Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Martin Fiľakovský
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/126/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109220316
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8109220316.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., A. X proti žalovaným:
1. Ing. V. S., CSc., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., N. T. XX a 2. PhDr. Z. Y., PhD., nar. XX. XX. XXXX,
bytom K., ul. A. X o zaplatenie 3 690,74 Eur s prísl.., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 03. 05. 2012, č. k. 25C 178/2009-341 a o odvolaní znalca Ing. V. M. proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov zo dňa 31. 08. 2011, č. k. 25C 178/2009-241 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 3 690,74 Eur a výroku o náhrade
trov konania a v rozsahu zrušenia v e c v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 31. 08. 2011 č. k. 25C 178/2009-241.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou súdu 27. 08. 2009 sa žalobca domáhal toho, aby súd žalovaným uložil povinnosť
spoločneanerozdielnevyplatiťžalobcovináhraduškodyvovýške5000Eurspolusúrokomzomeškania
od 30. 07. 2009 do zaplatenia. V žalobe tvrdil, že dňa 16. 01. 2009 došlo v rodinnom dome, ktorého
žalobca je podielovým spoluvlastníkom k havarijnej situácii. Byt žalovaných sa nachádza na druhom
nadzemnompodlaží.Vdôsledkuporušeniapovinnostižalovanýchdošlokzaplaveniubytužalobcu,ktorý
sa nachádza na prvom nadzemnom podlaží. Žalovaní v byte odstavili uzáver vody. V dôsledku mrazov
došlo k prasknutiu potrubia a následne zaplaveniu bytu žalobcu. Žalovaní sa v čase havárie nachádzali
mimo tohto miesta.
Žalobca v žalobe ďalej poukázal na znenie ust.§ 415 Občianskeho zákonníka a § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka a uzavrel, že žalovaní zodpovedajú za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s
neplnením si prevenčnej povinnosti.
Na pojednávaní dňa 03. 05. 2012 žalobca zobral žalobu v časti prevyšujúcej sumu 3 690,94 Eur späť
a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v časti o zaplatenie 3 690,74 Eur zamietol. Konanie
v prevyšujúcej časti zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 474,14 Eur na účet ich právneho zástupcu. Vyslovil, že o
trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa
ktorého dňa 16. 01. 2009 došlo v rodinnom dome, súp. č. XXXX na parcele č. 3969 o výmere 530 m2
- zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV XXXX k zatečeniu bytu na prízemí a prvom poschodí.
Byt na prvom poschodí tohto rodinného domu užíval žalobca. Byt na druhom poschodí bol neobývaný.Predtým bol v užívaní matky žalovaných v 1. a 2.rade. Podľa žalobcu došlo k prasknutiu potrubia a
následne zaplavenia bytu žalobcu.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že za účelom príčiny vzniku poruchy a následného zatečenia vody do
bytu, v ktorom býval žalobca nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku zistil, že znalec v
ňom uviedol, že môže iba predpokladať, čo bolo príčinou zatečenia dvoch spodných bytov, a to:
1. z dôvodu, že sa v byte nekúrilo a pôsobením silných mrazov došlo k deštrukcii prívodného potrubia
studenej vody pred uzatváracím ventilom na vstup do kotla, alebo bolo mrazom poškodený aj samotný
uzatvárací ventil, ktorý uzatváral vstup studenej vody do plynového kotla. Z takto poškodeného potrubia
mohla neustále pretekať voda, až do jej odstavenia na vstupe do domu, alebo v kotolni na prízemí, kde
sa nachádzajú uzatváracie ventily.
2. vplyvom silných mrazov mohlo dôjsť k poškodeniu vykurovacích telies a cez ne mohla vytiecť všetka
voda z vykurovacieho okruhu, teda z radiátorov a zo závesného plynového kotla, čo mohlo byť cez cca
200 l vody
3. vplyvom silných mrazov mohlo dôjsť cez otvor na odvod spalín k poškodeniu plynového závesného
kotla a pri otvorenom vstupnom ventile prívody studenej vody, táto mohla vytekať cez poškodené miesta
až do odstavenia na vstupe domu.
Súd ďalej poukázal na obsah výpovedí svedkov predovšetkým K. B. a Q. F. a poukázal aj na obsah
výpovedí žalovaných, ktorý už od vzniku škody boli ochotní podieľať sa na spoluúčastí na odstránení
škôd, prípadne sa so žalobcom dohodnúť, akým spôsobom jeho byt uvedenie do pôvodného stavu,
avšakžalobcatietoichponuky neakceptoval.Žalovanítaktiežnamietalivýškuškody,ktorábolapôvodne
určená na 5 000 Eur, až neskôr v priebehu konania bola korigovaná.
Súd vec právne posúdil podľa ust. § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 438 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 443 Občianskeho zákonníka a
dospel k nasledovným záverom.
