Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Ferdinand Zimmermann

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/494/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112206537
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112206537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Ivici Hanuskovej v právnej veci žalobcu
KOMPALA, a. s., so sídlom Skuteckého 23, Banská Bystrica, IČO: 43 844 103, v konaní právne
zastúpený JUDr. Martinom Krivákom, advokátom, Advokátska kancelária Krivak & Co, s. r. o., so sídlom
Gajova 13, P. O. BOX 162, Bratislava, IČO: 36 863 475 proti žalovaným 1/ FIRING, s. r. o., so sídlom
Robotnícka 6, Banská Bystrica, IČO: 44 139 292, 2/ C.. I. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. E.
XXX, O. a 3/ W.. G. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, J., všetci v konaní právne zastúpení
SKLEGAL, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, IČO: 35 973

161, o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, na odvolanie žalovaných zo dňa 04. 05.
2015 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20 C 63/2012-273 zo dňa 12. 03. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom odstavci p o t v r d z u j e v znení:
Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 85 544,74 € s úrokom z omeškania 9,05 %
ročne, z priznanej sumy od 20. 10. 2011 do zaplatenia a to titulom bezdôvodného obohatenia v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu, p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ až 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% stanovených
podľa § 251 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Procesný súd zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť istinu vo výške 85 544,74 € s úrokom z omeškania 9,05
% ročne z priznanej sumy od 20. 10. 2011 do zaplatenia a to titulom bezdôvodného obohatenia v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V prípade, ak z bezdôvodného obohatenia v sume 85 544,74 € boli žalovaným 1/ nadobudnuté

akékoľvek veci, je tento je povinný uspokojiť právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z
takto nadobudnutých vecí a to aj vtedy, ak podľa príslušných ustanovení OSP nepodliehajú výkonu
rozhodnutia. Pokiaľ nie je právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 85 544,74 €
spolu s úrokom z omeškania uspokojené, nesmie žalovaný 1/ s takto nadobudnutými vecami nakladať.
V prípade, že žalovaný 1/ nevydá žalobcovi bezdôvodného obohatenia v sume 85 544,74 € s úrokom
z omeškania sú žalovaní 2/ a 3/ povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi škodu v sume 85
544,74 € s úrokom z omeškania vo výške 9,05% z priznanej sumy od 20. 10. 2011 do zaplatenia v lehote

3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Žalovaným 1/ až 3/ bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške súdneho poplatku
5 132,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 7 206,29 € na účet právneho zástupcu žalobcu vedený
v P. banke v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.2. V dôvodoch rozhodnutia súd okrem iného uviedol: „Navrhovateľ návrhom, ktorý doručil súdu dňa 07.
03. 2012 navrhol uložiť odporcovi v 1/ rade povinnosť zaplatiť istinu vo výške 85 544,74 Eur s úrokom

z omeškania 9,5 % z priznanej sumy od 20. 10. 2011 až do zaplatenia, zároveň v prípade, že odporca
v 1/ rade nadobudol vo výške bezdôvodného obohatenia akékoľvek veci je povinný uspokojiť právo
navrhovateľa s takto nadobudnutých vecí aj v prípade, že nepodliehajú výkonu rozhodnutia a nesmie
s uvedenými vecami nakladať. V prípade, že odporca v 1/ rade nevydá navrhovateľovi bezdôvodné
obohatenie v uplatnenej výške sú odporcovia v 2/ a v 3/ rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

navrhovateľovi škodu vo výške 85 544,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % od 20. 10. 2011
až do zaplatenia a trovy konania.
Odporcovia v 1/ až v 3/ rade navrhli návrh v celom rozsahu zamietnuť.“

3. Súd v konaní zistil, že žalobca je akciovou spoločnosťou, ktorá okrem iného podniká v oblasti
nakladania s odpadom, výroby alternatívnych palív z obnoviteľných zdrojov, z výroby organického

hnojiva, rozvodu tepla a iné.

4. Ďalej v konaní bolo zistené, že: „ Odporca v 2/ rade vykonával u navrhovateľa funkciu člena
štatutárneho orgánu od 05. 12. 2007 do 21. 06. 2011 a zároveň bol akcionárom navrhovateľa do 06. 10.
2011.Odporcav2/radevykonávalavykonávafunkciuštatutárnehoorgánuuodporcuv1/rade.Odporca

v 3/ rade bol akcionárom navrhovateľa do 06. 10. 2011, vykonával a vykonáva funkciu štatutárneho
orgánu u odporcu v 1/ rade.

Odporca v 2/ rade bol ako akcionár navrhovateľa prítomný na riadnom valnom zhromaždení
navrhovateľa dňa 21. 06. 2011. Na uvedenom valnom zhromaždení bol odvolaný z funkcie štatutárneho

orgánu navrhovateľa. O jeho zvolaní a jeho programe, ktorého súčasťou bolo aj odvolanie členov
štatutárneho orgánu bod 9 programu bol informovaný vopred písomnou pozvánkou doručenou dňa 20.
05. 2011.

V období od 09. 05. 2011 do 30. 06. 2011 v čase, keď odporca v 2/ rade mal vedomosť, že bude odvolaný

z funkcie štatutárneho orgánu navrhovateľa boli na základe pokynu odporcu v 2/ rade vykonané platby z
účtu navrhovateľa vedeného vo VÚB, a. s., č. ú.: 2375381654/0200, na účet odporcu v 1/ rade vedený vo
E. a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX . vo výške 94 350 Eur, a to v desiatich samostatných platbách. Platby
boli zadané cez elektronický bankový systém odporcom v 3/ rade ako splnomocnencom navrhovateľa na
základepokynuodporcuv2/rade,ktorýužnebolčlenomštatutárnehoorgánunavrhovateľaanikdynebol

oprávnený samostatne rozhodovať o obchodných záležitostiach navrhovateľa a ani samostatne konať
v mene a na účet navrhovateľa. Odporca v 3/ rade o tom vedel, keďže bol v danom čase akcionárom
navrhovateľa, bol prítomný na valnom zhromaždení dňa 21. 06. 2011, kde bol odporca v 2/ rade
odvolaný.

Bezprostredne po tom ako sa nový štatutárny orgán navrhovateľa mal možnosť oboznámiť so stavom
účtovníctva navrhovateľa, ktoré odporca v 2/ rade neoprávnene zadržiaval do 11. 08. 2011, navrhovateľ
vyzval odporcu v 1/ rade na vrátenie neoprávnene uhradených peňažných prostriedkom listom zo dňa
17. 10. 2011.

Navrhovateľ uviedol, že k predmetným platbám, ktoré odišli z účtu navrhovateľa na účet odporcu v 1/
rade, neexistujú v účtovníctve navrhovateľa žiadne faktúry ani iné dokumenty účtovne odôvodňujúce
predmetné platby v prospech odporcu v 1/ rade. Navrhovateľ nikdy nebol v obchodnom ani v inom
právnom vzťahu s odporcom v 1/ rade a odporca v 1/ rade neposkytol navrhovateľovi žiadne služby
ani tovary, či už na základe ústnych alebo písomných zmlúv. Platby neboli nikdy schválené vopred ani

následne predstavenstvom navrhovateľa. Členovia predstavenstva okrem odporcu v 2/ rade nemali o
danýchplatbáchvčaseichrealizáciežiadneinformácieaodporcav2/radeneboloprávnenýsamostatne
rozhodovať o obchodných záležitostiach navrhovateľa a ani samostatne konať v mene a na účet
navrhovateľa.

Dňa 30. 06. 2011 odporca v 1/ rade vystavil a doručil navrhovateľovi faktúru č. 10110016 splatnú dňa
14. 07. 2011 za údajnú technickú pomoc pri výstavbe a príprave technológie Kompostárne ČOV Badín
za obdobie január až jún 2011 vo výške 76 608 Eur vrátane DPH. Žiadne poradenské, technické ani
iné služby neboli odporcom v 1/ rade pre navrhovateľa nikdy poskytnuté ani v danom období ani nikdyinokedy. K predmetnej faktúre neexistujú žiadne zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade
ústne ani písomné, žiadne iné dokumenty, ktoré by boli medzi nimi uzavreté ako objednávateľom a
poskytovateľom služieb. Navrhovateľ vrátil odporcovi v 1/ rade predmetnú faktúru ako neopodstatnenú,

v prílohe listu zo dňa 17. 10. 2011 požiadal ho o vrátenie neodôvodnene uhradených platieb, a to
bezprostredne po tom ako mal možnosť nový štatutárny orgán navrhovateľa sa oboznámiť so stavom
účtovníctva navrhovateľa.

Od 08. 07. 2011 do 15. 08. 2011 navrhovateľ prijal bezhotovostným prevodom z účtu odporcu v 1/ rade

na svoj účet platbu 17 742 Eur, a to v štyroch samostatných platbách. Navrhovateľ nikdy nebol v žiadnom
obchodnom ani inom právnom vzťahu s odporcom v 1/ rade, nikdy odporcovi v 1/ rade neposkytol žiadne
služby, tovary či už na základe písomných alebo ústnych zmlúv. Členovia predstavenstva navrhovateľa
s výnimkou odporcu v 2/ rade nemali o platbách prijatých od odporcu v 1/ rade v čase ich realizácie
žiadne informácie. Zároveň k predmetným platbám neexistujú v účtovníctve navrhovateľa žiadne faktúry
ani iné dokumenty, ktoré by účtovne odôvodňovali predmetné platby v prospech navrhovateľa. Prijatými

platbami sa celková bilancia uskutočnených platieb medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade dostala
nasumu76608Eur,ktorébolineopodstatneneaneoprávneneuhradenézúčtunavrhovateľavprospech
účtu odporcu v 1/ rade.

Do dňa prevzatia účtovníctva navrhovateľom od odporcu v 2/ rade odporca v 1/ rade vystavil a doručil

navrhovateľovi ďalšie tri faktúry, faktúru č. 10110008 na sumu 3202,08 Eur, faktúru č. 10110013 na sumu
2867,33 Eur a faktúru č. 10110022 na sumu 2867,33 Eur. Práce, ktoré fakturoval danými faktúrami neboli
odporcom v 1/ rade navrhovateľovi nikdy poskytnuté, neexistujú k nim žiadne zmluvy, iné dokumenty,
ktoré by medzi nimi boli uzavreté ako objednávateľom a poskytovateľom prác. Uvedené peňažné
prostriedky boli uhradené odporcom v 3/ rade bez vedomosti členov štatutárneho orgánu, a to v dňoch

06. 06. 2011, 08. 07. 2011 a 03. 08. 2011. Navrhovateľ uvedené faktúry odporcovi v 1/ rade vrátil ako
neopodstatnené a zároveň listom zo dňa 17. 10. 2011 žiadal o vrátenie platieb.

