Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/90/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200519
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014200519.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo

sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci navrhovateľa: JUDr. A. A., S.,
zastúpený: Mgr. Branislav Dufala, advokát, Palisády 36, Bratislava, proti odporcovi: 4. Disciplinárna
komisia GP SR Bratislava, Štúrova 2, Bratislava, za účasti: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XV/6 Spr 11/11/1000-94 zo dňa 6. februára
2014,konajúcoodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuKrajskéhosúduvBratislaveč.k.12Sp/30/2014-61
zo dňa 9. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 12Sp/30/2014-61 zo dňa

9. decembra 2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie odporcu č. XV/6 Spr
11/11/1000-94zodňa06.02.2014,ktorýmbolonavrhovateľoviuloženédisciplinárneopatrenie-zbavenie
výkonu funkcie prokurátora a to za spáchanie nasledujúcich skutkov:

1/ dňa 30.07.2011 v čase o 14:42 hod. ako účastník cestnej premávky viedol osobné motorové
vozidlo na diaľnici D1, pričom prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy obmedzenú na 110 km/h
o 49 km/h a najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy 90 km/h o 39 km/h a po zastavení a kontrolovaní
príslušníkmi Dopravného oddelenia Policajného zboru mu bola pri dychovej skúške elektronickým
meracím prístrojom nameraná hodnota 0,86 etanolu na 1 liter vydýchnutého vzduchu a ku kontrole
nepredložil platné doklady - vodičský preukaz.

2/ napriek tomu, že od 25.07.2011 do 01.08.2011 mal nariadenú služobnú pohotovosť okresnou
prokurátorkou Okresnej prokuratúry Pezinok v priebehu dňa 30.07.2011 konzumoval vo väčšom
množstve v byte v S. alkoholické nápoje, pričom pri kontrole príslušníkmi Dopravného oddelenia
Policajného zboru v čase o 14:42 hod. mu bola pri dychovej skúške vykonanej elektronickým meracím
prístrojom nameraná hodnota 0,86 etanolu na 1 liter vydýchnutého vzduchu.

Týmto svojím konaním sa v bode 1/ dopustil konania, ktoré malo znaky priestupku podľa zákona č.
372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonč.372/1990Zb.“)atotým,že
viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím
alkoholu a prekročil rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou a porušil všeobecne záväzný predpis obezpečnosti a plynulosti premávky. V bode 2/ sa dopustil disciplinárneho previnenia tým, že nesplnil
povinnosť uloženú mu ustanovením § 26 ods. 1 písm. l/, písm. m/ a § 74 písm. a/, b/ zákona č. 154/2001
Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. 154/2001 Z.z.“). V bode 1/ podľa § 187 písm. b/ zákona č. 154/2001 Z.z. išlo o konanie, ktoré malo
znakypriestupkuprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávkypodľa§22ods.1písm.d/,h/,k/zákona
č. 372/1990 Zb. a v bode 2/ išlo o disciplinárne previnenie podľa § 188 písm. a/ zákona č. 154/2001 Z.z.
Za takéto konanie mu bolo uložené podľa § 189 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 190 ods. 2 písm. d/ zákona
č. 154/2001 Z.z. disciplinárne opatrenie - zbavenie výkonu funkcie prokurátora.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že Trestný poriadok sa na disciplinárne konanie vzťahuje
primerane. To znamená, že nie je potrebné všetky princípy zakotvené v Trestnom poriadku na
disciplinárne konanie aplikovať neobmedzene a striktne. Ústne pojednávanie konané dňa 06.02.2014
bolo uskutočnené v súlade s Trestným poriadkom a v potrebnom rozsahu. Z dovtedajšieho konania
vyplývalo, že po vrátení veci odporcovi bude tento povinný vec prejednať a to v časti uloženého

disciplinárneho opatrenia a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť. Vydaniu rozhodnutia
predchádzalo zistenie skutkového stavu veci v potrebnom rozsahu a toto vyplynulo z odôvodnenia
rozsudkov Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z obsahu ktorých
jednoznačne vyplynula vina navrhovateľa zo spáchaného priestupku a disciplinárneho previnenia.
Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia odporca vychádzal zo závažnosti disciplinárneho previnenia a

spáchanéhopriestupku,akoajokolnostíprípaduazároveňprihliadolajnadoterajšiesprávanieaplnenie
služobných povinností navrhovateľom. Podľa názoru súdu prvého stupňa takto zistený skutkový stav bol
jednak v súlade s obsahom administratívneho spisu a zároveň bol dostatočného rozsahu na podanie
obrazu tak o spáchanom disciplinárnom previnení a priestupku, ako aj o osobe navrhovateľa. Odporca
pri ukladaní druhu a výmery disciplinárneho opatrenia prihliadol na všetky zákonné okolnosti vyplývajúce