V predmetnom konaní si žalobca uplatňoval svoj nárok z titulu zodpovednosti za škodu na zariadení
svojho bytu, pričom zodpovední sú podľa žalobcu žalovaní. V rámci konania o náhradu škody a
zodpovednosti za škodu je potrebné na strane žalobcu nepochybne preukázať jednotlivé zložky
zodpovednosti za škodu, a to porušenie protiprávnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie žalovaných.
V tomto konaní podľa názoru súdu prvého stupňa však žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k preukázaniu jednotlivých zložiek vzniku zodpovednosti za škodu zo strany žalovaných. Súd poukázal
ďalej na to, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaní porušili právnu povinnosť
a akú právnu povinnosť porušili. Ani zo znaleckého posudku jednoznačne nebolo preukázané ako
došlo k poškodeniu, resp. k havárií a následnému zatečeniu. Znalec len predpokladal možné scenáre
zatečenia. Súd však ďalej poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že v čase, keď nebol prítomný vo
svojom byte, svoj byt aj vykuroval a či práve jeho konanie nebolo príčinou ochladenia bytu a poškodenia
potrubia. Súd mal za preukázané z písomnej výpovede svedkyne F., že žalobca často vypínal kúrenie
v čase, či už bol prítomný alebo aj v čase svojej neprítomnosti. Prevenčná povinnosť podľa ust. § 415
Občianskeho zákonníka platí rovnako aj pre žalobcu. Žalovaní uvádzali, že horný byt bol temperovaný
a kotol bol nastavený tak, aby sa zapol, ak teplota v byte klesne pod 7o C. Len samotná neprítomnosť
žalovaných v byte nie je podľa názoru súdu prvého stupňa porušením ich povinnosti ako vlastníkov.
Jednoznačne tu teda žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaných. Súd
vo vzťahu k základu nároku uzavrel, že na vznik zodpovednosti za škodu je potrebné, aby všetky
predpoklady boli splnené súčasne, ak teda chýba čo len jedna zložka, k zodpovednosti za škodu u
žalovaného nedôjde. Súd preto už len stručne uviedol niektoré ďalšie zistenia vo vzťahu k ďalším
podmienkam vzniku zodpovednosti za škodu, ako aj uplatňovanej výšky škody.
Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vráti na
ďalšie konanie. Poukázal ďalej na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nedostatočného dokazovania a na základe dôkazov, ktoré súd vykonal,
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa názoru žalobcu je rozsudok súdu prvého stupňa
nepreskúmateľný, čím sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom.Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Postupom súdu sa totiž žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Základným pochybením, ktorého sa dopustil súd prvého stupňa je absencia akéhokoľvek právneho
posúdenia rozhodujúcej skutočnosti, totiž či konanie, či nečinnosť žalovaných je porušením ich
prevenčnej povinnosti.
Porušenie prevenčnej povinnosti žalovanými žalobca zvýraznil už v samotnej žalobe, dokonca aj
citovaním ust. § 415 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ako teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, akú právnu povinnosť žalovaní
porušili, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno zistiť.
Osobitne treba zvýrazniť, že úlohou žalobcu, ako poškodeného v tomto konaní, je preukázať skutkové
okolnosti, v dôsledku ktorých mu vznikla škoda, ktorej náhradu požaduje.
V tomto smere však súd prvého stupňa musí vyhodnotiť všetky na vec sa vzťahujúce a v konaní
vykonané dôkazy postupom podľa ust. § 132 O. s. p..
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však rovnako nevyplýva, ako sa vyporiadal z výpoveďou
svedka doc. Ing. Y. Y., PhD., manžela žalovanej v 2.rade, ktorý podľa jeho tvrdení technicky
zabezpečoval byt, z ktorého voda pretiekla do bytu žalobcu. Ten v deň havárie do bytu doprevádzal
manželku a po ohliadke bytu dospel k názoru, že sa uvoľnil spoj medzi kotlom a potrubím do rozvodu
kúrenia. Časť vody potom mohla pretiecť z kotla a časť z potrubia.
Súd v odôvodnení rozhodnutia síce opísal všetky tri závery v konaní vykonaného znaleckého posudku,
tento dôkaz však rovnako vo vzťahu k týmto záverom nevyhodnotil. Všetky tri závery vychádzajú z
mechanizmu pôsobenia silných mrazov na vodu a následný deštrukčný účinok na telesá, v ktorých sa
nachádzala.
Už len v prípade samotného hodnotenia týchto dôkazov sa núka vysvetlenie spôsobu, akým sa voda z
potrubia z bytu žalovaných do bytu žalobcu dostala, čím odvolací súd chce len poukázať na existenciu
významnejších dôkazov nachádzajúcich sa v spise, než z ktorých vychádzal vo svojom rozhodnutí súd
prvého stupňa.
Čo je však najvýznamnejšie a ako to už bolo odvolacím súdom zvýraznené, či konanie, alebo nekonanie
žalovaných je porušením prevenčnej povinnosti tvrdenej žalobcom je posúdením právnym a toto
prináleží jedine súdu.
