Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/190/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209214
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114209214.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu JUDr. H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, W., právne
zastúpeného JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom so sídlom Hlavná 27, Prešov, proti žalovaným
v 1. rade MUDr. Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, W. a 2. rade P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X,
W., o zaplatenie 1 934,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k.
28C/91/2014-34 zo dňa 05.05.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovaným nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa svojím návrhom podaným dňa 31.03.2014 domáhal, aby súd uložil
žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, každému z nich samostatne, povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 967,35 Eur a nahradiť trovy konania. Podaním zo dňa 21.05.2014 žalobca vzal svoj návrh v celom
rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade
a žalovaná v 2. rade dňa 09.05.2014, každý z nich samostatne uhradil sumu vo výške 819 Eur. Súd

prvého stupňa uznesením č.k. 28C/91/2014-22 zo dňa 26.11.2014 rozhodol tak, že zastavil konanie
a žalovaným v 1. a 2. rade uložil (každému z nich samostatne) povinnosť uhradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 178,47 Eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Proti výroku o
povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania podali navrhovatelia (správne malo byť uvedené žalovaní -
pozn. odvolacieho súdu) odvolanie. Krajský súd v Prešove o podanom odvolaní rozhodol uznesením zo
dńa 25.02.2015 č.k. 15Co/17/2015-31 tak, že uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu

zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Preto súd prvého stupňa opätovne rozhodoval
o trovách účastníkov konania.

Súd prvého stupňa sa zaoberal možnosťou uplatnenia § 150 O.s.p., pričom dospel k záveru, že v
danom prípade nie sú splnené podmienky pre jeho uplatnenie, nakoľko neboli splnené všetky podmienky
pre priznanie náhrady trov konania, keďže samotnou podmienkou, ktorej splnenie je súd povinný vždy

skúmať, je účelnosť vynaložených nákladov. Účelnosť trov právneho zastúpenia je potrebné skúmať aj
z pohľadu profesie žalobcu, ktorý je advokátom. Ako žalobca v konaní vystupuje JUDr. H. K., advokát,
ktorý sa v konaní dal právne zastúpiť iným advokátom, JUDr. Radimom Komkom. Preto súd prvého
stupňa uplatnil zákonom mu daný priestor pre zváženie účelnosti trov konania a zákonné podmienky
pre rozhodnutie o trovách konania vyhodnotil v záujme spravodlivého rozhodnutia veci a náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a zaviazal žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2.
rade, každého z nich, zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 195,99

Eur. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Namietal, že súd prvého stupňa rozhodnutie neodôvodnil žiadnym hmotnoprávnym ustanovením a
poukázal len na to, že nejde o účelne vynaložené trovy konania. Bezdôvodné opomenutie konštantnej
judikatúry NS SR ako aj nálezov Ústavného súdu SR vykazuje znaky jurisdikčnej ľubovôle. Je

protiústavné a nezákonné, ak všeobecné súdny nižších stupňov dostatočným spôsobom nevyložia
dôvody, ktoré ich viedli k odmietnutiu ustálenej rozhodovacej praxe. Ak bol v určitej právnej otázke
vyslovený právny názor v stanovisku NS SR, sú všetky súdy vrátane samotného NS SR povinné pri jeho
rozhodovaníznehovychádzať,pretožejehostanoviskojezáväzné.Nerešpektovaniepredchádzajúceho
nálezu Ústavného súdu SR spôsobuje, že sa konanie pred všeobecnými súdmi zbytočne predlžuje.
Polemika všeobecných súdov ohľadne gramatického, logického a systematického posúdenia účelnosti

náhrady trov konania je ústavnoprávne neudržateľná, obsahuje prvky svojvôle a je v extrémnom rozpore
s princípom spravodlivosti v dôsledku prepiateho formalizmu. Žalobca ako advokát sa môže dať v konaní
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, pretože takýto postup je v súlade s § 25 ods. 1 O.s.p. ako
aj s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na judikatúru, v zmysle ktorej sa advokát, ktorý sa domáha
v súdnom konaní svojho nároku vyplývajúceho z podnikateľskej činnosti môže nechať zastupovať

advokátom, ktorého si zvolí. V prípade úspechu vo veci má nárok aj na odmenu za zastupovanie
zvoleným advokátom. V danej súvislosti poukázal aj na uznesenie NS SR zo dňa 17.10.2013, sp. zn. 3
MCdo 30/2012. Zastupovanie účastníka konania, ktorý je z pohľadu profesie advokátom, nie je v rozpore
so žiadnym právnym predpisom ani etikou. Predmetom súdneho sporu bola náhrada trov právneho
zastúpenia, ktorú žalobca požadoval od žalovaných ako svojich bývalých klientov, za zastupovanie v

spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/286/2007. Po skončení zastupovania advokát
klientom trovy riadne vyúčtoval, títo trovy v dobe splatnosti vôbec nezaplatili, trovy neuhradili ani na
základe predchádzajúcej žalobnej výzvy, a preto žalobcovi neostávalo iné, ako domáhať sa svojho práva
podaním žaloby na súde.

Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2
O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Tvrdenia žalobcu o záväznosti judikatúry súdov SR nemajú oporu v žiadnom zákonnom ustanovení
slovenského právneho poriadku. Odvolací súd dáva žalobcovi do pozornosti, že rozhodnutia súdov nie
sú formálnym prameňom práva, pretože tieto pôsobia iba vo vzťahu k účastníkom v konkrétnom konaní.
Rozhodnutia súdov môžu byť a sú tým prvkom, ktorý výraznou mierou prispieva k jednotnému výkladu

práva a predovšetkým k stabilite judikatúry, ako také však nie sú pre súd záväzné. Právne závery súdov
obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu,
ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Platná
právna úprava explicitne nezakotvuje povinnosť všeobecných súdov byť pri rozhodovaní viazaný
stanoviskom Najvyššieho súdu SR uverejneným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov SR. Účelom takéhoto uverejňovania je naplnenie princípu predvídateľnosti práva. Odvolaciemu
súdu však nie je známa skutočnosť, že NS SR prijal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k problematike,
ktorá je predmetom odvolacieho konania, rovnako žalobca v odvolaní len vo všeobecnosti argumentuje
záväznosťou stanovísk NS SR, na konkrétne stanovisko NS SR, ktoré by riešilo danú otázku však
nepoukázal. Výnimku z nezáväznosti rozhodnutí súdov predstavujú len rozhodnutia Ústavného súdu SR

(vzhľadom na jeho osobitné postavenie v štruktúre súdneho systému SR), ktoré boli vydané v konaní
o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR (čo je však vo vzťahu k tomuto konaniu
bezpredmetné).Odvolací súd v žiadnom prípade nepopiera právo žalobcu na právne zastúpenie v zmysle čl 47 ods. 2
Ústavy SR, a to ani za predpokladu, že sám žalobca je advokátom. Je však potrebné vziať na zreteľ,
že samotné využitie práva na právne zastúpenie automaticky nezakladá právny nárok na priznanie

náhradytrovprávnehozastúpeniavprípadeúspechuúčastníkavkonaní(§142O.s.p.),resp.zastavenia
konania zavinením protistrany (§ 146 ods. 2 O.s.p.). To znamená, že aj keď účastníkovi, ktorý si uplatnil
trovy právneho zastúpenia vzniklo v zmysle príslušného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
právo na náhradu trov konania, nie je možné priznať mu náhradu týchto trov právneho zastúpenia za
predpokladu, že súd dospeje k záveru o ich neúčelnosti.

Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone
explicitne vyjadrená. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv
účastníka konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp.
nevyhnutnosť.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neúčelnosti trov právneho zastúpenia
uplatnených žalobcom. Je totiž nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že žalobca sa návrhom na začatie

konania domáhal voči žalovaným zaplatenia odmeny za poskytnutie služieb právnej pomoci žalovaným
v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/286/2007, ktorá mu ako ich advokátovi
patrila v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, pričom návrh odôvodnil tým, že žalovaní sú v omeškaní so splnením svojho záväzku.
Jednalo sa teda o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke. Rovnako nemôže ostať

bez povšimnutia, že vyčísľovanie odmeny advokáta, ktorá mu od klienta prináleží za poskytnutú právnu
pomoc a následné konanie advokáta sledujúce cieľ úhrady danej odmeny klientom je nerozlučne späté
s výkonom advokátskej činnosti, je teda rutinnou záležitosťou a súčasťou každodenného pracovného
života advokáta. Niet preto rozumného dôvodu považovať právne zastúpenie žalobcu - advokáta v tejto
veci za účelné, opodstatnené. Naopak, konanie žalobcu skôr vzbudzuje dojem, že takýmto spôsobom sa

snažil umelo navýšiť náklady konania žalovaných, čo predstavuje zneužitie ústavne zaručeného práva
na právne zastúpenie.

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 28C/91/2014-22 zo dňa 26.11.2014 konanie zastavil na základe
späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcom. K späťvzatiu návrhu došlo z dôvodu úhrady žalovanej

sumy žalovanými po začatí konania, pričom žalobca si v podaní, ktorým vzal svoj návrh na začatie
konania späť, uplatnil právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.
V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi, nakoľko žalovaní
svojím konaním zavinili zastavenie konania, avšak vzhľadom na neúčelnosť trov právneho zastúpenia
vynaložených žalobcom mu ich náhradu nebolo možné priznať. Preto odvolací súd konštatuje, že súd

prvého stupňa rozhodol správne, keď vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Za tohto stavu odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpostupompodľa§224ods.1vspojenís§142ods.
1 O.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešní žalovaní si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnili, žiadne trovy odvolacieho konania im ani nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že
náhradu trov odvolacieho konania žalovaným nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.