Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109220316
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8109220316.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., A. X., právne
zastúpený KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka25,protižalovaným:1/J..V.S.E..,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.,N.T.č.XX,2/W..Z.Y.,W..,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K., ul. A. č. X., obaja právne zastúpení JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so
sídlom v Košiciach, ul. Vojenská č. 14, o zaplatenie 3 690,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13. 3. 2014 č.k. 25C178/2009-433 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania a trovách
štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa
27.08.2009 žiadal súd, aby zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 5 000 Eur s úrokom z omeškania,
ktorý bližšie nešpecifikoval, od 30.07.2009 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX v kat. úz. W., a to rodinného domu číslo súpisné
XXXX na parcele XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele X/X. Žalovaní v 1.
a 2. rade sú podieloví spoluvlastníci rovnakej nehnuteľnosti, každý v podiele 2/8. Dňa 16.01.2009 došlo

v uvedenom rodinnom dome k zatečeniu vody do bytu žalobcu. Tým, že žalovaní porušili svoju právnu
povinnosť, došlo k zamoknutiu obvodových múrov bytu a stropu, zamoknutiu podlahy a podlahovej
krytiny a k vytváraniu plesní na stenách. Žalobca neskôr zobral žalobu v časti nad 3 690,74 Eur späť a
v tejto časti súd konanie v súlade s § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
zastavil. Žalobca žiadal zaplatenie sumy 3 690,74 Eur, a to konkrétne 77,73 Eur za koberec, 2 500 Eur
za vymaľovanie bytu, 832,43 Eur za čistenie a lakovanie parkiet, 249,90 Eur za upratovanie, 22,39 Eur

za zvýšenú spotrebu elektrickej energie a 8,25 Eur spotreba vody.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Uviedli, že nie sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za
škodu, predovšetkým existencia porušenia právnej povinnosti, túto v žiadnom prípade neporušili.
Taktiež absentuje existencia zavinenia žalovaných a výška škody. Žalobca nijako nepreukázal pôvodne
žalovanú sumu 5 000 Eur.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalovaných,pokusomopokonávkuzodňa29.07.2009,odpoveďou
na list žalovanej zo dňa 10.08.2009, výpisom z LV č. XXXX v kat. úz. W., písomnými vyjadreniami
účastníkov konania, zápisom z ohliadky a prejednania škody Allianz Slovenskej poisťovne z č. l. 22 a 23,
oznámením o výške poistného plnenia zo dňa 19.10.2009, fotodokumentáciou predloženou účastníkmi
konania, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 12.01.2010, krycím listom od firmy N. B. T. N., výsluchom

svedkovK.B.,J..F.X.,J..V.Q.,F..J..Y.Y.,W..,vyúčtovacoufaktúrouSPPč.XXXXXXXXXX,vyjadrením
Q. F. zo dňa 03.11.2009, cenovou ponukou na vymaľovanie priestorov v obytnom dome na ul. A. z č. l.XX, faktúrou č. XXXXXX F. A. z č. l. XX, faktúrou č. XXX/XXXX z č. l. XX, faktúrou za elektrinu z č. l. XX
a faktúrou č. XXXXXXX a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 13.05.2010 od firmy C. X., s.r.o.
W., faktúrou za vodné a stočné č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.08.2010, znaleckým posudkom č. X/XXXX

J.. V. M., cenovými ponukami zaoberajúcimi sa maľovaním, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa
03.05.2012 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu v časti o zaplatenie 3 690,74 Eur zamietol, v prevyšujúcej
časti konanie zastavil a žalovaným priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

Krajský súd uznesením č. k. 8Co 125/2012-377 zo dňa 10.07.2013 potvrdil rozsudok vo výroku o
zastavení konania v časti o zaplatenie nad sumu 3 690,74 Eur. V zamietavej časti rozsudok zrušil a
vrátil vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd mimo iného konštatuje, že súd
1. stupňa má v odôvodnení skonštatovať, akú právnu povinnosť žalovaní porušili, náležite vyhodnotiť
výpoveď doc. J.. Y. Y., W.. Na žalobcovi je, aby preukázal skutkové okolnosti, v dôsledku ktorých mu

vznikla škoda, ktorej náhradu požaduje.

