Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, March 1, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616207014
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616207014.1

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu C. C. X.,
X.. H.. E.., X. X. M. XXX, XXX XX O., G.: XXXXXXXX, právne zastúpeného P.. M. X., Y. X. X. U. O.
X, XXX XX W. W., proti žalovanému P. P., A.. XX.X.XXXX, W. W. XXXX/XX, XXX XX X., v konaní o
zaplatenie 290,15 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 175,- eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania

od 15.12.2014 až do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v pomere 20,62 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.5.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť mu sumu 290,15 € s príslušenstvom, ako aj trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 17 € a z trov právneho zastúpenia.

2. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom
došlo dňa 16.10.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného

úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“) a to tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej
zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca
poskytol žalovanej krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 380 €. Žalovaná sa zaviazala
poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 14.12.2014.
Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej, ako spotrebiteľa na

adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu, a žiadosť o
uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským
účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním
predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu
Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas

kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaná sa
zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 495,15 €, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 380
€ a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 115,15 €. Výšku odplaty si určila
žalovaná sama na webovom sídle žalobcu, a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti
úveru. V zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. RPMN uvedená v Zmluve preto v skutočnosti

neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej
hodnoty čerpaných prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaná zaviazala splatiť žalobcovidlh v lehote kratšej ako tri mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN.
Nakoľko žalovaná žalobcovi nevrátila dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bod 4 Rámcovej
zmluvy s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády

č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania , ktorých výška je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 195,15 € odo
dňa nasledujúceho po dní splatnosti až do zaplatenia. Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil celkovo
sumu 205 €, pričom posledná úhrada bola dňa 4.6.2015, kvôli čomu si žalobca uplatnil sumu 290,15

€ aj s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 495,15 € od 15.12.2014 do 4.6.2015 a zo
sumy 290,15 € od 5.6.2015 do zaplatenia.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami a procesnými poučeniami doručená v zmysle § 116 C.s.p..
4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril na pojednávaní dňa 1.3.2017, kedy uviedol, že mal so žalobcom
uzatvorený zmluvný vzťah, na základe ktorého mu bol poskytnutý bezúčelový a bezúročný úver vo výške

380 € a potvrdil, že na tomto úvere uhradil minimálne sumu 205 €.
5. Na vytýčené pojednávanie sa žalobca nedostavil, avšak svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil
a súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti, kvôli čomu súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával bez
jeho prítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:

7. Žalobcom boli v tom sporovom konaní predložené písomné listiny, z ktorých vyplynulo, že
medzi sporovými stranami bola uzavretá dňa 16.10.2014 prostredníctvom diaľkovej komunikácie

Rámcová zmluva a zároveň Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že žalovaná mala
prijať návrh Rámcovej zmluvy zo strany žalobcu, na základe ktorých žalobca ako veriteľ poskytol
žalovanej ako dlžníkovi krátkodobý, bezúčelový úver vo výške 380 €. Podľa článku III bod 3
žalobcom predloženej listiny - Rámcovej zmluvy sa Rámcová zmluva a Zmluva považujú za uzavreté
momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej príloh Klientom teda

žalovanouelektronickoupoštou.ZároveňuzavretímZmluvytakýmtospôsobomžalovanáakospotrebiteľ
potvrdzuje, že bola oboznámená s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru.

8. Týmto spôsobom mala byť teda Zmluva uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovanej na základe toho bola zo strany žalobcu

poskytnutá suma 380 €, kedy splatnosť tohto úveru aj s príslušenstvom mala byť podľa Zmluvy
dohodnutá na deň 14.12.2014. Skutočnosť, že žalovanej bola poskytnutá čiastka 380 € potvrdzuje výpis
z bankového účtu žalobcu, podľa ktorého dňa 17.3.2013 došlo k odpísaniu uvedenej sumy z jeho účtu
v prospech protiúčtu avšak bez jeho označenia menom žalovaného.

9. Podľa článku IV bod 3 písomného znenia Rámcovej zmluvy mal byť uvedený úver bezúročný, avšak
podľa bodu 1 uvedeného článku mal klient zaplatiť poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím
Úveru (ďalej len „Poplatok za poskytnutie úveru“), ktorého výška je určená individuálne v závislosti
od výšky Úveru, doby splatnosti Úveru a je uvedená na internetovej stránke Veriteľa a oznámená
Spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte Klienta a pred

uzatvorením Zmluvy.

10. Podľa článku V bod 4 uvedeného písomného znenia Rámcovej zmluvy poplatok za poskytnutie
úveru je splatný dňom splatnosti Úveru a spláca sa spolu s Úverom v splátkach v rovnakých lehotách a
rovnakým spôsobom dohodnutým Zmluvou na splácanie dlžnej sumy.

