22.05.2013). V predloženej
zmluve je teda dátum konečnej splatnosti určený len „34 mesiacov “, bez uvedenia konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, ku ktorému má byť úver splatený.

27. Ďalej zmluva obsahuje iba výšku mesačnej splátky, pričom z nej nie je zjavné, čo daná splátka

obsahuje, t.j. čo tvorí istinu, čo úroky a čo iné poplatky, pričom z Všeobecných obchodných podmienok
vyplýva, že predmetná splátka nie je len splátkou samotnej istiny ale pozostáva z viacerých položiek
(anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie pôžičky ). Napokon žalobca nepreukázal
ani to, či bol žalovanému poskytnutý súhrnný prehľad splátok (splátkový kalendár) obsahujúci jednotlivé
náležitosti požadované zákonom. Zmluva taktiež neobsahuje termín splatnosti tej ktorej splátky, pričom

v tomto je iba uvedený odkaz na podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, pričom zákon výslovne
požaduje uvedenie predmetného údaju v samotnej zmluve. K uvedenému je teda potrebné konštatovať,
ževzmluvejeuvedenýlenúdajopočteavýškemesačnýchsplátok,alenietermínsplatnostijednotlivých
splátok a už vôbec nie údaj o tom, aká čiastka z mesačnej splátky má pripadať na istinu, aká na úroky,prípadne iné poplatky. Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ pritom vyplýva, že obligatórnou náležitosťou
Zmluvy o úvere musí byť aj dojednanie termínu splátok. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú Zmluvu,
uvedenie termínu splatnosti splátok len vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP) má vzhľadom

na ust. § 53 ods. 2 Obč. zák. za následok, že tento údaj nebol individuálne dojednaný. VOP boli
vypracované veriteľom a žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľovi
boli predložené na podpis zmluvy alebo zmluva, v ktorých absolútne nie je uvedené, v akej výške bude
mesačne spotrebiteľ hradiť úroky úverov ako odmenu veriteľa a v akom pomere bude splácať istinu
úveru. Keďže toto rozdelenie neurčuje spotrebiteľ a ani nie je o spôsobe tohto pomeru informovaný

pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej, takouto obchodnou praktikou veriteľov je spôsobovaná
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
mal v danom prípade splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu veriteľovi vo forme úrokov, avšak pred
uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude
mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa, respektíve opačnú skutočnosť
veriteľ/žalobca súdu ani nepreukázal.

28. Keďže predmetná zmluva o úvere neobsahuje vyššie uvedené zákonom stanovené náležitosti,
podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovi
vzhľadom na skutočnosť, že úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej zmluvou o

úvere je bezúročný a bez poplatkov, vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda
poskytnutého úveru, bez úrokov a akýchkoľvek poplatkov.

29. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 600 Eur, žalovaná
uhradila z poskytnutého úveru sumu 744 Eur, čo vyplýva zo žalobcom predloženého prehľadu splátok

a úhrad. V dôsledku skutočnosti, že zmluvu o úvere treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov,
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobca má od žalovanej iba nárok na úhradu skutočne
poskytnutej istiny úveru, teda sumy 600 Eur, ktorú žalovaná uhradila.

30. K rozhodnutiu Súdneho dvor Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti T.

J. súd poznamenáva, že požiadavka Smernice je jasná a zreteľná. Okresný súd Dunajská Streda sa
nemal pýtať Súdneho dvora EÚ, ako sa má toto ustanovenie vykladať, pretože zo slovného spojenia
"výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa" výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby zmluva
uvádzala splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Preto Súdny dvor
EÚ v Rozsudku C-42/15 správne rozhodol, že Smernica takéto členenie nepožaduje. Opäť, Okresný

súd Dunajská Streda sa pýtal Súdneho dvora EÚ nadbytočnú otázku, ktorou sa Súdny dvor EÚ nemal
zaoberať v zmysle doktríny acte claire.

