Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 7, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203348
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216203348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : COFIDIS a.s., so sídlom Bratislava, Suché mýto 1, IČO:

36816337, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou Antovszká s.r.o., so sídlom Žabotova ul. č. 2/B,
Bratislava, IČO: 36866881, proti žalovanej : J. J., O.. G., L.. X.X.XXXX, P. T. L. K. Č.. XXX, o zaplatenie
892,70 Eur, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiťžalobcovi 819,50Eurvsplátkachvovýške50,-Eurmesačnepočnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku vždy k poslednému dňu bežného mesiaca pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 83,60%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobu došlou súdu 7.3.2016 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie dlžnej sumy
892,70 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 842,25 Eur, úroku za poskytnutie úveru v sume 43,62 Eur
a z poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 6,83 Eur a trov konania, ktoré pozostávajú
zo súdneho poplatku 53,50 Eur a trov právneho zastúpenia 216,12 Eur. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 12.12.2014 uzatvoril so žalovanou v zmysle bodu I. Všeobecných obchodných podmienok
(ďalej len VOP) na predtlačenom formulári Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX na dobu

neurčitú s úverovým limitom vo výške 1.000,- Eur. Čerpanie úverového limitu sa uskutočnilo v súlade
s bodom 3.1. VOP poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet určený žalovanou v Zmluve
o úvere. V Zmluve sa dohodli na prvom čerpaní za účelom nákupu tovaru vo výške 981,- Eur. Keďže
išlo o spotrebiteľský úver, žalovaná bola oprávnená opätovne čerpať finančné prostriedky do výšky
zostatku disponibilného úverového limitu dohodnutého v Zmluve. Žalovaná sa zaviazala splácať úver
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 53,95 Eur, najneskôr k 15. dňu v mesiaci. Úroková sadzba
bolakudňupodpisuZmluvy11,10%ročne,výškaRPMN11,10%,celkováčiastkasplatnážalovanoubola

dohodnutá vo výške 1.079,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú VOP. Žalovaná svoju povinnosť
riadne a včas splácať úver neplnila, z poskytnutého úverového limitu čerpala 981,- Eur a ku dňu
podania žaloby uhradila sumu 161,50 Eur. Na predžalobnú upomienku nijakým spôsobom nereagovala.
Je nesporné, že medzi ním a žalovanou vznikol obchodný záväzkový vzťah v zmysle Obchodného
zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva povinnosť žalovanej uhradiť túto
dlžnú sumu, preto navrhol žalobe aj s poukazom na články 2.1., 1.3.5., 1.3.6., 4.1., 4.4., 5.1. a 7.2.
VOP a § 273 Obchodného zákonníka v celom rozsahu vyhovieť.

2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil písomne. Žalovaná ako strana sporu uviedla, že v čase, kedy si brala úver
na zakúpenie matracov bola zamestnaná v C., kde jej pracovný pomer bol ukončený zo zdravotnýchdôvodov. Ostala bez akýchkoľvek príjmov so 17 ročným synom, preto nevedela úver riadne splácať. Od
júla je znovu zamestnaná, zarába okolo 400,- Eur čistého mesačne, preto vedela by dlžnú sumu uhradiť
v splátkach v mesačnej výške 50,- Eur. Potvrdila, že výpoveď zmluvy jej bola doručená, ako aj to, že

na úvere zaplatila úhrnom 161,50 Eur.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovanej aj Zmluvou o úvere na nákup tovaru
a Zmluvou o bezúčelovom úvere č. XXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 12.12.2014,
žiadosťou žalovanej o poskytnutie úveru z 12.12.2014,Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu

pre spotrebiteľský úver NT 03/2014 účinnými od 1.1.2014, Sadzobníkom poplatkov, výkazom operácií
na účte žalovanej, výpoveďou Zmluvy o úvere zo dňa 1.9.2015, pokusom o zmier zo dňa 9.4.2015 a
výpočtomRPMNprespotrebiteľskýúver.Vykonanýmdokazovanímustálilnasledovnýskutkovýaprávny
stav veci:

