Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/743/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114215295
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114215295.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Petra Priehodu a Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Y.. R. H., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. W. Q. XXX, XXX XX F., občan SR, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Soňou
Strýčkovou, so sídlom AK Národná 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Y.. K. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M. XXX, XXX XX F. F. - L., občianka SR, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr.

Peter Škondej, so sídlom AK Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 223,07 Eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. 06. 2015 č. k. 14C/184/2014 - 79,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu. O trovách konania rozhodol, že súd žalovanej
náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tým,
že konanie pôvodne o zaplatenie istiny 1.107,- Eur bolo kvôli späťvzatiu zastavené a vzhľadom
na neexistenciu predžalobnej výzvy pre žalovanú nemožno považovať žalobu voči nej za dôvodnú.
Žalovaná nevedela o skutočnosti, že úver zaplatil v celej časti žalobca, vrátane čiastky pripadajúcej na

žalovanú, a preto nemohla predísť začatiu konania jej zaplatením žalobcovi. Žalovaná nedala príčinu
na podanie návrhu, a preto nemožno povedať, že žaloba bola vzatá späť, pričom bola dôvodná (§ 146
ods. 2 veta druhá v spojení s § 143 OSP), nemohla teda zapríčiniť vznik trov v tomto konaní žalobcovi
a jeho právnej zástupkyni, preto žalovaná nie je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania čo do nároku
na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.107,- Eur. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobca bol v tejto
časti konania neúspešný (§ 142 ods. 1 OSP). Pretože si však právny zástupca žalovanej v zákonnej

lehote trovy nevyčíslil a iné trovy žalovanej zo súdneho spisu nevyplývajú, súd jej náhradu trov konania
nepriznal (§ 151 ods. 2 OSP).

2.Protivýrokuonáhradetrovkonaniapodalžalobcavzákonomstanovenejlehoteodvolaniepodľa§205
ods. 2 písm. f/ OSP (teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia). Nesúhlasil s odôvodnením súdu
prvejinštancie,vzmyslektorého,pokiaľideonároknanáhradutrovzakonanieozaplatenieistiny1.107,-

Eur, ktoré bolo pre späťvzatie zastavené, vzhľadom na neexistenciu predžalobnej výzvy pre žalovanú
nemožno považovať návrh voči nej za dôvodný. Žalovaná totiž nevediac o úhrade celých splátok úveru
žalobcom, vrátane čiastky na ňu pripadajúcej, nemohla predísť začatiu konania jej zaplatením žalobcovi,
a teda nedala príčinu na podanie žaloby. Preto nemožno povedať, že žaloba v časti späťvzatia bola
voči žalovanej podaná dôvodne, a teda ani nemohla žalovaná zapríčiniť vznik trov v tomto konaní
žalobcovi a jeho právnej zástupkyni. Aj keď súd správne aplikoval na daný prípad ustanovenie § 146

ods. 2 OSP, nesprávne ho interpretoval, čím rozhodnutie súdu v časti výroku o trovách konania trpí
nesprávnym právnym posúdením veci. Tvrdí, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady preto, aby súd aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, ktoré ustanovenie predpokladá jednak dôvodnosť
podanej žaloby a späťvzatie žaloby pre správanie sa žalovaného. Žalovaná bola spoločne a nerozdielne
so žalobcom solidárnou dlžníčkou, zaviazanou na úhradu jednotlivých mesačných splátok spoločného

záväzku, ktorý vznikol zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 21. 08. 2006.
Túto zmluvu žalovaná vlastnoručne podpísala. Svoju povinnosť podieľať sa na úhrade spoločného
záväzku si neplnila. Tento v rozhodnom období hradil v mesačných splátkach výlučne žalobca z
vlastných finančných prostriedkov, o čom mala žalovaná vedomosť. Žalobou sa voči nej domáhal svojho
regresného nároku v zmysle ustanovenia § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vo veci bol podaný

platobný rozkaz a keďže samotná žalovaná považovala tento čo do istiny 1.107,- Eur za dôvodný,
uvedenú sumu po doručení platobného rozkazu aj v plnej výške zaplatila. Preto nemožno prijať záver,
že návrh bol voči žalovanej nedôvodný. Podmieňovať dôvodnosť žaloby predchádzajúcou existenciou
predžalobnej výzvy nemôže obstáť. Samotná výzva na zaplatenie, či už v podobe predžalobnej výzvy
alebo samotnej žaloby, ktorá je považovaná za kvalifikovanú výzvu, má význam len pre určenie času
plnenia a nasledovných úrokov z omeškania dôvodného návrhu. Nemožno sa stotožniť so záverom,

že podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu bez predchádzajúcej predžalobnej výzvy má za
následok, že návrh bol nedôvodný. Tiež sa nemožno stotožniť so záverom súdu, že žalovaná nemala
o jej záväzku voči žalobcovi vedomosť. Vedela, že predmetný záväzok voči veriteľom uhrádza samotný
žalovaný v plnej výške. V opačnom prípade by veriteľ oboch na plnenie splatných neuhradených splátok
vyzýval. Znamená to, že k späťvzatiu žaloby došlo výlučne z dôvodov na strane žalovanej, ktorá po

podaní žaloby dlžnú čiastku zaplatila. Na margo tvrdení súdu o tom, že žalovaná nemohla zapríčiniť
vznik trov v tomto konaní žalobcovi a jeho právnej zástupkyni, uvádza, že týmto trovám mohla žalovaná
zabrániť riadnym a včasným plnením si povinností, vyplývajúcich jej zo spoločného záväzku. Pokiaľ ide
o neúspech žalobcu v časti nepriznania nároku na úrok z omeškania voči žalovanej, v tejto časti nemali
byť trovy posudzované podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, súd mal postupovať podľa ustanovenia §