Keďže uvedené právne posúdenie týkajúce sa základu nároku v odôvodnení rozhodnutia absentuje,
žalovaní tak nemali možnosť zaujať stanovisko k neexistujúcej úvahe súdu týkajúcej sa vyhodnotenia
tejto rozhodujúcej zložky zodpovednosti za škodu, čím mu bola odňatá zákonná možnosť spochybniť v
odvolacom konaní správnosť vydaného rozhodnutia.
Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o
zaplatenie 3 690,74 Eur a súvisiaceho výroku o náhrade trov konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.).
Rozsudok vo výroku o zastavení konania v prevyšujúcej časti potvrdil, keďže súd prvého stupňa po
späťvzatí žaloby žalobcom na pojednávaní dňa 03. 05. 2012 v tejto časti správne v súlade s ust. § 96
ods. 1 - 3 O. s. p. zastavil.Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Uznesením zo dňa 31. 08. 2011 súd prvého stupňa priznal Ing. V. M., znalcovi v odbore energetika,
odvetvie tepelná energetika, za znalecký posudok č. 1/2011 odmenu a náhradu hotových výdavkov v
sume 626,01 Eur.
V odôvodnení uznesenia konštatoval, že vo vyúčtovaní za vypracovanie znaleckého posudku si znalec
vyúčtoval znalečné vo výške 945 Eur.
Oproti uvedenému vyúčtovaniu súd znížil hodinovú odmenu znalcovi za preštudovanie spisu (nie
prvotné) na polovicu s poukazom na rozsah spisového materiálu (107 strán do vyhotovenia uznesenia
o ustanovení znalca), pričom konštatoval, že nie všetky tieto listiny majú vplyv na vykonanie znaleckého
úkonu. Súd tiež znížil vyúčtovanú hodinovú odmenu za spracovanie znaleckého úkonu z 49 hodín,
čo súd vyhodnotil ako nehospodárne a neúčelné na 30 hodín s poukazom na rozsiahlosť znaleckého
posudku pri počte strán 89, z toho prílohy 72 a najmä záver posudku o rozsahu 4 strán a tiež odbornú
náročnosť otázok súdu zodpovedaných v znaleckom posudku. S poukazom na to, že znalcovi bolo
uložené predložiť znalecký posudok v troch vyhotoveniach, súd krátil vyúčtované paušálne náhrady
za jedno písomné vyhotovenie znaleckého úkonu a tiež tomu zodpovedajúce paušálne náhrady za
vyhotovenie čiernobielych a farebných listov A4.
Podľa názoru súdu prvého stupňa priznané znalečné za vypracovaný znalecký posudok č. 1/2011
zodpovedákvaliteznaleckéhoposudku,časovémufondupotrebnémunajehovypracovanieajevsúlade
s vyhláškou č. 491/2004 Z. z., najmä však v odôvodnení uznesenia citovaným § 3 ods. 1, § 5 písm. b),
§ 14 ods. 3, § 14 ods. 4 a § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky. Zvýraznil tiež, že podľa ust. § 16 ods. 2 písm.
c) zákona č. 382/2004 Z. z. znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť účelne a hospodárne.
Znalec Ing. V. M. v podanom odvolaní poukázal na to, že údaje, ktoré použil vo vyúčtovaní č. 01/2011 sú
skutočne odpracované hodiny na tvorbe znaleckého posudku. Vždy keď začína pracovať na posudku si
zapíše čas a keď prácu v ten deň končí, tak si znova zapíše čas. Pri vyúčtovaní potom použije tieto údaje.
Na posudku môže pracovať iba vo svojom voľnom čase, čo je v poobedňajších hodinách a v sobotu a
v nedeľu, čo značí, že sa stále k nemu vracia a najprv si musí preštudovať predchádzajúci text a tak
znova začať pracovať na posudku. Čo sa týka priznania paušálnych výdavkov, iba za vyhotovenie troch
kusov znaleckého posudku, ktoré si súd objednal a ktoré súdu dodal, v tejto súvislosti poukazuje na ust.
§ 17 ods. 9 zákona č. 382/2004 Z. z., podľa ktorého musí znalec uchovávať rovnopis písomne podaného
znaleckého posudku 10 rokov od jeho podania. Z toho dôvodu súdu vyúčtoval aj štvrtý výtlačok posudku.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie znalca nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
K odvolacím námietkam znalca sa žiada uviesť, že súd prvého stupňa postupoval správne, a to v súlade
so zásadou účelnosti a hospodárnosti vyjadrenou v § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z.,
zohľadnil len čas skutočného výkonu znaleckej činnosti.
Rovnako súd prvého stupňa postupoval správne, ak priznal paušálne výdavky za podaný znalecký úkon
(§ 14 ods. 3 vyhlášky č. 491/2004 Z. z.).Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako
vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.