Súd doplnil dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov konania a zistil tento stav:

Dňa 16.01.2009 došlo v rodinnom dome číslo súpisné XXXX na parcele XXXX o výmere XXX m2,

zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV XXXX, k zatečeniu bytu na prízemí a 1. poschodí. Byt
na 1. poschodí tohto rodinného domu užíval žalobca. Byt na druhom poschodí bol neobývaný. Predtým
bol v užívaní matky žalovaných v 1. a 2. rade. Podľa žalobcu došlo k prasknutiu potrubia a následne
zaplaveniu jeho bytu.

Za účelom príčiny vzniku poruchy a následného zatečenia vody do bytu, v ktorom býval žalobca,
bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Znalec uviedol, že môže iba predpokladať, čo bolo príčinou
zatečenia dvoch spodných bytov, a to po prvé: z dôvodu, že sa v byte nekúrilo a pôsobením silných
mrazov došlo k deštrukcii prívodného potrubia studenej vody pred uzatváracím ventilom na vstup do
kotla, alebo bol mrazom poškodený aj samotný uzatvárací ventil, ktorý uzatváral vstup studenej vody

do plynového kotla. Cez takto poškodené potrubie mohla neustále pretekať voda až do jej odstavenia
na vstupe do domu, alebo v kotolni na prízemí, kde sa nachádzajú uzatváracie ventily. Po druhé:
vplyvom silných mrazov mohlo dôjsť k poškodeniu vykurovacích telies a cez ne mohla vytiecť všetka
voda z vykurovacieho okruhu, teda z radiátorov a zo závesného plynového kotla, čo mohlo byť cca
200 litrov vody. Po tretie: vplyvom silných mrazov mohlo dôjsť cez otvor na odvod spalín k poškodeniu

plynového závesného kotla a pri otvorenom vstupnom ventile prívodu studenej vody, táto mohla vytekať
cez poškodené miesta až do odstavenia na vstupe do domu.

Zo znaleckého posudku súd ďalej zistil, že znalec nemohol jednoznačne zistiť, či plynový kotol v byte
žalovaných bol v čase nehody havárie v prevádzke, keďže v čase ohliadky bol demontovaný. Na ďalšiu

otázku, aké množstvo vody, prípadne inej tekutiny pri poruche spôsobilo zatečenie stien znalec uviedol,
že ak je tu predpoklad, že vytiekla vykurovacia voda iba z ústredného kúrenia, tak je to cca 200 litrov.
Ak by sa preukázalo, alebo ak sa predpokladá, že porucha vznikla na prívode studenej vody, tak sa
množstvo vody nedá určiť, pretože tam mohla vytekať niekoľko hodín až do odstavenia, v závislosti na
veľkosti poškodenia miesta.

V konaní bol dopočutý aj znalec, ktorý uviedol, že plynový kotol, ktorý bol namontovaný v byte
žalovaných, má prieduch priamo vedúci cez fasádu k vonkajšiemu prostrediu, čo umožňuje vymrznutie
kotla, ako najčastejšiu príčinu porúch takýchto kotlov, kedy po vymrznutí dôjde k tomu, že sa neaktivuje
ani protimrazová poistka.