4/ Dňa 12.12.2014 žalovaná písomne požiadala žalobcu o poskytnutie úveru v sume 981,- Eur na

nákup tovaru. V žiadosti svojim podpisom potvrdila, že od obchodníka pri podpise zmluvy o úvere
prevzala Formulár pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Všeobecné obchodné
podmienky, Sadzobník poplatkov a Informácie pre potencionálneho klienta. Zmluva bola uzavretá v
obchodných priestoroch obchodníka na základe jeho spolupráce so žalobcom súčasne s uzavretím
kúpnej zmluvy podľa informácií poskytnutých obchodníkovi kupujúcim. Podpísaním zmluvy predajcom

tovaru a žalovanou došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere na nákup tovaru v kúpnej cene 981,- Eur. V zmluve
sa žalovaná zaviazala úver splatiť v 20 mesačných splátkach po 53,95 Eur. Ročná úroková sadzba
bola dohodnutá 11,10%-mi, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 11,1%-mi, priemerná hodnota
RPMN 36,30%-mi, sankčné nároky veriteľa v prípade porušenia zmluvy: úrok z omeškania v zákonnej
výške, zmluvná pokuta vo výške 1,31% mesačne z každej dlžnej splátky úveru, s ktorou sa dostal klient

do omeškania o viac ako 12 dní. Celkové náklady spotrebiteľa činili 1.079,- Eur. Prvá splátka bola splatná
dňa 15.1.2015, druhá a ďalšie splátky boli splatné vždy k 15. dňu v mesiaci. Dátum splatnosti druhej
a nasledujúcich splátok bol vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Podľa výpisu z úverového účtu žalovanej
predloženého žalobcom žalovaná v decembri 2014 (dňa 12.12.2014) čerpala úver v sume 981,- Eur a v

mesiaci marec 2015 vykonala úhradu v sume 161,50 Eur. Pre nesplácanie úveru riadne a včas žalobca
listom zo dňa 1.9.2015 vypovedal Zmluvu o úvere a zároveň oznámil žalovanej aktuálnu výške dlhu
sumou 892,70 Eur, ktorú sumu žiadal uhradiť najneskôr v posledný deň výpovednej lehoty. Uvedené
skutočnosti žalovanou spochybnené neboli. Doručenie výpovede zmluvy žalovanej žalobca nevedel
vydokladovať, avšak žalovaná potvrdila, že výpoveď prevzala, i keď dátum prevzatia uviesť nevedela.

5/ Podľa článku 2.2 VOP veriteľ poskytne klientovi úver po posúdení schopnosti klienta splácať
úver podľa § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä po predložení požadovaných dokumentov
nevyhnutných k overeniu informácií uvedených v zmluve.

6/ Podľa článku 4.1. VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou o
úvere a VOP, predovšetkým je povinný splatiť splátky úveru v dohodnutej výške a termínoch splatnosti,
inak môže veriteľ v súlade s článkom 7 VOP zmluvu o úvere vypovedať.

7/ Výpovedná lehota je podľa článku 7.1. VOP v prípade výpovede danej veriteľom 2 mesiace odo

dňa doručenia výpovede klientovi doporučeným listom. Klient je povinná najneskôr v posledný deň
výpovednejlehotyuhradiťveriteľovivšetkypeňažnézáväzky-splatnéinesplatné-vyplývajúcezoZmluvy
o úvere.

8/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany

spotrebiteľa.
9/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a
členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
10/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa
zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.

11/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.12/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty
príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto
smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má
úzku súvislosť s územím členských štátov.
13/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (1) Spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16/ Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2014
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

17/ Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18/ Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

19/ Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak :
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.a)až k), r)a y),
d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

20/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014
s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane

jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.“21/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej
Úverovej zmluvy účastníkov sú VOP, ktoré však žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko neboli dohodnuté
individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Napriek tomu, že úverová zmluva
je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm.

d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán
na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá
má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje
bankové povolenie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských
úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom

vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu,
vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam
pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje
osobitné náležitosti úverovej zmluvy, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť

zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.

