Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/644/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709204174
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:8709204174.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov
Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci žalobcu: A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
N. XXX, D., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Vačokom, so sídlom Vazovova 9/A, Bratislava,
proti žalovaným: I. Q. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, Z., zastúpený advokátskou kanceláriou
Záhoráková & Partners, s.r.o., so sídlom Krasovského 13, Bratislava, II. R. D., nar. X.X.XXXX, bytom

U. XXXX/XX, S., zastúpený advokátom Petrom Janíkom, so sídlom M. R. Štefánika 5, Topoľčany, o
zaplatenie 11.929,41 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, o odvolaniach žalovaných v I. a II.
rade proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 21.6.2012, č.k. 6C/53/2010-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 21.6.2012, č.k. 6C/53/2010-64 v napadnutej
časti p o t v r d z u j e s tým, že uloženú povinnosť majú žalovaní v I. a II. rade spoločne a nerozdielne.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanýmvI.aII.radepovinnosťzaplatiťžalobcovi
X.XXX,XX eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. Konanie v
časti úroku z omeškania z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti zastavil. Žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť na účet súdu súdny poplatok XXX,XX eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách

konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca svoj návrh zo dňa 4.5.2009 zdôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
7T/106/2007 boli žalovaní právoplatne odsúdení pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Trestného
zákona. Žalovaným bolo preukázané, že sa dopustili protiprávneho konania, na základe ktorého

žalobcovi spôsobili priamu škodu vo výške XXX.XXX,- Sk. Trestný súd žalobcu ako poškodeného
odkázal s náhradou tejto škody na samostatné občianskoprávne konanie.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

· rozhodnutím Colného úradu Poprad č. 27/2001 TR zo dňa 11.4.2001 bol žalobca uznaný za
zodpovedného z toho, že uskutočnil do Slovenskej republiky dovoz zahraničného tovaru pre právnickú
osobu VSO NOVA spol. s r.o., Kmeťová 25, Ivanka pri Dunaji, prevádzkareň v Kežmarku, pričom
ako deklarant v režime tranzitu do dňa rozhodnutia nepredložil predmetný tovar colnému orgánu
určenia (Colný úrad Poprad, pobočka Kežmarok) na ukončenie colného režimu tranzitu a na vykonanie
colného dohľadu, čím sa dopustil colného deliktu podľa § 247 v spojení s § 241 písm. e) Colného

zákon, nakoľko nedodržal podmienky, ktoré sú určené na tovar prepustený do režimu s podmienečným
oslobodením od cla (t.j. do režimu tranzitu), za čo mu bola uložená pokuta vo výške X.XXX,- Sk azároveň povinnosť uhradiť štátu náklady spojené s prejednaním colného deliktu vo výške X.XXX,- Sk.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2001;

· rozhodnutím Colného úradu Poprad č. 4591/2001 zo dňa 18.5.2001, Colný úrad Poprad určil výšku
colnéhodlhu,ktorývznikolinýmspôsobomakoprijatímcolnéhovyhlásenianezákonnýmodňatímtovaru:
plastové profily, kovanie pre stavby, gumové tesnenia a kovová výstuž - z pod colného dohľadu, na
sumu XXX.XXX,- Sk. Za dlžníka určil A. E., D. XXX, IČO 17204615, t.j. osobu, ktorá má (mala) plniť
povinnosti, ktoré vyplývajú z colného režimu tranzitu a stanovila žalobcovi povinnosť uhradiť tento colný

dlh do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 7.6.2001;

· rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. 9C/143/2003-58 zo dňa 27.11.2003 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co/93/2004-79 zo dňa 21.6.2005 bola žalobcovi uložená povinnosť
uhradiť Union poisťovni, a.s. Bratislava sumu XXX.XXX,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od

11.8.2001 až do zaplatenia, ako aj trovy konania X.XXX,- Sk a odmenu advokáta v sume XX.XXX,-
Sk. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.8.2005. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva,
že žalobca v roku 2000 prepravil cez hraničný prechod Makov tovar na územie Slovenskej republiky,
ktorý podliehal colným dovozným dávkam. Spoločnosť Boss Trans Slovakia s.r.o. ako hraničný špeditér
vystavila žalobcovi na tento tovar jednotný colný doklad (JCD), na základe ktorého bol tovar prepustený

do režimu tranzit. Súčasťou JCD bola aj zmluva o ručení uzavretá medzi hraničným špeditérom a
žalopbcom,podpisomktorejsažalobcazaviazaldodaťtovarcolniciurčenia5765Kežmarokvstanovenej
lehote, v nezmenenom stave a s neporušenými colnými uzávermi a dokladmi. Pri nesplnení týchto
podmienok sa žalobca zaviazal zaplatiť hraničnému špeditérovi Boss Trans Slovakia s.r.o. clo a ostatné
náklady, ktoré vzniknú jeho konaním a na JCD bol žalobca označený ako hlavný zodpovedný. Žalobca

nesplnilsvojupovinnosťpredložiťtentotovarcolniciurčenia,nazákladečohoColnýúradPopradvymeral
colný dlh XXX.XXX,- Sk a X.XXX,- Sk titulom úrokov za nezaplatený colný dlh a na úhradu týchto platieb
vyzvalhraničnéhošpeditéra,sktorýmUnionpoisťovňaa.s.Bratislavauzavrelapoistnúzmluvuopoistení
zodpovednosti pri zabezpečení colného dlhu č. 196103. Union poisťovňa a.s. na základe tejto poistnej
zmluvy dňa 10.8.2001 zaplatila colný dlh v uplatnenej výške. Na základe toho prešlo právo poisteného

na náhradu škody na Union poisťovňu a.s.;

· rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku č. k. 7T/106/2007 zo dňa 30.4.2008 bol žalovaný v I. rade
uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 3

Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a žalovaný v 2. rade bol uznaný vinným zo spáchania
trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 formou pomoci
podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že odsúdený Q. Q. ako
konateľ spoločnosti VSO NOVA s.r.o. a odsúdený R. D. ako vedúci výroby pobočky tejto spoločnosti
nachádzajúcej sa na ul. Michalskej č. 73 v Kežmarku, potom, ako si spoločnosť VSO NOVA s.r.o.

so sídlom Kmeťova 25, Ivanka pri Dunaji, objednala na základe písomnej objednávky č. 00JV02 zo
dňa 4.10.2000 u súkromného podnikateľa A. E. prepravu tovaru z Českej republiky, a to plastových
profilov a iného materiálu na výrobu plastových okien zo spoločnosti VPO Protivanov a.s., ktoré mali
byť dodané a dopravené do prevádzky VSO NOVA s.r.o. v Kežmarku, prepravca A. E. doviezol svojím
nákladným motorovým vozidlom tovar v hodnote XXX.XXX,- Sk cez pobočku Colného úradu Makov,

kde bol tovar prepustený v režime tranzit do Slovenskej republiky, pričom na základe žiadosti R. D. bol
tento tovar dovezený dňa 7.10.2000 do prevádzky spoločnosti v Kežmarku. Keď A. E. ako prepravca
odmietal bez riadneho colného konania tovar vyložiť, odsúdený R. D. aj napriek tomu, že vedel, ako je
potrebné postupovať v takýchto prípadoch pri preclení tovaru a uvoľnení tovaru z vozidla, po rozhodnutí
vtedajšieho spoločníka a zodpovedného konateľa spoločnosti VSO NOVA s.r.o. predstieral pred A.

E. uskutočnenie colného konania v snahe dostať prepravovaný tovar do dispozície firmy. Za pomoci
doposiaľ nezistenej osoby, oblečenej do rovnošaty colníka predstieral riadne colné konanie, na základe
ktorého prepravca A. E. dovezený tovar vyložil z nákladného motorového vozidla s vedomím, že
colné konanie prebehlo. Všetky potrebné listinné doklady odovzdal na požiadanie R. D., ktorý mu pri
odovzdávaní dokladov sľúbil, že tieto doklady k precleniu odovzdá a zašle konateľovi spoločnosti Q.

Q. do sídla spoločnosti VSO NOVA s.r.o., ktorý po ich prevzatí zabezpečí úhradu cla. Napriek tomu,
že odsúdený Q. Q. doklady prevzal, v skutočnosti nikdy neboli doklady o tovare s neporušenou colnou
uzáverou predložené v určenej lehote príslušnému colnému úradu a clo zo strany spoločnosti VSO
NOVA s.r.o. nebolo uhradené. V dôsledku toho bol prepravca A. E. uznaný vinným zo spáchania colnéhodeliktu, čím mu takto bola spôsobená škoda v sume XXX.XXX,- Sk, ktorú musel zaplatiť ako colný
dlh z dôvodu, že zo strany spoločnosti VSO NOVA s.r.o. clo za dodaný tovar nebolo uhradené. Za to
boli žalovaní v I. a II. rade odsúdení k trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.2008 v spojení
s uznesením Krajského súdu Prešov č. k. 6To/56/08-393;

· žalovaný v II. rade listom zo dňa 3.1.2001 doručil zamestnávateľovi -VSO NOVA spol. s r.o. okamžité
zrušenie pracovného pomeru z dôvodu, že mu zamestnávateľ od novembra 2000 nevyplatil mzdu. Podľa

pracovnej zmluvy žalovaný v II. rade pracoval v spoločnosti VSO NOVA spol. s r.o. od 29.6.1998 ako
technik;

· spoločnosť VSO NOVA spol. s r.o. bola vymazaná ex offo z obchodného registra dňa
7.3.2005 (správne malo byť dňa 10.6.2005 - poznámka odvolacieho súdu). Predmetom činnosti tejto
spoločnosti bola kúpa tovaru, vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok, sprostredkovateľská

činnosť, výroba plástových okien a hliníkových konštrukcií;

· Exekútorský úrad Košice 2, súdny exekútor Ing. Z.. E. Z. vydal dňa 4.6.2007 exekučný príkaz
na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy na základe rozhodnutia Okresného súdu Poprad č.k.
9C/143/2003 zo dňa 27.11.2003 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co/93/2004

zo dňa 21.6.2005 v súlade s poverením na vykonanie exekúcie vydaným Okresným súdom Poprad
č. 5706*015046 zo dňa 20.9.2006 na peňažné plnenie, ktorým bola uložená povinnosť povinnému
A. E. uhradiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému Union poisťovňa, a.s. Bratislava. Prikázal
platiteľovi mzdy povinného TP real, spol. s r.o., Hrabušice na vymoženie pohľadávky XXX.XXX,- Sk, aby
vykonávala odo dňa doručenia zrážky zo mzdy povinného a zrazené sumy nevyplácala povinnému;

· podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 25.10.2006 predstavoval vymáhaný nárok istinu
XXX.XXX,- Sk, 17,6 % úrok z omeškania ročne od 11.8.2001 do zaplatenia k 25.10.2006 v sume
XXX.XXX,- Sk a trovy konania v sume XX.XXX,- Sk. Trovy oprávneného na účelné vymoženie nároku
predstavovali hotové výdavky oprávneného v exekučnom konaní v sume XXX,- Sk a preddavok

na odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume X.XXX,- Sk. Predbežné trovy exekúcie súdneho
exekútora predstavovala odmena exekútora 20 % z výšky vymáhanej pohľadávky v sume XX.XXX,- Sk s
19 % DPH z odmeny exekútora v sume XX.XXX,- Sk a hotové výdavky XX.XXX,- Sk. Spolu pohľadávka
predstavovala sumu XXX.XXX,- Sk. Toto upovedomenie o začatí exekúcie vydal súdny exekútor Ing. Z..
E. Z. a vyzval žalobcu na úhradu predmetnej pohľadávky;

· žalobca listom zo dňa 5.12.2008 vyzval žalovaných v I. a II. rade na úhradu sumy XXX.XXX,XX Sk,
pričom v tejto sume dopočítal podľa upovedomenia o začatí exekúcie sp.zn. Ex 945/06 úrok z omeškania
od 11.8.2001 ku dňu 5.12.2008 a predbežné trovy exekúcie súdneho exekútora v sume XXX.XXX,- Sk;

· podľa vyjadrenia súdneho exekútora JUDr. Ing. E. Z., od povinného A. E. bola vymožená v období od
18.6.2007 do 11.11.2008 zrážkami zo mzdy celkom suma X.XXX,XX eur. Keďže žalobca ako povinný
podal viackrát žiadosť o odklad exekúcie, bolo zamestnávateľovi žalobcu oznámené, aby nevyplatil
zrážky z jeho mzdy až do rozhodnutia o odklade a aby zrážky ukladal na depozite;

· podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobcu - spoločnosti BEPAX s.r.o. Poprad, bola žalobcovi zrazená
zo mzdy na základe exekučného príkazu EX-945/06 vo veci oprávneného Union poisťovňa a.s.
Bratislava suma X.XXX,XX eur v období od decembra 2008 do mája 2012.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 106 ods. 1, 2, §

112 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

5. Námietku premlčania práva, vznesenú žalovaným v II. rade vyhodnotil ako nedôvodnú. Zdôraznil, že
pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody sa vyžaduje
skutočná (preukázaná), a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo

udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu,
ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch tak, aby poškodený mohol svoj nárok
uplatniť na súde. Ďalej vedomosť o tom, kto za ňu zodpovedá (R 38/1975). Žalobca si nárok na náhradu
škody uplatnil do 7.6. 2001, t.j. v čase po rozhodnutí Colného úradu Poprad. Proti rozhodnutiu colnéhoúradu odvolanie nepodal, ale podal trestné oznámenie. Toto trestné oznámenie podal po tom, ako sa
dozvedel o tom, že je colným úradom vyzvaný na zaplatenie sumy XXX.XXX,- Sk (podľa colného spisu
si žalobca prevzal rozhodnutie dňa 22.5.2001). Žalobca si náhradu škody riadne uplatnil v trestnom

konaní práve v tejto výške, o čom svedčí aj samotný trestný rozsudok, v ktorom bol s náhradou škody
v tejto výške odkázaný na občianskoprávne konanie. Beh premlčacej doby sa preto zastavil v súlade
s § 112 OZ, a to až do právoplatného ukončenia trestného konania dňa 7.10.2008. V čase podania
trestného oznámenia nemal žalobca vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Zodpovednou osobou
podľa prešetrovania veci zo strany colného úradu a aj polície, mala byť aj osoba colníka, ktorý sa

zúčastnil predstieraného colného konania. Táto osoba však v trestnom konaní v rámci vyšetrovania
nebola zistená, o čom sa žalobca mohol dozvedieť najskôr z podanej obžaloby v roku 2007. Obžaloba
bola podaná len na žalovaných v I. a II. rade. Návrh na začatie konania podal žalobca dňa 4.5.2009. Z
toho dôvodu nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku žalobcu v dvojročnej premlčacej lehote podľa § 106 OZ.

6. K námietke žalovaných o nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie v spore s tým, že za colný

dlh zodpovedala spoločnosť VSO NOVA spol. s r. o. súd uviedol, že za protiprávne spôsobenú škodu
zodpovedá právnická osoba v prípade, ak škoda bola spôsobená tými, ktorí plnili úlohy právnickej osoby,
a ku škode došlo v rámci plnenia jej úloh. V danom prípade mal súd za to, že pri protiprávnom úkone,
resp. konania, ktorého sa žalovaní dopustili, nešlo o plnenie úloh zamestnancami právnickej osoby, ale
o úmyselné protiprávne konanie dvoch vedúcich pracovníkov spoločnosti (konateľa a vedúceho výroby),

ktoré prebehlo mimo pracovných dní a pracovnej doby tejto spoločnosti za špecifických okolností. Teda
nie priamo pri činnosti, ktorú mala spoločnosť VSO NOVA spol. s r.o. v predmete činnosti. Okrem toho,
ak obvinený ako páchateľ trestného činu, ktorého zákonným znakom je spôsobenie škody na cudzom
majetku, takú škodu skutočne spôsobil, nič nebráni tomu, aby mu pri splnení ďalších podmienok bola
uložená povinnosť na náhradu škody aj napriek tomu, že konal v mene právnickej osoby alebo v jej

