Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/938/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206874
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814206874.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu A., zastúpený J. proti žalovanej R.,
do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej L., zastúpenému J., o zaplatenie
sumy 493,60 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 26. mája 2015, č.k. 10C/73/2014-96, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej a Občianskemu združeniu L. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 493,60 Eur
s príslušenstvom na základe zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.09.2009 a zo dňa
28.04.2010, zamietol. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie zistil, že dňa 15.09.2009 strany sporu uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského

úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 404,10 Eur s ročnou úrokovou
sadzbou vo výške 39 % žalobcom, žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver v pravidelných 15
mesačných splátkach po 35,50 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci, RPMN predstavovala 54,03 %
a priemerná hodnota RPMN predstavovala 37,93 Eur. Celkom sa žalovaná zaviazala žalobcovi zaplatiť
sumu 532,50 Eur. Žalovaná riadne a včas úver nesplácala, čím jej podľa žalobcu vznikol dlh v sume
174,24 Eur, na splatenie úveru poukázala žalobcovi celkom sumu 390,50 Eur. Dňa 11.04.2011 žalobca

oznámil žalovanej odstúpenie od úverovej zmluvy a vyzval ju k zaplateniu žalovanej
sumy s tým, že jej oznámil, že splatnosť úveru v celom rozsahu nastala dňa 15.12.2010. Žalovaná na
výzvu nereagovala. Dňa 28.04.2010 strany sporu uzavreli ďalšiu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru,predmetomktorejboloposkytnutie peňažnýchprostriedkovvsume354,51Eursročnouúrokovou
sadzbou vo výške 23,4 % na nákup televízora LCD žalobcom, žalovaná sa zaviazala splácať úver
v pravidelných 12 mesačných splátkach po 34,53 Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci, prvá splátka bola
splatná dňa 15.05.2010, RPMN predstavovala 34,26 % a priemerná hodnota RPMN predstavovala

44,77 Eur. Celkom sa žalovaná zaviazala žalobcovi zaplatiť sumu 414,36 Eur. Žalovaná riadne a včas
úver nesplácala, čím jej podľa vyjadrenia žalobcu vznikol dlh v sume 319,36 Eur, na splatenie úveru
žalobcovi poukázala celkom sumu 138,12 Eur. Dňa 10.05.2011 žalobca oznámil žalovanej odstúpenie
od úverovej zmluvy a vyzval ju k zaplateniu žalovanej sumy s tým, že jej oznámil, že splatnosť úveru v
celom rozsahu nastala dňa 15.04.2010. Žalovaná na výzvu nereagovala. Súd prvej inštancie uzavrel,
že zmluvný vzťah strán sporu, založený na základe zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru, spadá

pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Zmluvné strany mali
preprípadodstúpeniaodzmluvyvovšeobecnýchpodmienkach(bodIII.-6.-1.aV.-6.-1.VÚP)dohodnuté,že žalovaná je povinná zaplatiť celú dlžnú sumu spolu s príslušenstvom ku dňu odstúpenia od zmluvy.
Akékoľvek zmluvné dojednanie, ktoré zaväzuje spotrebiteľa i po odstúpení od
zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými nákladmi, akoby k odstúpeniu

nedošlo, je v rozpore s ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia zmluvy o úvere, podľa
ktorých má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, sú
upravené nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka, preto sú pre rozpor s
§ 54 Občianskeho zákonníka neplatné. Prípadné posudzovanie obchodnoprávnej úpravy odstúpenia
od zmluvy je v danej veci neakceptovateľné, pretože pri odstúpení od zmluvy je potrebné

vychádzať z ust. § 48 Občianskeho zákonníka, pričom ide aj o zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy a
použitie obchodnoprávnej úpravy nie je pre žalovanú výhodnejšie. Povinnosťou žalovanej zo
zrušenejúverovejzmluvyjevydaťžalobcovibezdôvodnéobohatenie,ktorépredstavujeto,čoodžalobcu
v skutočnosti dostala, to je úverovú istinu po zohľadnení zaplatených úverových splátok. Na predmetný
vzťah strán sporu, ktorý je občianskoprávnym, spotrebiteľským vzťahom, sa aplikuje premlčacia doba
podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je v prípade vydania bezdôvodného obohatenia dvojročná, plynúca

odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Účinnosť odstúpenia od úverových zmlúv nastala ich doručením žalovanej, odkedy začala
žalobcovi plynúť zákonná, dvojročná subjektívna doba na uplatnenie svojho práva v súdnom konaní.
Odstúpenie zo dňa 11.04.2011 od úverovej zmluvy, uzavretej dňa 15.09.2009, bolo žalovanej doručené
dňa 15.04.2011. Odstúpenie zo dňa 10.05.2011 od úverovej zmluvy zo dňa 28.04.2010 bolo dňa