142 ods. 3 OSP, keďže žalobca bol úspešný v značnej miere úspechu, teda viac ako 80 %. Navrhuje
zmeniť napadnutý výrok o trovách konania tak, že žalovaná bude zaviazaná na zaplatenie trov konania
pred súdom prvej inštancie, zároveň požaduje náhradu trov odvolacieho konania vo výške 39,09 Eur.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Napadnutý výrok o náhrade trov konania ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd zdôrazňuje, že konanie v predmetnej veci a tiež odvolanie bolo podané za účinnosti
Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona, § 470 ods. 1,
2, 3 a 4, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Konanie začaté do 30. 06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne
príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

6. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že ako samotné konanie pred súdom prvej inštancie, tak aj

podanie odvolania, uskutočnené za platnosti a účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy s prihliadnutím
na princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 CSP, preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia o trovách
konania aj z pohľadu použitej právnej úpravy, teda Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku. Ako je zrejmé z obsahu spisu, v tomto prípade uplatnil žalobca voči žalovanej zaplatenie sumy
1.107,- Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z uvedenej sumy jednotlivých splátok, počnúc dňom 14.

07. 2012 do zaplatenia až 14. 06. 2014 do zaplatenia tak, že suma splátky za obdobie od 14. 07. 2012
do 14. 12. 2012 bola 120,- Eur a od 12. 01. 2013 do 14. 06. 2014 vo výške 83,- Eur. Vo veci bol vydaný
platobný rozkaz, ktorý odporom napadla žalovaná, pričom uviedla, že istinu 1.107,- Eur uhradila dňa 01.
08. 2014 (platobný rozkaz jej bol doručený dňa 31. 07. 2014). Uviedla, že nie je ochotná hradiť úrok z
omeškania, poukázala na skutočnosť, že so žalobcom sú právoplatne rozvedení manželia, ktorí nie sú

majetkovoprávnevyporiadaní.Dokumentáciuohľadomzmluvyomimoriadnommedziúvereastavebnom
úvere má v držbe žalobca. Pokiaľ by informoval žalovanú o vznikajúcich problémoch s úhradou, nedošlo
by k vzniku úrokov z omeškania, ani k trovám konania. V dôsledku tohto zaplatenia žalobca zobral návrh
o zaplatenie istiny 1.107,- Eur späť a upravil svoj návrh tak, že vyčíslil úrok z omeškania na sumu 223,07Eur. Súd uznesením zo dňa 06. 10. 2014 konanie v časti istiny 1.107,- Eur zastavil. Zároveň pripustil
zmenu petitu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom úrokov z omeškania sumu 223,07
Eur, ako aj nahradiť trovy konania.

7. Ako už bolo konštatované vyššie, v zostávajúcej časti zaplatenia úroku z omeškania bola žaloba
zamietnutá, v tejto časti odvolanie podané nebolo a rozsudok nadobudol právoplatnosť.

8. Pretože súd nerozhodol o trovách konania zároveň s rozhodnutím o čiastočnom zastavení konania,

rozhodol o náhrade trov konania až v konečnom rozhodnutí. Rozhodnutie o náhrade trov konania
odôvodnil v časti späťvzatia tak, že toto procesne zavinil žalobca, poukázal na ustanovenie § 146 ods. 2
veta druhá v spojení s § 143 OSP. Trovy v časti, týkajúcej sa zamietnutého nároku na úroky z omeškania,
odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 OSP.

9. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie možno považovať za vecne správne a

správne odôvodnené. Z úvah súdu vyjadrených v odôvodnení napadnutého rozsudku je zrejmé, z akého
dôvodu dospel súd k záveru, že v tomto prípade nebolo namieste použiť pre rozhodnutie o náhrade
trov konania (v časti späťvzatia) ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá OSP. Aj keď možno súhlasiť
s názorom žalobcu, v zmysle ktorého nemožno dôvodnosť návrhu podmieňovať predchádzajúcou
existenciou predžalobnej výzvy, odvolací súd má za to, že vzhľadom na pôvod vzniku pohľadávky

žalobcu voči žalovanej a následný postup žalobcu - podanie žaloby na súd, správne dospel súd prvej
inštancie k záveru, že v tomto prípade procesné zavinenie za zastavenie konania nemožno klásť na
ťarchu žalovanej, pretože žalovaná svojím správaním nezapríčinila podanie žaloby a začatie konania.
Ani samotný žalobca žiadne takéto tvrdenia v konaní neuviedol.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o
náhrade trov konania za vecne správne a správne odôvodnené, a preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 257 CSP tak, že úspešnej

žalovanej v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania, keď za dôvody hodné osobitného zreteľa
považoval to, že si túto náhradu neuplatnila, a naviac, odvolací súd zistil, že jej žiadne trovy v súvislosti
s odvolacím konaním nevznikli.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).