Žalobca podal žalobu dňa 27.08.2009, pričom k samotnej žalobe jednotlivé listinné dôkazy na
špecifikáciu škody nepredložil. Následne až 31.08.2010 predložil faktúru č. XXXXXX od dodávateľa F.
A. na úhradu 832,43 Eur, a to za lak, brúsenie, lakovanie parkiet a prácu naviac, presun nábytku. Taktiež
príjmový pokladničný doklad zo dňa 09.04.2010 o kúpe nového koberca v sume 77,73 Eur, faktúru zo

dňa 17.04.2010 č. XXX/XX z firmy K. Q. K. za maliarske práce celého bytu na sumu 2 500 Eur, faktúru
č. XXXXXXXX firmy Tatra Grand, s. r. o. za upratovanie nábytku, umývanie okien, utieranie prachu,
umývaniepomaľovaníokien,umývanieokien,radiátorov,kuchyne,kúpeľnenasumu249,90Eur,faktúruza elektrinu a faktúru z nedoplatkov za vodné a stočné z č. l. 95 a 96 s tým, že suma 22,39 Eur je za
zvýšenú spotrebu elektrickej energie a 8,28 Eur je suma za zvýšenú spotrebu vody.

Z výpovede žalovaných, ako aj svedkov, predovšetkým K. B., súd zistil, že v čase vzniku zatečenia
spodných dvoch bytov žalobca nebol prítomný vo svojom byte, bol u svojej dcéry v A.. Svedkyňa však
uviedla, že predmetný byt žalobcu bol vykurovaný. Svedkyňa uviedla, že keď prišla do bytu žalobcu, bolo
tam plno vody a voda naďalej prenikala cez steny, takže uzavrela hlavný prívod vody, vtedy podľa jej
vyjadrenia prestala voda tiecť. Svedkyňa uviedla, že v byte boli zamoknuté parkety, koberce a podlahy.

Zamoknuté boli čiastočne aj skrine, tieto boli asi 20-ročné. Koberec, ktorý bol zamoknutý, bol minimálne
10-ročný, možno aj starší. Svedkyňa nevedela uviesť, či byt žalovaných bol pred haváriou temperovaný,
keďže v danom byte nebola. Čo sa týka parkiet, ktoré v predmetnom byte boli, svedkyňa uviedla, že
ide o pôvodné parkety, ktoré neboli vymieňané, pričom dom je starší asi 60 možno aj viac rokov. Čo
sa týka maľby, svedkyňa uviedla, že spodný byt bol maľovaný asi pred piatimi rokmi a stredný tiež,
stierky boli pôvodné, nové robené neboli. Na tieto sa len vykonávali opätovne maľby. Svedkyňa uviedla,

že žalovaní prišli do bytu až po dvoch týždňoch, títo však jej výpoveď vyvrátili a to nimi uskutočnenou
fotodokumentáciou, ktorá bola robená dňa 24.01.2009.

Vo veci bol vypočutý aj svedok, doc. J.. Y. Y., W.., manžel žalovanej v 2. rade, ktorý technicky
zabezpečoval daný byt. Podľa jeho výpovede v byte bol zapnutý plynový kotol, ktorý mal protimrazovú

poistku, ktorá bola napájaná monočlánkami, s tým, že keď klesla teplota pod 7 oC, kotol sa zapol. Ak
teda nebola v byte nameraná spotreba plynu, alebo elektrickej energie, zrejme v byte pod túto hranicu
teplota neklesla. Podľa názoru svedka sa uvoľnil spoj medzi kotlom a potrubím do rozvodu kúrenia. Časť
vody potom mohla vytiecť z kotla a časť z potrubia. Svedok uviedol, že obvodové múry bytu majú 60
cm. Tiež uviedol, že plesne v prízemnom byte sa vyskytovali už pred zatečením bytu. Videl ich po tom,

ako ho do bytu zavolala vtedajšia nájomníčka pani F..

Z písomného vyjadrenia pani Q. F. z č. l. XX, ktorá obývala pôvodne prízemný byt súd zistil, že tam
bývala celých 21 rokov, pričom uviedla, že neustále bola v tomto byte zima, z dôvodu, že žalobca vypínal
kúrenie. Kvôli tomuto a podľa nej aj kvôli nedostatočnej izolácii domu plesniveli v byte steny. Žalobca

však túto situáciu nikdy neriešil a do bytu neinvestoval. Q. F. ďalej uviedla, že na vodovodnom potrubí v
predmetnom dome došlo aj k havárii, pričom voda unikala niekoľko týždňov. Žalobca danú situáciu riešil
tak, že odstavil prívod vody, pričom ona ostala dva týždne bez vody. Žalobca odišiel k svojej dcére a
havarijná situácia sa vyriešila iba vďaka rodine žalovaných, ktorí zariadili opravu.