Celkovo vo výške 85 544,74 Eur odišlo z účtu navrhovateľa v prospech účtu odporcu v 1/ rade, ktorý sa
tak bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa, a to plnením bez právneho dôvodu. Uvedené platby boli

vykonané neoprávnene na základe pokynu odporcu v 2/ rade, ktorý je konateľom odporcu v 1/ rade a
zadávanie do systému elektronického bankovníctva z účtu navrhovateľa bolo vykonávané odporcom v
3/ rade, ktorý je zároveň konateľom odporcu v 1/ rade.

5. Z rozsudku súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že žalobca mal za to, že žalovaný 1/ nekonal

dobromyseľne, pretože jeho konateľmi sú žalovaní 2/ a 3/, ktorí mali vedomosť, že predmetné platby sú
neopodstatnené, pretože medzi žalobcom a odporcom v 1/ nikdy neexistoval žiadny právny vzťah a ani
medzi nimi neboli poskytované služby, práce ani tovary.
Ďalej žalovaný 2/ „ nebol nikdy oprávnený samostatne rozhodovať o obchodných záležitostiach
navrhovateľa ani samostatne konať v jeho mene navonok a nikdy nebol oprávnený samostatne

rozhodovať o úhradách akýchkoľvek platieb tretím osobám. Odporca v 2/ rade ako člen štatutárneho
orgánu navrhovateľa a zároveň aj odporcu v 1/ rade musel vedieť, že odporca v 1/ rade žiadne služby
ani práce navrhovateľovi neposkytol a neposkytoval. Konal preto v rozpore so stanovami navrhovateľa,
keď sám zadal pokyn na úhradu platieb, keďže platby boli vykonané ako údajná odmena za služby,
ktoré však nikdy neboli navrhovateľovi poskytnuté a odporca v 2/ rade tak vedome konal v rozpore

so záujmami navrhovateľa a záujmami všetkých akcionárov navrhovateľa. Poukázal na ustanovenie §
194 ods. 5 Obchodného zákonníka a na § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka a na § 196a ods. 1 a
2 Obchodného zákonníka. Z toho dôvodu odporca v 2/ rade zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri
výkone pôsobnosti člena štatutárneho orgánu, a to konkrétne zadaním pokynov a umožnením úhrad
peňažných prostriedkov z účtu navrhovateľa v celkovej výške 85 544,74 Eur.

Odporca v 3/ rade, ktorý bol v tom čase akcionárom navrhovateľa poznal jeho stanovy, konal v rozpore
so stanovami, keď vykonal pokyn len jedného člena štatutárneho orgánu navrhovateľa, a to odporcu v
1/ rade na zadanie platieb do systému elektronického bankovníctva z účtu navrhovateľa. Tento pokyn
nebol pre odporcu v 3/ rade ani pre žiadnu inú osobu záväzný. Odporca v 3/ rade vykonaním daných

platieb prekročil právomoci, ktoré mu boli udelené navrhovateľom na základe plnomocenstva zo dňa 12.
12. 2007. V zmysle § 33 OZ ak splnomocnenec prekročí svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva
je splnomocniteľ zaviazaný len pokiaľ toto prekročenie schválil. Navrhovateľ listom zo dňa 17. 10. 2011
oznámil odporcovi v 1/ rade, že neschvaľuje toto prekročenie plnomocenstva odporcom v 3/ rade a nie jeviazaný jeho konaním, a to urobil bez zbytočného odkladu po tom, ako sa mohol nový štatutárny orgán
navrhovateľa oboznámiť s uskutočnením predmetných platieb, keďže odporca v 2/ rade účtovníctvo
zadržiaval do 11. 08. 2011. Odporcovia v 2/ a v 3/ rade boli v danom čase aj konateľmi odporcu v 1/ rade

s ktorým sa konalo na základe takto prekročeného plnomocenstva a ktorá o tom musela vedieť.

Z písomného vyjadrenia odporcov v 1/ až v 3/ rade bolo zistené, že nárok navrhovateľa v celom
rozsahu neuznávajú, navrhujú návrh zamietnuť. Uviedli, že odporca v 1/ rade poskytoval navrhovateľovi
technickú pomoc pri výstavbe a príprave technológie Kompostárne ČOV Badín, ekonomické a

administratívne práce, dopravu a vedenie prevádzkovej agendy. Technická pomoc bola požadovaná a
akceptovaná, na podporu tvrdenia existujú zápisy z kontrolných dní, z porád, z rokovaní s obchodnými
partnermi, zastupovanie pred orgánmi štátnej správy, podpisovali zmluvy a objednávky. Vzťah, ktorý
takto vznikol napĺňa znaky mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade.
Poskytovanie služieb odporcom v 1/ rade pre navrhovateľa bolo odplatnou činnosťou.

Plná moc, ktorá bola odporcovi v 3/ rade udelená dňa 12. 12. 2007 spoločnosťou KOMPALA, a. s.,
ktorú podpísali členovia štatutárneho orgánu navrhovateľa W.. I. X., odporca v 2/ rade, táto bola udelená
legálnym spôsobom. O jej udelení boli informovaní všetci členovia predstavenstva. Odporca v 2/ rade bol
v čase udelenia plnej moci predsedom predstavenstva navrhovateľa a všetci členovia predstavenstva
plnú moc rešpektovali o čom svedčí rozsiahla zmluvná dokumentácia. Z plnej moci vyplýva, že odporca

v 3/ rade bol poverený vedením spoločnosti KOMPALA, a. s. Navrhovateľ zriadil pre odporcu v 3/ rade
aj iné oprávnenia napríklad podpisové práva v banke, to znamená, že navrhovateľ reálne predpokladal,
že tieto služby bude pre neho odporca v 3/ rade vykonávať.

Navrhovateľ tvrdí, že služby, ktoré sú predmetom faktúr boli poskytované odporcom v 2/ a v 3/ rade v

rámci ich osobného vkladu ako akcionárov do spoločnosti navrhovateľa. Obchodný zákon v § 59 ods.
2 stanovuje, že nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hodnotu je možné určiť. Vklady
spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby sa zakazujú a sú neprípustné. Ak je vklad
nepeňažný musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra.

Odporcovia v 2/ a v 3/ rade boli prítomní pri všetkých obchodných stretnutiach, zastupovali navrhovateľa
pred orgánmi štátnej správy, rokovali s obchodnými partnermi, zúčastňovali sa kontrolných dní,
odovzdávali účtovníctvo, zmluvnú a inú agendu navrhovateľa, čo tiež potvrdzuje skutočnosť, že sa o túto
agendu starali a zabezpečovali ju. Zároveň vykonávali aj rozsiahlu obstarávateľskú činnosť, za ktorú
navrhovateľ odmenu nezaplatil.

SlužbytechnickejpomociprivýstavbeaprípravetechnológieKompostárneČOVBadínodporcav1/rade
dodával navrhovateľovi v období od januára až do júna 2011. Navrhovateľ túto službu akceptoval, za čo
odporca v 1/ rade vyúčtoval navrhovateľovi cenu obvyklú, navrhovateľ ju zaplatil prevodom zo svojho
účtu na základe prevodného príkazu zadaného odporcom v 3/ rade na základe zriadeného podpisového

práva v banke. Navrhovateľ profitoval na odbornosti odporcov v 2/ a v 3/ rade, ktorí poskytovali služby v
mene a za odporcu v 1/ rade. Odporca v 3/ rade vykonával pre navrhovateľa rozsiahlu obstarávateľskú
činnosť, za ktorú si do dnešného dňa odmenu nevyúčtoval.

Prekročenie rozsahu splnomocnenia odporcu v 3/ rade nie je relevantné, pretože túto činnosť pre

navrhovateľa vykonával pravidelne a bežne. Odporca v 2/ a v 3/ rade sa zúčastnili odovzdávania
účtovnej, zmluvnej, daňovej a ostatnej agendy v auguste 2012 ako osôb zodpovedných za prevádzku
a riadenie spoločnosti navrhovateľa, čo navrhovateľ nemôže na jednej strane akceptovať a na druhej
strane takúto činnosť definovať ako prekročenie plnej moci.

Odporca v 1/ rade prostredníctvom odporcov v 2/ a v 3/ rade poskytoval navrhovateľovi riadne a reálne
služby, ktorých cenu si vyúčtoval faktúrami č. 10110016, č. 10110008 a č. 10110013. Navrhovateľ tieto
služby prijímal, akceptoval, profitoval z nich a bol za ne povinný zaplatiť ich cenu. Odporca v 3/ rade
ako to bolo obvyklé v mene navrhovateľa vykonal úhradu týchto služieb, nešlo o plnenie bez právneho
dôvodu a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti zavinenia a škody absentuje. Naopak

navrhovateľ ak by prijímal plnenie, za ktoré by neplatil prijímal by bezdôvodné obohatenie sám.

K predmetnému vyjadreniu navrhovateľ uviedol, že tvrdenie odporcov, že poskytovali technickú pomoc a
iné práce sa nezakladá na pravde. Odporca v 1/ rade nikdy navrhovateľovi žiadne služby neposkytoval,žiadna technická pomoc nebola nikdy od odporcu v 1/ rade požadovaná ani akceptovaná. Ak odporcovia
disponujú takýmito dôkazmi, na ktoré sa zároveň odvolávajú, majú ich predložiť.

K uvedeniu odporcov, že z plnej moci vyplýva, že odporca v 3/ rade bol poverený vedením spoločnosti
navrhovateľa, odporca v 3/ rade nikdy nebol poverený vedením spoločnosti, ale iba splnomocnený
na činnosti spojené s prevádzkou a výkonom podnikateľskej činnosti v presne vymedzenom rozsahu
udeleného plnomocenstva. Objednanie služieb od odporcu v 1/ rade vo fakturovanom rozsahu je
jednoznačne prekročením právomoci odporcu v 3/ rade podľa plnomocenstva, pretože bol oprávnený

objednať služby len do ceny 10 000 Eur, tento limit bol prekročený, čoho si boli odporcovia plne vedomý
a podľa § 33 ods. 1 OZ navrhovateľ nebol konaním odporcu v 3/ rade viazaný, čo aj odporcovi v 1/
rade oznámil.

Navrhovateľ si je vedomý ustanovenia § 59 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo však nemení na tom, že
akcionári navrhovateľa boli vzhľadom na osobnú, majetkovú angažovanosť na podnikanie navrhovateľa

dohodnutý v rámci svojich možností vzájomne si poskytovať potrebnú súčinnosť pri realizácii projektu
vykonávaného prostredníctvom podnikania navrhovateľa. Navrhovateľ predložil vyjadrenie odporcu v
3/ rade zo dňa 04. 06. 2012 bod 1, 2 vyjadrenia v spore na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. zn. 14C/47/2012, kde výslovne uviedol, že nakoľko nedisponoval potrebnou výškou finančných
prostriedkov pre realizáciu plánovaných projektov prostredníctvom navrhovateľa bolo dohodnuté, že

navrhovateľ poskytne potrebný finančný kapitál a odporca v 3/ rade spolu s W.. I. X. a C.. I. T. poskytnú v
tejto hodnote know-how a osobnú účasť na realizácii investície. Odporcovia si tendenčne prispôsobujú
svoje pôsobenie na podnikaní navrhovateľa v záujme obhájenia podvodného konania.