z § 191 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z. a tieto aj náležitým spôsobom vyhodnotil. Z odôvodnenia
rozhodnutia je zrejmé, že odporca pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadol a náležite vyhodnotil
závažnosť navrhovateľovho disciplinárneho previnenia, spôsobené následky, mieru a formu zavinenia,
ako aj okolností prípadu. Taktiež prihliadol na doterajšie správanie navrhovateľa, ako aj plnenie jeho
služobných povinností a tieto skutočnosti náležitým spôsobom v napadnutom rozhodnutí uviedol. Súd

prvého stupňa uviedol, že požívanie alkoholických nápojov v danom rozsahu počas pracovnej služby
prokurátora je bezpochyby závažným porušením povinností prokurátora. V prípade ak sa k takémuto
disciplinárnemu previneniu pridruží spáchanie dopravného priestupku ako to bolo v tomto prípade
a vzhľadom na pracovné hodnotenie navrhovateľa vypracované jeho nadriadeným ako aj existencia
ďalšieho aj keď nie právoplatne skončeného disciplinárneho konania bolo bezpochyby dôvodom na

prijaté disciplinárne opatrenie.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací

súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby podľa § 250ja ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodnutie
odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Namietal nelegitímnosť ustanovenia predsedníčky 4. Disciplinárnej komisie GP do funkcie a uviedol,

že v tejto časti sa pridržiava svojej argumentácie v časti II. podania doručeného súdu dňa 05.11.2014.
Argumentáciu súdu prvého stupňa týkajúcu sa skutočnosti, že predmetnú námietku podal až po uplynutí
zákonnej lehoty v intenciách § 250h ods. 1 O.s.p. považoval za nesprávnu. Poukázal na skutočnosť,
že disciplinárne rozhodnutie mu bolo doručené dňa 27.02.2014, odvolanie proti disciplinárnemu
rozhodnutiu podal dňa 14.03.2014 a odporca skompletizovaný disciplinárny spis predložil súdu

prvého stupňa 01.04.2014. Až následným nahliadnutím do súdneho spisu navrhovateľ zistil, že v
disciplinárnom spise došlo v čase po podaní jeho odvolania k manipulácii so spisom, čo vyplýva zo
skutočnosti, že de facto existujú tri verzie č.l. 78 disciplinárneho spisu, z toho sú dve verzie založené
v disciplinárnom spise a tretia verzia č. l. 78 mu bola doručená, ktorá je aj prílohou jeho podania zo
dňa 05.11.2014. Chronologicky prvá verzia č. l. 78 disciplinárneho spisu, na ktorej je nezákonným

spôsobom vykonaná oprava, neobsahuje dátum vykonania opravy. K manipulácii so spisom došlo až
po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, preto nemohol túto námietku uviesť skôr. Podľa jeho
názoru bola JUDr. E. právoplatne a legitímne vymenovaná za predsedníčku 3. Disciplinárnej komisie
a nie 4. Disciplinárnej komisie. V predmetnom konaní nebol dodržaný zákonný postup opravy výrokurozhodnutia menovacieho dekrétu. Tento bol nahradený nezákonným postupom a nezákonnou opravou,
ktoré preto nemôže mať právny následok založenia právomoci a legitimity JUDr. E. ujať sa funkcie
predsedníčky 4. Disciplinárnej komisie. Nespochybnil však názor súdu prvého stupňa a odporcu, že išlo

o pisársku chybu.

Navrhovateľ považoval taktiež argumentáciu súdu prvého stupňa, týkajúcu sa aplikácie Trestného
poriadku na disciplinárne konanie za nesprávnu. Aj v tomto smere sa pridržiaval svojej argumentácie
uvedenej v odvolaní, doručenom súdu dňa 01.04.2014. Nespochybnil právny stav v predmetnom konaní

odporcu, kedy bolo už právoplatne rozhodnuté o vine navrhovateľa, a teda odporca mal vec prejednať,
konať a vykonať dokazovanie už len o treste. Disciplinárna komisia mala v súlade s ustanovením § 2
ods. 19 Trestného poriadku vykonať znova celé dokazovanie o treste, teda vykonať dôkazy na zistenie
poľahčujúcichapriťažujúcichokolnostíakozákladnéhozákonnéhopredpokladuprerozhodnutieodruhu
a výške ukladaného disciplinárneho opatrenia, a to na základe skutočnosti, že došlo k výmene predsedu
disciplinárnej komisie - JUDr. E.. Následne mal odporca na základe vykonaného dokazovania rozhodnúť

