Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213467
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213467.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: D. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M., H. 32XX/X, práv. zast. Puchalla, Slávik & Partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, práv. zast. Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.
k. 12C/449/2015-41 zo dňa 06.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500115158 zo
dňa 16.05.2015, uzavretá medzi D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, M. a spoločnosťou PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 22160/B je neplatná. Žalovanému bola
uložená povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v sume 433, 96 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52, § 54
a § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
s poukazom na § 80 písm. c) O.s.p. skonštatoval, že Dohoda je neplatný právny úkon, preto je žaloba
dôvodná. Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo Zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy,
uzavreli účastníci dňa 21.05.2015 samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda síce obsahuje v
čl. I a II v zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. text možnosti odmietnutia uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy a poučenie o jej dôsledkoch, t.j. v texte Dohody sú síce formálne uvedené zákonné
náležitosti Dohody, ktoré evokujú splnenie zákonných požiadaviek zo strany žalovaného kladených
zákonom pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, avšak v konaní bolo výsluchom žalobcu preukázané,
že pracovník žalovaného ho nijakým spôsobom bližšie neinformoval o tomto zabezpečovacom inštitúte,
dôsledkoch jej uzavretia a možnosti odmietnutia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobcovi boli len
žalovaným vyhotovené listiny - návrhy zmlúv a. i. predložené s výzvou ich podpísania ako predpokladu
pre poskytnutie úveru. Vopred predtlačené znenie Dohody bolo predložené žalobcovi na podpis v ten

istý deň, ako požiadal o poskytnutie úveru. Keďže po podpise žiadosti o schválenie úveru nasledoval
proces schválenia úveru zo strany žalovaného, a teda koncipovanie konečných zmluvných podmienok
do Zmluvy (vpísané na strane 2 Zmluvy rukou), v čase podpisu Dohody zo strany žalobcu nemohli byť
ani suma úveru, ani výška zrážky zo mzdy známe. Preto tieto sumy ani nemohli byť napísané v Dohodeo zrážkach. Uvedené je zrejmé tiež z toho, že obe sumy (výška úveru a výška zrážky zo mzdy) boli
do Dohody dopísané ručne. Výkon práva žalovaného na zrážky zo mzdy z takto uzavretej Dohody súd
prvej inštancie považoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a preto je Dohoda v zmysle §

39 OZ absolútne neplatná.

3. Súd prvej inštancie ako ďalší dôvod neplatnosti videl v neurčitosti tohto právneho úkonu. Dohoda
okrem označenia veriteľa a dlžníka musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide,
a výšku dohodnutých zrážok. V danom prípade však z obsahu Dohody nie je zrejmé, na uspokojenie

akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Koncipovanie Dohody
v tom zmysle, že pohľadávka žalovaného zabezpečená Dohodou je tvorená úverom, vrátane všetkých
prípadných revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), nákladmi, ktoré
žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči žalobcovi
ako dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi, ktoré vyplynú/vzniknú na
základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami, súd prvej inštancie považoval za

neurčité, a teda v zmysle § 37 OZ za neplatné. Skutočnosť, že ide o nejasne a neurčito koncipované
vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá má byť zabezpečená Dohodou, potvrdzuje tiež to, že už 3
mesiace po uzavretí Dohody žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy
na sumu 2.257,98 eur ku dňu 19.08.2015, pričom žalobcovi bol poskytnutý úver len vo výške 1.110,-
eur. Náležitosti právneho úkonu čo do určitosti nespĺňa ani uvedenie výšky zrážky zo mzdy, keďže podľa

Dohody v prípade, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,
bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Navyše,
takéto ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie žalovaného ako veriteľa a
navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku.

4. Ďalej bolo konštatované prvoinštančným súdom, že žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na
podaní tohto návrhu, keďže bolo preukázané, že mu boli vykonané zrážky zo mzdy na základe Dohody
predloženejjehozamestnávateľovi.Navyše,kukončeniuvykonávaniazrážokmohlodôjsťlennazáklade
rozhodnutia súdu, pretože Dohoda nemohla byť zo strany žalobcu nijako ukončená, či už odstúpením,
vypovedaním, ani iným jednostranným spôsobom.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo zásady
úspechuvoveci.Úspešnémužalobcovitakpriznalnáhradutrovkonaniavsume433,96Eur,atoodmenu
v sume 195,06 eur za 2 úkony právnej služby po 64,53 Eur v roku 2015 a za 1 úkon právnej služby po
66,- Eur v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd a účasť na meritórnom

pojednávaní súdu), k odmene patrí advokátovi režijný paušál v sume 25,36 Eur, z toho 2-krát po 8,39
Eur za úkony v roku 2015 a 1-krát po 8,58 Eur za úkon v roku 2016. Ďalej súd priznal žalobcovi náhradu
hotových výdavkov za cestovné v sume 55,41 Eur (s použitím motorového vozidla zn. Audi A6 za cestu
na pojednávanie súdu dňa 06.04.2016 z Košíc do Popradu a späť v počte spolu 238 km, pri cene PHM
vo výške 0,997 Eur/1 liter, priemernej spotrebe PHM 5 litra/100 km a základnej sadbe 0,183 Eur/1 km)

a náhradu za stratu času v sume 85,80 Eur za 6 začatých polhodín po 14,30 Eur za každú polhodinu.
Spolu odmena a náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času činí 361,63 Eur, ku ktorej patrí 20
% DPH v sume 72,33 Eur. Spolu náhrada trov právneho zastúpenia činí sumu 433,96 Eur. Súd nepriznal
žalobcovi cestovné v sume 55,59 Eur s použitím ceny PHM v uplatnenej sume 1,012 eura/1 liter z
dôvodu, že cenu PHM v tejto sume žalobca súdu nepreukázal a súd preto vychádzal z priemerných cien

