Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/267/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810212778
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3810212778.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa V. Y., bytom V., K. XX, zastúpeného X. proti odporcovi
X., zastúpeného X., o neúčinnosť kúpnej zmluvy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 4. júla 2012, č.k. 6C/142/2010-194, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti z r u š u j ea vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že kúpna zmluva, uzavretá dňa 20.1.2009 medzi
spoločnosťou F., zastúpená konateľom spoločnosti X. ako predávajúcim a X. ako kupujúcim, ktorej
predmetom bol prevod nehnuteľností v k.ú. V., zapísané na LV č. XXXX - kultúrne a spoločenské
zariadenie č. súpisné XXXX-X na CKN parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, CKN, parc. č. XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2, CKN parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 62
m2, CKN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 417 m2, CKN parc. č. XXXX/XX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2 v podiele 1-ica, nehnuteľnosti zapísané v LV č.
XXXX - CKN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2, CKN parc. č. XXXX/
XX - ostatné plochy o výmere 26 m2 v celosti, nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX - CKN parc.
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 377 m2, CKN parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 58 m2 v podiele 52/435-ín, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. V prevyšujúcej
časti návrh zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 42a ods. 1 až 5, § 42b ods. 1

až 4 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I., č.k. 8C 126/2009-51 zo dňa 25.05.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2010
súdrozhodol,žespoločnosťF.jepovinnádotrochdníodprávoplatnostirozsudkuzaplatiťnavrhovateľovi
sumu 11.949,81 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 01.10.2006 až do
zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 716,99 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 933,49
Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval, že uvedenú pohľadávku

navrhovateľ vymáha od odporcu v exekučnom konaní Ex 1461/10, kde súdny exekútor Q.. X. Y.
dňa 25.05.2011 právnej zástupkyni navrhovateľa oznámil, že nemožno predpokladať čo i len čiastočne
uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, nakoľko sa nepodarilo zistiť majetok povinného, z ktorého by
bolo možné očakávať uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, a preto doporučil súdny exekútor zváženie
podať návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného aj napriek tej skutočnosti, že povinný je
spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. V., zapísanej na LV XXXX ako stavba na parcele

č. XXXX/XX, súpisné číslo XXXX-X, avšak spoluvlastnícky podiel povinného je zaťažený niekoľkými
exekučnými záložnými právami. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal za to, že nemožno predpokladať
uspokojenie vymáhanej pohľadávky z tohto majetku. Kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 20.1.2009 medzi
spoločnosťou F., zastúpená konateľom spoločnosti - odporcom ako predávajúcim a odporcom ako
kupujúcim boli prevedené nehnuteľnosti, špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku, na odporcu
za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 20.000 Eur. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.11.2010

previedol odporca na kupujúceho B. nehnuteľnosti, špecifikované v odôvodnení napadnutého uznesenia
za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 333.333,33 Eur. Na základe výsledkov vykonaného dokazovaniasúd prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené podmienky na vyslovenie, že kúpna zmluva
uzatvorená dňa 20.01.2009 medzi dlžníkom navrhovateľa a odporcom ohľadom nehnuteľností
popísaných vo výroku tohto rozsudku, je právne neúčinná voči navrhovateľovi, nakoľko na takýto prevod

nehnuteľností nie je žiaden rozumne odôvodniteľný hospodársky dôvod ako ten, že úmyslom odporcu
bolo týmto prevodom ukrátiť svojich veriteľov, ktorým v tom čase bol navrhovateľ. Mal za to, že neobstojí
ani tvrdenie odporcu, že o pohľadávke navrhovateľa, vyplývajúcej zo zmluvy zo dňa 07.10.2003,
nevedel,nakoľkositútozmluvuneprečítalpredpodpisom,anipotom,ažeotejtoskutočnostisadozvedel
až v tomto konaní a ani tá skutočnosť, že mal za to, že svoj dlh, vyplývajúci z rozhodnutia

Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 8C 126/2009 splnil úhradou poslednej splátky podľa bodu III ods.
I Zmluvy o pôžičke dňa 31.12.2005 vo výške 240.000,- Sk. Poukázal na to, že úmysel ukrátiť veriteľa
sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníkov ukrátení, a ku ktorým došlo medzi
dlžníkom (právnická osoba) a členom štatutárneho orgánu, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto
osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná
výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti

nemohla rozpoznať. Dospel preto k záveru, že boli splnené všetky podmienky na vyhovenie návrhu,
pričom zo strany odporcu nedošlo k preukázaniu okolností, ktoré by vylučovali pripustiť odporovateľnosť.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 13.600,29 Eur s príslušenstvom, súd prvého
stupňa návrh v tejto časti zamietol s odôvodnením, že priznaniu takéhoto nároku musí predchádzať
právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
odporca, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu. Súdu prvého stupňa
vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvého stupňa jedinou
vetouzdôvodnil,prečonazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žebolisplnenépodmienky,
že kúpna zmluva, uzatvorená dňa 20.01.2009 medzi dlžníkom navrhovateľa a odporcom ohľadom
nehnuteľností, popísaných vo výroku rozsudku, je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Vyslovil názor,
žetakétoodôvodnenieneobstojí,nemáoporuvovykonanomdokazovaní.Uviedol,žesúdprvéhostupňa

síce vymenoval jednotlivé dôkazy, ktoré na pojednávaní predložil, pričom z odôvodnenia rozsudku
nevyplýva,žebysanimizaoberal,žebyichhodnotil,teda,žebypostupovalvzmysle§132O.s.p.Otom,
že navrhovateľ má voči firme F. pohľadávku a z akého dôvodu, sa dozvedel až z doručeného návrhu,
ktorý mu bol doručený súdom prvého stupňa dňa 15.01.2011. Pred podaním návrhu ho navrhovateľ
nevyzval riadnym relevantným písomným spôsobom na zaplatenie dlžnej sumy 11.949,81 Eur s prísl.

Nedozvedel sa ani o samotnom konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn.
8C/126/2009. Jediným dôvodom prevodu vlastníckeho práva firmy F. na odporcu ako na fyzickú osobu
bola skutočnosť, že potreboval získať finančné prostriedky a nie ukrátiť veriteľov. Dôvodil, že pokiaľ
veriteľ jednoznačne nepreukáže existenciu úmyslu ukrátiť veriteľa realizovaným právnym úkonom, resp.
vedomosť druhej strany o takomto úmysle nie je splnená základná podmienka, aby mohol súd takémuto

návrhu vyhovieť. Poukazoval na to, že firma F. v súčasnosti riadne podniká, zveľaďuje svoj majetok,
postupne si platí svoje záväzky, o ktorej skutočnosti predložil súdu prvého stupňa doklady. Tvrdil, že
navrhovateľova pohľadávka zanikla zaplatením a v tomto smere poukazoval na
zmluvu o pôžičke peňazí zo dňa 07.10.2003 na sumu 1.850.000,- Sk, uzavretej medzi navrhovateľom
ako veriteľom a firmou F. ako dlžníkom presne v ten istý deň, ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o

prevode vlastníctva nehnuteľností medzi navrhovateľom a firmou F., s ktorými skutočnosťami sa súd
prvého stupňa nezaoberal.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého
rozsudku. Tvrdenia odporcu o tom, že uvedený záväzok F. bol zaplatený, považuje za zavádzajúce.

