Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 16, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514207912
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514207912.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Secapital S.á.r.L., so sídlom 2,
Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburské veľkovojvodstvo, číslo zápisu B 108305, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30, proti žalovanému R. M.,
F.. X.X.XXXX, T. T. XX, zastúpenému opatrovníkom Paulínou Fakovou, nar. 24.5.1958, bytom Blažice

77, o zaplatenie 7.632,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 6. júla 2015 č.k. 13C/219/2014-52 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o lehote plnenia a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 7.632,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne od 13.6.2013 do zaplatenia, trovy konania v sume 457,50 eura a trovy právneho zastúpenia
v sume 558,91 eura na účet advokátskej kancelárie Gallo, s.r.o..

2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 7.3.2013 medzi Consumer Finance Holding a.s., ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom, došlo na žalobcu k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému,
vzniknutej zo zmluvy o pôžičke evid. č. 5003821, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným dňa 20.10.2009, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 9.789,45
eura na zakúpenie spotrebného tovaru, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 55 mesačných

splátkach v sume 177,99 eura, a pretože žalovaný porušil svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky
riadne a včas, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.6.2013 vyzval žalovaného k úhrade celej
dlžnej sumy 7.632,22 eura. Dodal, že právny zástupca žalobcu vo vyjadrení uviedol, že žalovanému bola
poskytnutá pôžička vo výške 6.168,55 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v mesačných splátkach v
sume 177,90 eura s tým, že počet splátok bol 55, celková suma úveru bola určená na sumu 9.789,45
eura, pričom dlh žalovaného ku dňu podania žaloby činil 7.632,22 eura, pozostávajúci z istiny v sume

6.611,73 eura a zmluvnej pokuty vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany v prípade
porušenia povinnosti dohodli v čl. XII všeobecných obchodných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť zmluvy, t.j. v sume 1.020,49 eura. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že na základe žiadosti
žalovaného uznesením zo dňa 7.10.2014 č.k. 13C/219/2014-38 v zmysle § 29 ods. 2 a ods. 6 O.s.p.
ustanovil žalovanému za opatrovníka jeho matku z dôvodu, že žalovaný sa zdržiava v zahraničí a kvôli
práci sa nemôže dostaviť na Slovensko, a ktorý súčasne žiadal, aby mu súd povolil splácať žalovanú

sumu po 50 eur mesačne. Spor prejednal na pojednávaní dňa 6.7.2015, na ktoré sa nedostavil právny
zástupca žalobcu a ani opatrovníčka žalovaného.3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzatvorili dňa 20.10.2009 zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky evid. Č.. XXXXXXX na zakúpenie

spotrebného tovaru, na základe ktorej bola žalovanému schválená pôžička vo výške 6.168,55 eura,
celková suma pôžičky 9.789,45 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 55 mesačných
splátkach v sume 177,99 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe 24,01 % a RPMN 24,01 %, z ktorej žalovaný
žiadnu splátku nezaplatil, preto ho žalobca vyzval dňa 12.6.2013 na zaplatenie žalovanej sumy, na ktorú
žalovaný nereagoval.

4. Po právnom posúdení sporu podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 2, § 657, § 658 ods. 1
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ako i podľa § 517 ods. 1 veta prvá, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného od 1.2.2013, súd prvej inštancie uviedol, že

prehodnotil žiadosť žalovaného o splátky a dospel k záveru, že v danom prípade povolenie splátok nie
je možné, pretože žalovanú sumu by žalovaný splácal 13 rokov a naviac žalovaný neuviedol, kde je
zamestnaný, ani výšku svojho príjmu, a preto z uvedeného dôvodu nemohol splátky povoliť a rozhodol
tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 7.632,22 eura s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne od 13.6.2013 do zaplatenia.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, náhradu účelne vynaložených trov konania, predstavujúcich zaplatený súdny
poplatok za podanú žalobu vo výške 457,50 eura a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 588,91
eura.