Skutočnosť, že odporcovia v 2/ a v 3/ rade konali v určitom rozsahu za navrhovateľa, toto navrhovateľ

nerozporuje. Odporca v 3/ rade bol na určité činnosti spojené s podnikaním navrhovateľa splnomocnený
a odporca v 2/ rade vykonával funkciu člena štatutárneho orgánu navrhovateľa. V žiadnom prípade nie
je pravdou, že odporca v 2/ a v 3/ rade by pri tejto činnosti konali za odporcu v 1/ rade. Ich spoločným
konaním došlo k podvodnému prevodu peňažných prostriedkov z účtu navrhovateľa. Odporca v 2/
rade ako člen štatutárneho orgánu navrhovateľa porušil svoju povinnosť vykonávať funkciu s náležitou

starostlivosťou v súlade so záujmami navrhovateľa a všetkých akcionárov. V zmysle § 194 ods. 6
Obchodného zákonníka je tak povinný nahradiť navrhovateľovi škodu, ktorú mu spôsobil pri svojom
výkone pôsobnosti člena štatutárneho orgánu, a to konkrétne zadaním pokynov a umožnením úhrad
peňažných prostriedkov v prospech odporcu v 1/ rade v žalovanej výške.

Z písomného vyjadrenia odporcov, ktoré doručili súdu dňa 31. 01. 2013 bolo zistené, že došlo v roku
2007 k založeniu spoločnosti KOMPALA, a. s. za účelom realizácie výstavby a následnej prevádzky
elektroenergetického celku na výrobu bio paliva a výrobu elektrickej energie, ďalej len energetický celok
alebo aj projekt. Spoločnosť bola založená O.. P. G., odporcom v 2/ rade, odporcom v 3/ rade , W..
I. X., ktorí boli zároveň akcionármi a došlo medzi nimi v roku 2007 k uzatvoreniu ústnej dohody, podľa

ktorej odporca v 2/ rade, odporca v 3/ rade a W.. X. mali zabezpečovať odbornú a technologickú stránku
projektu a O.. P. G. mal zabezpečiť financovanie projektu. O.. P. G., odporca v 2/ rade a W.. X. sa stali
členmi predstavenstva spoločnosti navrhovateľa. Odporcovi v 3/ rade bola zo strany navrhovateľa dňa
12. 12. 2007 udelená plná moc na činnosti spojené s prevádzkou a výkonom podnikateľskej činnosti
navrhovateľa a následne zriadené aj dispozičné práva k bankovému účtu navrhovateľa.

V súlade s vyššie uvedeným od roku 2007 odporcovia v 2/ a v 3/ rade zabezpečovali pre navrhovateľa
bežné činnosti spojené s prevádzkou a výkonom podnikateľskej činnosti navrhovateľa, technickú a
technologickú stránku realizácie projektu, a to prevádzkovú časť, projektovú časť a stavebnú časť.
Odporcovia v 2/ a v 3/ rade uviedli, že v septembri roku 2010 sa začalo s výstavbou energetického

celku, ktorá sa realizovala prostredníctvom spoločnosti INVESTPOL, s. r. o. a oni až do júla 2011 v rámci
stavebnej časti projektu zastupovali navrhovateľa vo vzťahu ku všetkým dodávateľom, subdodávateľom
a iným obchodným partnerom a zároveň všetky činnosti v rámci prevádzkovej, projektovej a stavebnej
fázy boli odporcom v 2/ a v 3/ rade zabezpečované samostatne bez súčinnosti ostatných členov
predstavenstva. Do odvolania odporcu v 2/ rade z funkcie predsedu predstavenstva navrhovateľa nemali

ostatní členovia predstavenstva žiadne výhrady k spôsobu zabezpečovania záležitostí spoločnosti
navrhovateľa, či už súvisiacich s obchodovaním, s kalom, projektovou činnosťou alebo výstavbou
energetického celku.Odporcovia k faktúre č. 10110016 uviedli, že odporca v 1/ rade v mesiacoch január až jún
2011 zabezpečoval pre spoločnosť navrhovateľa technickú a technologickú podporu pri príprave
a výstavbe technológie kompostárne a činnosť predstavovala spracovanie evidenčných listov

odpadov a hlásenia o nakladaní s odpadmi, poskytovanie odborného technického dozoru pri
výstavbe kompostárne, spracovanie povolovacej dokumentácie pre povolenie prevádzky kompostárne,
vypracovanie prevádzkového a manipulačného poriadku zariadenia na zhodnotenie odpadu a
prevádzkového a manipulačného poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadu výrobou kompostu.
Navrhovateľ v súvislosti s obchodovaním s kalmi bol ako spracovateľ kalu povinný pravidelne po

skončení kalendárneho roku vyhotovovať evidenčné listy odpadov a vypĺňať hlásenia o nakladaní s
odpadmi a predkladať obvodnému úradu životného prostredia. Navrhovateľ nemal do júla 2011 žiadnych
zamestnancov, bolo potrebné zabezpečiť výkon týchto činností prostredníctvom subdodávateľa.
Odporca v 1/ rade poskytoval navrhovateľovi pri výstavbe kompostárne služby spočívajúce v odbornom
technickom dozore. Zároveň uviedli, že odporca v 1/ rade sa zúčastňoval prostredníctvom odporcu v 2/ a
v 3/ rade počas celej výstavby pracovných porád, z ktorých boli vyhotovované zápisy pod názvom výroba

elektrickej energie a z ktorých vyplýva, že odporca v 1/ rade sa aktívne zúčastňoval na realizácii projektu
a pracovných poradách. Vyhotovené zápisy z porád boli zasielané všetkým osobám, ktoré sa na nich
zúčastnili ako aj všetkým členom predstavenstva navrhovateľa, a to zo strany spoločnosti INVESTPOL,
s. r. o. Tým preukazovali, že tvrdenie navrhovateľa, že ostatní členovia predstavenstva navrhovateľa
nevedeli, aké činnosti odporca v 1/ rade vykonával v jeho prospech, nie sú založené na pravde. Nikdy

ostatní členovia predstavenstva nejavili žiadny záujem o prevádzku ako aj činnosti navrhovateľa boli
plne v réžii odporcu v 2/ a v 3/ rade. Odporca v 1/ rade tvrdil, že vykonával pre navrhovateľa služby, ktoré
sú vyššie uvedené k predmetnej faktúre, a to na základe objednávok, ktoré boli zo strany navrhovateľa
zastúpeného odporcom v 3/ rade na základe plnej moci riadne pripravené a očíslované a odporca
vykonával tieto služby najmä prostredníctvom odporcu v 3/ rade. Na základe týchto vykonaných činností

vystavil odporca v 1/ rade navrhovateľovi predmetnú faktúru vo výške 76 608 Eur vrátane DPH (faktúra
č. 1), ktorou vyfakturoval odporca v 1/ rade navrhovateľovi technickú pomoc pri výstavbe a príprave
technológie Kompostárne ČOV Badín za obdobie január 2011 do júna 2011. Faktúra je vystavená na
základe skutočného počtu odpracovaných hodín odporcu v 1/ rade pri poskytovaní technickej podpory.
Suma 95 Eur bez DPH/hodina je plne primeraná a obvyklá odplata za poskytovanie technickej podpory

pri realizácii náročného projektu a generálny dodávateľ výstavby si za poskytovanie inžinierskej činnosti
fakturoval 30 000 Eur za mesiac, čo by za šesť mesiacov predstavovalo 180 000 Eur. Akékoľvek tvrdenia
navrhovateľa o tom, že odporca v 1/ rade nikdy neposkytol navrhovateľovi žiadne plnenie nie je založené
na pravde a je vyrieknuté len v snahe získať neoprávnený prospech. Odporca na uvedené práce riadne
vystavil navrhovateľovi faktúru č. 1 a navrhovateľ za tieto služby odporcovi v 1/ rade riadne zaplatil.

Zaplatenie peňažného záväzku má v zmysle § 323 Obchodného zákonníka za následok jeho uznanie v
dôsledku čoho sa predpokladá, že tento záväzok v danom čase existoval.

K faktúram č. 10110008, č. 10110013 a č. 10110022 uviedli, keďže navrhovateľ nemal do júla 2011
žiadnych zamestnancov vykonával odporca v 1/ rade pre navrhovateľa ekonomické a administratívne

práce spočívajúce vo vedení účtovníctva a zmluvnej agendy, technický dozor pri výrobe kompostov
spočívajúci vo vykonávaní pokusov na kompostovaní kalov, za účelom výroby paliva pre potreby
prevádzky kompostárne a vedenie prevádzkovej agendy spočívajúcej vo vedení evidencie spracovania
kalu. Tieto služby pre navrhovateľa zabezpečoval odporca v 1/ rade prostredníctvom odporcu v 3/ rade
a ďalších svojich zamestnancov, ktorý pre odporcu v 1/ rade na základe pracovnej zmluvy pracovali, a

to na základe ústnych objednávok navrhovateľa. Na základe takto riadne poskytnutých služieb vystavil
odporca v 1/ rade faktúry za služby poskytované v mesiaci apríl 2011, máj 2011 a jún 2011. Činnosti
do apríla 2011 boli zabezpečované pre navrhovateľa prostredníctvom spoločnosti HYDROTRAJEKT,
predtým HYDROPROJEKT, s. r. o. a skutočnosť, že odporca v 1/ rade tieto služby vykonával preukazuje
aj všetka účtovná dokumentácia, ktorú fyzicky odovzdával paniL.ako novej členke predstavenstva

spoločnosti navrhovateľa práve odporca v 2/ a v 3/ rade dňa 11. 08. 2011. Navrhovateľ do toho času
nedisponoval žiadnou agendou týkajúcou sa účtovníctva, prevádzky spoločnosti a platných zmluvných
vzťahov.