Žalovaní vo svojich výpovediach, ako aj písomných vyjadreniach uvádzali, že už od vzniku škody boli
ochotní podieľať sa na spoluúčasti na odstránení škôd, prípadne sa so žalobcom dohodnúť, akým
spôsobom sa jeho byt uvedie do pôvodného stavu, žalobca však tieto ich ponuky neakceptoval. Žalovaní
odmietali skutočnosť, že by porušili právnu povinnosť len tým, že neboli v čase havárie vo svojom byte.
Uvádzali, že v čase vzniku havárie bol plynový kotol zapnutý a bola tam protimrazová poistka, ktorá

bola napojená na monočlánok s tým, že byt bol temperovaný na 7 oC. Naopak uviedli, že v čase vzniku
havárie nebol prítomný žalobca a tento svoj byt prestal vykurovať, čím došlo k celkovému ochladeniu
domu a k možnému prasknutiu vodovodného potrubia vedúceho do ich bytu. O svojej ceste za dcérou
do Bratislavy žalobca žalovaných neinformoval a takisto ich neinformoval o nevykurovaní spodného
bytu. Podľa žalovaných tak neporušili žiadnu právnu povinnosť, ani prevenčnú povinnosť podľa § 415

Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a chýba tu základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.
Žalovaní taktiež uvádzali, že prasknutie potrubia nijako nezavinili a uzáver vody neuzatvárali, keďže
k nemu nemali ani prístup. Žalovaní taktiež namietali výšku škody, ktorá bola pôvodne určená na 5
000 Eur, až neskôr v priebehu konania bola korigovaná. Poukazovali, že žalobcom žiadaná náhrada
škody je nereálna, vzhľadom na vek samotného bytu, ako aj zariadenia, ktoré bolo čiastočne poškodené

zatečením, ako aj na rozsah poškodenia. Žalobca teda podľa žalovaných žiada kompletne vymaľovanie
bytu a zakúpenie nových vecí, pričom sa má vychádzať pri učení výšky škody z ceny vecí v čase
poškodenia. Taktiež vo vzťahu k náhrade za zvýšenú spotrebu elektrickej energie alebo vodného a
stočného podľa žalovaných nie je preukázaná príčina súvislosť medzi zvýšenou spotrebou elektrickej
energie, prípadne zvýšeným odberom vody a vznikom havárie.

Z priloženej fotodokumentácie bolo zistené, že zatečenie sa udialo v kúpeľni, kde bola zatečená časť
dvoch stien a strop. V jednej izbe, kde bola zatečená časť stropu a dve steny, v druhej izbe, kde bolazatečená časť jednej steny a stropu, v chodbe časť jednej steny, druhá stena a časť stropu. Taktiež k
zatečeniu došlo aj na časti dvoch stien a časti stropu v kuchyni a časti dvoch stien a stropu v tretej izbe.

Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 420 ods. 1 a ods. 3 OZ, § 438 ods. 1 OZ, §442 ods. 1 OZ
a § 443 OZ a dospel k nasledovným záverom.

V predmetnom konaní mal žalobca podľa názoru súdu prvého stupňa nepochybne preukázať, že
žalovaný mu porušením svojej právnej povinnosti spôsobí škodu. Podľa súdu však tento základný

predpoklad vzniku zodpovednosti škody preukázaný nebol. Zo strany žalobcu síce boli určité dohady
ako mohlo k vzniku škody dôjsť, avšak nebolo tu jednoznačne preukázané, že išlo o porušenie či už
prevenčnej povinnosti, alebo inej právnej povinnosti, ktorú mali žalovaní.