zastúpení a vznik škody je výsledkom porušenia zmluvného vzťahu, v ktorom bola táto právnická osoba
a nie sám páchateľ (uznesenie NS ČR zo dňa 14.8.2002, sp. zn. 7Tdo 474/2002). Súd pri vyvodení
priamej zodpovednosti žalovaných za vzniknutú škodu na majetku žalobcu prihliadol aj na skutočnosť,
že spoločnosť VSO NOVA spol. s r.o. bola v roku 2005, t.j. v čase, keď ešte prebiehalo občianskoprávne
konanie a aj trestné konanie proti žalovaným, vymazaná z obchodného registra. Žalobca po ukončení

trestného konania v roku 2008, v rámci ktorého bola preukázaná vina žalovaných v I. a II. rade, už
nemohol uplatniť svoj nárok na náhradu škody prípadne voči tejto spoločnosti. Preto súd posudzoval
zodpovednosť žalovaných podľa § 420 a nasl. OZ a dospel k záveru, že na strane oboch žalovaných
sú dané predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná
súvislosť.

7. Čo sa týka výšky škody, ktorej náhradu súd priznal žalobcovi s tým, že za ňu priamo zodpovedajú
obaja žalovaní, túto mal súd prvej inštancie za dôvodnú celkom v sume X.XXX,XX eur (istina X.XXX,XX
eur - XXX.XXX,- Sk podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu v Poprade č. k. 9C/143/2003-58
zo dňa 27.11.2003 a trovy tohto konania v sume XXX,XX eur). O túto čiastku došlo k zmenšeniu

majetku žalobcu, pretože túto čiastku uhradil priamo exekútorovi a v zostatku mu bola zrazená zo mzdy
zamestnávateľom. Je nesporné, že táto suma bude v konečnom dôsledku uhradená oprávnenému. V
tejtosúvislostisúdzdôraznil,žeakbybolcolnýdlhriadneuhradený,nebolobydošlokpoistnémuplneniu
zo strany Union poisťovne a.s. Bratislava a k regresnému občianskoprávnemu konaniu vedenému pod
sp. zn. 9C/143/2003, vrátane vzniku trov tohto konania. Žalovaným v I. a II. rade preto uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu X.XXX,XX eur.
8. Súd žalobcovi nepriznal náhradu škody súvisiacu s vymožením regresného nároku oprávneného
Unionpoisťovnea.s.vexekučnomkonaní,t.j.vovýškeX.XXX,XXeurstým,žezatútoškoduužžalovaní
v I. a II. rade nezodpovedajú. V prípade, že by žalobca uhradil

čiastku, na ktorú bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/143/2003, tieto trovy
exekúcie by neboli vznikli. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

9. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.8.2012, právnemu zástupcovi
žalovanéhovI.radedňa6.9.2012aprávnemuzástupcovižalovanéhovII.radedňa5.9.2012(doručenky

založené na č.l. 41c spisu).

10. Žalobca odvolanie proti rozsudku nepodal.11. Proti výroku rozsudku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX .
eur, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja žalovaní prostredníctvom svojich právnych
zástupcov.

12. Žalovaný v I. rade v odvolaní uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.1997 vykonával pre spoločnosť VSO NOVA spol. s r.o. pracovnú funkciu
riaditeľa obchodnej kancelárie. Pracovný pomer bol ukončený dňa 30.11.2000. Zároveň bol konateľom
a väčšinovým spoločníkom spoločnosti VSO NOVA spol. s r.o. v období od 15.1.1997 do 29.3.2001.

Na základe objednávky spoločnosti VSO NOVA spol. s r.o. žalobca uskutočnil na územie SR dovoz
zahraničného tovaru, pričom tovar doviezol dňa 6.10.2000. Z dôvodu, že žalobca ako deklarant v režime
tranzitu tovar nepredložil colnému orgánu určenia (t.j. colnému úradu Poprad, pobočka Kežmarok) na
ukončenie colného režimu tranzitu a na vykonanie colného dohľadu, bol rozhodnutím colného úradu
Poprad č.k. 17/2001 TR zo dňa 11.4.2001 uznaný za zodpovedného za porušenie colných predpisov.
Žalobca v rozpore s colnými predpismi tovar odovzdal žalovanému v II. rade bez toho, aby tovar

predložil príslušnému colnému orgánu. Tovar mohol byť preclený aj mimo priestoru colnice, avšak len za
predpokladu, keby žalobca ako colný deklarant požiadal o takéto preclenie colný orgán, čo však žalobca
neurobil. Vykonanie a rozsah colnej kontroly sa písomne potvrdzuje v tranzitnom colnom vyhlásení, čo
sa tiež nestalo. Ukončenie colnej kontroly sa uskutočňuje tranzitným colným prehlásením potvrdeným
odtlačkom pečiatky colného orgánu určenia o dodaní tovaru s uvedením rozsahu vykonania colnej