K nároku na náhradu škody odporcu v 2/ rade navrhovateľ nepreukázal, že odporca pri výkone funkcie

predsedu predstavenstva porušil akúkoľvek svoju povinnosť ani že spoločnosti vznikla v dôsledku
porušenia odporcu v 2/ rade škoda. Skutočnosť, že odporca v 2/ rade dal odporcovi v 3/ rade pokyn na
vykonanie objednávok a vykonanie platieb bez súčinnosti s ďalším členom predstavenstva neznamená
a nemôže znamenať, že takéto konanie bolo v rozpore so záujmami spoločnosti navrhovateľa alebo,že odporca v 2/ rade nekonal so zachovaním odbornej starostlivosti. V spoločnosti navrhovateľa bolo
obvyklé a bežné, že akákoľvek činnosť bola zabezpečovaná výlučne na pokyn odporcu v 2/ rade a
takéto konanie bolo so súhlasom ostatných členov. Zároveň odporcovia uviedli, že prečo navrhovateľ

nespochybnil žiadne z činností alebo pokynov, ktoré vydal odporca v 2/ rade v rámci výkonu činnosti
v prospech navrhovateľa kedykoľvek v priebehu prípravnej fázy projektu aj výstavby projektu, nebola
preukázaná škoda, že by odporca v 2/ rade spôsobil škodu a že by konal v rozpore s vnútornými
predpismi navrhovateľa, poukázal na článok 14 bod 11 a článok 5 stanov navrhovateľa. V prípade, že
by odporca v 2/ rade porušil svoju povinnosť a dal príkaz na úhradu faktúr samostatne bez súčinnosti

druhého člena predstavenstva neznamená, že konal v rozpore s jeho záujmami alebo s jeho dobrou
vierou. Mal za to, že podnet na vystavenie objednávok a úhradu faktúr nebol potrebný vzhľadom na
existujúce plnomocenstvo udelené odporcovi v 3/ rade.

Odporca v 3/ rade k náhrade škody uviedol, že konal na základe plnomocenstva zo dňa 12. 12. 2007 a
bol aj bez ďalšieho osobitného súhlasu predstavenstva oprávnený vykonávať objednávky, platby, ktoré

bolo potrebné uhradiť v rámci podnikateľskej činnosti navrhovateľa. Plnomocenstvo bolo podpísané
dvomi členmi predstavenstva, ktorý v tom čase boli oprávnený konať v mene navrhovateľa a zaväzovať
navrhovateľa. Je účelové tvrdenie, že ostatní členovia predstavenstva o plnej moci nevedeli ako aj
tvrdenie, že by odporca v 3/ rade prekročil pri zadávaní objednávok udelené plnomocenstvo. Odporca
v 3/ rade vyhotovoval objednávky vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádzal mesiacu, v

ktoromslužbyboliposkytnuté,pretomajúalebomohlimaťposlednéporadovéčíslavdanomkalendárom
mesiaci. Platby boli vykonané prostredníctvom internetového bankovníctva ku ktorému mal prístup a
keďže vedel aký objem prác bol za uvedené obdobie poskytnutý vykonal platby ako preddavky na faktúru
č. 1, pričom platby, ktoré boli vykonané nad rámec vrátil navrhovateľovi. Bol oprávnený vykonať platby až
do výšky 165 969,59 Eur. Preto mal za to, že nijako neprekročil rozsah udeleného plnomocenstva a jeho

konanie zaväzovalo navrhovateľa v celom rozsahu a preto mu nevznikla škoda, za ktorú by zodpovedal.
Zároveň poukázal na ustanovenie § 33 OZ a mal za to, že dĺžka dvoch mesiacov nespĺňa predpoklady
daného ustanovenia a nemožno ju vykladať ako lehotu bez zbytočného odkladu. Navrhovateľ teda
neoznámil odporcovi v 1/ rade bez zbytočného odkladu po tom ako sa dozvedel, že odporca v 3/ rade
prekročil rozsah svojho plnomocenstva, že nesúhlasí s týmito právnymi úkonmi a že ich neschvaľuje,

preto platí, že právne úkony odporcu v 3/ rade ak by aj prekračovali rozsah udeleného plnomocenstva
navrhovateľ schválil a je nimi viazaný.

K vyjadreniu odporcov navrhovateľ uviedol, že spoločnosť bola založená v roku 2007 od kedy aktívne
fungovala a sporné platby prebehli iba v roku 2011, ktoré vykonal odporca v 1/ rade za súčinnosti

odporcov v 2/ a v 3/ rade. Pokiaľ odporcovia predložili zápisy z rokovaní na preukázanie ich konania
v mene spoločnosti odporcu v 1/ rade z dôkazu vyplýva, že odporcovia v 2/ a v 3/ rade konajú za
spoločnosť KOMPALA, a. s., nie za spoločnosť odporcu v 1/ rade ako je zrejmé z uvedených zápisov z
rokovaní. Čo sa týka, že navrhovateľ nikdy nemal výhrady k činnosti odporcov, navrhovateľ si je vedomý
činnosti odporcov v 2/ a v 3/ rade, nie však konania odporcu v 1/ rade. Poukázali na skutočnosť, že

odporca v 2/ rade sa domáha osobitným návrhom zaplatenia sumy ako odmeny za výkon funkcie člena
predstavenstva navrhovateľa 281 400 Eur. Ďalej odporca v 3/ rade uviedol, že odporcovia v 2/ a v 3/ rade
sa dohodli na osobnej účasti na realizácii investície navrhovateľa, čo potláča teóriu, že úkony vykonával
odporca v 1/ rade aj keď prostredníctvom osôb v 2/ a v 3/ rade.

Na pojednávaní právny zástupca odporcov uviedol, že odporca v 1/ rade vykonával pre navrhovateľa
služby účtovníctvo, administratívne práce a technický dozor na základe objednávok navrhovateľom.
Odporca v 2/ rade bol predsedom predstavenstva navrhovateľa a z tejto funkcie mu vyplývali povinnosti,
ktoré vykonával. Ako fyzická osoba pre navrhovateľa žiadne práce nevykonal, ale vykonal ich len v
súvislosti so spoločnosťou odporcu v 1/ rade, ktorej je konateľom. Odporca v 3/ rade pre navrhovateľa

ako fyzická osoba práce nevykonával iba v rámci spoločnosti odporcu v 1/ rade.

K objednávkam, ktoré vyhotovil odporca v 3/ rade navrhovateľ uviedol, že boli vyhotovené spätne a
účelovo, navrhovateľ ich považuje za falzifikát, nie je na nich dátum, majú neurčitý rozsah.

Právny zástupca odporcov uviedol, že na objednávke je číslo, z ktorého je možné zistiť, v ktorom
mesiaci bola objednávka vyhotovená, a to z účtovníctva navrhovateľa, keďže ide o účtovný doklad.
V zmysle objednávok boli vyhotovované podľa rozsahu prác faktúry a tieto boli uhradené prevodom
z účtu navrhovateľa na účet odporcu v 1/ rade. Odporcovia mali za preukázané, a to z predloženýchlistín, že plnenie bolo navrhovateľovi poskytnuté a navrhovateľ plnenie prijal, vyplýva to z evidenčných
listov odpadov, prevádzkových poriadkov, zápisov z porád. Zároveň odporcovia predložili riadne
vystavené objednávky a faktúry, ktoré boli aj uhradené. Argument, že podľa dohody akcionárov mali

tieto služby akcionári poskytnúť ako svoj osobný vklad do spoločnosti neobstojí. Na základe ústnej
dohody akcionárov mali pán T., T. a X. zabezpečiť projekt činnosti spojenej s prevádzkou a výkonom
podnikateľskejčinnostispoločnostivsúvislostisprípravouarealizáciouprojektuapánG.malzabezpečiť
jeho financovanie. Akcionári sa dohodli na tom, čo ktorý z nich zabezpečuje, nie na tom, kto a aké práce
aj v skutočnosti vykoná.

Z osobného výsluchu odporcu v 2/ rade bolo zistené, že je konateľom spoločnosti FIRING, s. r. o.,
ktorá je naďalej funkčná a vykonáva svoju činnosť, a to ekonomické služby, projektovanie stavieb a
iné. Konateľom spoločnosti je aj odporca v 3/ rade. V čase vzniku sporu bol predsedom predstavenstva
navrhovateľa, boli traja členovia, on, pán G. a pán T. a zároveň s odporcom v 3/ rade boli akcionármi
spoločnosti navrhovateľa. Predsedom prestavenstva navrhovateľa bol od jej vzniku spoločnosti v roku

2007 do júna 2011 kedy bol odvolaný. Uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade bola
uzatvorená zmluva o dielo zo dňa 03. 09. 2008, ktorej predmetom bolo zaistenie celého rozsahu údržby
a revízie strojov a zariadení v prevádzkach spoločnosti navrhovateľa vrátane PC a zaistenia zaškolenia
obsluhy strojov, nákladnej dopravy, technická pomoc, zaistenie laboratórnych hodnotení a zastupovanie
spoločnosti s tým, že termín plnenia začína dňom vydania súhlasu, ktorý bol vydaný v štvrtom mesiaci

2012. Iná písomná zmluva medzi odporcom v 1/ rade a navrhovateľom neexistuje. Tvrdil, že existovalo
päť písomných objednávok a ústne objednávky. Pri založení spoločnosti navrhovateľa existovali len
štatutárne orgány a preto si spoločnosť všetky činnosti objednávala prostredníctvom iných subjektov,
jedným z nich bol aj odporca v 1/ rade. K sporným faktúram uviedol, že v septembri 2010 navrhovateľ
dostal stavebné povolenie na výstavbu elektrárne a kompostárne a cieľom tejto akcie bolo prevádzkovať

kompostáreň a zároveň elektráreň, ktorá by bez kompostárne nefungovala a nemalo by to zmysel. V
marci 2011 začala samostatná výstavba. Na základe objednávok bola vyhotovená faktúra a v zmysle
faktúry došlo k odpisu z účtu navrhovateľa. Odporca v 1/ rade vykonával účtovníctvo od apríla 2011
na jeho pokyn ako predsedu predstavenstva. Má za to, že to bolo v jeho kompetencii a vyplynulo
to z uvedenej činnosti. Pred týmto obdobím takéto objednávky neexistovali. Dohoda bola taká, že

po sprevádzkovaní kompostárne a elektrárne ich bude prevádzkovať navrhovateľ, ktorý mal výstavbu
financovať a ostatní mali zabezpečiť jej výstavbu a spustenie do prevádzky. Odporca v 3/ rade bol na
základe faktúr oprávnený, a to na základe plnej moci vyššie uvádzanej, ktorá mu bola udelená ním ako
členom predstavenstva a Ing. X. ako druhým členom predstavenstva.

