Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206761
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814206761.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843, proti odporcovi: D. R., narodený
XX.XX.XXXX, bytom J.M. XXX/X, Prievidza o zaplatenie 747,78 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom z 01.04.2014, doručeným súdu dňa 14.04.2014 domáhal proti odporcovi
zaplatenia 747,78 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 745,79 EUR od

28.06.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že odporca dňa 03.09.2004 uzatvoril
s právnym predchodcom navrhovateľa ( Slovenskou sporiteľňou a.s. ďalej len SLSP, a.s.) zmluvu
č. 372094538, na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcovi peňažné prostriedky.
Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Navrhovateľ zastáva názor, že zmluva
obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507
Obchodného zákonníka a zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka navrhovateľa
ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 851,25 EUR a pozostávala z istiny 745,79 EUR,

riadneho úroku 1,99 EUR , úroku z omeškania 102,97 EUR a ostatného príslušenstva 0,50 EUR ,
ktorú sumu spolu s úrokom z omeškania 102,97 EUR si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.
Navrhovateľ si tiež uplatňuje v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania počnúc
dňom 28.06.2013, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Odporca odo dňa
postúpenia pohľadávky ku dňu podania žalobného návrhu uhradil sumu 0,- EUR.

Súd vydal dňa 11.06.2014 platobný rozkaz č.k. 5Ro/109/2014 - 28 proti ktorému podal odporca

v zákonnej lehote odpor, v ktorom nesúhlasil v rozhodnutím súdu, uviedol, že dňa 24.01.2011
osobne požiadal Slovenskú sporiteľňu a.s. o odklad splátok pre stratu zamestnania, jeho žiadosť bola
zamietnutá. Následne na základe mandátnej zmluvy z 12.07.2011 zamestnanci spoločnosti Transcom
Worldwide Slowakia , s.r.o. ako mandatára osobne navštívili odporcu, dňa 21.10.2011 banka zaslala
odporcovi Oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti pre pohľadávku kontokorentného úveru. Dňa
25.10.2010 bola odporcovi doručená výzva k okamžitej úhrade od Transcom Worldwide Slowakia ,
s.r.o.. Dňa 09.07.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila postúpenie predmetnej pohľadávky podľa

§ 526 zák.č. 40/1964 Zb. na základe zmluvy o postúpení spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.., na
čo bolo Slovenskej sporiteľni a.s. oznámené odporovanie postúpenia pohľadávky podľa § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka.Podaním z 23.09.2014, doručeným súdu dňa 26.09.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane
odporcu Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpené JUDr. Bohdanom

Jakubisom.

Podaním z 27.05.2015, doručeným súdu dňa 01.06.2015 vzniesol navrhovateľ námietku neprípustnosti
vedľajšieho účastníka do konania.

Podaním z 03.07.2015 súd nepripustil vedľajšie účastníctvo na strave odporcu, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.08.2015.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 28.07.2014 k odporu uviedol, že odporca
v odpore neuviedol skutočnosti ani nepredložil dôkazy , ktoré by spochybňovali nárok navrhovateľa na
zaplatenie dlžnej sumy. V podaní z 26.05.2015na výzvu súdu navrhovateľ oznámil, že Odstúpenie od

zmluvy právny predchodca ( Slovenská sporiteľňa, a.s. ) zasielal obyčajnou listovou zásielkou a v
zmysle bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomností poštou sa zásielka
považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní.
Slovenskásporiteľňa,a.s.voznámeníz15.10.2015súduoznámila,ževzmyslebodu10.3 Všeobecných
obchodných podmienok platných ku dňu 16,08,2011 sa Odstúpenie od zmluvy považuje za doručené

odporcovi ku dňu 19.08.2011.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej ako O.s.p.) na prejednanie veci samej nie je
potrebnénariaďovaťpojednávanie,aktoniejevrozporespožiadavkouverejnéhozáujmuaakmožnovo
veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo

veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a to najmä so Zmluvou o kontokorentnom
úvere, Dodatku č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere, Odstúpením od zmluvy, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, oznámením SLSP, a.s. o postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení
pohľadávok, prílohou č.1, pokusom o zmier, vstupom vedľajšieho účastníka do konania - oznámením,

písomnými vyjadreniami navrhovateľa, oznámením SLSP, a.s. k žiadosti súdu, Zostavou prehľadu
transakcií úveru, výzvou SLSP, a.s., písomnými vyjadreniami odporcu a ďalšími listinami založenými v
spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :

Dňa 03.09.2004 medzi právnym predchodcom navrhovateľa Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom

a odporcom ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere č. 0372094538. Na základe
uvedenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 331,94 EUR
( 10.000,- Sk). Úroková sadzba úveru bola dohodnutá ako premenlivá vo výške 11,85 % ročne, s
konečnou splatnosťou úveru k 02.09.2005. Dňa 05.01.2005 bol uzavretý Dodatok č. 1 k Zmluve o
kontokorentnom úvere medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, ktorým sa zmenila

výška úverového rámca na 20.000,- Sk a úroková sadzba na 11,85 % ročne. V súlade s čl. III. Bod
1/ Zmluvy o kontokorentnom úvere sa doba trvania zmluvy predlžovala o 1 roka nakoľko odporca
neoznámil veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo
predlženej),že nemá záujem o predlženie doby trvania zmluvy.

Listom zo dňa 16.08.2011 označeným ako Odstúpenie od zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila
odporcovi, že s účinnosťou ku dňubdoručenia tohto oznámenia odstupuje od predmetnej zmluvy,
pričom od tohto dňa jej už neposkytuje povolené prečerpanie a peňažný ústav vyhlasuje aj týmtodňom mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie
pohľadávky v lehote 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

Listom zo dňa 09.07.2013 označeným ako Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zák.č.
40/1964 Zb. oznámila SLSP, a.s. že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.06.2013 postúpila
pohľadávku vo výške 851,25 EUR na navrhovateľa.

Dňa 20.03.2014 právny zástupca navrhovateľa vyzval odporcu na zaplatenie pohľadávky pričom ho aj
poučilo možnosti súdneho konania v prípade jej nečinnosti. Odporca ani na túto výzvu nereagoval a to
ani čiastočnou úhradou pohľadávky, preto podal navrhovateľ návrh na súd a žiada aby zaviazal odporcu
na úhradu žalovanej pohľadávky a na náhradu trov konania.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd žalobný návrh zamietol z týchto dôvodov:

Z obsahu uzatvorenej zmluvy o úvere vyplýva, že bola uzatvorená podľa §479 a nasl. Obchodného
zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky. Predmetnú zmluvu o kontokorentnom úvere , ktorú uzavreli právny predchodca
navrhovateľa a odporca treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko bola uzatvorená s odporcom
ako fyzickou osobou a bankou, ktorej predmetom podnikania bolo poskytovanie finančných prostriedkov
a preto sa právny vzťah založený úverovou zmluvou spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a zákonom č. 258/2001 Z. z.o spotrebiteľských úveroch, a aj ďalšími predpismi o ochrane spotrebiteľa

(napr. Smernica Rady č. 93/13/EHS). Súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, o prednostnom
použití ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o úver ako
absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, nakoľko by to znamenalo spochybnenie režimu
ochrany spotrebiteľa upraveného v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. Ustanovenie § 52 ods.

2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou, teda
aj na právny vzťah založený predmetnou zmluvou o kontokorentnom úvere.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka platného v čase do odstúpenia od zmluvy
( 16.08.2011),spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa čl. 7.6.1. Zmluvy banka je oprávnená vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť, Účinnosť výpovede
Banky nastane okamžite, bez výpovednej doby, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy

o úvere nezaniká záväzok Klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od
zmluvy o úvere nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi Bankou a Klientom , resp.
treťou osobou.Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa bodu 10.3 všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomností v poštovom styku sa

zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jeho
odoslaní.