kontroly. Tranzitné colné vyhlásenie, ako aj jednotnú colnú deklaráciu, ktorú tiež potvrdzuje príslušný
colný orgán, si ponecháva dopravca, teda v danom prípade to mal byť žalobca. Ide o bežný colný postup,
ktorý žalobcovi s ohľadom na jeho odbornú spôsobilosť poskytovať dopravné služby bol známy. Tieto
služby žalobca poskytoval už od roku 1993 až do roku 2004. Žalobca
však podal trestné oznámenie na žalovaného v I. rade z dôvodu, že žalovaný v I. rade mal predstierať

colné konanie prostredníctvom tretej osoby. Žalobca prekvapujúco od údajného colníka nepožadoval
ani tranzitné colné vyhlásenie, ani potvrdenie na jednotnej colnej deklarácie a súhlasil s akýmsi ústnym
neformálnym colným konaním. Na základe trestného oznámenia žalobcu vydal Okresný súd v Kežmarku
trestný rozkaz č. 7T106/07-220 zo dňa 28.11.2007, ktorým žalovaného v I. rade uznal za vinného
zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. K rovnakému

záveru dospel aj Okresný súd v Kežmarku po podaní odporu, a to rozsudkom sp. zn. 7T/106/2007
zo dňa 30.4.2008. Odvolanie žalovaného v I. rade Krajský súd v Prešove zamietol uznesením č.k.
6To/56/2008-343 zo dňa 7.10.2008. Rozhodnutím colného úradu Poprad zo dňa 18.5.2001 bol určený
colný dlh vo výške XXX.XXX,- Sk. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že voči žalobcovi sa začalo správne
konanie vo veci vymerania colného dlhu, ktorý vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia

podľa§198Colnéhozákona.Žalobcasaanivočitomutocolnémurozhodnutiuneodvolal.Keďžežalobca
colný dlh neuhradil, uhradil ho za neho ručiteľ - spoločnosť Boss Trans Slovakia, s.r.o. a za neho
UNIONpoisťovňa,a.s..RozsudkomOkresnéhosúduPopradč.k.9C/143/2003-58bolažalobcoviurčená
povinnosťzaplatiťpoisťovniUNIONsumuXXX.XXX,-Skso17,6%úrokomzomeškaniaod11.8.2001až
do zaplatenia ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Proti rozsudku žalobca podal odvolanie,

ktoré Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 11Co/93/04-79 zo dňa 21.6.2005 zamietol a zaviazal
žalobcu zaplatiť trovy právneho zastúpenia poisťovni UNION. Odvolací súd rovnako ako prvostupňový
súd neprijal argumentáciu žalobcu o predstieraní colného konania žalovanými. V súčasnosti prebieha
exekučné konanie súdnym exekútorom Ing. Mgr. E. Z., Exekútorský úrad Košice pod č. EX 945/06 Bo
z dôvodu, že žalobca nezaplatil dlžné čiastky. S ohľadom na obchodnoprávny vzťah založený medzi

žalobcom a spoločnosťou VSO NOVA spol. s r.o., na základe ktorého žalobca na základe písomnej
objednávky uskutočnil prepravu tovaru za účelom podnikania spoločnosťou VSO NOVA spol. s r.o., má
žalovaný v I. rade za to, že v danom prípade je daná zodpovednosť za škodu právnickou osobou podľa
ustanovenia § 420 ods. 2 OZ, a nie tak ako to uvádza súd prvého stupňa. Škoda, ktorú si žalobca
uplatňuje, predstavuje colný dlh, ktorý vznikol v dôsledku nezaplatenia cla zo strany spoločnosti VSO

NOVA spol. s r.o., t.j. cla za tovar, ktorý pre túto spoločnosť dopravil žalobca. Keďže bol žalovaný v I. rade
trestným súdom uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu pri colnom konaní, je zrejmé, že
išlooprotiprávnekonaniekonateľaspoločnostiVSONOVAspol.sr.o.ariaditeľatejtospoločnostivrámci
pracovnej činnosti. Rovnako ide aj o žalovaného v II. rade, ktorý bol tiež zamestnancom spoločnosti
VSO NOVA spol. s r.o.. Škoda (neuhradené clo) bola spôsobená protiprávnym konaním tými, ktorých

právnická osoba - spoločnosť VSO NOVA spol. s r.o. pri svojej činnosti použila a ku škode došlo pri
činnosti (plnení úloh spoločnosti VSO NOVA spol. s r.o.). V takom prípade za škodu zrejme vzniknutú
žalobcovi zodpovedá spoločnosť VSO NOVA spol. s r.o., pretože ako zamestnávateľ zodpovedá za
škodu, ktorú pri výkone pracovnej činnosti spôsobil jej zamestnanec alebo člen. Z tohto dôvodu pasívnelegitimovaným by v tomto spore mala byť spoločnosť VSO NOVA spol. s r.o., a nie žalovaný v I. rade,
ktorý v mene spoločnosti VSO NOVA spol. s r.o. konal ako jej štatutárny orgán a ako jej zamestnanec.
Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou miery spoluzavinenia žalobcu na vzniku škody, ani s

otázkou skúmania splnenia povinností žalobcu podľa § 415 OZ. Žalovaný v I. rade má za to, že v
dôsledku existencie súdneho konania s poisťovňou UNION, ako aj exekučného konania, táto povinnosť
zo strany žalobcu bola porušená, žalobca bol spôsobilý zabrániť škode, ak by sám neporušil príslušné
colné predpisy. Žalobca ľahkovážnym opomenutím dodržiavať colné predpisy, kedy v rozpore s jeho
odbornou starostlivosťou si nenechal potvrdiť žiadne tranzitné colné vyhlásenie, ani jednotnú colnú