Z osobného výsluchu odporcu v 3/ rade bolo zistené, že je spoločníkom a konateľom odporcu v 1/ rade.
Čo sa týka navrhovateľa bol poverený akcionármi ústne, nebolo to dané nikde do zápisu, keďže sa vtedy
zo sedení zápisy nerobili a mal na starosti celú agendu spoločnosti od augusta 2008 do augusta 2011.
Predtým mu bola vystavená plná moc zo dňa 12. 12. 2007 na základe ktorej mohol vykonávať bankové
operácie do rôznych súm. Je zakladateľom spoločnosti, nebol členom predstavenstva ani dozornej

rady, mal bankový podpisový vzor. Uviedol, že do marca 2011 ekonomickú činnosť navrhovateľa
vykonávala spoločnosť HYDROPROJEKT a od apríla 2011 odporca v 1/ rade, ktorý získal oprávnenie na
vykonávanie ekonomických služieb. Poverený bol ako fyzická osoba. K sporným faktúram uviedol, že ide
o jednu faktúru a päť objednávok, ktoré vystavil po konzultácii s odporcom v 2/ rade. Číslo objednávky
je zároveň dátum vyhotovenia faktúry. Faktúra č. 10110016 bola vyhotovená dňa 30. 06. 2011 na sumu

76 608 Eur a obsahuje technickú pomoc pri výstavbe a príprave technológie kompostárne za mesiace
január až jún 2011 bola vyhotovená účtovníčkou na jeho pokyn na základe plnej moci zo dňa 12. 12.
2007 a na základe objednávok, ktoré boli k faktúre priložené od navrhovateľa. Čo sa týka faktúr, kde sú
uvedené ekonomické, administratívne práce, technický dozor a doprava za apríl, máj, jún ide o faktúry,
ktoré boli vystavené účtovníčkou spoločnosti odporcu v 1/ rade na jeho pokyn na základe evidencie,

ktoréviedlaúčtovníčka.Ekonomické,administratívneprácerobilaúčtovníčka,technickýdozorvykonával
osobne. Počet hodín si značil do tabuľky. Taktiež vykonával prevádzkovú agendu - analýza kalov a
doprava je z areálu Kompaly do Ružomberka, kde bolo mobilné laboratórium.

Navrhovateľ uviedol, že objednávky boli následne dodané, nemajú dátum, skutkové a finančné

vymedzenie z dôvodu, aby nebolo možné zistiť, či došlo k prekročeniu daného plnomocenstva, boli
vyhotovené spätne, aby bolo ozrejmené, z akého dôvodu odišli z účtu navrhovateľa finančné prostriedky.
Odporca v 3/ rade pred štyrmi svedkami pri odovzdávaní účtovníctva uviedol, že objednávky vyhotovil
spätne na pokyn odporcu v 2/ rade, aby si vyúčtovali služby, ktoré poskytli spoločnosti ako osobný vkladako akcionári. Navrhovateľ si nebol vedomý, že by mal s odporcom v 1/ rade zmluvu alebo iný obchodný
vzťah, preto platby rozporoval a poukázal na bezdôvodné obohatenie odporcu v 1/ rade, keďže peniaze
boli prevedené na jeho účet.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Podľa ods.
2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 459 OZ ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný
môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol a
to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku výkonu rozhodnutia nepodliehajú.
Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník z takými
vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.

Podľa § 33 ods. 1 OZ ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je
splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe,
s ktorou splnomocnenec konal svoj nesúhlas bez zbytočného dokladu potom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel platí, že prekročenie schválil.

Podľa ustanovenia § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka členovia predstavenstva, ktorý porušili svoje
povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým
spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým podľa písm. c/
poskytne plnenie v rozpore s ustanovením § 196a OZ.

Podľa § 196a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka spoločnosť môže poskytnúť úver, pôžičku, previesť
alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva,
prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť a osobám im blízkym alebo
osobám, ktoré konajú na ich účet len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za
podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku. Ak sú osoby podľa ods. 1 oprávnené konať aj za iné

osoby použije sa ustanovenie ods. 1 primerane aj na plnenia tam uvedené v prospech tejto inej osoby.

Zvýpisuzobchodnéhoregistrasúdzistil,žespoločnosťKOMPALA,a.s.bolazapísanádňa05.12.2007.
Štatutárnym orgánom bolo predstavenstvo, a to O.. P. G. od 05. 12. 2007, I. T. člen predstavenstva od
28. 02. 2009, C.. I. T. predseda predstavenstva od 05. 12. 2007 do 15. 07. 2011, W.. I. X. od 05. 12. 2007

do 27. 02. 2009. Z predmetného výpisu bolo zistené, že za spoločnosť konajú a podpisujú a spoločnosť
zaväzujú prejavom vôle vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne. V prípade, že predstavenstvo má
jedného člena koná tento za spoločnosť samostatne.

Z výpisu obchodného registra bolo zistené, že spoločnosť FIRING, s. r. o. bola zapísaná dňa 20. 08.

2008, od 07. 04. 2011 mala v predmete činnosti podnikanie v oblasti nakladania s odpadom, čistenie
kanalizačných systémov, administratívne služby, vedenie účtovníctva, spoločníkmi spoločnosti C.. I. T.,
W.. G. T. a W.. I. X., štatutárnymi orgánmi - konateľmi spoločnosti C.. I. T. a Ing. G. T. od 20. 08. 2008.

Z notárskej zápisnice č. N 180/2011, NZ 23253/2011 zo dňa 24. 06. 2011 bodu 9 zápisnice bolo zistené,

že riadne valné zhromaždenie spoločnosti KOMPALA, a. s. odvolalo s účinnosťou od 21. 06. 2011 C..
I. T. z funkcie predsedu predstavenstva a člena predstavenstva.

Z pozvánky zo dňa 20. 05. 2011 bolo zistené, že predstavenstvo akciovej spoločnosti KOMPALA, a. s.
zvoláva riadne valné zhromaždenie na deň 21. 06. 2011 o 10.00 h s tým, že z programu z bodu 9 vyplýva

odvolanie a voľba nových členov predstavenstva a dozornej rady.
Z listu zo dňa 17. 10. 2011 (č. l. spisu 25) bolo zistené, že zo strany navrhovateľa došlo k vráteniu faktúry
č. 10110016 ako neopodstatnenej zároveň s výzvou na vrátenie neoprávnene uhradených peňažných
prostriedkov. Z uvedeného listu z popisu platieb vyplýva, že išlo o úhrady v prospech účtu odporcu v 1/
rade z účtu navrhovateľa dňa 09. 05. 2011 suma 6000 Eur pôžička do FIRING, dňa 30. 05. 2011 suma

6350 Eur FIRING, s. r. o., dňa 13. 06. 2011 suma 1000 Eur T. pokladňa za marec, dňa 14. 06. 2011 suma
5000 Eur služby záloh, dňa 20. 06. 2011 suma 6500 Eur FIRING, s. r. o ., dňa 23. 06. 2011 suma 9500
Eur technická pomoc, dňa 27. 06. 2011 suma 12 000 Eur, dňa 28. 06. 2011 suma 16 500 Eur, dňa 29.06. 2011 suma 15 000 Eur, dňa 30. 06. 2011 suma 16 500 Eur popis platby FIRING, s. r. o. s tým, že dňa
08. 07. 2011, 11. 07. 2011, 12. 07. 2011 a 15. 08. 2011 došlo k vráteniu v tých dňoch uhradených platieb.

Z článku 5 stanov akciovej spoločnosti KOMPALA, a. s. zo dňa 28. 01. 2009 konanie a podpisovanie
za spoločnosť je zrejmé, že za spoločnosť konajú a podpisujú a spoločnosť zaväzujú prejavom
vôle vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne. Podpisovanie sa vykoná tak, že k vytlačenému
alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripoja členovia predstavenstva svoj podpis spolu s
uvedením svojej funkcie.

Z faktúry č. 10110016 splatnej dňa 14. 07. 2011 forma úhrady prevodným príkazom celková fakturovaná
suma 76 608 Eur z popisu vyplýva, že na základe objednávok je fakturovaná technická pomoc pri
výstavbeaprípravetechnológieKompostárneČOVBadínzamesiacejanuár2011ažjún2011uvedením
množstva v hodinách.

Z faktúry č. 10110008 dátum splatnosti dňa 13. 06. 2011, dátum vyhotovenia dňa 30. 05. 2011, forma
úhrady prevodným príkazom vo výške 3202,08 Eur z popisu vyplýva ekonomické a administratívne
práce, technický dozor pri výrobe kompostov, vedenie prevádzkovej agendy a doprava všetko za mesiac
apríl 2011, faktúra č. 10110013 splatná dňa 14. 07. 2011, vyhotovená dňa 30. 06. 2011 vo výške 2867,33
Eur, uvedené totožný popis ako pri predchádzajúcej faktúre za mesiac máj 2011 a faktúra č. 10110022

splatná dňa 12. 08. 2011, vyhotovená dňa 29. 07. 2011 vo výške 2867,33 Eur s totožným
popisom ako pri faktúrach za apríl, máj, vyhotovená za mesiac jún 2011.

Zároveň do konania boli predložené objednávky s uvedením čísla dodávateľ FIRING, s. r. o., odberateľ
KOMPALA, a. s. s tým, že označenie objednávky, a to popisovo je totožné, ide o objednávky za január

až jún 2011 s tým, že dodávateľ si objednáva technickú pomoc pri výstavbe a príprave technológie
Kompostárne Badín od dodávateľa, ktorá bude vykonaná písomne, ústne, osobne alebo telefonicky.
Podkladom pre fakturáciu bude faktúra s uvedením rozsahu technickej pomoci a výslednou fakturáciou
k júnu 2011 a k decembru 2011. Faktúra bude obsahovať mesiac a počet hodín technickej pomoci, cena
za hodinu 95 Eur bez DPH.

Do konania bola predložená plná moc ako listinný dôkaz zo dňa 12. 12. 2007 nachádzajúca sa v spise
(č. l. 49) z ktorej vyplýva, že KOMPALA, a. s. zastúpená štatutárnym zástupcom C.. I. T. ako predsedom
predstavenstva a W.. I. X. ako členom predstavenstva splnomocňujú W.. G. T. ako splnomocnenca na
činnosti spojené s prevádzkou a výkonom podnikateľskej činnosti spoločnosti KOMPALA, a. s. v jej mene

a na jej účet v rozsahu:
- podpisovanie samostatne faktúr a príkazov na úhradu v banke do jednotlivej výšky denného limitu 5
000 000,-- Sk,
- podpisovanie samostatne prevádzkovej objednávky na nákup tovarov a služieb do jednotlivej ceny
300 000,-- Sk,

- podpisovanie objednávok na transfer alebo odber kalov vo výške do 2 000 000,-- Sk - podpisovanie
samostatne objednávok na investíciu do 450 000,-- Sk,
- ostatné objednávky, platby a všetky zmluvy sú v právomoci len členov predstavenstva. Termín
platnosti plnej moci je do zahájenia skúšobnej prevádzky. Uvedená plná moc je podpísaná štatutárnymi
zástupcami navrhovateľov a splnomocnencom.

V konaní nebolo sporné, že odporca v 2/ rade vykonával funkciu predsedu predstavenstva spoločnosti
KOMPALA, a. s., t. j. navrhovateľa, zároveň bol akcionárom uvedenej spoločnosti a jej zakladateľom,
odporca v 3/ rade bol zakladateľom akcionárom spoločnosti KOMPALA, a. s. a zároveň mu bola udelená
plná moc zo dňa 12. 12. 2007 na činnosti spojené s prevádzkou a výkonom podnikateľskej činnosti

spoločnosti KOMPALA, a. s. Odporca v 2/ a v 3/ rade sú zároveň spoločníkmi a konateľmi odporcu v
1/ rade spoločnosti FIRING, s. r. o.