11. Podľa písomného znenia Zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru zo dňa 13.11.2014 tento
poplatok predstavoval sumu 115,15 € a považoval sa za celkové náklady žalovanej ako spotrebiteľa
podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. .

12. Podľa článku V bod 1 uvedeného písomného znenia Rámcovej zmluvy Úver poskytnutý Veriteľom
Klientovi je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý
jednorázovo v celej výške.13. Podľa písomného znenia Zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru zo dňa 13.11.2014 sa
táto zmluva sa mala uzatvoriť na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 14.12.2014.
Zároveň je v nej uvedený aj údaj o priemernej hodnote RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov

k 31.3.2014 vo výške 391%. V zmluve absentoval údaj o RPMN.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľ

je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom

do 30.4.2014 ( ďalej len ako „ zák.č. 129/2010 Z.z.“) , spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z., Spotrebiteľským úverom nie sú :

a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je
c) nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
d)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
e) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo

výstavba nehnuteľnosti,
f) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
g) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn

všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
h) nájom podľa Občianskeho zákonníka, 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy
predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
i) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie
je ustanovené inak,

j) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
k) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov
l) bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a
ktorý sa neponúka verejne,
m) k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného

orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
n) l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
o) m) úver podľa osobitného predpisu,
p) n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
q) o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku

r) uložil do úschovy veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto
založenú hnuteľnú vec,
s) p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,
t) q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru

rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok,
u) r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo
spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 1 ods. 8 zák. č. 129/2010 Z.z., ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

21. Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a

finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

22. g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby

získal spotrebiteľský úver alebo, aby ho získal za ponúkaných podmienok.

23. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú
ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

24. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25.Podľa§9ods.9zák.č.129/2010Z.z.,odspotrebiteľanemôževeriteľpožadovaťúrok,poplatkyalebo
akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo jej prílohách.

26. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.,v znení platnom a účinnom do 31.5.2014, poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

27. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

28. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibažeprávny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

29. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „zák. č. 215/2002 Z.z.“) , v uzavretých
systémoch sa tento zákon použije, ak sa účastníci uzavretého systému nedohodnú inak.

31. Podľa § 2 písm. n) zák. č. 215/2002 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie uzavretým systémom
systém slúžiaci výlučne na vlastné potreby jeho účastníkov, ktorý vznikol na základe dohody účastníkov

systému a ku ktorému majú prístup len účastníci systému, uzavretým systémom nie je informačný
systém verejnej správy.

32. Podľa § 2 písm. b) zák. č. 215/2002 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie elektronickým
dokumentom číselne kódovaný dokument uchovávaný na fyzickom nosiči, prenášaný alebo spracúvaný

pomocou technických prostriedkov v elektrickej, magnetickej, optickej alebo inej forme.

33. Podľa § 2 písm. c) zák. č. 215/2002 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie podpísaným
elektronickým dokumentom elektronický dokument, pre ktorý bol vyhotovený elektronický podpis alebo
elektronická pečať, ak je tento elektronický dokument dostupný spolu s elektronickým podpisom alebo

elektronickou pečaťou daného dokumentu.

34. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 215/2002 Z.z., elektronický podpis je informácia pripojená alebo inak logicky
spojená s elektronickým dokumentom, ktorá musí spĺňať tieto požiadavky:
a) nemožno ju efektívne vyhotoviť bez znalosti súkromného kľúča a elektronického dokumentu,

b) na základe znalosti tejto informácie a verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču použitému pri
jej vyhotovení možno overiť, že elektronický dokument, ku ktorému je pripojená alebo s ním inak logicky
spojená, je zhodný s elektronickým dokumentom použitým na jej vyhotovenie,
c) obsahuje údaj, ktorý identifikuje podpisovateľa.

35. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 215/2002 Z.z., podpisovateľ vyhotoví elektronický podpis elektronického
dokumentu tak, že na základe svojho súkromného kľúča a elektronického dokumentu vyhotoví nový
údaj, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku.

36. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, ale iba čiastočne.

37. Predovšetkým nebolo pochýb, že vzťah ktorý má byť založený medzi žalobcom a žalovanou pri
poskytnutí finančnej čiastky v sume 380 € zo strany žalobcu žalovanej, existenciu ktorého žalobca
preukazuje písomným znením Rámcovej zmluvy ako aj písomným znením Zmluvy o poskytovaní
spotrebiteľského úveru, je vzťahom spotrebiteľsko-právnym, a teda že uvedené právne úkony, na

základe ktorých sa kreujú tieto vzťahy musí spĺňať náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných
definícii podľa § 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka.