PHM podľa údajov zo stránky Štatistického úradu SR. Trovy konania tak boli priznané v zmysle § 11 ods.
1 písm. a), § 13a, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, a
to aj trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil sumou 89,50 Eur. Odvolanie odôvodňoval ust. § 205 ods.
2 písm. a), b) a f) O.s.p. Súdu vytýkal, že jeho závery sú predčasné a založené na jednostranných
záveroch,bezvykonaniavšetkýchdôkazov.Znapadnutéhorozsudku,anizobsahuzápisnicenevyplýva,
aby súd vôbec vykonal dokazovanie na posúdenie otázky súvisiacej s rozporom medzi písomným

prejavom vôle a dodatočne uvádzanými tvrdeniami žalobcu. Súd prvej inštancie obsahom Dohody o
zrážkach zo mzdy sa vôbec nezaoberal. Z rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru
o nesplnení poučovacej povinnosti, ak táto je vykonaná písomne a v súlade so zákonom. Žalobca vo
výpovedi neuviedol, aby nemal možnosť si Dohodu o zrážkach zo mzdy prečítať a iba skutočnosť, čisi ju prečítal alebo nie, nie je takou, s ktorou zákon spája právne následky. Dohoda o zrážkach zo
mzdy preto bola uzavretá v súlade s postupom, ktorý určuje zákon. Ak súd prvej inštancie tvrdí, že
vymedzeniezabezpečenejpohľadávkyjeneurčité,neboldostatočnezistenýskutkovýstav,rovnakoajčo

sa týka neurčitosti právneho úkonu. Jeho závery sú predčasné nielen z dôvodu nesprávnych skutkových
záverov, ale aj právneho posúdenia. Pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi vyplýva z poskytnutia úveru,
a to spotrebiteľského úveru, ktorý je dlžník povinný vrátiť v dohodnutých splátkach spolu s úrokom.
Zabezpečovaná pohľadávka je tvorená úverom v uvedenej výške a príslušenstvom úveru v podobe
úrokov. Ak súd tvrdí, že ide o neurčité vymedzenie pohľadávky, musel dôjsť k záveru, že sa neurčitosť

nedá odstrániť ani postupom podľa § 25 ods. 2 OZ. Keďže tak nepostupoval, jeho záver je predčasný.
Tvrdenia dlžníka sú účelové a popierajú existenciu písomnej formy právneho úkonu. Spotrebiteľovi stačí
čokoľvek tvrdiť a popierať konanie s poukazom, že niečo nečítal, pričom aj Ústavným súdom SR je
kritizovanýtakýtospôsob„ochranyspotrebiteľa“,leboideopraxodporujúcuzákonuaporušujúcuzmysel
právneho poriadku a právnej regulácie. Poukázal na vyjadrenie sudcu Ľalika so záverom o neprimeranej
ochranespotrebiteľov,ktorýchzúradnejpovinnostisúdyzbavujújehozodpovednosti.Rovnakopoukázal

na závery vyslovené v rozhodnutí NS ČR vo veci 25Cdo/140/2006. Vytýkal súdu prvej inštancie, že
sa vôbec nezaoberal jeho vyjadrením, čím bolo porušené ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Najvyšší súd SR
ustálil právny názor, podľa ktorého povinnosťou súdu je riadne odôvodniť rozhodnutie a vyporiadať sa
i so špecifickými námietkami účastníka. Inač odníma možnosť skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Poukázal tak

na rozsudok sp. zn. 4Cdo/171/2005 zo dňa 27.04.2006. Súd prvej inštancie sa vyjadrením žalovaného
vôbec nezaoberal. Navrhol preto, aby napadnutý rozsudok bol zmenený a v celom rozsahu žaloba
zamietnutá a aby bol žalobca zaviazaný nahradiť mu trovy konania, a to aj trovy odvolacieho konania.

7. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1, 2 CSP
a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 20.01.2017, pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v
súlade s § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia, ako aj k odvolacím

dôvodom uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci pre jeho
správne posúdenie, vykonal potrebné dokazovanie, ktoré v súlade so zákonom aj vyhodnotil a dospel k
skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd.

10. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o

zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážkami pri výkone rozhodnutia (§
551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ).

11. Je nepochybným, že inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie
pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných

príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom Dohody je súhlas dlžníka, aby si
platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká
právo,abyposplatnostipohľadávkybolivykonávanézrážkyzomzdydlžníkaabolimuzamestnávateľom
vyplácané. Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý
síce nie je účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona povinný na základe Dohody vykonávať od

tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať,
aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon, a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v
zodpovedajúcom rozsahu znížil (pozri rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006).

