Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/352/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3898896515
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3898896515.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávnených 1/ D. Z. G. so sídlom O. N.,
P.O.V. XXX, E. Z., Z., V. X. C.; 2/ F. P. so sídlom V., Ul. XX. R. proti povinnému P. o vymoženie istiny
vo výške 1.008,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 08. apríla 2016, č. k. 0Er/1601/1998-32 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na §
57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Povinnému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. P. M., W. úrad so sídlom U. N. XX, P.O.V. XXX, V. V., náhradníkovi
povereného súdneho exekútora Dr. P. V., náhradu trov exekúcie vo výške 42,83 eur do troch dní

od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie oprávneného,
na podklade ktorého je vedené exekučné konanie, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
24.07.1997. Odo dňa právoplatnosti bolo možné právo ním priznané vykonať najneskôr do 10 rokov
(§ 25 ods. 1 až 3 a § 30 zákona č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 v spojení s
§ 277 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v účinnom znení). Desaťročná lehota, v ktorej možno
rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, bolo zavedená zákonom č. 242/2001 Z.z.

zo dňa 31.5.2001, ktorým bolo prijaté nové znenie § 25 ods. 1 až 3 zákona č. 274/1994 Z.z., ktorý
v odsekoch 1 a 2 nadobudol účinnosť 1.7.2001 a v odseku 3 dňa 1.4.2002. Zákon č. 242/2001 Z.z.
neobsahoval intertemporálne ustanovenia, teda výslovne neuvádzal, či aj rozhodnutia vydané pred jeho
účinnosťou možno vykonať len v lehote desiatich rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Napriek
tejto skutočnosti sa však od nadobudnutia účinnosti zákona č. 242/2001 Z.z. jeho ustanovenia vzťahujú
aj na rozhodnutia, ktoré boli vydané podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti zákona č.

242/2001 Z.z. (nepravá retroaktivita), a teda aj tieto rozhodnutia možno vykonať len v lehote desiatich
rokov od nadobudnutia ich právoplatnosti. Poukázal na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskejrepubliky zodňa4.11.2002(Snj84/02)vyslovilopreoblasťverejnéhoprávaprávny
názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také
prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne
spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita

právnejnormyniejevnejvýslovneuvedenáaprávnepomeryadresátaprávnejnormysabudúspravovať
novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí
oprávneného zákonom č. 242/2001 Z.z. je pre povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím
tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa
uvedeného právneho názoru správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné
preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa práva platného do prijatia zákona č. 242/2001

Z.z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej úpravy. Lehota desiatich rokov, počas ktorej
možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 24.07.2007, čím došlo kzániku práva priznaného uvedeným rozhodnutím. Preto súd exekúciu s použitím citovaných zákonných
ustanovení zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 5, § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie

v celkovej výške 42,38 eur, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 16,60 eur za vykonané
5 úkonov exekučnej činnosti (podľa § 15 ods. 1 vyhlášky), z hotových výdavkov vo výške 18,72 eur
(poštovné 15,40 eur a materiálové náklady 3,32 eur) a z uplatnenej 20% DPH z priznanej odmeny a
náhrady vo výške 7,06 eur (podľa § 196 Exekučného poriadku). S poukazom na ustanovenie § 197
Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal povinného, pretože procesné

zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, ktoré by umožňovalo prelomiť zásadu zakotvenú v
ustanovení § 197 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný, neprichádza do
úvahy, keďže dôvodom zastavenia exekúcie je strata účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia
prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas a postup
súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku a jeho
trvania nijako nemohol ovplyvniť. S týmto názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí

sp.zn. 1MCdo/1/2013.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený vo výroku o zastavení exekúcie.
Uviedol, že podľa § 25 ods. 1, 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do
31.12.2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie

vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať nejneskôr do 10 rokov odo dňa
nadobudnutiajehoprávoplatnosti;ustanovenia všeobecnéhopredpisuosprávnomkonanísanepoužijú.
Poukázal na to,že uvedené ustanovenie o prekluzívnej lehote nadobudlo účinnosť dňa 01.07.2001
zák. č. 242/2001 Z.z., ktorý sa mení a dopĺňa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a

zákon č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni. Rozhodnutie č. 107/1997 zo dňa 02.07.1997 nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.07.1997. S poukázaním na skutočnosť, že vymáhaná pohľadávka
bola predpísaná exekučným titulom právoplatným pred dňom účinnosti zmeny zákona, ustanovenie o
preklúzii sa v súvislosti s ním nepoužije, preto sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia.

3. Oprávnený 1/, povinný ani súdny exekútor sa k odolaniu oprávneného 2/ nevyjadrili.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
ako "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o

zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

6. Podľa § 25 ods. 1, 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, pohľadávky na poistnom na
nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných
predpisov 21) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

7. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, rozhodnutie uvedené v odseku 1

možno vykonať najneskôr do 10-tich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia
všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

8. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu má za preukázané, že súd prvej inštancie poverením č.
5307003036zodňa04.08.1998 poverilsúdnehoexekútoraDr.P.V.vykonanímexekúcieprevymoženie

pohľadávky 30.385,-Sk (1.008,60 Eur) s príslušenstvom, na základe vykonateľného
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky P., č. XXX/XXXX zo dňa 02.07.1997. Dňa 22.04.2015 bol
doručený súdu prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko rozhodnutie, ktoré
je podkladom exekúcie, nebolo vykonané v lehote 10 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti v
zmysle § 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2001, čo je skutočnosť odôvodňujúca

zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.

9. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, pokiaľ vychádzal zo záverov stanoviska Správneho
kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.11.2002 (Snj 84/02). Pre oblasť verejného práva (osobitnepre oblasť správneho trestania) platí, že v prípade nadobudnutia účinnosti právnej normy, ktorá je
priaznivejšia pre jej adresáta, táto platí spätne aj na také prípady, ktoré by predchádzajúca právna
úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Tento záver je možné

aplikovať aj v prejednávanej veci v otázke preklúzie práva vymáhať poistné a penále za omeškanie s
platením poistného.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
ktorý exekúciu zastavil a preto z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo

výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).