Predmetná Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 03.09.2004 je spotrebiteľskou zmluvou, i keď bola
uzavretá pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a pred prijatím právnej úpravy, ktorá

zaviedla inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd za účelom približovania sa práva s právom
Európskej únie, musí vykladať hmotné právo účinné v čase vzniku zmluvy, eurokomfortne. V tejto
súvislosti, pre porovnanie poukazuje na nález Ústavného súdu ČR z 15.6.2009, I.ÚS 342/2009.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá

vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Zmluva o úvere (medziúvere) je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku (tzv. absolútny
obchod). Ustanovenie Obchodného zákonníka však v čase vzniku predmetného právneho vzťahu
neobsahovali ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o o kontokorentnom úvere zo dňa 03.09.2004

je i spotrebiteľskou zmluvou (viď aj zákon o ochrane spotrebiteľa v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy). Súd nepopiera úver (medziúver) ako absolútny obchod. V prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva, sa však na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo,
ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky, by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej
úprave, zhoršilo.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a § 457
Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že ak právny predchodca navrhvoateľa dňom 19.08.2011
účinne odstúpil od predmetnej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou došlo k jej zrušeniu od začiatku
a účastníci predmetnej zmluvy sú si povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť všetko, čo

podľa nej dostali. V zmysle §§ 39, 54 ods. 1, 48 a 457 OZ je nutné konštatovať, že zmluva sa zrušuje
s účinkami od začiatku ex tunc (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom
odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada
škody), účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 OZ. Vtomto prípade vzniká právo navrhovateľa domáhať sa od odporcu vrátenia poskytnutého úveru, nie však
úrokov za úver zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na
rozdiel od ustanovenia Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých

podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov
spotrebiteľa o vrátenie plnenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po
zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, inými slovami povedané dôsledky
odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako
dôsledky odstúpenia podľa úpravy Občianskeho zákonníku. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to právny

predchodca navrhovateľa ako dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť
ustanovenia zmluvy o odstúpení aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne
nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Ustanovenie Zmluvy, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť
zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre odporcu nevýhodnejšie oproti
úprave v § 48 v spojení s § 457 OZ. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je v súlade s právom Európskej
únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľa aj prísnejšie ustanovenia, než aké

odporúča Smernica rady 93/13/PHS. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca
aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 OSP) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané
podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života. Vzhľadom na uvedené majú v prejednávanej veci prednosť
osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy spotrebiteľského
práva, vrátane ustanovení §§ 52 až 54 OZ.

Zmluvná podmienka o odstúpení od zmluvy, dohodnutá v čl. čl. 7.6.1. Zmluvy nie je vyvážená a
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka.Objektívne zhoršuje
jeho postavenie, keď jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom
nielenže text zmluvy vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia od zmluvy naplnil, aj keď mal na výber

iné inštitúty súkromného práva. Klauzula o odstúpení nie je ničím iným, ako poistením zachovania
všetkých práv veriteľa, vrátane úrokov a poplatkov len s ďalším zvýhodnením, a to o úroky aj za úverové
obdobie, ktoré ešte nenastalo. Spotrebiteľ pritom nemá zachované žiadne svoje práva. Vzniká mu však
povinnosť jednorazového plnenia, vrátane úrokov. Ide preto o neprijateľnú podmienku. Ako to už bolo
uvedené v texte vyššie, momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva

(bezdôvodné obohatenie), účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa
§ 457 Občianskeho zákonníka. Podľa bodu 10.3 všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní
písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní
a v cudzine siedmy deň po jeho odoslaní. Účinky odstúpenia od predmetnej zmluvy preto nastali dňa
19.08.2011 a v uvedený deň bol dlžník povinný vrátiť veriteľovi poskytnuté plnenie. S poukazom na

§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a na to, že odstúpením právneho predchodcu
navrhovateľaodpredmetnejzmluvysazmluvazrušilaodzačiatkuvzmysle§48OZakaždýzúčastníkov
je povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe predmetnej zrušenej zmluvy dostal (§ 457 OZ) titulom
bezdôvodného obohatenia, súd návrh v celom rozsahu pre premlčanie zamietol. Vydať bezdôvodné
obohatenie je povinný každý účastník v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 OZ), ktorá

začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. V danom prípade je to deň, kedy nastali účinky odstúpenia od zmluvy a to deň 19.08.2011.
Ak navrhovateľ uplatnil svoj nárok z predmetnej zmluvy na súde dňa 14.04.2014 urobil tak po márnom
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný z dôvodu jeho premlčania zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 O.s.p. ods. :

(1) O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým

sa konaniekončí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania
vyčísliť najneskôrdo troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.(2) Ak účastník v lehote
podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcichzo spisu ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkoviokrem trov
právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznáa v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkoviv
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko si odporca žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní
trovy vznikli, súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na Okresnom súde Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.