odruhuavýmeredisciplinárnehoopatreniaarozhodnutiemalnáležiteodôvodniťzhľadiskapriťažujúcich
alebo poľahčujúcich okolností. Krajský súd rozsudkom č. k. 4Sp/6/2012-51 zo dňa 17.10.2012 uložil
odporcovi vec po vrátení prejednať v časti ukladania disciplinárneho opatrenia a rozhodnutie náležite
odôvodniť, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že bolo potrebné vykonať dokazovanie v časti
týkajúcej sa okolností rozhodujúcich pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného disciplinárneho

opatrenia. Navrhovateľ už v pôvodnom konaní namietal, že odporca pri ukladaní druhu a výmery
disciplinárneho opatrenia vôbec nehodnotil, neodôvodnil, a teda neprihliadal na poľahčujúce okolnosti,
ktorý názor si osvojil aj krajský súd v rozsudku č. k. 4Sp/6/2012-51 zo dňa 17.10.2012. Odporca v novom
rozhodnutí síce odôvodnil výrok o uloženom disciplinárnom opatrení, avšak účelovo a jednostranne,
pretože hodnotil výlučne len priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti v odôvodnení rozhodnutia

odignoroval. Názor odporcu, že nie je potrebné vykonávať dokazovanie ohľadne poľahčujúcich okolností
ako zákonného kritéria pre ukladanie sankcií si nesprávne osvojil aj súd prvého stupňa. Odporca vo
vyjadrení k odvolaniu uviedol, že prehľady o pracovných výkonoch navrhovateľa nemali žiaden vplyv na
uloženiesankcieadisciplinárnakomisiananeneprihliada.Odporcasámuviedol,žedôkaz-poľahčujúcu
okolnosť vedome nevykonal a nebral v úvahu pri rozhodovaní, a teda ani písomne nevyhodnotil v

odôvodnení svojho rozhodnutia. Takýto postup odporcu je však v rozpore s ustanovením § 191 ods. 1
zákona č. 154/2001 Z.z.

Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že oboznámenie pracovného hodnotenia navrhovateľa
(vypracované krajskou prokurátorkou v Bratislave na základe podkladov okresnej prokurátorky zo dňa

13.01.2014) bolo dostatočné na podanie obrazu o osobe navrhovateľa a o jeho pracovnom zaťažení a
pracovných výkonoch. Poukázal na skutočnosť, že celé disciplinárne konanie začalo na podnet okresnej
prokurátorky v Pezinku a disciplinárny návrh podala Krajská prokuratúra v Bratislave. Z uvedených
dôvodov možno mať pochybnosti o zaujatosti a účelovosti pracovných hodnotení týchto zložiek
prokuratúry, ktoré na začiatku iniciovali začatie disciplinárneho konania proti navrhovateľovi a následne

podávali pracovné hodnotenie na navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu za objektívne dôkazy, na základe
ktorých si môže disciplinárna komisia, resp. správny súd urobiť objektívny obraz o navrhovateľovi z
hľadiska jeho pracovnej zaťaženosti, pracovných výkonoch a pracovnej morálke zostávajú štatistické
prehľady, prípadne pracovné hodnotenia predchádzajúcich zamestnávateľov, ktoré však ako dôkaz
neboli v disciplinárnom konaní vykonané.

Ustanovenie § 2 ods. 19 Trestného poriadku zakotvuje jednu zo základných zásad trestného konania,
ktorá je s poukazom na § 216 zákona č. 154/2001 Z.z. aj jednou zo základných zásad disciplinárneho
konania. Zásada bezprostrednosti a ústnosti je jednoznačne definovaná a premieta sa do ďalších
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich konkrétnejšie jednotlivé práva a povinnosti účastníkov

trestného konania. Podľa názoru navrhovateľa nie je možné dospieť k právnemu názoru, že túto
základnú zásadu možno v disciplinárnom konaní použiť primerane v tom smere, že ju môže disciplinárna
komisia ako odporca čiastočne dodržiavať a čiastočne porušovať.