V konaní bolo sporné, či odporca v 1/ rade vykonával pre navrhovateľa práce v zmysle objednávok, ktoré
boli do konania predložené, a to technickú pomoc pri výstavbe a príprave technológie Kompostárne

ČOV Badín a či vykonávala ekonomické a administratívne práce za mesiac apríl až jún 2011.

V konaní bol predložený listinný dôkaz, a to zmluva o dielo uzavretá v zmysle § 536 a nasledujúce
Obchodného zákonníka zo dňa 03. 09. 2008 medzi spoločnosťou KOMPALA, a. s. ako objednávateľomaspoločnosťouFIRING,s.r.o.akozhotoviteľom.Predmetomzmluvybolvbode2bod2.4bolatechnická
pomoc v oblasti know-how a bod 2.6 zastupovanie spoločnosti navrhovateľa v technickej oblasti a oblasti
životného prostredia, vybavovanie všetkých povolení a súhlasov potrebných na prevádzku s tým, že

zároveň v bode 3 bola stanovená cena diela a platobné podmienky s tým, že termín plnenia začína dňom
vydania súhlasu Urso na prevádzku KOMPALA, a. s. a ak sa nedohodne inak končí o 180 mesiacov.
Uvedená zmluva mala odloženú účinnosť do apríla 2012, t. j. do momentu vydania súhlasu Urso na
prevádzku projektu. V zmysle tejto zmluvy si odporca v 1/ rade nevyfakturoval ani technickú pomoc ani
administratívne a ekonomické služby, pokiaľ by tomu tak bolo bola by predmetná zmluva uvedená tak v

objednávke ako aj vo faktúre a nemohla byť v zmysle zmluvy vyúčtovaná táto činnosť, keďže nadobudla
účinnosť až aprílom 2012 a vyúčtované služby sú za obdobie január až jún 2011.

Odporcovia v 2/ a v 3/ rade v konaní preukazovali, že odporca v 1/ rade prostredníctvom nich poskytoval
navrhovateľovi riadne a reálne služby, ktorých cenu si vyúčtoval predmetnými faktúrami, navrhovateľ
tieto služby prijímal akceptoval ich, profitoval z nich a teda bol povinný za ne zaplatiť ich cenu. Odporca

v 3/ rade neprekročil rozsah splnomocnenia. Uvádzali, že ide o jednu faktúru a päť objednávok, ktoré
odporca v 3/ rade vystavil po konzultácii s odporcom v 2/ rade s tým, že faktúra č. 10110016 bola
vyhotovená dňa 30. 06. 2011, uviedol, že číslo objednávky je zároveň dátum vyhotovenia faktúry
na sumu 76 608 Eur, ktorá obsahuje technickú pomoc za mesiace január až jún 2011, faktúra bola
vyhotovená účtovníčkou na jeho pokyn na základe plnej moci zo dňa 12. 12. 2007 a objednávok.

Zároveň faktúry za mesiace apríl až jún boli vystavené účtovníčkou odporcu v 1/ rade na jeho pokyn na
základe evidencie, ktoré účtovníčka viedla.

Z výsluchu svedkov, a to pani XX. bolo v konaní zistené, že odporca v 3/ rade písomne pri odovzdávaní
a preberaní účtovných dokladov dňa 11. 08. 2011 potvrdil na protokolu o odovzdaní a prevzatí, že

objednávky sporných služieb od odporcu v 1/ rade boli objednané na pokyn odporcu v 2/ rade. V konaní
nebolo preukázané, že by odporca v 2/ rade bol oprávnený samostatne rozhodovať o obchodných
záležitostiach navrhovateľa. Tak ako vyplýva zo stanov navrhovateľa aj z vyjadrení svedkov W.. X.,
O.. P. G. ako aj navrhovateľa podľa článku 5 stanov navrhovateľa, za spoločnosť konajú a podpisujú
a spoločnosť zaväzujú prejavom vôle vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne. Nebol predložený

iný dôkaz, ktorý by oprávňoval odporcu v 2/ rade samostatne rozhodovať o obchodných záležitostiach
navrhovateľa, nebolo taktiež preukázané, že objednané služby by boli objednané aj prostredníctvom
ďalšieho člena predstavenstva navrhovateľa, naopak v konaní z výsluchu svedkov vyplynulo, a to z
výsluchu O.. P. G., že objednávky sú fiktívne, takéto práce neboli vykonané, zároveň nie sú ani práce
konkretizované a išlo zo strany odporcov len o zdôvodnenie skutočnosti, že z účtu navrhovateľa odišli

finančné prostriedky na účet odporcu v 1/ rade. Zároveň potvrdil, že objednávky nemohli byť vyhotovené
na pokyn odporcu v 2/ rade ako predsedu predstavenstva, pretože museli by o tom rozhodnúť dvaja
členovia predstavenstva a zároveň objednávka nie je vyhotovená v súlade so žiadnou zmluvou, pretože
okrem zmluvy o dielo vyššie uvádzanej neboli medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade uzatvorená
žiadna iná zmluva, či už v písomnej alebo ústnej forme, s ktorou by museli súhlasiť aspoň dvaja členovia

predstavenstva.

Odporcovia v konaní nepreukázali, že odporca v 1 rade s navrhovateľom mal uzatvorenú zmluvu na
vykonanie technickej pomoci, zároveň na účtovnícke, administratívne práce v zmysle ktorých by boli
vystavené predmetné objednávky a vyfakturované služby za sporné obdobie. Pokiaľ poukazovali na

predložené listiny, a to evidenčné listy odpadov, prevádzkový poriadok alebo zápisy z porád, z týchto
listinnýchdôkazovnevyplýva,žemedzinavrhovateľomaodporcomv1/radebolauzatvorenázmluva,na
základektorejbymalibyťvystavenéspornéobjednávkyafaktúry.Súdnevykonalnavrhnutédokazovanie
odporcami, a to zabezpečenie evidenčných listov odpadov a hlásení o nakladaní s odpadmi za rok
2010 z dôvodu, že uvedené dokazovanie nebolo ani hospodárne ani účelné vzhľadom na nepreukázané

skutočnostizostranyodporcov,atouzatvoreniezmluvymedziodporcom v1/radeanavrhovateľom
na poskytovanie uvedených služieb. Pokiaľ by aj výsluchom navrhnutých svedkov W.. G. Y. a svedka V.
G. mali byť zistené činnosti, ktoré odporca v 1/ rade alebo odporcovia v 2/ a v 3/ rade pre navrhovateľa
vykonali naďalej by zostala sporná skutočnosť aká zmluva bola medzi účastníkmi konania uzatvorená.

Z výsluchu svedka O.. P. G. a W.. I. X. bolo zistené, že spoločnosť zakladali on, odporcovia v 2/ a v 3/
rade a W.. X. a cieľom akciovej spoločnosti bolo zrealizovať projekt a na uvedenom projekte sa podieľať
tak, že bola dohoda medzi akcionármi, že práce budú vykonané bez odmeny, čo sa aj dodržiavalo, a to
až do mája 2011 do dňa konania valného zhromaždenia, do tej doby bola medzi nimi riadna spolupráca,neboli žiadne nezhody. Taktiež odporcovia v 2/ a v 3/ rade sa zaviazali, že nebudú brať za vykonané
práce odmeny a nebude sa vracať to, čo sa vložilo do spoločnosti. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok Ing.
X., ktorý povedal, že je pravdou, že sa dohodli, že ako akcionári činnosť budú vykonávať bez odmeny,

bez finančného ohodnotenia. Výsluchom predmetných svedkov nebolo v konaní preukázané, že bola
uzatvorená zmluva v akejkoľvek forme medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade.

Súd mal za to, že odporcovia v 2/ a v 3/ rade v konaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že konali
a vykonávali práce prostredníctvom odporcu v 1/ rade a že mali oprávnenie na základe objednávok

vystaviť faktúru za vyúčtovanie činností, ktoré v zmysle objednávok mal pre navrhovateľa vykonať
odporca v 1/ rade a na základe pokynu odporcu v 2/ rade odporca v 3/ rade vykonal z účtu navrhovateľa
úhradu v prospech účtu odporcu v 1/ rade. Pokiaľ objednávky boli vystavené len na pokyn odporcu v
2/ rade v tom čase vykonával odporca v 2/ rade predsedu predstavenstva. Uvedené objednávky neboli
podpísané aj ďalším členom predstavenstva a teda nemohol sám odporca v 2/ rade v obchodných
záležitostiach zaviazať navrhovateľa.

Svedeckými výpoveďami v konaní bolo zistené, že odporca v 3/ rade pri odovzdávaní účtovníctva dňa
11. 08. 2011 vyhlásil, že sporné platby sú určitou formou kompenzácie a ohodnotenia ich mozgu ako
vkladudospoločnostivzhľadomnaukončenieichpôsobeniaprenavrhovateľa.Tútoskutočnosťvosvojej
výpovedi potvrdila W.. D. J., ktorá uviedla, že sa pýtala odporcu v 3/ rade aké sú to platby, odporca

v 3/ rade uviedol, že sa má informovať u pána T. odporcu v 2/ rade a potom uviedol, že ide o platby,
ktoré vykonal výlučne na pokyn odporcu v 2/ rade, keďže bol nespravodlivo vyhodený zo spoločnosti
musel si zaplatiť vlastný mozog. Takúto istú skutočnosť potvrdil svedok O. T., ktorý je konateľom firmy,
ktorá vykonávala účtovnícke práce pre navrhovateľa od augusta 2011 do konca roku 2011 a bol pri
odovzdávaní účtovníctva v auguste 2011, kde pán Krempa uviedol, že faktúra predstavuje know-how

ich vedomosti a rozum, ktoré vložili do projektu, ktorý realizuje navrhovateľ.

Súd návrhu navrhovateľa vyhovel, mal za preukázané ním tvrdené skutočnosti, tak v návrhu ako aj
vo všetkých písomných a ústnych vyjadreniach a mal za to, že v konaní žiadnym spôsobom nebolo
preukázané, že odporca v 1/ rade vykonával práce pre navrhovateľa, tak ako vyplynuli z objednávok a

tak ako boli vyfakturované vyššie uvádzanými spornými faktúrami, pokiaľ by tak bolo robené v zmysle
uzatvorenej zmluvy, či už ústnej alebo písomnej medzi odporcom v 1/ rade a navrhovateľom bola by
predmetomobjednávkyzmluvauvedenábuďsvojímčíslomalebozodňa.Zároveňzpopisuplatieb,ktoré
boli uvedené vo výpise z účtu sú uvedené pôžička do spoločnosti odporcu v 1/ rade 6000 Eur dňa 09. 05.
2011 alebo len FIRING, s. r. o. alebo T. pokladňa za marec alebo služby záloh. Iba jedenkrát je uvedená

technická pomoc dátum úhrady 23. 06. 2011 vo výške 9500 Eur, zároveň z objednávok, ktoré ako bolo
v konaní uvedené vystavil odporca v 3/ rade na základe pokynu odporcu v 2/ rade nevyplývajú konkrétne
práce, ktoré predstavujú technickú pomoc a aká technická pomoc bola v zmysle objednávky za obdobie
januára až júna 2011 vykonaná. Objednávky k faktúram č. 10110008, č. 10110013 a č. 10110022 neboli
predloženékvyfakturovanýmekonomickýmaadministratívnymprácam,kvedeniuprevádzkovejagendy

a k dopravy za jednotlivé mesiace.