Príčinu vzniku škody nevedel jednoznačne špecifikovať ani znalec vo svojom znaleckom posudku. Súd
poukazuje na výpoveď svedka F.. J.. Y. Y., W.., ktorý podľa jeho vyjadrení technicky zabezpečoval byt a

ktorý uviedol, že podľa jeho názoru k škode došlo uvoľnením spoja medzi prívodom potrubia do kotla. Pri
uvoľnení spoja však ide o skutočnosť, ktorú nemožno považovať za porušenie alebo zanedbanie právnej
povinnosti zo strany žalovaných. Ďalšie príčiny jednoznačne preukázané neboli. Čo sa týka tvrdení
žalobcu o tom, že kotol bol nefunkčný, aj s poukazom na spotrebu elektrickej a plynovej energie, súd
poukazuje na výpoveď znalca, ktorý uviedol, že zapnutý kotol s aktívnou protimrazovou poistkou môže

vymrznúť vplyvom nízkych teplôt cez výduch, ktorý je vedený priamo na fasádu, čo je aj hlavnou príčinou
porúch predmetných kotlov. Táto skutočnosť však taktiež nemôže byť pripisovaná na vrub žalovaným.

Žalobca tvrdil, že žalovaní porušili prevenčnú povinnosť tým, že nezabezpečili bezchybnou prevádzku
plynového kotla. Súd sa však stotožnil s argumentáciou žalovaných, že § 415 OZ nie je možné vykladať

tak rozsiahlo, že postihuje akékoľvek náhodné a nepredvídateľné situácie, v dôsledku ktorých môže
dôjsť k vzniku škody. Podľa tohto ustanovenia je každý povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti,
ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý
je spôsobilý zabrániť, alebo aspoň čo najviac znížiť riziko vzniku škôd na zdraví, živote či majetku.
Uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý, v budúcnosti možný vznik škody.

Podľa súdu žalovaní mali svoj byt dostatočne zabezpečený, a to temperovaním a tiež jeho kontrolou asi
1 krát týždenne. Za takejto situácie potom nemožno vyhodnotiť ich správanie ako porušenie akejkoľvek
právnej povinnosti.

K zatečeniu bytu žalobcu, podľa súdu došlo vplyvom náhodných udalostí, a to vplyvom prudkého

poklesu teploty a znefunkčnením protimrazovej poistky na kotly. Žalobca tiež nepreukázal či v čase jeho
neprítomnosti bol jeho byt vykurovaný, pretože len predloženie dokladu o spotrebe elektrickej a plynovej
energie za určité obdobie túto skutočnosť nepreukazuje.

Za porušenie prevenčnej, alebo inej povinnosti žalovaných nemožno považovať ani tú skutočnosť, že

v byte fyzicky neboli. Takýto výklad by totiž znamenal, že majitelia nehnuteľností by sa z nich vôbec
nemohli vzdialiť.

Za porušenie právnej povinnosti súd nepovažoval ani skutočnosť, že žalovaní mali zabezpečovať
revíziu kotla. Podľa návodu k obsluhe a inštalácii tohto plynového kotla, výrobca kotla uvádza iba

doporučenú prehliadku kotla, nie povinnú. Napriek iba odporúčanej kontrole bola od nainštalovania
systému vykonávaná kontrola pravidelne raz za rok, a to v rokoch 2000 až 2004. V roku 2005 bola matka
žalovaných pre svoj zdravotný stav väčšinu roka v Košiciach u dcéry a kotol sa využíval minimálne.
Prehliadky sa teda prestali vykonávať. Od roku 2006 túto kontrolu vykonával manžel žalovanej v 2. rade,
po poučení technikom firmy, ktorá kotol dodávala. Manžel žalovanej, vzhľadom k tomu, že bol poučený

technikom, ako aj vzhľadom na svoje vzdelanie, keďže je strojný inžinier, bol plne spôsobilý uvedené
prehliadkyuskutočňovať.Tedaanivovzťahukprevádzkekotlapodľasúduzostranyžalovanýchnedošlo
k zanedbaniu ich povinností.