38. Navyše z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzťah ktorého existenciu žalobca preukazuje
písomným znením Rámcovej zmluvy ako aj Zmluvy je potrebné tiež podriadiť pod režim zákona

č. 129/2010 Z.z., platného a účinného v čase dojednania uzatvárania predmetných zmlúv medzi
účastníkmi, nakoľko vychádzajúc z § 2 písm. c) cit. zák. č. 129/2010 Z.z. žalobca spĺňa definíciu pojmu
tzv. iného veriteľa.

39. Podľa citovaného ustanovenia za takéhoto veriteľa sa okrem iného považovala aj tá fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úver alebo pôžičku,
ktorý resp. ktorá sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, avšak len za predpokladu, že táto
pôžička, resp. úver nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k)
a m) až r) citovaného zákona.40. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

41. Podľa názoru súdu v danom prípade nebola dodržaná požiadavka na písomnú formu ako Rámcovej
zmluvy tak ani samotnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

42. Písomná forma právneho úkonu predpokladá podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka existenciu

dvoch náležitostí, a to a./ písomnosti (spočíva v tom, že obsah právne úkonu je zachytený v samotnom
texte listiny) a b./ podpisu konajúcej osoby (spočívajúcu v tom, že podpisujúci potvrdzuje, že obsah
listiny zodpovedá prejavu jeho vôle). /Fekete, I. : Občiansky zákonník. 1. Zväzok (Všeobecná časť)
Veľký komentár, 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokodex 2015, str. 373/. Podpis
je pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu . Písomný prejav platí až od podpisu. Bez podpisu
sa písomný právny úkon považuje za imperfectum negotium, t.j. za neplatný (neúplný) právny úkon. /

Fekete, I. : Občiansky zákonník. 1. Zväzok (Všeobecná časť) Veľký komentár, 2. Aktualizované a
rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokodex 2015, str. 379/. Ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho
zákonníka umožňuje, aby sa právny úkon urobil prostredníctvom modernej komunikačnej techniky.
Výslovne sa uvádza telegraf, ďalekopis a iné elektronické prostriedky (napr. fax, internet, email, mobilný
telefón). Právny úkon urobený takouto formou zákon považuje za právny úkon v písomnej forme,

ak sú súčasne splnené dve podmienky a to a./ musí ísť o prostriedky, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a b./ musí byť identifikovaná osoba, ktorá takýmto spôsobom urobila právny
úkon. /Fekete, I. : Občiansky zákonník. 1. Zväzok (Všeobecná časť) Veľký komentár, 2. Aktualizované
a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokodex 2015, str. 387/.

43. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, či úkon uskutočnený elektronickými prostriedkami, ktorý má
byť písomný, musí byť podpísaný elektronicky podľa osobitného zákona alebo, či prípadne stačí
všeobecná požiadavka určiteľnosti obsahu a osoby, ktorá právny úkon uskutočnila. Súd je v danom
prípade toho názoru že k tomu, aby bola naplnená požiadavka písomnosti je nutné dokument
podpísať elektronicky podľa osobitných predpisov so všeobecnou výnimkou nahradenia tohto podpisu

mechanickými prostriedkami (alebo ich elektronickou podobou) tam, kde je to obvyklé (§ 40 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Nie je možné konštituovať písomnosť právneho úkonu len na možnosti
určenia konajúcej osoby v konkrétnom jednotlivom prípade použitia elektronického dokumentu, napr.
v dôsledku predchádzajúceho styku alebo e-mailovej adresy či telefónneho čísla (e-mail, chat, ICQ),
pokiaľ dokument nie je elektronicky podpísaný. Vychádza sa z toho, že pokiaľ nejde v zásade o písomný

právnyúkonulistiny,kuktorejjepripojenénastrojinapísanémenoapriezviskoalebopripojenápečiatka,
nemalo by to platiť všeobecne ani v prípade elektronických prostriedkov. Napojenie na konkrétnu osobu
by preto malo byť silnejšie než formálne označenie subjektu a miesta či zdroja odoslania. Pokiaľ má
mať právny úkon uskutočnený elektronickými prostriedkami písomnú formu, mal by byť podpísaný podľa
zákona o elektronickom podpise. / Švestka, J., Spáčil,J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský

zákoník I. § 1až 459 Komentář. 2. Vydání. Praha C.H.Beck, 2009, str. 371/

44. Podľa zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise sa tento zákon použije aj v tzv. uzavretých
systémoch, pokiaľ jeho aplikáciu výslovne dohodou nevylúčia účastníci tohto systému. Uzavretý systém
je pritom v zmysle tohto zákona definovaný ako systém slúžiaci výlučne na vlastné potreby jeho

účastníkov, ktorý vznikol na základe dohody účastníkov systému a ku ktorému majú prístup len účastníci
systému, pričom takýmto uzavretým systémom nie je informačný systém verejnej správy ( § 1 ods.2,
resp. § 2 písm. n/ citovaného zákona).