deklaráciu, a podľa jeho vyjadrenia všetky doklady odovzdal žalovanému v II. rade, na spôsobenej škode
jednoznačnespolupôsobil.Natomničnemeníaninázortrestnéhosúdu,žesatammalanachádzaťtretia
osoba vystupujúca ako colník. Pokiaľ by žalobca konal odborne a v súlade s colnými predpismi, potom
by ani takémuto „colníkovi“ bez opečiatkovania a potvrdenia príslušných dokumentov nemohol odovzdať
žiadny tovar ani príjemcovi tovaru. Preto podľa ustanovenia § 441 OZ by mal žalobca preukázanú škodu
v tomto konaní znášať pomerne, prípadne aj sám, keďže škoda bola spôsobená aj jeho zavinením.

Ak by žalobca tovar neodovzdal príjemcovi a postupoval by v súlade s colnými právnymi predpismi, k
žiadnej škode by nedošlo. Žalovaný v I. rade zdôraznil, že on osobne nebol vôbec prítomný pri preberaní
tovaru, a ani žiadne pokyny na ich prevzatie žiadnej osobe nedával. Napriek existencii predmetného
trestného rozsudku, doposiaľ sa necíti vinný zo spáchania žiadneho trestného činu. Navrhol preto
odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v plnom rozsahu

zamietne, prípade prizná žalobcovi len takú náhradu škody s prihliadnutím na mieru spoluzavinenia
žalobcu na vzniku škody, alebo rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec vráti na ďalšie konanie z
dôvodu nesprávneho posúdenia veci súdom prvého stupňa.

13. Žalovaný v II. rade vo svojom odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný

a neodôvodnený. Nesúhlasí s odôvodnením súdu, ktoré sa týka vznesenej námietky premlčania so
zdôraznením, že už v čase podania trestného oznámenia mal žalobca vedomosť kto za škodu v
predmetnej záležitosti zodpovedá. Žalovaný v II. rade taktiež namieta pasívnu legitimáciu v spore,
pretože v danom prípade on ako zamestnanec právnickej osoby vykonával v danom prípade úlohy, ktoré
mu boli spoločnosťou zadané. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok

zmenil.

14. K odvolaniam žalovaných sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Poukázal na to, že Okresný súd v Kežmarku v konaní vedenom pod sp. zn. 7T/106/2007 rozhodol dňa
30.4.2008 tak, že obžalovaný Q. Q. (žalovaný v I. rade) a obžalovaný R. D. (žalovaný v II. rade) sú vinní

zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1,3 Trestného zákona, pričom týmto trestným
činom bola žalobcovi spôsobená škoda. Okresný súd Kežmarok zároveň odkázal poškodeného A. E.
(žalobcu) s jeho nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Na základe uvedeného podal
žalobca návrh, ohľadom ktorého je vedené predmetné konanie. Zdôraznil, že civilný súd je v takomto
konaní viazaný záverom súdu v trestnom konaní, že žalovaní konaním majúcim znaky trestného činu

spôsobili žalobcovi škodu, o ktorej výške rozhodol Okresný súd Malacky ako prvostupňový súd. Žalobca
preto považuje podané odvolania za nedôvodné. Na skutočnosti, či žalovaní svojim konaním spôsobili
žalobcovi škodu nič nemení to, či by v dôsledku amnestie mohlo dôjsť k zániku trestnosti ich konania. Ak
aj na základe amnestie nebude považované konanie žalovaných za trestné, aj naďalej je preukázané
v zmysle právoplatného rozsudku vydaného v trestnom konaní, že sa dopustili skutku, za ktorý boli

odsúdení, a že týmto skutkom spôsobili žalobcovi škodu. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

15. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému v I. rade dňa 23.9.2016 a žalovanému v II. rade dňa
17.9.2016 (č.l. 96 spisu).

16. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Vzhľadom k tomu, že odvolania boli podané pred 1.7.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), Krajský súd v Bratislave akosúd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP a odvolania
žalovaných prejednal na odvolacom pojednávaní konanom dňa 25.10.2016. Odvolacie pojednávanie
sa uskutočnilo v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného v II. rade, ktorý svoju neprítomnosť

písomne ospravedlnil z vážnych rodinných dôvodov podaním zo dňa 21.9.2016. Súčasne ospravedlnil
aj neprítomnosť žalovaného v II. rade. Odročenie pojednávania nežiadali, súhlasili, aby odvolací súd
prejednal vec v ich neprítomnosti.

18. Na odvolacom pojednávaní právny zástupca žalovaného v I. rade zotrval na podanom odvolaní a

zopakoval hlavné odvolacie námietky. Uviedol, že v priebehu konania na súde prvej inštancie sa pripojili
k námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného v II. rade, ktorú tento namietol aj v odvolaní,
a preto sa vzťahuje aj na žalovaného v I. rade. Námietky premlčania sa pridržiavajú aj v odvolacom
konaní. Pokiaľ ide o počítanie premlčacej doby, vychádzajú z toho, že žalobca sa dozvedel o výške
škody právoplatnosťou rozhodnutia Colného úradu Poprad dňa 7.6.2001. Podľa ich názoru podaním
trestného oznámenia nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty, pretože toto nebol úkon spôsobilý