6. Proti tomuto rozsudku vo výroku o lehote plnenia podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal zmeniť
rozsudok v jeho napadnutej časti a vyhovieť jeho žiadosti splácať dlh v mesačných splátkach po 50 eur
mesačne. Súdu prvej inštancie vytkol, že neprihliadol na jeho tvrdenia, že žije v zahraničí bez práce a
bez príjmu, jeho jediným príjmom je dávka sociálnej pomoci a benefity na maloleté deti, ktoré si plnia

povinnú školskú dochádzku.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok v jeho
napadnutomvýrokuolehoteplnenia,majúczato,žesúdprvejinštanciesprávneuzavrel,ženiejemožné
povolenie žalovanému splácať dlh v splátkach vo výške 50 eur, lebo takto by žalovaný úver splácal 13

rokov a ani nepreukázal, kde je zamestnaný a neuviedol výšku svojich príjmov. Zároveň žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý, ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

(§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

9. Odvolací súd (§ 34 CSP) na základe toho prejednal odvolanie žalovaného proti výroku o lehote
plnenia ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez

nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a
§ 380 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie a ani pre zmenu rozsudku v
jeho napadnutom výroku, ale rozsudok je potrebné v tejto jeho napadnutej časti zrušiť, pretože súd prvej
inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval patriace mu procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. b/ CSP, do 30.6.2016 ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),
na ktorú vadu odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, keďže mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

10. Pod znemožnením uskutočnenia procesných práv strany sporu s následkom porušenia práva na

spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa sporovej strane
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom (civilnom) súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.11. Z práva na spravodlivý proces predovšetkým vyplýva povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné
uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť súdu sa s týmito námietkami a argumentmi,
ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie, presvedčivo v odôvodnení vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS

353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia malo
náležitosti vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.

12. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť v rozhodovaní súdov a
vylúčiť svojvôľu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Táto povinnosť
nebola súdom prvej inštancie náležite rešpektovaná vo vzťahu k rozhodovaniu o návrhu žalovaného

na povolenie splácať dlh v splátkach, a to pokiaľ svoje rozhodnutie o nepovolení splátok odôvodnil bez
ďalšieho len poukazom na fakt, že žalovaný by dlh splácal 13 rokov a neuviedol, kde je zamestnaný a
ani výšku svojho príjmu, naviac bez toho, aby tento návrh akokoľvek právne posúdil.

13. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak súd uložil v

rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu
lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

14. Citované ustanovenie je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou a vymedzenie hypotézy
právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu. V súlade s ustálenou súdnou praxou
sa spravidla dôvody pre rozhodnutie v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. odvíjajú od povahy prejednávanej veci,
priznaného nároku a osobných a majetkových pomerov účastníkov. Ak má súd za to, že je namieste určiť
na plnenie lehotu dlhšiu alebo stanoviť, že sa plnenie má vykonať v splátkach (alebo naopak, že tomu

tak nie je, tak ako je tomu v posudzovanom spore), musí byť rozhodnutie podložené zistením všetkých
potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo odôvodnili záver, že vzhľadom na povahu prejednávanej
veci, priznaný nárok a osobným a majetkovým pomerom účastníkov je (alebo nie je) taký postup
namieste. Okrem konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov účastníkov, je
súd súčasne povinný posúdiť, či prípadné zaplatenie peňažného plnenia v splátkach v určitej výške

nepredstavuje s ohľadom na výšku dlžnej čiastky, dĺžku omeškania s platením dlžnej čiastky, neúmerné
zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (alebo naopak).

15. Pretože súd prvej inštancie návrh žalovaného na povolenie vykonať peňažné plnenie žalobcu v
splátkach v intenciách uvedeného neposudzoval a z vyššie uvedených hľadísk neodôvodnil, práve z

týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok v jeho napadnutej časti podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

16. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného rozhodnúť
o procesnom návrhu žalovaného na povolenie splniť dlh v splátkach podľa § 232 ods. 3, 4 CSP

a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej
praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia o lehote plnenia žalovaného bolo nepochybné jeho právne
posúdenie a právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu relevantného pre aplikáciu
použitého zákonného ustanovenia a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany sporových strán.

17. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a tak mu náhrada trov
odvolacieho konania nepatrí. Žalovaný úspech v odvolacom konaní síce mal, ale žiadne trovy mu v
odvolacomkonanínevznikli,pretoodvolacísúdrozhodoltak,žestranámsporunáhradutrovodvolacieho

konania nepriznáva.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Dovolanieprípustnépodľa§420možnoodôvodniťibatým,ževkonanídošlokvadeuvedenej
v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť

tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím
súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430, § 431 ods.
1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 CSP).