45. Podľa názoru súdu systém vytvorený žalobcom, do ktorého sa mala žalovaná registrovať, spĺňa

definíciu tzv. uzavretého systému v zmysle zákona o elektronickom podpise. V tomto konaní však nebolo
preukázané, že by pri vzájomnom vymieňaní si elektronických dokumentov bol niektorý z nich zo strany
žalovanej podpísaný elektronickým podpisom, ktorý by spĺňal definíciu tohto podpisu v zmysle § 3 zák.
č. 215/2002 Z.z.

46. Samotný žalobca na preukázanie zaslania návrhu Rámcovej zmluvy, či samotnej Zmluvy o
poskytovaní spotrebiteľského úveru cestou e-mailovej komunikácie, resp. e-mailovej pošty žalovanej
súdu nepredložil žiaden dôkaz. Súd však opätovne uvádza, že aj keby zo strany žalobcu bolo bývalo
došlo k odoslaniu takýchto návrhov predmetných zmlúv žalovanej na jej e-mailovú adresu, tátoskutočnosť sama o sebe nepreukazuje platné uzavretie uvedených zmlúv so žalovanou v písomnej
podobe, pokiaľ z jej strany nebola vykonaná ich akceptácia v podobe ich podpísania jej elektronický
podpisom.

47. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na čl. III bod 3 písomného znenia Rámcovej zmluvy podľa ktorého
Rámcová zmluva a Zmluva sa mali považovať za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s
návrhom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej príloh žalovanou elektronickou poštou. I z takto formulovaného
znenia tejto zmluvy je zrejmé, že žalovaná nemala priestor na prípadný podpis uvedených dokumentov

cestou elektronického podpisu a tým prejavenie skutočnej akceptácie uvedených návrhov z jej strany
skutočne jej osobou. V konaní nebolo preukázané, že by boli zo strany žalovanej žalobcom predložené
elektronické dokumenty opatrené takým akceptačným prostriedkom, ktorý by jednoznačne potvrdzoval
prijatie týchto dokumentov práve jej osobou.

48. Súd je toho názoru, že údaje uvádzané pri mene žalovanej na písomných vyhotovenia ako Rámcovej

zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb,
tak na Zmluve o poskytovaní spotrebiteľského úveru zo dňa 13.11.2014, nemajú charakter takéhoto
elektronického podpisu, ktorý predvída § 3 citovaného zákona, ale len určujú na aké elektronické miesto
mali byť tieto dokumenty žalovanej zaslané.

49. Úver poskytnutý žalobcom žalovanej, na základe Zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru zo
dňa 13.11.2014 bol poskytnutý na obdobie jedného mesiaca (t.j. od 14.11.2014 do 14.12.2014 ), teda
na dobu kratšiu ako tri mesiace a keďže nespĺňal žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r) zák. č. 129/2010 Z.z., bol žalobca zadefinovaný ako tzv. iný veriteľ.
Následne podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona sa na uvedenú zmluvu o poskytovaní spotrebiteľského

úveru vzťahuje okrem iného aj § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý predpisuje obligatórne náležitosti,
ktoré zmluvy riadiace sa úpravou uvedeného zákona povinne musia obsahovať.

50. Napriek všetkým vyššie uvedeným právnym úvahám z obsahu predmetnej Zmluvy o poskytovaní
spotrebiteľského úveru zo dňa 13.11.2014 a z bankového výpisu žalobcu vyplynulo, že žalovanej zo

strany žalobcu bola reálne poskytnutý úver vo výške 380 €. Z tejto sumy žalovaná uhradila sumu 205
€. Súd preto žalovanú zaviazal na úhradu zvyšnej časti poskytnutého úveru a to vo výške 175 €. V
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, nakoľko predmetnú úverovú zmluvu súd v zmysle § 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 12/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročnú a bez poplatkov
pre nedostatok písomnej formy, čo súd rozviedol vyššie.

51. Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o
pôžičke zo dňa 23.2.2013, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,
ako ustanoví vykonávací predpis.

52. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

53. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

54. Žalobcovi súd priznal z priznanej sumy aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne za
obdobie od 15.12.2014, teda odo dňa nasledujúceho po dní dokedy mala žalovaná vrátiť žalobcovi
poskytnuté finančné prostriedky. Keďže uvedený úrok nepresahuje zákonom stanovený maximálny úrok
z omeškania, ktorého sa žalobca mohol voči žalovanej domáhať, súd priznal žalobcovi uvedený úrok
zo súdom priznanej istiny počnúc od 15.12.2014, keďže týmto dňom sa žalovaná dostala do omeškania

so svojim plnením, až do zaplatenia.

55. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.56. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi

vzhľadom na pomer jeho úspechu vo veci právo na náhradu trov konania v pomere 20,62 %. O
výške tejto náhrady trov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.