Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 20, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/517/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215215815
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215215815.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska

5, Bratislava, IČO: 35724803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanej : Y. P., F. Q., A.. XX.X.XXXX, S. W. W. A.. XX/X, O.H., o
zaplatenie 642,49 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 642,49 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 564,29 Eur od 29.9.2012 do zaplatenia a zo sumy 78,20 Eur od 21.10.2012 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 25.8.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie 642,49

Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 564,29 Eur od 29.9.2012 do zaplatenia, zo
sumy 78,20 Eur od 21.10.2012 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku
38,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 119,74 Eur. V žalobe uviedol, že pohľadávku voči žalovanej
nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.5.2014 od postupcu ZSE Energia a.s., ktorý
poskytol žalovanej dodávky elektriny v zmysle ustanovení Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v
znení neskorších právnych predpisov a podľa ustanovení Nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z., ktorým
sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení neskorších predpisov. Postupca

vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté dodávky elektriny v súlade s platným Cenníkom. Vystavil pre
ňu vyúčtovacie faktúry na sumu 564,29 Eur splatnú 28.9.2012 a na sumu 78,20 Eur splatnú 20.10.2012.
Žalovaná si svoju povinnosť uhradiť cenu za poskytnuté dodávky elektriny nesplnila, dlžné čiastky
neuhradila, čím sa dostala do omeškania a preto v zmysle § 517ods. 2 Občianskeho zákonníka si
požaduje od nej aj úroky z omeškania. Nakoľko žalobca súdu nepredložil Zmluvu o dodávke elektriny
uzatvorenej so žalovanou, na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 23.3.2016 poukázal na ustanovenie §
79 OSP, v zmysle ktorého nie je účastník konania povinný vec právne kvalifikovať a zároveň ani súd nie

je viazaný uvedenou právnou kvalifikáciou. Na základe uvedeného môže v danom prípade posúdiť jeho
nárok ako nárok na náhradu škody spôsobenú neoprávneným odberom. Osobitne poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.6.2010 vo veci 6Co/259/09 s tým, že ak súd má za to, že výška
nároku nie je dôvodná z titulu zmluvy, tak je dôvodná aspoň sčasti podľa Zákona o energetike, podľa
ktorého pokiaľ nie je možné zistiť skutočnú výšku odobraného plynu, postupuje sa podľa ustanovení,
ktoré odkazujú na obvyklosť, teda vlastne platia zásady, ktoré sú bežné, známe v súkromnoprávnych
kódexoch, teda pokiaľ nie je možné zistiť výšku, postupuje sa podľa obvyklostí. V danom prípade je

dokonca obvyklosť ľahko vypočítateľná, nakoľko v zmysle vyhlášky existujú presné pravidlá ako k sume
dospieť. Toto podanie žalobcu súd považoval za zmenu právneho dôvodu uplatneného nároku.2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil písomne a žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Konanie a termín pojednávania
bolo žalovanej oznámené zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Pojednávania sa

nezúčastnila, svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepodala písomné vyjadrenie k žalobe.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Všeobecnými obchodnými podmienkami dodávky elektriny pre
odberateľov elektriny v domácnosti spoločnosti ZSE Energia a.s., Cenníkom pre domácnosti, faktúrami
ZSE Energia a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2014, Prílohou k tejto zmluve,

pokusom o zmier z 22.7.2015. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

4/ ZSE Energia a.s. v postavení dodávateľa elektriny fakturoval žalovanej nedoplatok za odber elektriny
v sume 564,29 Eur s dátumom splatnosti 28.9.2012 a v sume 78,20 Eur splatnú 20.10.2012. Výška
uvedeného nedoplatku bola preukázaná vyúčtovaním za odber elektriny, resp. faktúrami dodávateľa.
Dôkaz o tom, že by žalovaná faktúry uhradila, súdu predložený nebol. Túto pohľadávku žalobca

nadobudol od postupcu ZSE Energia a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2014, čím
vstúpil do práv postupcu a nadobudol postavenie aktívne legitimovanej strany v konaní.

5/ Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

6/ Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili
podľa Zákona 656/2004 Z.z. o energetike zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosť, na základe ktorej
žalovaná bola oprávnená odoberať od ZSE Energia, a.s. elektrinu a na základe ktorej dodávateľ jej
fakturoval za dodanú službu. Z uvedeného dôvodu právny nárok žalobcu posúdil ako náhradu škody

spôsobenú neoprávneným odberom elektriny.

7/Podľa§46ods.1Zákonač.251/2012Z.z.oenergetikevzneníúčinnomdo31.12.2012neoprávneným
odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii

elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré

nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo

neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

8/ Podľa § 46 ods.2 citovaného zákona pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. i).

9/ Podľa § 1 ods.1 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny pôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny

škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby
elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov
súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška
škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je v prípadeneoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife; v ďalších prípadoch
neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania
neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.

10/ Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 154/2005 Z.z. celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného
odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len
"denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny
trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber

elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní
kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo
od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny
uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.

11/ Podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné

elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami
nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že menovité výkony
všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia
počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia; na výpočet sa použije hodnota účinníka

rovnajúca sa jednej; za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického
príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet
menovitých výkonov všetkých transformátorov; za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje hodnota
nula kW.

12/Podľa§1ods.4,5citovanejvyhláškydennáspotrebaprineoprávnenomodbereelektriny,akodberné
elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta
tak, že ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov
všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná
doba využitia dlhšia; na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom

pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba
využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku
sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz; ak sa menovitý
príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré
je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené. Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so

zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

13/ Nakoľko žalobca právny dôvod uplatneného nároku podaním zo dňa 23.3.2016 zmenil na náhradu
škody a skutočný odber elektriny bol meraný cez elektromer, súd mal preukázané, že protiprávnym
konaním žalovanej vznikla právnemu predchodcovi žalobcu škoda vo výške 642,49 Eur. Právny nárok

uplatnený v tomto konaní je teda opodstatnený, preto súd s poukazom na vyššie citované zákonné
ustanovenia žalobe vyhovel.

14/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

15/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.7.2012
do 7.5.2013 bola 0,75%).17/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB. Faktúry dodávateľa boli splatné dňa 28.9.2012 a 21.10.2012. Nakoľko ich v

lehote platnosti žalovaná neuhradila, od nasledujúceho dňa po ich splatnosti sa dostala do omeškania
s plnením peňažného dlhu, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 564,29 Eur od 29.9.2012 a zo sumy 78,20 Eur od 21.10.2012.

18/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19/ Toto ustanovenie CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný
úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady
trov konania podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len
náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

20/ Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods.
1 CSP v rozsahu 100% s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samotným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný

titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).