na prerušenie tejto lehoty. Trvajú aj na tom, že žalobca je minimálne spoluzodpovedný za vznik colného
dlhu tým, že si nesplnil svoje povinnosti pri preclievaní tovaru. Pokiaľ ide o spornú istinu vo výške
X.XXX,XX eur, ktorú okresný súd priznal žalobcovi, z tejto colný dlh predstavuje len sumu X.XXX,XX
eur. Zvyšok XXX,- eur nemal byť žalobcovi priznaný titulom náhrady škody. Žalobca pochybil, pretože
ak mal byť tovar preclený pri vykládke, mohlo to byť len za prítomnosti colníka, ktorý mal potvrdiť JCD a

z tohto potvrdenia by bolo hneď zistiteľné, ktorý colník pri vykládke bol. Žalobca mal na tomto trvať, ale
túto povinnosť si nesplnil. Je zjavné, že žalobca neovládal colné predpisy. Ak by bol trval na tom, že na
vozidlo bude daná colná plomba až do úhrady colného dlhu, žiadna škoda by nevznikla. Preto si myslí,
že žalobca by mal zodpovedať za vznik škody až vo výške 100 %.

19. Zástupca žalobcu pred odvolacím súdom uviedol, že s námietkou premlčania sa okresný súd
správne vysporiadal. K odvolacej námietke, že žalobca by mal byť spoluzodpovedný za vznik škody,
poukázal na trestný rozsudok a skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní nepovažovali žalobcu
za spolupáchateľa. Zdôraznil, že v trestnom konaní bol žalobca v rámci adhézneho konania vo vzťahu
k odsúdeným odkázaný s náhradou škody na civilné konanie. O tom, kto mu spôsobil škodu sa žalobca

mohol dozvedieť až právoplatnosťou rozhodnutia v trestnom konaní, kedy bolo jasné, kto za škodu
zodpovedá.

20. Žalobca vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že bol požiadaný zamestnancom firmy
VSO NOVA spol. s r.o. pánom N., či by nemohol tovar doviesť priamo do firmy v sobotu, s čím on súhlasil

za podmienky, že to bude v prítomnosti colníka. Keď prišiel do firmy, colník sa tam nachádzal, prezeral
si všetky colné doklady. Pri vykladaní tovaru mu bolo povedané, že JCD bude odovzdané v Bratislave,
colné doklady budú riadne potvrdené v Bratislave a potvrdenie a ústrižok bude poslaný na vyťažovacie
stredisko. Jemu potvrdili STAzku. Tým to žalobca považoval za vybavené. Bolo bežnou vecou, že keď
doviezol tovar do nejakej firmy, on ho vyložil, dal si potvrdiť STAzku, a kópiu a preclenie zabezpečila

samotná firma. Od vyloženia tovaru mal byť colný dlh zaplatený do 14 dní. Jemu po tejto lehote volali z
vyťažovacieho strediska, ktorý mu zabezpečuje prácu, že dlh zaplatený nebol. Spolu s colným úradom,
a aj on osobne, sa snažili kontaktovať zástupcov firmy a boli vo firme aj osobne, ale firma bola zamknutá
a nedalo sa s nimi skontaktovať. Taktiež kontaktoval zamestnanca pána N., ktorý mu k tomu nevedel nič
povedať. Následne to riešil cez vyťažovacie stredisko a aj cez svoju právničku v Poprade. Musel zmeniť

aj zamestnanie, lebo po začatí exekúcie, keďže nebol uhradený colný dlh, nechceli ho púšťať s tovarom
cez hranice. Preto sa rozhodol podať vo veci trestné oznámenie. Odvolanie proti rozhodnutiu colného
úradu nepodal, lebo v čase kedy mu bolo doručené, tomu nerozumel a navyše bol pracovne vyťažený.

21. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní napadnutého

rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol po
skutkovej aj právnej stránke vo veci správne. Nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, lebo odvolacia námietka žalovaných o nesprávnom právnom posúdení veci nie je
dôvodná.

22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávneho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v prejednávanom prípade nedošlo.

23. Odvolacie námietky žalovaných možno rozdeliť do viacerých skupín. Prvou bola námietka
nesprávneho posúdenia veci týkajúca sa námietky premlčania, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako
nedôvodnú.

24. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa najneskoršie právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, kedy

došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného

orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

25. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o vzniknutej škode
(nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej

ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby
poškodenýmoholsvojnároknanáhraduškodyuplatniťajnasúde;okamihvznikuškody,resp.vedomosť
poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym
konaním; b) o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o

škode.

26. Ustanovenie § 112 OZ upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej
dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Za
uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba považovať úkon oprávneného

smerujúci k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného práva. Právo na náhradu škody sa v
občianskoprávnom konaní uplatňuje žalobou (v trestnom konaní uplatnením nároku poškodeného v tzv.
adhéznom konaní).
27. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba vychádzať z
preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, teda kedy nadobudol vedomosť

o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej
dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený
svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a
existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy
poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za

škodu zodpovedná (R 38/75). Ak poškodený riadne a včas v (v priebehu premlčacej doby) uplatní svoje
právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom konaní, a v konaní riadne pokračuje,
premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (R 29/1985). Ak nedošlo v
trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený
možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej

beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako poškodený upovedomený, až do jeho
úplného vyčerpania. (Rc 31/74).

28. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, žalobca ako poškodený si nárok
na náhradu škody spôsobenej trestným činom uplatnil v adhéznom konaní.