Podľa súdu tu teda chýba základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej

povinnosti zo strany žalovaných.

Čo sa týka samotnej škody, súd poukazuje na to, že hoci žalobca pôvodne žiadal 5 000 Eur, následne
po viac ako roku svoju žalobu špecifikoval a uvádzal sumu nižšiu približne o 1 400 Eur. Až následnek žalobe o náhradu škody postupne zabezpečoval dôkazy, ktoré pôvodne k žalobe pripojené neboli,
a teda žalobca nemohol mať vedomosť, aká skutočná škoda mu vznikla. Samotné listinné dôkazy sa
potom žalobca podľa súdu snažil zabezpečiť tak, aby sa čo najviac priblížil k pôvodne žalovanej sume.

Podľa súdu však žalobca nepreukázal, že by vzniknuté náklady, ktoré si vyčíslil ako škodu, boli v priamej
príčinnej súvislosti s poškodením jeho bytu z dôvodu zatečenia. Súd poukazuje na to, že už svedok F..
J.. Y., W.. a svedkyňa F. uvádzali, že aj pred vznikom samotnej udalosti minimálne v prízemnom byte
boli na stenách plesne. Súd nemal za dostatočne preukázané, v prípade, že by tu aj bolo protiprávne

konanie žalovaných, potrebu maľby s plnou protiplesňovou úpravou, s poukazom na časový odstup,
ktorý bol od zatečenia vody do samotného vymaľovania (viac ako rok), keďže nie je možné zistiť, či
potreba protiplesňovej maľby vznikla v súvislosti so zatečením, alebo či nevznikla vplyvom nevhodného
vetrania alebo vykurovania a ktorá mohla vzniknúť aj bez toho, aby steny bytu boli zatečené, tak ako
to bolo v prízemnom byte.

Súd poukazuje taktiež na to, že žalobca v žiadnom prípadne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
zvýšenou spotrebou elektrickej energie, prípadne spotrebou vody v súvislosti so zatečením jeho bytu
a vznikom škody. Taktiež vzhľadom na výpoveď žalobcu, svedkyne B. a fotodokumentácie, vzhľadom
na poškodenie koberca a jeho vek, mal súd za to, že koberec v čase vzniku škody mal nulovú hodnotu.
Podľa ustanovenie § 443 OZ sa pri určení výšky škody za veci vychádza z ceny v čase poškodenia.

Pri stanovení ceny vecí sa prihliada aj na opotrebovanie a vek poškodenej veci. Neznamená to teda,
že by žalobca mal nárok na úplne nové veci, ktoré boli poškodené zatopením bytu. Podľa ustálenej
judikatúry vzhľadom na možný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy je nutné zvažovať i
účelnosť a nevyhnutnosť nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Pri
škode vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej potom musí byť prihliadnuté k všeobecnej

cene veci v dobe poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od časti vyjadrujúcej náklady na opravu
veci musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu veci jej opravou oproti pôvodnému stavu.
V opačnom prípade by poškodenému vzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, pokiaľ by
opotrebované súčastí boli nahradené súčasťami novými.

Nie je preto možné si uplatňovať škodu z veci s nulovou hodnotou a žiadať hodnotu ako za vec novú.
Taktiež čo sa týka uplatňovanej náhrady poškodenia parkiet, žalobca nepreukázal v akom rozsahu boli
parkety poškodené a aká časť z nich bola opravená, zrekonštruovaná, keďže je možné, že žalobca si
žiada preplatiť aj časť z renovácie parkiet, ktoré poškodené neboli.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal jednoznačne, že by zo strany žalovaných bola
porušená nejaká právna povinnosť a títo sa dopustili protiprávneho konania, ktorým mu vznikla škoda,
taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním uplatňovanou škodou a konaním žalovaných, a teda
pre absolútnu absenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konaniach a trovách konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením do tridsiatich dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca v podanom odvolaní navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ďalej uviedol, že podľa názoru žalobcu súd nesprávne vyhodnotil, že žalovaní neporušili svojím konaním
resp. nekonaním žiadnu právnu povinnosť a nesúhlasí s tvrdením, že k zamoknutiu obvodových múrov