31.05.2011 žalobcovi vrátené späť ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote. Od uvedených dátumov začala
žalobcovi plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 15.04.2013 a 31.05.2013. Žaloba bola
podaná dňa 15.04.2014, t. j. po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, preto ju súd ako nedôvodnú
zamietol, keď prihliadol na premlčanie nároku žalobcu ex offo v súlade s ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v platnom znení. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 48

ods. 2, § 451 ods. 1, § 457, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., o
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že v

danej veci bolo právo uplatnené v riadnom konaní na rozhodcovskom súde a následne po zabezpečení
exekučného titulu aj v exekučnom konaní, v ktorom žalobca pokračoval až do momentu právoplatného
zastavenia exekúcie uznesením Okresného súdu Prievidza v konaní, sp. zn. 16Er/1761/2013. Ďalej
uviedol, že žalobu na Stály rozhodcovský súd pri komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., so sídlom
Nábrežná 1293, Čadca podal dňa 16.12.2011, ktorý vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom

KRS/313/2011 dňa 06.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.03.2013 a stal sa vykonateľným
dňa 16.02.2013. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku bol dňa 22.04.2013 podaný návrh na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi J., ktorého žiadosť bola zamietnutá uznesením Okresného
súdu Prievidza, č.k. 16Er/1761/2013-17 zo dňa 24.09.2013 a konanie bolo zastavené uznesením
tamojšieho súdu, č.k. 16Er/1761/2013-21 zo dňa 24.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňom 08.11.2013. Vyslovil názor, s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka, že počas konania u
rozhodcovského súdu a počas exekučného konania premlčacia doba spočívala.

3. Žalovaná a N. sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolaní žalobcu došlo k zmene právnej úpravy
sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.), podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach (§
470 ods. 1) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Súčasne však v § 470 ods. 2 CSP uviedol, že zostávajú zachované
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle
týchto ustanovení odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaného odvolania žalobcom, nakoľko
toto bolo podané za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.
z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods.
1, ods. 2 CSP.6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd

prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán
sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli
a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní,

preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani
tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v
zmysle § 387 ods. 2 O.s.p. v napadnutej časti poukazuje.

7. Žalobca v podanom odvolaní vytýkal predovšetkým tú skutočnosť, že súd prvej inštancie v danej veci

neprihliadol na skutočnosť, že počas vedenia rozhodcovského konania a následne exekučného konania
došlo k spočívaniu premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka.

8. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané, a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

9. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza zo dňa 15.05.2013, č.k. 16Er/1761/2013-17, ktoré k
svojmu odvolaniu žalobca priložil, vyplynulo, že žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri
Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., sp. zn. KRS/313/2011 zo dňa 06.02.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12.02.2013 a vykonateľnosť 16.02.2013, bola zamietnutá, nakoľko exekučný súd
zistil, že predložený rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,
z čoho vyplýva absencia právomoci rozhodcu v danej veci konať, a preto nemožno predmetný

rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul. Bez akýchkoľvek pochybností je
predmetný rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci počas rozhodcovského konania
a exekučného konania o nároku žalobcu, ktorý uplatňoval i v tomto súdnom konaní, premlčacia doba v

zmysle § 112 Občianskeho zákonníka plynula, nespočívala. Vedením rozhodcovského konania nemohlo
dôjsť k zastaveniu plynutia premlčacej doby, keď v rozhodcovskom konaní bol zistený nedostatok
právomoci rozhodcu rozhodnúť o nároku žalobcu. Samotné rozhodcovské konanie a exekučné konanie
bolo vedené bez toho, aby žalobca mal k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané
právomocným (príslušným) orgánom. Preto premlčacia doba plynula po celý čas rozhodcovského a

exekučného konania. Námietka žalobcu ohľadne spočívania premlčacej doby nebola dôvodná.

11. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP

tak, že žalovaný a N., ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).