Odporca zánik záväzku nepreukázal, listinné dôkazy, ktoré v konaní predložil, s predmetným záväzkom
nesúviseli. Uviedol, že dlžník F. kúpnou zmluvou zo dňa 20.01.2009 previedol nehnuteľnosti vo svojom
vlastníctve za cenu 20.000 Eur do vlastníctva odporcu. Kúpna cena za nehnuteľnosť nebola primeraná
cene, za akú bolo nehnuteľnosť možné predať na trhu, čo je zrejmé aj z vyjadrenia odporcu,
ktorý v konaní uviedol, že následne previedol vlastníctvo k nehnuteľnosti na leasingovú spoločnosť za

cenu 280.000 Eur. Takýmto prevodom došlo k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, lebo dlžník za
svoje plnenie (nehnuteľnosť) nenadobudol finančné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy. V prípade,
ak by skutočne chcel dlžník F. previesť vlastníctvo za účelom získať finančné prostriedky pre F., bol
by prevod vlastníctva realizoval s leasingovou spoločnosťou F. a nie odporcom. Kúpna zmluva, ktoráukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa, je uzatvorená medzi F. a
odporcom,ktorýječlenomjejštatutárnehoorgánuazároveňspoločníkom.Obranuodporcuvtomsmere,
že nevedel a nemal ako vedieť o rozsudku súdu, a teda ani o pohľadávke navrhovateľa z dôvodu, že mu

tento rozsudok nebol doručený, považuje rovnako za bezpredmetnú. Uviedol, že úmysel dlžníka ukrátiť
jeho veriteľa zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j. že úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli, ani pri náležitej starostlivosti, poznať. Navrhovateľ v konaní preukázal,
že v čase uzavretia zmluvy mal dlžník F. viacero veriteľov a sú voči nemu od roku 2007 až 2008 vedené
viaceré exekučné konania. Z vyjadrenia exekútora, doloženého do spisu, je zrejmé, že dlžník F. nemá

majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku navrhovateľa.
Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania, t. j. vo výroku, ktorým bolo návrhu
vyhovené, v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné
v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 citovaného zákonného
ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať

pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných

troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117), alebo ktoré dlžník urobil
v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel
ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa mal za to, že boli splnené podmienky na vyslovenie

neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20.01.2009, uzavretej medzi F. ako predávajúcim a odporcom ako
kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku.

Medzi predpoklady odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva, ktorým účelom je zabrániť
nepoctivým úkonom dlžníka, ktorým zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov, okrem iného patrí aj to, že

k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch, ktorá lehota sa počíta
spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napádaný právny úkon urobený neskôr, nemožno
mu už odporovať. Inak povedané, nárok na odporovanie zaniká uplynutím 3-ročnej lehoty,
ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty troch rokov súd
prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa, ale ide o prepadnú

(prekluzívnu) lehotu.

Rozhodujúcim je preto posúdenie, odkedy začína plynúť 3-ročná lehota podľa ust. § 42a ods.
2 Občianskeho zákonníka v prípade právnych úkonov, ktorých obsahom je právo k nehnuteľnosti.

Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal práve s týmto predpokladom odporovateľnosti,
t. j. či návrh bol podaný včas, resp. či tento nebol podaný po uplynutí hmotnoprávnej lehoty stanovenej
v ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V súlade s ustálenou súdnou praxou (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 18.07.2000, sp.

zn. 31Cdo 619/2000, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.08.2010, sp. zn. 30Cdo 531/2009)
u právnych úkonov, na ktorých základe práva vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností, možno
v zmysle ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať len taký právny úkon, na ktorého základe
bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Trojročná lehota pre uplatnenie práva odporovať právnym
úkonom dlžníka preto v takýchto prípadoch začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli

účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností.

V prípade, ak je napádaný právny úkon, urobený po uplynutí zákonom stanovenej 3-ročnej
prekluzívnej lehoty, nemožno mu už odporovať. Povinnosťou súdu je prihliadnuť na
preklúziu ex offo, teda z úradnej povinnosti. Nakoľko v danom prípade sa súd prvého stupňa zákonom

stanovenou lehotou nezaoberal, so začiatkom plynutia prekluzívnej lehoty, prípadne s jej uplynutím sa
žiadnymspôsobomnevysporiadal,jehorozhodnutiejepredčasné.Odvolacísúdpretorozhodolozrušení
rozsudku v napadnutej časti a vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1
písm. h), ods. 2 O.s.p.Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .