Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Júlia Henteková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/139/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226446
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213226446.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Provident Financial s.r.o., IČO: 35805731, so Mlynské
nivy 49, Bratislava 2, v konaní zastúpený Mgr. Martinom Ťupekom, advokátom so sídlom Palisády
29/A, Bratislava, proti žalovanému : D. O., A..XX.X.XXXX, S. W. O., o zaplatenie 796,16 Eur istiny s
príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 436,67 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u je .
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 20.11.2013 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie
796,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,50% ročne od 14.1.2009 do zaplatenia a trovami
konania. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Komárno trestným rozkazom č. 2T/125/2008 zo dňa
14.1.2009 uznal žalovaného vinného z prečinu úverového podvodu, za čo ho odsúdil na trest odňatia
slobody v trvaní 1 roka. Jeho ako poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie. V trestnom konaní bolo preukázané, že uzatvoril so žalovaným dňa 24.l.2007 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 497,90
Eur. Zmluva bola uzatvorená na základe falošného potvrdenia o príjmoch žalovaného predloženého
dlžníkom, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 857,39 Eur. Úver spolu s nákladmi spotrebiteľa v
celkovej výške 857,39 Eur bol žalovaný povinný splatiť v 42 týždenných splátkach po 20,41 Eur, čo však
neplnil. Celková čiastka, ktorú bol povinný zaplatiť na základe Zmluvy činila 857,40 Eur (25.830,-Sk).
Podľa prehľadu splácania na úvere zaplatil 61,24 Eur, čiže dlhuje mu sumou 796,16 Eur z ktorej sumy
žiada zaplatiť aj zákonné úroky z omeškania.
2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti žalovaného, ktorému konanie a termín pojednávania
boli oznámené zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Písomné vyjadrenie k žalobe
nepodal, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho
dôvodu ani sa nevyjadril k čiastočnému späťvzatiu žaloby, ku ktorému došlo na pojednávaní konanom
28.11.2016. Právny zástupca žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je ťažko zastihnuteľný a
nie je predpoklad, že pri vymáhaní dlžoby bude žalobca skutočne úspešný, žalobu čiastočne vzal späť
a navrhol, aby súd priznal žalobcovi len istinu úveru vo výške 497,90 Eur zníženú o sumu splatených
splátok vo výške 61,24 Eur, t.j. sumu 436,67Eur bezúročne.
3/ Podľa § 145 ods. 1-3 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.4/ Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaný je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.
5/ Čiastočné späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 359,49 Eur a
o úroky z omeškania vo výške 10,50% zo sumy 796,16 Eur od 14.1.2009 do zaplatenia zastavil.
6/ Súd vykonal vo veci dokazovanie trestným rozkazom Okresného súdu Komárno 2T/125/2008 zo
dňa 14.1.2009, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretej stranami sporu dňa 24.1.2007 a prehľadom
splácania úveru. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7/ Strany sporu uzatvorili dňa 24.1.2007 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 15.000,-Sk (497,91 Eur), ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť 42
týždennými splátkami po 615,-Sk (20,41 Eur). Túto svoju povinnosť si riadne neplnil. Z prehľadu
splácania úveru predloženého žalobcom vyplýva, že na úvere zaplatil dvomi splátkami 61,24 Eur, a to
v máji 2007 sumu 40,83 Eur a v júli 2007 20,41 Eur. Trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp.
zn. 2T/125/2008-108 zo dňa 14.1.2009 žalovaný bol uznaný za vinného zo skutku, že dňa 24.1.2007
tvrdiac že je zamestnaný Q. A. O. s mesačným príjmom 13.000,-Sk, ktorá informácia bola nepravdivá,
na základe falošného potvrdenia o jeho príjme v tejto firme, uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXX, ktorou vylákal od spoločnosti Profident Financial s.r.o. Bratislava úver vo výške 497,90 Eur ,
ktorý sa spolu s príslušenstvom zaviazal uhrádzať v 42 týždenných splátkach po 615,-Sk, čo však nemal
úmysle urobiť, bol bez pracovného pomeru. Úver riadne nesplácal, čím pre Provident Financial s.r.o.
Bratislava spôsobil škodu vo výške 857,39 Eur (25.830,-Sk). Týmto konaním spáchal pokračovací prečin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr.zák. za ktorý bol uvedeným trestným rozkazom odsúdený.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 22.10.2009.
8/ Podľa § 440 ods. l Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
9/ Podľa § 442 ods.1,3,4 Občianskeho zákonníka (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch ; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. (4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným
trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu
škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa
ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie
je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
10/ Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia zákona
sú :
a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie.
11/ Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom t..j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva
zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov.
Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom. Medzi protiprávnym úkonom
a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť
vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Všetky tieto tri zákonné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel od zavinenia, ktorý má charakter
subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť
úmyselné alebo nedbanlivostné. V danom prípade vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že
konaním žalovaného bola spôsobená škoda žalobcovi v sume 436,67 Eur, ktorá predstavuje rozdielmedzi výškou poskytnutého úveru 497,91 Eur a úhradou žalovaného 61,24 Eur. Škoda bola spôsobená
úmyselným protiprávnym konaním a bola uplatnená žalobou podanou súdu dňa 20.11.2013, teda
zákonnej10ročnejpremlčacejdobe,ktorážalobcoviplynulaod25.1.2007.Súdmalpreukázanévšetky4
atribúty zodpovednosti za škodu, preto žalobe s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho
zákonníka vyhovel.
12/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu
vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
13/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
14/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale
o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých
výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,
t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z
procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 54,85%-
ný úspech, žalovaný 45,15%-ný. To znamená, že žalobca nedosiahol 10%-ný pomerný úspech (54,85%-
45,15% = 9,70%), preto žiadnemu zo strán súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde písomne vo 2 vyhotoveniach /Okresný
súd Komárno, Pohraničná č. 6, 945 35 Komárno/.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.