22/ V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto
sa na zmluvu účastníkov o spotrebiteľskom úvere vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o
obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 písm.

k) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru,
že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ
tieto nemajú byť splatené jednorazovo. V § 1 Hlavy 5 ÚZP je uvedené, že klient súhlasí s tým,
že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru a v jednotlivých splátkach je

zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadne úhrada
za poistenie, ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak. Pre určenie práv a povinností zmluvných
strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu,
osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok
(53,95 Eur), avšak žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré

sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva, uzavretá
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tieto podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka) uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti
je sankcionovaný podľa §11 ods. 1. písm. a) citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu,

ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Ďalším dôvodom, pre ktorý je úver bezúročný a bez poplatkov, je nesprávna
výška RPMN v neprospech spotrebiteľa. V zmluve sa uvádza RPMN 11,10%, pričom jej správna výška
je 11,68%. Vážnym nedostatkom Zmluvy je aj chýbajúci údaj o termíne konečnej splatnosti úveru.
Nakoľko neobsahuje túto obligatórnu náležitosť požadovanú v ustanovení § 9 ods.2 písm f) Zákona

o spotrebiteľských úveroch, treba mať za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je teda
povinná vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy veriteľ plnil sumu vo výške 981,-
Eur, z čoho žalovaná ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe zaplatila 161,50 Eur, preto súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 819,50 Eur (981,- Eur - 161,50 Eur = 819,50) a žalobu v časti o zaplatenie
úroku v sume 43,62 Eur zamietol.

23/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj poplatky omeškania so splácaním úveru vo výške 6,83 Eur
s poukazom na článok 6.2 VOP, podľa ktorého v prípade omeškania klienta s plnením peňažných
záväzkovzozmluvyoúverejeklient povinnýzaplatiťveriteľoviúrokyzomeškaniavzákonomstanovenej
výške a zmluvnú pokutu vo výške podľa Sadzobníka poplatkov, t.j. vo výške 1,2625% mesačne z každej

dlžnej splátky úveru, s ktorou sa klient dostal do omeškania o viac ako 12 dní.24/ Podľa § 544 ods.1 citovaného zákona ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda

25/ Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie
o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou
je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky

pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Občiansky zákonník nijako
neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať
iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s
ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Na rozdiel od
zmluvnej pokuty, výšku ktorej si strany musia dohodnúť, úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky
je majetkovou sankciou ustanovenou zákonom. Ide o dva rôzne právne inštitúty (zmluvná pokuta je

zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškania zákonným dôsledkom omeškania), z čoho vyplýva,
že ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením peňažného či nepeňažného
záväzku dohodnú zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania so splnením uvedeného
záväzku zaplatiť veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úrok z omeškania v zmysle
ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované

dvakrát. V danom prípade žalobca nárok na zákonné úroky z omeškania ( 5% ročne) si neuplatnil, iba
zmluvnú pokutu v ročnej výške 15,15%. Tento nárok žalobcu súd zamietol z dôvodu, že zmluvná pokuta
nebola zmluvnými stranami individuálne dojednaná, žalovaná nemala možnosť ovplyvniť podmienky
vzniku tohto nároku, ani jeho výšku. Z podania žalobcu je zrejmé, že k uzatvoreniu zmluvy bolo potrebné
predloženie občianskeho preukazu alebo druhého dokladu totožnosti klientom predajcovi tovaru, ktorý

z poverenia žalobcu uzatváral v jeho mene úverovú zmluvu. V „dotazníku“ na zistenie a zaznamenanie
požiadaviek a potrieb klienta sa uvádza, že žalovaná prevzala pri podpise zmluvy VOP a Sadzobník, ale
z tejto listiny nevyplýva, že s nimi aj súhlasila. Súd znovu zdôrazňuje, že žalovaná pri uzatváraní Zmluvy
nemala na výber, mohla zmluvu uzavrieť a podpísať, alebo odstúpiť od zámeru kúpiť si vec vyhliadnutú
v predajni, kde jej bola ponúknutá možnosť kúpy tovaru z úveru. Aj z uvedeného je nepochybné, že

zmluvnú podmienku o pokute ovplyvniť nemohla a táto ani nebola s ňou individuálne dojednaná.

26/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho
povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím

lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia

27/ Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, jej osobné,
majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške
50,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna
splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške

dlžnejsumy,ajdobesplatenia.Boltohonázoru,žepovoleniesplátokneznevýhodňuježalobcuvzhľadom
k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani
žalovanú nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac jej narastá príslušenstvo pohľadávky a
v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jej neprospech.

28/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.30/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale
o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie

ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých
výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný

úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,
t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z
procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 91,80%-
ný úspech, žalovaná 8,20%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi

prináleží náhrada trov konania vo výške 83,60% (91,80% - 8,20% = 83,60%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).