Súd mal za to, že odporca v 2/ rade ako člen štatutárneho orgánu, a to predseda predstavenstva
navrhovateľa porušil svoju povinnosť vykonávať túto funkciu s náležitou starostlivosťou v súlade so
záujmami navrhovateľa a jeho akcionárov a je v zmysle § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka povinný

nahradiť navrhovateľovi škodu, ktorú mu spôsobil pri výkone člena štatutárneho orgánu, a to tým, že
zadal pokyn na vyhotovení objednávok na základe ktorých boli vystavené faktúry a umožnil úhradu
peňažných prostriedkov v prospech odporcu v 1/ rade z účtu navrhovateľa v celkovej výške 85 544,74
Eur. Zároveň mal za to, že odporca v 3/ rade, ktorý mal konať na základe udeleného plnomocenstva zo
dňa 12. 12. 2007 mal vykonávať určitú činnosť pre navrhovateľa a konať v jeho záujme a v zmysle § 725

OZ vykonávať činnosť pre navrhovateľa ako príkazcu s tým, že pokyny príkazcu sú pre neho záväzné
a môže sa od nich odchýliť iba výnimočne za podmienky, že koná v jeho záujme. Ak sa odchýlil od
takýchto pokynov zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v zmysle § 420 OZ.

Navrhovateľ v zmysle § 33 oznámil odporcovi v 1/ rade, že neschvaľuje prekročenie plnomocenstva

odporcom v 3/ rade a nie je viazaný jeho konaním, a to bez zbytočného odkladu potom ako mal možnosť
sa dozvedieť po oboznámení sa s účtovníctvom navrhovateľa, ktoré boli odporcom v 2/ rade odovzdané
11. 08. 2011 a navrhovateľ po jeho odovzdaní zistil z účtovných dokladov, a to z faktúr, že išlo o
platby neoprávnené, ktoré boli uskutočnené odporcom v 3/ rade. Odporca okrem tvrdenia žiadnym inýmspôsobom nepreukázal, že tak nebolo urobené bez zbytočného odkladu. Z toho dôvodu nie je možné
tvrdiť, že navrhovateľ prekročenie schválil. Uvedené navrhovateľ oznámil odporcovi v 1/ rade listom zo
dňa 17. 10. 2011.

Súduložilodporcoviv1/radezaplatiťžalovanúistinuvzmysleustanovenia§451OZ,keďžemalzato,že
nastraneodporcuv1/radedošlokbezdôvodnémuobohateniuplnenímzískanýmbezprávnehodôvodu,
keďže v konaní nebolo preukázané, že odporca v 1/ rade poskytoval služby, ktoré boli predmetom
objednávok a faktúr navrhovateľovi ani, že by navrhovateľ mal záujem o poskytovanie takýchto služieb

zo strany odporcu v 1/ rade. Mal za to, že platby, ktoré boli poukázané na účet navrhovateľa v 1/ rade
boli vykonané neoprávnene na základe pokynu len odporcu v 2/ rade, ktorý nemal oprávnenie konať
samostatne. Uvedený pokyn alebo objednávka nebola podpísaná aj ďalším členom predstavenstva a
teda nemohla zaväzovať navrhovateľa len pokiaľ by navrhovateľ takýto úkon schválil, k čomu však zo
strany navrhovateľa nedošlo.

Z dôvodu, že odporca v 1/ rade nekonal dobromyseľne, pretože jeho konateľmi sú odporca v 2/ a v 3/
rade zároveň boli akcionármi navrhovateľa a odporca v 2/ rade predsedom predstavenstva navrhovateľa
a obaja vedeli, že medzi odporcom v 1/ rade a navrhovateľom nikdy neexistoval žiadny obchodný ani iný
právnyvzťahužajspoukazomnavyššieuvedenéapreukázanéisvedeckýmivýpoveďamiapretopotom
súd rozhodol aj s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie, že právo možno uspokojiť aj z vecí, ktoré

z bezdôvodného obohatenia boli nadobudnuté, tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd priznal navrhovateľovi voči odporcom v 1/ až v 3/ rade zákonný úrok z omeškania podľa § 517
ods. 2 OZ a nariadenia vlády č. 87/95 Zb. za nesplnenie povinnosť plniť včas a riadne, ide o sankciu
zo zákona s poukazom na list zo dňa 17. 10. 2011. Mal za to, že sa odporcovia s úhradou priznanej

istiny dostali do omeškania.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške
súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia ako úspešnému účastníkovi. Trovy konania pozostávajú
zo súdneho poplatku vo výške 5132,68 Eur a trov právneho zastúpenia spolu s DPH vo výške 7206,29

Eur. Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby, príprava a prevzatie
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 22. 11. 2012 (§ 14 písm. a/), podanie návrhu (§ 14
písm. b/), písomné podanie vo veci samej, záverečná reč zo dňa 12. 03. 2015 (§ 13a písm. c/), účasť
na pojednávaniach dňa 06. 06. 2013, 22. 08. 2013, 07. 01. 2013, 03. 06. 2014, 07. 10. 2014, 20. 01.
2015 a 12. 03. 2015. Hodnota za úkony v roku 2012 podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo

výške 592,53 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, hodnota za úkony v roku 2013 vo výške 592,53 Eur + režijný
paušál 7,81 Eur, hodnota za úkony v roku 2014 vo výške 592,53 Eur + režijný paušál za každý úkon po
8,04 Eur a za úkony v roku 2015 vo výške 592,53 Eur + režijný paušál po 8,39 Eur + DPH s poukazom
na ustanovenie § 18 ods. 3 vyhlášky. Súd uvedené trovy považoval za účelne vynaložené“.

6. Proti rozsudku odvolanie podali žalovaní. Uviedli, že odvolanie podávajú z dôvodov:
(i) v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. I písm. h) 0.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav veci (§ 205 ods. 2 písm. a) 0.s.p.),
(ii) v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f) 0.s.p. - súd prvého stupňa

nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie (§ 205 ods. 2 písm. a) 0.s.p.),
(iii) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci -
napadnutý rozsudok je materiálne nevykonateľný (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.),
(iv) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) 0.s.p.),

(v) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), a
(vi) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 ods. f) O.s.p.).

Žalovaní zastávajú názor, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je správny, nakoľko
žalovaný 3/ bol na základe plnej moci vystavenej navrhovateľom oprávnený objednať služby u
žalovaného 1/ a žalovaný 1/ objednané služby riadne poskytol žalobcovi, za čo mu vznikol nárok na
zaplatenie dohodnutej odmeny,Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ neporušili žiadnu povinnosť, v dôsledku ktorej by žalobcovi vznikol akýkoľvek
nárok na náhradu škody, či už voči žalovanému 2/ alebo žalovanému 3/.
Výrok č. 2 a výrok č. 3 je neurčitý a materiálne nevykonateľný.

7. V ďalších častiach svojho odvolania zopakovali žalovaní tvrdenia, ktoré už v rôznych obmenách
prednášali pred súdom prvej inštancie, pričom na týchto tvrdeniach zotrvávali.

8. V ďalšom vytýkali okresnému súdu, že časť svojich záverov oprel výlučne o výpovede „svedkov“

pani J. a pána G., ktorí sú členmi predstavenstva spoločnosti. Podľa spoločnosti žalobcu a teda podľa
žalovaných sa nejednalo o výsluch svedkov, ale o výsluch účastníka konania.

9. Žalovaný 1/ zastáva tiež názor, vyjadrený k záveru procesného súdu o neexistencii zmluvy, na
základe ktorej boli poskytnuté služby fakturované faktúrami a neposkytnutí predmetných služieb,
nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu a pri hodnotení dokazovania bral do úvahy iba tvrdenia

žalobcu a nevysporiadal sa s tým, prečo neprihliadal na výsledky dokazovania svedčiace s prospech
žalovaných. Súd sa podľa názoru žalovaných nevysporiadal, prečo konanie žalovaného 2/ malo byť
porušením jeho povinnosti konať so zachovaním odbornej starostlivosti a tiež súd prvej inštancie
neuviedol, aké pokyny v spoločnosti žalobcu mal žalovaný 3/ porušiť.

10. Odvolatelia vytýkajú, že výrok 2 rozsudku je neurčitý a materiálne nevykonateľný. Z tohto výroku nie
je možné určiť o aké veci sa má jednať a podľa nich takýto výrok nemá žiadnu oporu vo vykonanom
dokazovaní. Podľa odvolateľov z výroku vyplýva, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v
sume 85 544,74 €, ale aj vydať všetky veci, ktoré nadobudol z bezdôvodného obohatenia v sume 85
544,74 €.

Podľa žalovaných je materiálne nevykonateľný a neurčitý aj výrok č. 3 rozsudku. Nemôže popri sebe
existovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (výrok č. 1 a výrok č. 2) a nárok na náhradu
škody (výrok č. 3). Oba výroky sú deklaratórne a existencia jedného nároku zároveň vylučuje existenciu
druhého nároku.
11. Pochybenie súdu vidia žalovaní aj v skutočnosti, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté

dôkazy a to výsluchy svedka Ing. G. Y., ktorý je konateľom spoločnosti Investopol, s.r.o., výsluch svedka
V. G., ktorý je bývalým zamestnancom spoločnosti žalovaného 1/ a evidenčné listy odpadol a hlásenie
o nakladaní s odpadmi za rok 2010. Žalovaní trvajú na vykonaní týchto dôkazov.

12. Záverom žalovaní uvádzajú všeobecné tvrdenia o tom, aké skutočnosti procesný súd neuviedol a

považoval ich za preukázané a ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými a
uvádzanými žalovanými v priebehu celého konania. Žalovaný nepovažujú odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie za stručné, jasné výstižné vysvetlenie a presvedčivé odôvodnenie. V tejto súvislosti
poukazujú, že je to ich súčasťou práva na spravodlivý proces. Súd im odňal preto právo na spravodlivé

súdne konanie.
13. V konečnom dôsledku žalovaní navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žaloba voči nim
bude zamietnutá v celom rozsahu.

14. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril. Stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie v plnom

rozsahu a nesúhlasí s dôvodmi odvolania v zmysle ktorých mal súd prvej inštancie neúplne zistiť
skutkový stav veci, dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne posúdiť, či nedostatočne
odôvodniť svoje rozhodnutie.
V priebehu 3 rokov trvajúceho prvoinštančného konania mali všetci účastníci dostatočnú možnosť sa k
predmetu veci vyjadriť, uskutočnilo sa sedem termínov pojednávaní, došlo k rozsiahlemu dokazovania

obochstránsporuakonajúcisúdsvedomitozhodnotilvšetkyvykonanédôkazyaokolnostiprejednávanej
veci.
Žalovaní si tendenčne prispôsobujú výklad svedeckých výpovedí, nimi navrhnutých svedkov, ktorých
nestrannosť k predmetu konania bola od počiatku jednak sporná, vzhľadom na vzťah k predmetu, aj k
účastníkom konania a ktorý aj napriek tejto skutočnosti potvrdili fakty uvádzané žalobcom. Z vykonaných

dôkazov je absolútne zrejmé, že akonáhle si žalovaní 2/ a 3/ uvedomili, že ich zotrvanie v spoločnosti
žalobcu sa končí (v zmysle pozvánky na valné zhromaždenie žalobcu), vykonali kroky, za účelom
vlastného obohatenia sa prostredníctvom žalovaného 1/ cielenými prevodmi finančných prostriedkov avystavenie spätných objednávok k predchádzajúcim peňažným prevodom bez náležitého protiplnenia
od žalovaného 1 voči žalobcovi.
Z výpovede svedka navrhnutého samotnými žalovanými - Ing. X. je zrejmé, že všetky tvrdenia žalobcu

potvrdzujúce neoprávnenosť vykonaných platieb v prospech žalovaného 1/ a jeho bezdôvodné
obohatenie. Svedok jednoznačne potvrdil, že všetci akcionári vykonávali činnosti spojené s činnosťou
žalobcu bez finančného ohodnotenia a že členovia predstavenstva žalobcu konali nielen formálne, ale
aj v rámci bežnej praxe fungovania spoločnosti žalobcu vždy spoločne.
Žalovaný 3/ mal za žalobcu konať na základe udeleného plnomocenstva, z ktorého presne vyplývali

limity jeho konania. V zmysle ust. § 725 OZ sú pokyny príkazcu pre príkazníka záväzné a príkazník sa
môže od nich odchýliť iba výnimočne a iba za podmienky, že koná v záujme príkazcu. Ak sa príkazník
odchýlil od príkazcových pokynov zodpovedá za škodu, ktorá takto príkazcovi vznikla. Zodpovednosť
príkazníka za škodu sa spravuje ustanoveniami § 420 OZ. Žalobcovi vznikla konaním žalovaného 2/ a 3/
preukázateľne škoda, ktorá zodpovedá neoprávnene prevedením finančných prostriedkov v prospech
žalovaného 1/.

Fiktívnosť údajných služieb, za ktorej si vlastnej firmy - žalovaného 1/ neoprávnene žalovaní 2/ a 3/
poukázali finančné prostriedky z účtu žalobcu potvrdzuje aj existencia zmluvy o dielo medzi žalobcom
a žalovaným 1/ s identickým predmetom, ako údajné fiktívne služby, za ktoré si žalovaní od žalobcu
vyplatili sporné finančné plnenie.
Žalobca vo vzťahu k žalovanými namietaného nevykonania nimi navrhnutých dôkazov poukázal, že

konajúci súd nie je v zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP povinný vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy,
ale iba tie, ktoré majú relevanciu k meritu konania. Procesný súd podrobne ozrejmil svoje rozhodnutie
nevykonať žalovanými navrhnuté dôkazy.

15. Žalobca preto záverom navrhol rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť a zaviazať

žalovaných 1/ až 3/ na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods.
1 CSP ako vo výroku vecne správny.

17. Treba však uviesť, že odvolací súd bol nútený spresniť znenie prvého výroku rozsudku súdu prvej
inštancie, pretože v tomto vypadlo slovíčko komu je žalovaný 1/ povinný zaplatiť prisúdenú istinu titulom
bezdôvodného obohatenia.

18. Podľa ust. § 382 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu

prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď vyhovel žalobe.
Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku.
S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

19. K dôvodom podaného odvolania krajský súd považuje za vhodné uviesť. Z odvolania v podstate

vyplýva, že žalovaní žiadajú prehodnotiť závery vykonané súdom prvej inštancie bez toho, aby boli
zopakované už vykonané dôkazy, alebo aby navrhli vykonať ďalšie dôkazy, ktoré nemohli navrhnúť pred
súdom prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazujú na nevykonanie dôkazov súdom prvej
inštancie, ktoré nimi boli navrhnuté, treba počiarknúť, že súd zreteľne a zrozumiteľne odôvodnil svoj
postup a v tomto smere niet čo viac dodať.

20. Zo záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva z dokazovania plynúci záver, že
žalobca odviedol v prospech žalovaného 1/ finančné prostriedky na základe fiktívnych faktúr, ktoré boli
vystavené za neexistujúce plnenia a zodpovednosť za vystavenie týchto faktúr je daná na žalovaných
2/ a 3/. Z hľadiska posúdenia veci nie je v prospech žalovaných vyhodnotiteľné ich tvrdenie, že faktúry

boli vystavené na základe ústnych dohôd v prípade, že išlo o plnenie za know hov a podobne. Je totiž
nepochybné, že pokiaľ má byť nejaká faktúra preplatená a na jej preplatenie má existovať nárok, musí
ísť o faktúru za riadne objednané a preukázateľne vykonané práce.21. Námietka, že z výroku č. 2 nie je možné určiť o aké veci sa má jednať a takýto výrok nemá žiadnu
oporu vo vykonanom dokazovaní nie je namieste. Zo ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pokiaľ nie sú
vo výroku rozhodnutia nejaké veci individuálne určené a špecifikované, vždy ide o veci, ktoré sú medzi

účastníkmi nesporné. Pokiaľ v tomto smere vznikne medzi stranami na strane žalujúcej a stranami na
strane žalovanej rozpor takáto vec nemôže spadať do veci, ktoré zahrňuje výrok rozsudku.

22. Nie je pravdou, že výrok č. 2 rozsudku uložil žalovanému 1/ popri povinnosti zaplatiť žalobcovi
istinu v sume 85 544,74 € s prísl. a zároveň mu aj uložil povinnosť vydať všetky veci, ktoré nadobudol z

bezdôvodného obohatenia v sume 85 544,74 €. Takýto záver z výroku rozhodnutia nevyplýva. Z celého
výroku rozsudku nepochybne vyplýva, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi z 85 544,74 € titulom
bezdôvodného odohatenia a v prípade, ak z tohto bezdôvodného obohatenia nadobudol žalovaný 1/
akékoľvek veci, je povinný uspokojiť pohľadávku žalobcu vydaním predmetných vecí. Žalovaný buď v
dôsledku nepochopenia, že výrok rozsudku môže byť v zmysle petitu aj eventuálny, alebo úmyselne
fabuluje nelogickosť výroku. V tomto zmysle má aj tretí výrok rozsudku vo vzťahu k jeho prvému výroku

charakter rozhodnutia podľa eventuálneho petitu.

23. Žalovaní v závere svojho odvolania označujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za nejasné,
nevýstižné, nepresvedčivé a zároveň uvádzajú, že rozhodnutie nemožno považovať za stručné. K
podobným tvrdeniam, ktoré v množstve odvolaní nemajú v skutočnosti odôvodnený základ, ale majú

vytvoriť rámec pre prípadné podanie dovolania neúspešnej strany sa už senát odvolacieho súdu vyjadril
v množstve svojich rozhodnutí, ktoré sú uverejnené na webovej stránke krajského súdu. Aby odvolateľa
krajský súd uviedol do obrazu znovu opakuje.
Zodpovedný sudca neodôvodňuje písomné vyhotovenie vydaného rozsudku preto, aby nedošlo k jeho
zrušeniu odvolacím súdom, či prípadne aby presvedčil účastníkov eventuálne ďalšie osoby, ktorými

sa rozsudok dostane do ruky. Sudca verejne vyhlási rozsudok a v písomnom vyhotovení vyloží všetky
právne relevantné skutočnosti tak, aby v konečnom dôsledku bol rozsudok presvedčivý. Nie preto, aby
rozsudok bol presvedčivý pre účastníkov („jeho potencionálnych čitateľov“), ale proste aby bol jasný,
zrozumiteľný a presvedčivý.
Presvedčivosť sa nedosiahne ani kvetnatým štýlom ani poňatím odôvodnenia, ako stručnejšej

dizertačnej práce, ale jasným, v nevyhnutnej miere stručným a pochopiteľným výpočtom tých
najzákladnejšíchmomentov,ktorévosvojomsúhrneviedlisúd,resp.sudcukvydaniutakéhotorozsudku.
Je potrebné si uvedomiť, že schopnosť zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodniť písomné
vyhotovenie rozsudku patrí medzi základné vnútorné prejavy činnosti sudcu. Presvedčivosť nemožno
chápať ako kategóriu absolútnu (že rozsudok každého presvedčí svojou vecnou správnosťou ), pretože

k takto pochopenom smere sa objektívne nemožno dopracovať. Ide o presvedčivosť ako výsledok
intelektuálnej práce sudcu, ktorá je vyjadrená v ním vydanom rozsudku. Ide o logicky pochopiteľný celok,
ktorého jadro tvorí záver o zistenej skutkovej podstate prípadu, ktorá bola sudcom podrobená právnej
kvalifikácii a vyústila v podradenie takto zisteného skutku pod sudcom vyhľadajú právnu normu, či ním
prijatý záver, že takáto norma správania sa nebola nájdená a preto k takejto subsumcii resp. aplikácii

nebolo možné pristúpiť.
V európskej právnej kultúre stále viacej nadobúda dôležitosť diskurzná metóda právneho a sudcovského
uvažovania, ktorá kladie mimoriadny dôraz na racionálnosť a presvedčivosť sudcovskej argumentácie
obsiahnutej v odvolaní.
Preskúmateľnosť rozhodnutia (žalovanými v odvolaní vyjadrovaná ako stručnosť, jasnosť, výstižnosť

vysvetlenia presvedčivosť) nevyplýva z jednotlivých viet, ktoré by snáď strana v odôvodnení rozhodnutia
požadovala, ale vyplýva z logického obsahu celého rozhodnutia. Rozhodnutie súdu je treba chápať
ako logický celok a nemožno s neho vyberať momenty, ktoré následne budú označované za nejasné,
nevýstižné, nepresvedčivé.

24. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.
Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, bola mu priznaná aj náhrada
trov konania, o ktorej bude rozhodnuté v zmysle ust. § 251 CSP v rozsahu ust. § 251 CSP samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.