Logický výklad tejto zásady je podľa názoru navrhovateľa jednoznačný v tom, že ukladá súdu, v danej

veci disciplinárnej komisii ako odporcovi, povinnosť rozhodovať len na základe dôkazov, ktoré boli
vykonané bezprostredne pred jej členmi (sudcom, členmi senátu, členmi disciplinárnej komisie). Pokiaľ
teda v priebehu konania dôjde k zámene aj len jedného člena disciplinárnej komisie, táto je povinná
vykonať celé dokazovanie odznova. V predmetnej veci bola disciplinárna komisia povinná vykonaťcelé dokazovanie ohľadne výroku o druhu a výške ukladaného disciplinárneho opatrenia v intenciách
ustanovenia § 191 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z., ktoré ustanovenie je špeciálnym ustanovením
voči ustanoveniam Trestného poriadku. Podľa názoru navrhovateľa čiastočné porušenie tejto zásady

znamená jej porušenie ako celku. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že s poukazom
na § 216 zákona č. 154/2001 Z.z. môže primeranosť použitia tejto zásady trestného konania pre
disciplinárne konanie spočívať v tom, že túto zásadu možno čiastočne porušiť nevykonaním dôkazov po
zmene člena disciplinárneho senátu a naopak vykonať len časť dôkazov. V takomto prípade by došlo k
porušeniu zásady ako celku. Je potrebné vyriešiť otázku, či sa zásada bezprostrednosti a ústnosti má na

disciplinárne konanie odporcu, vykonávané podľa ustanovení zákona č. 154/2001 Z.z. použiť alebo nie.

III.

Ďalší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že na rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti disciplinárnym

rozhodnutiam podľa zákona č. 154/2001 Z.z. sa vzťahuje § 250l až 250c O.s.p. (§ 211 ods. 3 zákona
č. 154/2001 Z.z.). Vo veciach spadajúcich pod tzv. správne súdnictvo je potrebné podať odvolanie
jednak v lehote určenej v osobitnom zákone a vo včas podanom odvolaní je zároveň potrebné uviesť
všetko, čo účastník konania vytýka postupu alebo rozhodnutiu správneho orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Podanie navrhovateľa zo dňa 04.11.2014, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené

dňa 05.11.2014, nebolo urobené v lehote určenej v § 211 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z. Navrhovateľ,
resp. jeho právny zástupca mohli po doručení rozhodnutia odporcu zo dňa 06.02.2014 požiadať o
nahliadnutie do spisu sp.zn. XV/6 Spr 11/11. S poukazom na uvedené považuje ďalší účastník postup
súdu prvého stupňa, ktorý na podanie navrhovateľa zo dňa 04.11.2014 neprihliadol z dôvodu, že bolo
podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania, za zákonný. Ďalší účastník k uvedenej námietke

navrhovateľapoukázalnaustanovenie§192ods.1,2,4zákonač.154/2001Z.z.Každázdisciplinárnych
komisií, ktoré boli do 31.07.2014 zriadené na Generálnej prokuratúre SR, mala určeného predsedu,
členov a náhradníkov. JUDr. K. J. bol predsedom 4. Disciplinárnej komisie Generálnej prokuratúry SR
(nikdy nebol predsedom 3. Disciplinárnej komisie). V rozhodnutí generálneho prokurátora Slovenskej
republiky č. XV/6 Spr 11/11-78 zo dňa 11.12.2013 je jednoznačne uvedené, že JUDr. K. E. bola určená

za predsedníčku disciplinárnej komisie namiesto JUDr. K. J.. Generálny prokurátor SR bez všetkých
pochybností určil, že JUDr. K. E. sa stala predsedníčkou disciplinárnej komisie za JUDr. K. J.. Nesprávne
číselné označenie disciplinárnej komisie (3. namiesto 4.) súd preto správne posúdil iba ako pisársku
chybu, ako je to uvedené aj v úradnom zázname č. XV/6 Spr 11/11/1000-91 v spise disciplinárnej
komisie. Disciplinárny návrh napadol 4. Disciplinárnej komisii Generálnej prokuratúry SR a táto aj vo veci

rozhodla. Z rozhodnutia generálneho prokurátora SR č. XV/6 Spr 11/11-78 zo dňa 11.12.2013 je zrejmý
úmysel generálneho prokurátora SR určiť JUDr. K. E. za predsedníčku disciplinárnej komisie namiesto
JUDr. K. J.. Uvedená pisárska chyba nie je takou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
rozhodnutia odporcu. O skutočnosti, že JUDr. K. J. bol vylúčený z disciplinárneho konania a namiesto
neho bola za predsedníčku disciplinárnej komisie určená JUDr. K. E. mal navrhovateľ vedomosť už pred