12. Je teda nepochybné, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácii

ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak mala zabezpečiť pohľadávku
plynúcu z úveru, ktorú žalobca podpísal a uzavrel ako spotrebiteľ. Správne preto súd prvej inštancie
poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi prislúchajúcu ochranu, najmä za situácie, keď vyhodnotil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súvislosti so zmluvou o úvere č. 8500115158 zo dňa21.05.2015 a bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a ako neurčitý právny úkon. Správne bolo
konštatované, že Dohoda neobsahuje údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného
majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Nepostačuje iba uvedenie, že Dohoda je tvorená úverom, vrátane

všetkých revolvingov poskytnutých žalobcovi, príslušenstva úveru, nákladmi, ktoré vyplynú, vzniknú
na základe a v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Správne bola preto vyhodnotená
za neurčitú, a teda v zmysle § 37 OZ za neplatnú. Nebolo jasne a určite koncipované vymedzenie
pohľadávky žalovaného, ktorá má byť zabezpečená touto Dohodou. Je preukázané, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako samotná Dohoda o úvere, pritom je nepochybné,

že v deň uzavretia Dohody o úvere ešte nebolo možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto Dohoda
o zrážkach zabezpečovať. Rovnako v konaní nebolo preukázané, pritom dôkazná povinnosť bola na
žalovanom, aby spotrebiteľ bol v zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
poučenýodôsledkochuzavretiaDohodyozrážkachzomzdyamalmožnosťjuodmietnuť,kedyvzmysle
cit. právneho predpisu je takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky neprípustné. To, že k poučeniu
žalobcu nedošlo vyplýva z výsluchu žalobcu, ktorý tvrdil, že boli mu predložené iba cca 9 ks papierov

bez vysvetlenia, čo jednotlivé písomnosti znamenajú, bol vyzvaný iba na ich podpis. Nebol informovaný,
že niektoré dokumenty môže odmietnuť podpísať. Odvolací súd ešte uvádza, že ust. § 5a ods. 1 písm. a)
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo doplnené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou
od 01.05.2014, keď k ust. § 5a ods. 1 písm. a) prechodné ustanovenie nie je, a preto je potrebné ho
aplikovať aj v danej veci. Jedným zo základných princípov právneho štátu je aj princíp právnej istoty,

ktorý v sebe zahŕňa okrem iného aj zákaz spätnej časovej pôsobnosti zákonov, teda zákaz retroaktivity.
No novela zákona č. 102/2014 Z.z. účinná od 01.05.2014 v § 29b ustanovila, že § 5a ods. 1 písm. b)
a ods. 2 až 4 je treba aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky vzniknuté pred 01.05.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do
30.04.2014. Novelou bol teda doplnený Občiansky zákonník, čl. 2 zákonom č. 102/2014 Z.z., § 52 ods.

2 bol doplnený o vetu „na všetky právne úkony, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva“.
Teda tak k § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, tak aj v prípade § 52 ods. 2 posledná veta
OZ chýbajú prechodné ustanovenia k týmto úpravám. Najvyšší súd SR však zaujal zásadné stanovisko
k spätnej účinnosti rozhodujúc o mimoriadnom odvolaní, a to v rozsudku sp. zn. 3M Cdo/14/2014 z

21.05.2015. Podľa neho ust. § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Toto ustanovenie, ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudol
účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia. Znamená
to, že od účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Platí preto aj v prípade §
5aods.1písm.a)zákonač.250/2007Z.z.,žeodjehoúčinnosti,t.j.od01.05.2014satentovzťahujeajna

právne vzťahy založené pred týmto dňom. Správne preto bolo, ak súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
oprel aj o § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

13. K ďalším odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že nie je pravdivé tvrdenie odvolateľa, že súd
prvej inštancie nevyhodnotil obsah Dohody o zrážkach zo mzdy, keďže vychádzal z výsluchu žalobcu

na pojednávaní, ktorý jednoznačne poprel, aby mu bol inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy vysvetlený
a bola mu daná možnosť úver získať aj bez jej podpisu. Nie je dôvodná tiež odvolacia námietka
týkajúca sa možnosti odstrániť neurčitosť vymedzenej pohľadávky podľa § 35 ods. 2 OZ, lebo žalovaný
nepreukázal, aby vôľou žalobcu bolo okrem uzavretia Zmluvy o úvere aj uzavretie Dohody o zrážkach
zo mzdy. Rovnako nie je dôvodná ani námietka týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne sformuloval svoje myšlienkové
pochody, správne vec právne posúdil a po zistení skutkového stavu, ktorý zistil vykonaným dokazovaním
navrhnutým účastníkmi konania a realizovaným na pojednávaní dňa 06.04.2016, aj správne vo veci
rozhodol.

14. Z vyššie uvedených dôvodov preto bol rozsudok ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdený v celom rozsahu.

15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 255 v spojení s § 396 CSP, tak že
v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania. O ich

výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením vydaným
súdom prvej inštancie.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).