bytu a stropu, zamoknutiu podlahy a podlahovej krytiny a následne k vytváraniu plesní na stenách
došlo následkom náhody, za ktorú žalovaní nenesú zodpovednosť. Vo vzťahu k znaleckému posudku
vyhotovenému v predmetnej právnej veci, ktorý vypracoval znalec v odbore Energetika, odvetvie tepelná
energetika, J.. V. M., malo dôjsť podľa názoru Krajského súdu v Prešove zo strany Okresného súdu kvyhodnoteniu jeho záverov. Súd však vo svojom rozsudku opätovne aj napriek rozhodnutiu Krajského
súdu v Prešove nevyhodnotil závery znaleckého posudku, ale ich znova len vymenoval a opísal zhodne
so svojím predchádzajúcim rozsudkom.

Odvolateľ ďalej uviedol, že súd vo svojom rozsudku až príliš nekriticky bral zreteľ na názory žalovaných
ako aj svedka pána Ostertága, kedy závery znalca vyhodnotil jednou vetou, pričom súd svoje závery
opiera o výpoveď svedka Ostertága, ktorý vo vzťahu k príčine vzniku škodovej udalosti vyjadril len
svoju domnienku. Ďalej poukázal na to, že znalec zo žiadnych okolností neustálil príčinu nefunkčnosti

protimrazovej poistky v dôsledku jej poruchy, ale uviedol, že ani samotný kotol nemusel byť zapojený
na 220W, čo je podľa názoru žalobcu s ohľadom na fakt, že v predmetnom byte bola 4 alebo 5 rokov
nulová spotreba elektriny a plynu oveľa pravdepodobnejšia situácia.

Tvrdenie žalovaných o skutočnosti, že sa spoliehali v prípade mrazov na protimrazovú poistku
jednoducho neobstojí. Samotní žalovaní vo svojom záverečnom zhrnutí návrhu zo dňa 31. 1. 2014

uvádzajú, že aj napriek tomu, že žalovaní nebývajú v Prešove pravidelne cca 1 krát týždenne
byt navštevujú a kontrolujú. Toto tvrdenie len umocňuje porušenie prevenčnej povinnosti zo strany
žalovaných, nakoľko týmto muselo byť zrejmé a museli byť uzrozumení s tým, že v časoch najväčších
mrazov sa ich kotol nezapol aj keď im teplota v byte klesla pod 7 °C. Na túto situáciu mali v rámci svojej
prevenčnej povinnosti žalovaní adekvátne reagovať a poruchu protimrazovej poistky odstrániť.

Podľa názoru žalobcu v prípade, ak by fungovala protimrazová poistka v období pred vznikom škodovej
udalosti, spotreba elektrickej energie a plynu by nemohla byť nulová, nakoľko by sa kotol musel zákonite
v časoch najväčších mrazov aktivovať.

Porušenie prevenčnej povinnosti žalovaných tak spočíva v tom, že s prihliadnutím na nulovú spotrebu
energií za obdobie 4 alebo 5 rokov žalovaným muselo byť zrejme, že sa kotol neaktivoval po dobu
niekoľkých rokov, a preto mali a mohli predvídať, že protimrazová poistka je nefunkčná, pri čom túto
poruchu mali a mohli odstrániť. Pravdepodobnejšou príčinou toho, že sa kotol nezapol však nie je
vymrznutie protimrazovej poistky, ale skutočnosť, že tento kotol ani len nebol zapojený do elektrickej

siete na 220W už niekoľko rokov.

Odvolateľ uzavrel, že v skutočnosti, že žalovaní mali za obdobie 4 alebo 5 rokov nulovú spotrebu
elektrickej energie a plynu je zrejme, že kotol nebol po takúto dobu vôbec zapnutý, z čoho vyplýva jednak
to, že kotol nemohol byť ani kvalifikovane skontrolovaný a nebol ani v prevádzke niekoľko rokov napriek

tuhým mrazom, čo si žalovaní mali a mohli všimnúť. Zo strany žalovaných bola porušená povinnosť
riadne sa starať o svoj majetok tak, aby nedochádzalo ku škodám a v príčinnej súvislosti s tým je škoda
spôsobená žalobcovi.

Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie je dôvodné, nakoľko postupom súdu
sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre

nedostatok dôvodov.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 157 O.s.p. určujúce obsahové náležitosti
rozsudku. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia.

Súd prvého stupňa, vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, svoje rozhodnutie
založil na nasledovných záveroch:
a, žalovaní mali svoj byt dostatočne zabezpečený a to temperovaním a tiež jeho kontrolou 1 krát
týždenne
b, k zatečeniu bytu žalobcu došlo k vplyvom náhodných udalostí a to vplyvom prudkého poklesu teploty

a znefunkčnením protimrazovej poistky na kotle.Súd prvého stupňa pri hodnotení dokazovania oproti zneniu § 132 O.s.p. precenil váhu niektorých
dôkazov (napr. výpoveď svedka - manžela žalovanej v druhom rade) a nehodnotil náležitým spôsobom
iné dôkazy, ktoré boli vykonané (napr. znalecký posudok).

Záver, že byt bol do 16. 1. 2009, kedy podľa tvrdenia žalobcu došlo v rodinnom dome k havarijnej situácií,
temperovaný t.j. kotol zapnutý, funkčný a nastavený na spustenie, keď teplota klesne pod 7 °C vyplýva
jedine z výpovede uvedeného svedka.

Súd však nehodnotil záver znalca, v zmysle ktorého „nulové spotreby plynu a elektrického prúdu v byte
žalovaných skôr hovoria o tom, že kotol nebol zapnutý vôbec“ (ináč povedané byt temperovaný nebol)
ani ďalšie logické súvislosti tvrdené žalobcom v priebehu konania v tomto smere, ale poukázal na tú
časť výpovede znalca, kde pripustil možnosť vymrznutia kotla aj za stavu, keď je zapnutý a protimrazová
poistka aktívna.

Súd prvého stupňa neodstránil rozpor v tvrdeniach účastníkov týkajúcich sa skutkových okolností
v dôsledku ktorých vznikla žalobcovi škoda, vykonané dôkazy náležitým spôsobom nevyhodnotil
postupom podľa ustanovenia § 132 O.s.p. t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti a svoje závery v odôvodnení rozhodnutia náležitým spôsobom neodôvodnil v zmysle
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.

Celkovýzáversúdutýkajúcisaskutkovýchokolností,vdôsledkuktorýchvzniklažalobcoviškoda,tvoriaci
základ pre právne posúdenie - totiž, že k zatečeniu bytu žalobcu došlo vplyvom náhodných udalostí a
to vplyvom prudkého poklesu teploty (dňa 16. 1. 2009) a znefunkčnením protimrazovej poistky na kotle
neobsahuje žiadne odôvodnenie.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky
ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec správne posúdil. Dbá pri tom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom
citovaného ustanovenia O.s.p. pri tom treba dospieť k záveru, že v tam uvedenými požiadavkami je v
rozpore nie len úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery

zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácií nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrne
zisteniabezšpecifikáciejednotlivýchdôkazov,zktorýchmalibyťtietozisteniavyvodené.Povinnosťsúdu
riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiadá i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením
uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania

okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych opravných
prostriedkov.

Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia §

221 ods. 1 písm. f/ a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom súd prvého stupňa
vyhodnotí všetky vykonané dôkazy postupom podľa ustanovenia § 132 O.s.p. a prijaté závery odôvodní
spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.

Prvostupňový súd, kto je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom rozhodnutí

rozhodne a o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.