Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Brišková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/312/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215201447
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215201447.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča vo veci exekúcie oprávnenej: C Z L, spoločnosť s
ručenímobmedzeným,Bratislava,Bagarova24,IČO:35731362,zastúpenejsplnomocnenkyňou:JUDr.
Peter Kubik, advokát s.r.o., Dunajská Streda, Poľná cesta č. 966/9, IČO: 36 869 295, proti povinnej:
KORPOD, s.r.o., Dunajská Streda, Štúrova 2, IČO: 36 236 888, zastúpenej splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., Nitra, Školská 3, IČO: 36 868 639, o 3.127,30 eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo 7. júla
2015 č. k. 11Er/80/2015-20, EX 49/2015 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 50 ods. 1 a 4 E. p. (Exekučného poriadku č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov) a § 174 ods. 2 O.
s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30. júna 2016). Vecne
argumentoval, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnej exekútorke 23. januára 2015 sa
oprávnená domáha vymoženia pohľadávky voči povinnej na základe exekučného titulu - platobného
rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14Rob/2/2014-15 z 11. augusta 2014, na ktorom
je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 8. januára 2015. Na žiadosť súdnej exekútorky
vydal súd prvej inštancie 13. februára 2015 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdnu
exekútorku vymožením pohľadávky z exekučného titulu. Dňa 14. apríla 2015 súdna exekútorka vydala
upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručila 21. apríla 2015 povinnej, ktorá následne 27. apríla
2015 podala na poštovú prepravu námietky proti exekúcii (podané v zákonom stanovenej štrnásťdňovej
lehote). Vo svojich námietkach povinná poukázala na to, že oprávnená sa domáha vymoženia
pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorý nenadobudol právoplatnosť z dôvodu, že povinná voči
platobnému rozkazu podala včas odôvodnený odpor. Na dôkaz toho poukázala na svoju poplatkovú
povinnosť, ktorá jej vznikla podaním odporu. Námietky povinnej boli zaslané na vyjadrenie oprávnenej,
ktorá uviedla, že predmetný platobný rozkaz je formálne vykonateľným exekučným titulom, pretože je
opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Námietky povinnej označila tak za nedôvodné. Súd
prvej inštancie sa oboznámil so spisom zn. 14Rob/2/2014 a zistil, že právoplatnosť a vykonateľnosť
bola na exekučnom titule vyznačená omylom. Povinná v konaní sp. zn. 14Rob/2/2014 podala včas proti
platobnému rozkazu 7. januára 2015 odôvodnený odpor, na základe ktorého v zmysle § 174 ods. 2 O.
s. p. došlo k zrušeniu platobného rozkazu ex lege (zo zákona). Exekučný titul preto nespĺňa formálne
ani materiálne znaky vykonateľnosti exekučného titulu. Z dôvodu, že exekúcia bez právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu je neprípustná, súd prvej inštancie námietky povinnej proti exekúcii
považoval za dôvodné.2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodila predovšetkým nepreskúmateľnosťou napadnutého
uznesenia, keďže jeho odôvodnenie je síce výstižné, no pre jeho stručnosť je nepostačujúce, a to najmä
ak takéto rozhodnutie môže založiť zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup, v konaní vedenom
pod sp. zn. 14Rob/2/2014. Podľa názoru oprávnenej mal súd prvej inštancie skúmať podmienky
doručenia odporu a vykonať dokazovanie v tom smere, či predmetný odpor bol skutočne doručený súdu
s dátumom, ktorý je na ňom uvedený. Potrebné bolo vykonať dokazovanie na okolnosť, ako mohol byť
prehliadnutý odpor proti platobnému rozkazu, ktorý mal byť doručený ešte pred vyznačením doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti. Následne, na základe výsledkov dokazovania, zameraného na úplné
zistenie skutkového stavu a príčin pochybenia súdu, je možné získať obraz o tom, či platobný rozkaz
je spôsobilým exekučným titulom.
3. Povinná vo svojom vyjadrení k odvolaniu zotrvala na svojich tvrdeniach o nemožnosti akceptovania
exekučného titulu v prejednávanej veci vzhľadom k tomu, že včasným podaním riadneho odporu
došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona, konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 14Rob/2/2014
ďalej pokračovalo (už pod sp. zn. 16Cb/206/2015) a v tejto veci bol neskôr vydaný aj rozsudok č. k.
16Cb/206/2015-58 zo 17. septembra 2015, voči ktorému povinná podala odvolanie.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 E.
p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 50 ods. 4 E.
p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
5. Podľa § 9a ods. 1 E. p. v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
6. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).
7. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 169 ods. 1 O. s. p. (účinným do 30. júna 2016). Na
zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa i s tvrdeniami
oprávnenej k odvolaniu, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.
8. V prejednávanej veci oprávnená k návrhu na vykonanie exekúcie ako exekučný titul pripojila platobný
rozkazč.k.14Rob/2/2014-15z11.augusta2014,naktoromjevyznačenáprávoplatnosťavykonateľnosť
dňa 8. januára 2015.
9. Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 16Cb/206/2015 a to
pred prevodom do registra Cb, vedeného pod sp. zn. 14Rob/2/2014, ktorý sa v čase rozhodovania
odvolacieho súdu nachádzal na Krajskom súde v Trnave z dôvodu odvolania podaného proti rozsudku
č. k. 16Cb/206/2015-58 zo 17. septembra 2015, bolo aj odvolacím súdom zistené, že voči platobného
rozkazu z 11. augusta 2014 č. k. 14Rob/2/2014-15 bol podaný odpor, ktorý však bol nedopatrením
založený do spisu až po vyznačení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá bola preto vyznačená
predčasne. Platobný rozkaz bol doručený žalovanej (ktorá je v tomto exekučnom konaní povinnou) 23.
decembra 2014, pričom táto odpor vyhotovený 5. januára 2015 doručila súdu prvej inštancie 7. januára
2015, teda zjavne v rámci 15-dňovej lehoty, ktorá jej prislúchala na podanie odporu. V spise sp. zn.
14Rob/2/2014 sa na č. l. 16 nachádza úradný záznam z 30. januára 2015 o tom, že „nedopatrením
asistentky bol založený odpor do spisu dňa 30.01.2015, až po vyznačení právoplatnosti VSÚ“. Ak potom
na platobnom rozkaze č. k. 14Rob/2/2014-15 z 11. augusta 2014 bola vyznačená (v súčasnosti už
preškrtnutá) doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, je zrejmé, že jej vyznačenie bolo predčasné a teda
aj nesprávne. V dôsledku včas podaného a zákonom stanoveným spôsobom odôvodneného odporu,
následne súd prvej inštancie vydal meritórne rozhodnutie.10. Týmto doplnením inak správnej a pre potreby rozhodnutia spôsobom uvedeným vo výroku
napadnutého uznesenia i dostatočnej argumentácie súdu prvej inštancie, odvolací súd ozrejmil
preukázanie skutočností, týkajúcich sa včasnosti podania odporu, ako aj dôvod prehliadnutia (súdom
prvej inštancie) podania odporu proti platobnému rozkazu v sporovom konaní účastníčok.
11. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016).
12. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, ktorý primeraným spôsobom opísal, citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil
(vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu v tzv. základnom sporovom konaní, v čase vydania
napadnutého rozhodnutia). Z pohľadu logiky, presvedčivosti a argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
13. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil, vzhľadom na preukázanú opodstatnenosť námietok povinnej proti exekúcii.
14. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.