31. Požiadavka zákona je od požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č.
2008/48 (ďalej len „smernica“) odlišná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec
Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok
iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, ktorá navyše
obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení Smernice vo
vnútroštátnom práve, je zrejmé, že by použil takú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský

zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných
poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená
rozsudkami Najvyššieho súdu SR Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa
28.06.2016 Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/19 /2012 zo dňa 12.03.2013, ktorým potvrdil
rozsudok Krajského súdu v Prešov zo dňa 21.02.2012, sp. zn. 3S/53/2011-43 desiatkami rozhodnutí

krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie
vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov,
inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona za
bezúročnú a bez poplatkov. Nachádza sa tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom. V taktom
prípade musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, a ak jej priamy účinok

poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať nepriamy účinok (teda vykladať Zákon eurokonformne),
alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Keďže v tomto prípade sa jedná o spor medzi
jednotlivcami, nie je možné, aby tunajší súd poskytol Smernici priamy účinok. Súd preto skúma, či jej
môže priznať nepriamy účinok, a teda vykladať Zákon eurokonformne. V tomto konkrétnom prípadevnútroštátny súd SR môže skúmať len možnosť nápravného súladného výkladu, pretože text zákona je
odlišný od textu Smernice, a výklad Smernice zo strany Súdneho dvora EÚ je odlišný od výslovného
znenia Zákona. Nejedná sa tu o priamy účinok, kedy je vnútroštátne právo vypustené a nahradené

smernicou. V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť
vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, iba
musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne. Teda nestačí, že Smernica hovorí niečo iné ako
Zákon, že Súdny dvor EÚ v Rozsudku C-42/15 uviedol, že Smernica sa má vykladať tak alebo onak,
musí to byť jedine vnútroštátny súd, ktorý musí skúmať, či môže podľa vnútroštátnych výkladových

metód vykladať vnútroštátne právo, teda zákon) eurokonformne. Vnútroštátne súdy SR v konštantnej
judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR potvrdili, že výklad zákona je taký, že sa vyžaduje členenie
splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov, vychádzajúc z jazykového výkladu zákona.
Opäť, vnútroštátne súdy vykladali predmetné znenia zákona už v niekoľkých stovkách prípadov a za
použitia vnútroštátnych výkladových metód dospeli k záveru, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky
istiny, úrokov a poplatkov. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona v časti členenia splátok na splátky

istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po Rozsudku C42-15 vyložili toto ustanovenie
eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova zlomili
vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou, čo je však postup typický pre
priamy účinok. Nakoľko sa ale nejedná o priamy účinok, ale účinok nepriamy, takýto postup nebude

možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. Zároveň, výklad Zákona nemôže narúšať
všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom
sporovom poriadku vyjadrený v ust. článku 2 ods. 2 ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak
takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor

buderozhodnutýspravodlivo.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žepredmetnýmustanoveniazákona,napriek
Rozsudku C-42/15, nie je možné priznať nepriamy účinok. Tým nie je dotknuté právo veriteľov, aby sa
domáhali náhrady škody, v prípade, že im vznikne, priamo voči Slovenskej republike, a to vzhľadom na
chybnú implementáciu Smernice. Na to, aby bolo možné vykladať Zákon v súlade so Smernicou by bolo
potrebné Zákon novelizovať a zosúladiť s textom Smernice, inak by sa jednalo o výklad Zákona contra

legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a ust. § 255 ods.
1 C.s.p., keďže neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá. Zároveň samotný nárok na
náhradu trov konania úspešnejšej žalovanej nepriznal z dôvodu, že žalovaná náhradu trov v konaní

nepožadovala, pričom možno konštatovať, že zo súdneho spisu žalovanej žiadne trovy ani nevyplývajú.
Vzhľadom na tieto skutočnosti jej súd nárok na nich v konečnom dôsledku argumentum a contrario
nepriznal a to aj z dôvodu, že civilnom sporovom konaní nemožno ohľadne trov konania priznať
potencionálny nárok (ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí súdu o trovách konania zo spisu vyplývať),
ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana sporu sama nepožaduje a súbežne

zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho existenciu. Teda ak takýto nárok
vystupuje v pozícii iba eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej strany.

33. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného
predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a

rozhodovanie okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou

žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.