vydaním rozhodnutia odporcu zo dňa 06.02.2014 (§ 193 ods. 3, § 192 ods. 4 zákona č. 154/2001 Z.z.).
vyplýva to aj z odvolania, ktoré navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu dňa 13.03.2014 - strana č.
2, tretí a štvrtý odsek. Určením JUDr. K. E. za predsedníčku disciplinárnej komisie nedošlo k žiadnemu
obmedzeniu práv navrhovateľa v disciplinárnom konaní. Navrhovateľ počas disciplinárneho konania
JUDr. K. E. ako predsedníčku disciplinárnej komisie nenamietal, ani nevzniesol proti nej námietku

zaujatosti.
Ďalší účastník ďalej poukázal na ustanovenia § 328 ods. 2, § 327 ods. 1 Trestného poriadku a
na § 216, § 205 ods. 7, 8, 9, § 191 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z. Krajský súd v Bratislave v
rozsudku č.k. 4Sp/6/2012-51 zo dňa 17.10.2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporcu č. XV/6 Spr
11/11-68 zo dňa 24.11.2011 v časti výroku o uložení disciplinárneho opatrenia, odporcovi uložil opätovne

prejednať vec len v časti uloženia disciplinárneho opatrenia a následné rozhodnutie zákonným a
náležitýmspôsobomodôvodniťtak,abyzodôvodneniauloženéhodisciplinárnehoopatreniabolozjavné,
akými úvahami sa pri jeho uložení odporca riadil. Na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa
06.02.2014 bol preukázateľne oboznámený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/6/2012-51
zo dňa 17.10.2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/10/2013 zo dňa 20.11.2013, pracovné

hodnotenie navrhovateľa zo dňa 13.01.2014 a spis Krajskej prokuratúry Bratislava sp.zn. 1/1 Spr
124/11. V predmetných rozsudkoch sú podrobne uvedené výpovede navrhovateľa, aj jeho postoj k
disciplinárnemu konaniu. Navrhovateľ bol prítomný aj na ústnom pojednávaní dňa 06.02.2014 a bola mu
daná možnosť vyjadriť sa k veci. Výpoveď svedkýň Mgr. A. S., Y. A., JUDr. W. O. a odborné vyjadrenieMUDr. E. A., PhD. boli rozhodujúcimi dôkazmi pre rozhodnutie o vine navrhovateľa. Skutkový stav bol
preukázaný a rozhodnutie o vine navrhovateľa bolo k 06.02.2014 právoplatné. Ďalší účastník sa preto
stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, že zisťovanie stavu výsluchom svedkov,

ako aj oboznámením dovtedajších posudkov zamestnávateľa a predchádzajúcich zamestnávateľov
navrhovateľa pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 06.02.2014 nebolo potrebné.

Ústne pojednávanie v disciplinárnom konaní upravuje zákon č. 154/2001 Z.z. Ani v ustanovení § 327
ods. 1 a § 328 ods. 2 Trestného poriadku nie je expressis verbis uvedené, že by bol súd, ktorému bola

vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, povinný vykonať celé dokazovanie odznova, ako to
namieta navrhovateľ. Odporca bol v disciplinárnom konaní viazaný právnym názorom, ktorý je vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/6/2012-51 zo dňa 17.10.2012.

Ďalší účastník tiež uviedol, že hodnotenie prokurátora v súvislosti s disciplinárnym konaním je vždy
doručované dotknutému prokurátorovi. Poukázal na § 31 ods. 4 zákona č. 154/2001 Z.z. a uviedol,

že v prípade, ak mal navrhovateľ za to, že jeho hodnotenie nie je objektívne, mal postupovať podľa
uvedeného ustanovenia a nenamietať to až v odvolacom konaní pred súdom.

Námietku navrhovateľa, týkajúcu sa uplatnenia zásady bezprostrednosti považuje ďalší účastník za
vznesenú oneskorene, keďže v správnom súdnictve pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch nie je

prípustné rozširovať dôvody opravného prostriedku po uplynutí lehoty na jeho podanie. Odporca pri
ukladanídisciplinárnehoopatreniavrozhodnutízodňa06.02.2014vychádzalzhodnotenianavrhovateľa
zo dňa 13.01.2014 a v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 06.02.2014 zohľadnil všetky tie skutočnosti, ktoré
pri ukladaní disciplinárneho opatrenia určuje § 191 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z. Na záver uviedol, že
ak by sa navrhovateľ predmetného konania (požívania alkoholických nápojov počas pracovnej doby a

počas nariadenej služobnej pohotovosti) dopustil u iného zamestnávateľa, bol by to dôvod na okamžité
skončenie jeho pracovného pomeru. Uložené disciplinárne opatrenie preto považuje za primerané
závažnosti zavineného konania.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa

09.02.2015.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom
vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
najvyššieho súdu www.nsud.sk <., rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vychádzal zo skutkového stavu, ktorý
podrobne v odôvodnení rozsudku popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a
skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné:

Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že proti navrhovateľovi
sa viedlo disciplinárne konanie za spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. d/, h/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. ako aj za neplnenie povinností uložených mu v
ustanovení § 26 ods. 1 písm. l/, k/, m/ a § 74 písm. a/, d/ zákona č. 154/2001 Z.z. Navrhovateľ bol uznaný
vinným v oboch bodoch disciplinárneho návrhu za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - zbavenie

výkonu funkcie prokurátora. Krajský súd v Bratislave preskúmal predmetné disciplinárne rozhodnutie
a rozsudkom sp.zn. 4Sp/6/2012 zo dňa 17.10.2012 potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu v časti
vo výroku o uznaní viny navrhovateľa zo spáchania priestupku a disciplinárneho previnenia a zároveň
zrušil napadnuté rozhodnutie v časti výroku o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 250j ods. 2
písm. d/ O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. K zrušujúcemu výroku o uložení disciplinárneho

opatrenia krajský súd v odôvodnení rozsudku č.k. 4Sp/6/2012-51 zo dňa 17.10.2012 uviedol, že
disciplinárna komisia musí pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadať na spôsob spáchania
skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Táto povinnosť platí osobitne v prípade, ak odporcaaplikoval na navrhovateľa najprísnejšie disciplinárne opatrenie, teda zbavenie funkcie prokurátora.
Úlohou odporcu bolo v odôvodnení uloženia predmetného disciplinárneho opatrenia uviesť, prečo práve
zbavenie výkonu funkcie prokurátora je opatrením, adekvátnym vo vzťahu k spáchaniu priestupku a

disciplinárneho previnenia, ktoré boli navrhovateľovi kladené za vinu. Požívanie alkoholických nápojov
počas služobného výkonu funkcie prokurátora je závažným porušením povinností prokurátora, avšak
iba odkaz na zváženie všetkých skutočností nie je podľa krajského súdu postačujúcou argumentáciou.
Krajský súd uložil odporcovi vec opätovne prejednať v časti uloženia disciplinárneho opatrenia za
spáchaný priestupok a disciplinárne previnenie a svoje rozhodnutie zákonným a náležitým spôsobom

odôvodniť tak, aby z odôvodnenia uloženia disciplinárneho opatrenia bolo zjavné, akými úvahami sa
pri jeho uložení riadil. Rozhodnutie krajského súdu potvrdil najvyšší súd svojím rozsudkom sp.zn.
2Sžo/10/2013 zo dňa 20.11.2013.

Na ústnom pojednávaní dňa 06.02.2014 bol oboznámený rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 4Sp/6/2012-51 zo dňa 17.10.2012 a rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/10/2013 zo dňa

20.11.2013. Ďalej bolo oboznámené hodnotenie, ktoré na základe podkladov JUDr. O., okresnej
prokurátorky v Pezinku vypracovala krajská prokurátorka pre Bratislavu JUDr. U. D.. Uviedla, že od
ostatného hodnotenia prokurátora nedošlo k žiadnej podstatnej zmene v jeho pracovnom výkone a
návykoch. Z hľadiska posudzovania kvality výkonu prokurátorského dozoru a rozhodovacie činnosti
prokurátora uviedla, že rozhodnutia dosahujú priemernú úroveň. Nižšiu úroveň dosahuje kvalita

samotného prokurátorského dozoru, najmä pokiaľ ide o obsahovú náročnosť a opodstatnenosť
uložených pokynov. Uviedla, že prístup navrhovateľa k vybavovaniu agendy od rozhodnutia
disciplinárnej komisie sa stal zdržanlivý, pôsobí neisto a vyžaduje zvýšenú kontrolnú činnosť zo
strany nadriadených. Uviedla, že v mesiaci jún 2012 bolo zistené, že navrhovateľ sa v období rokov
2009 - 2012 zúčastňoval počas viacnásobne opakovaných pracovných neschopností poľovačiek a

návštev poľovného revíru, a to bez vedomia, resp. privolenia lekárov. Okresná prokurátorka uložila
navrhovateľovi dňa 03.06.2011 písomné napomenutie v zmysle § 191 ods. 1, 2 zákona č. 154/2001
Z.z. za to, že vo veci sp.zn. 1Pn 313/10 nesplnil povinnosti mu uložené ustanovením § 26 ods. 1 písm.
a/, c/ zákona č. 154/2001, povinnosti vyplývajúce pre prokurátora z § 17 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001
Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Správanie k nadriadeným a kolegom hodnotila na