29. Vychádzajúc z výroku a odôvodnenia rozsudku Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. 7T/106/2007
zo dňa 30.4.2008, ktorým bol žalobca ako poškodená strana podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku
odkázaný s jeho nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie, pretože dokazovanie ovýške škody by presahovalo rámec trestného stíhania, má odvolací súd za to, že žalobca svoje právo
na náhradu škody spôsobenej trestným činom uplatnil v adhéznom konaní riadne a včas (v priebehu
premlčacej doby). Uvedeným výrokom totižto trestný súd deklaroval, že žalobca právo na náhradu škody

uplatnil v adhéznom konaní riadne a včas. V opačnom prípade by takýto výrok nebol v rozsudku vy-
slovený, pretože tzv. adhézne konanie by vôbec neprichádzalo do úvahy. Premlčacia doba vo vzťahu k
vedomosti poškodeného (žalobcu) o škode v priebehu trestného konania neplynula (§ 112 OZ) a zača-
la opätovne plynúť až po právoplatnosti uvedeného výroku (dňa 7.10.2008).

30. Aj keď sa žalobca o výške škody dozvedel z rozhodnutia Colného úradu Poprad č. 4591/2001 zo
dňa 18.5.2001, ktorým Colný úrad Poprad určil výšku colného dlhu sumou XXX.XXX,- Sk a za dlžníka
určil žalobcu; a z rozsudku Okresného súdu v Poprade č. k. 9C/143/2003-58 zo dňa 27.11.2003 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co/93/2004-79 zo dňa 21.6.2005, ktorým mu
bola uložená povinnosť uhradiť Union poisťovni, a.s. Bratislava sumu XXX.XXX,- Sk so 17,6 % úrokom
z omeškania od 11.8.2001 až do zaplatenia, ako aj trovy konania X.XXX,- Sk a odmenu advokáta v

sume XX.XXX,- Sk, o osobe škodcu nadobudol jednoznačnú vedomosť až z trestného rozsudku, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.2008.

31. Žalobca žalobu v občianskom súdnom konaní o náhradu škody podal dňa 4.5.2009, t.j.
vdeň,kedyjehoprávonanáhraduškodypremlčanébyťnemohlo.Žalobupodalvčas,lebojupodalnielen

v objektívnej lehote 10 rokov (k trestnému činu podvodu, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda došlo
dňa 7.10.2000), ale aj v subjektívnej dvojročnej lehote, ktorá mu začala plynúť odo dňa právoplatnosti
trestného rozsudku, ktorým boli žalovaní uznaní za vinných zo spáchania trestného činu podvodu.
32. Neobstojí ani námietka o nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k námietke o nedostatku
pasívnej legitimácie obidvoch žalovaných. Žalovaní sa bránili tým, že ako pracovníci spoločnosti VSO

NOVA spol. s r.o. konali pri plnení pracovných úloh tejto spoločnosti, a preto je daná zodpovednosť za
škodu právnickou osobou podľa § 420 ods. 2 OZ, a nie ich zodpovednosť ako fyzických osôb. S touto
námietkou sa podrobne zaoberal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a s jeho odôvodnením sa
stotožňuje aj odvolací súd. K tomu odvolací súd už len dodáva, že v konaní obidvoch žalovaných nešlo
o plnenie pracovných úloh, ale o úmyselný trestný čin podvodu, za ktorý boli právoplatne odsúdení.

Takýmto konaním žalovaných preto za škodu zodpovedajú sami ako fyzické osoby.

33. Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení vo vzťahu k
spoluzodpovednosti žalobcu na vzniku škody. Odvolací súd poukazuje na to, že v tomto konaní sú súdy
viazané v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. (teraz § 193 CSP) právoplatným trestným rozsudkom v tom, že

bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Ako vyplýva z uvedeného rozsudku, žalobca bol obeťou
podvodného konania. Hoci bez riadneho colného konania odmietal tovar vyložiť v prevádzke spoločnosti
VSO NOVA spol. s r.o. v Kežmarku,
žalovaný v II. rade, napriek tomu, že vedel, ako je potrebné postupovať v takýchto prípadoch pri preclení
tovaru a uvoľnení tovaru z vozidla, po rozhodnutí vtedajšieho spoločníka a zodpovedného konateľa

spoločnosti (žalovaného v I. rade) predstieral pred A. E. (žalobcom) uskutočnenie riadneho colného
konania za pomoci osoby oblečenej do rovnošaty colníka.

34. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno o tom, že podvodné konanie žalovaných malo dopad
na jeho majetkovú sféru. Vznik škody a skutočnú výšku tvrdenej škody riadne preukázal relevantnými

dôkazmi. Rovnako preukázal, že ku vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
žalovaných.

35. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu vecne správne, a preto odvolací súd rozsudok v
napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

36. Pretože žalobca si svojou žalobou uplatnil náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená viacerými
škodcami (oboma žalovanými), pričom v konaní bolo preukázané, že je daná príčinná súvislosť medzi
konaním každého zo škodcov a škodlivým následkom na strane žalobcu, za ktorý požaduje náhradu,
odvolací súd považoval za potrebné na zdôraznenie spoločnej zodpovednosti žalovaných v zmysle §

438 ods. 1 OZ doplniť výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že uloženú povinnosť majú žalovaní v
1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.37. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p., a preto o nároku a výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
- dovolací návrh (§ 428 CSP).