požadovanej úrovni. Odporca v napadnutom rozhodnutí č. XV/6 Spr 11/11/1000-94 zo dňa 06.02.2014
posúdil skutočnosť, že navrhovateľ viedol počas nariadenej služobnej pohotovosti motorové vozidlo v
stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu. Odporca vzal
do úvahy stupeň opitosti vyjadrený podľa znaleckého posudku minimálne 0,86 mg etanolu na jeden
liter vydýchnutého vzduchu, resp. 1,79 - 1,92 promile alkoholu, čo treba považovať za stredný stupeň

opitosti. Požité množstvo alkoholu malo vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti nielen pri
plnení služobných povinností, ale i pri vedení motorového vozidla, v dôsledku čoho prekročil rýchlosť
minimálne o 39 km/h, čím sa dopustil závažného ohrozujúceho deliktu na úseku dopravy, pri ktorom
mohol ohroziť život a zdravie účastníkov cestnej premávky alebo spôsobiť materiálnu škodu. Odporca
prihliadolnajmänatúskutočnosť,ženavrhovateľmalnariadenúslužobnúpohotovosťajehostavopitosti

mu v podstate zabraňoval túto pohotovosť vykonávať. Dôvod znemožňujúci vykonávať nariadenú
služobnú pohotovosť neoznámil nadriadenej prokurátorke, ktorá by vo veci vykonala potrebné opatrenia.
Odporca prihliadol aj na nekritický postoj navrhovateľa v pôvodnom konaní, v ktorom kategoricky
popieral zavinenie. Prejavenú ľútosť vyslovenú až potom, čo nadobudol právoplatnosť výrok o uznaní
viny, odporca považoval za tendenčnú a účelovú. K uloženiu najprísnejšieho disciplinárneho opatrenia

viedlo odporcu prihliadanie na osobu navrhovateľa a na možnosť jeho nápravy. Odporca poukázal na
služobné hodnotenie zo dňa 13.01.2014 a na skutočnosť, že v období rokov 2009 - 2012 sa zúčastňoval
počas viacnásobne opakovaných pracovných neschopností poľovačiek a návštev poľovného revíru a
to bez vedomia, resp. privolenia lekárov. Odporca uviedol, že počínanie navrhovateľa je v rozpore
s rešpektovaním základných ľudských a morálnych hodnôt a môže pôsobiť značne demoralizujúco

a demotivujúco na pracovné výkony kolegov, ktorí navrhovateľa počas jeho zákonnej neprítomnosti
na pracovisku zastupovali. Ďalšia skutočnosť, na ktorú odporca prihliadol bolo uložené písomné
napomenutie okresnou prokurátorkou v Pezinku dňa 03.06.2011 za neplnenie služobných povinností
prokurátora uložených mu v ustanovení § 26 ods. 1 písm. a/, c/ zákona č. 154/2001 Z.z.

Podľa § 22 ods. 1 písm. d/, h/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom v čase spáchania priestupku
Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto
d/ vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil
požitím alkoholu,h/ ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí
rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením,
k/ iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až j/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 26 ods. 1 písm. l/, m/ zákona č. 154/2001 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania disciplinárneho
previnenia Prokurátor je povinný
l/ zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať

sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo oslabiť dôveru v jeho nestrannosť,
m/ dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky.

Podľa § 74 písm. a/, b/ zákona č. 154/2001 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania disciplinárneho
previnenia Prokurátor je povinný
a/ dodržiavať pri výkone svojej funkcie všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy, pokyny

a príkazy vedúcich prokurátorov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia,
b/ nepožívať alkoholické nápoje ani iné návykové látky pred začiatkom služobného dňa a počas
služobného dňa.

Podľa § 187 písm. a/, b/ zákona č. 154/2001 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania disciplinárneho

previnenia Prokurátor je disciplinárne zodpovedný za
a/ disciplinárne previnenie,
b/ konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitného zákona, a konanie, ktoré môže byť postihnuté
sankciami podľa osobitného zákona.

Podľa § 188 písm. a/ zákona č. 154/2001 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo
porušenie povinností prokurátora.

Podľa § 189 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého
administratívneho rozhodnutia za disciplinárne previnenie sa za podmienok ustanovených týmto

zákonom uloží prokurátorovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a) napomenutie,
b) písomné pokarhanie,
c) zníženie základného platu až o 15% najviac na tri mesiace; pri opätovnom disciplinárnom previnení,
ktorého sa prokurátor dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho opatrenia, najviac na šesť

mesiacov,
d) odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora vrátane generálneho prokurátora,
e) preloženie na inú prokuratúru toho istého stupňa alebo na prokuratúru nižšieho stupňa; ak ide o
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, preloženie na iný organizačný útvar generálnej prokuratúry
alebo na prokuratúru nižšieho stupňa,

f) zbavenie výkonu funkcie prokurátora.

Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z.z. pri ukladaní disciplinárnych opatrení sa prihliada na
závažnosť disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b/, na spôsobené
následky, mieru a formu zavinenia, na okolnosti prípadu, doterajšie správanie a plnenie služobných

povinností prokurátora.

Podľa § 216 zákona č. 154/2001 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého administratívneho
rozhodnutia ak tento zákon neustanovuje inak, na disciplinárne konanie sa primerane vzťahuje osobitný
zákon (Trestný poriadok).

Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí
alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní
vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušnýchustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne

len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského
súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na
ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. k úplným a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku prvostupňového
súdu, s ktorými sa stotožňuje, dodáva:

K námietke navrhovateľa, týkajúcej sa legitímnosti ustanovenia predsedníčky 4. Disciplinárnej komisie
GPdofunkciesenátnajvyššiehosúduuvádza,žeJUDr.K.E.bolarozhodnutímgenerálnehoprokurátora
č. XV/6 Spr 11/11-78 zo dňa 11.12.2013 určená za predsedníčku 4. Disciplinárnej komisie GP namiesto
JUDr. K. J. z dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti. V predmetnom určení došlo k pisárskej chybe,
ktorá bola opravená p. Brestovanskou, čo je poznačené na predmetnom liste č. 78 formou úradného

záznamu. Navrhovateľ mal možnosť nahliadnuť do príslušného disciplinárneho spisu, ako aj namietať
zaujatosť JUDr. K. E., čo však neurobil. Predmetnú námietku považoval senát najvyššieho súdu za
neopodstatnenú, navyše keď aj navrhovateľ nespochybnil konštatovanie súdu prvého stupňa a odporcu,
že išlo o pisársku chybu.

V zmysle § 216 zákona č. 154/2001 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého administratívneho
rozhodnutia sa na disciplinárne konanie primerane vzťahuje Trestný poriadok. Špecifikom správneho
súdnictva je, že správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Krajský súd v Bratislave v rozsudku
č. k. 4Sp/6/2012-51 zo dňa 17.10.2012 uviedol ako má správny orgán po zrušení rozhodnutia vo výroku
o uložení disciplinárneho opatrenia v konaní pokračovať. Odporca dôsledne dodržal pokyny uložené mu

v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Bratislave, pri ukladaní disciplinárneho opatrenia vyhodnotil
povahu a spôsob spáchania priestupku a disciplinárneho previnenia, osobu navrhovateľa, jeho pomery
a možnosť nápravy, tak ako je to uvedené vyššie. Odporca posudzoval celkové správanie navrhovateľa
aj v súvislosti so zistením, že v období rokov 2009 - 2012 sa zúčastňoval počas viacnásobne
opakovaných pracovných neschopností poľovačiek a návštev poľovného revíru bez vedomia lekárov.

Odporca zobral do úvahy aj pracovný posudok navrhovateľa vypracovaný krajskou prokurátorkou v
Bratislave. Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal účelovosť tohto pracovného hodnotenia. V tejto
súvislosti senát najvyššieho súdu poukazuje na § 31 ods. 4 zákona č. 154/2001 Z.z. podľa ktorého ak
prokurátor nesúhlasí s obsahom hodnotenia vypracovaného v súvislosti s výberovým konaním alebo
s disciplinárnym konaním, môže podať do troch dní od doručenia hodnotenia námietky vedúcemu

služobného úradu; vedúci služobného úradu o námietkach rozhodne do troch dní od ich doručenia.
Ak vedúci služobného úradu jeho námietkam nevyhovie, o námietkach rozhodne prokurátorská rada
do siedmich dní od doručenia námietok vedúcim služobného úradu, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Z obsahu spisu však nevyplýva, že by navrhovateľ tento zákonný postup využil. Odporca vykonal
všetky dôkazy, ktoré považoval za aktuálne a relevantné pre správne posúdenie primeranosti uloženia

disciplinárneho opatrenia.

Zásada bezprostrednosti uvedená v § 2 ods. 19 Trestného poriadku je špecificky upravená pre trestné
konanie. Na disciplinárne konanie, vedené podľa zákona č. 154/2001 Z.z. sa ustanovenia Trestnéhoporiadku aplikujú primerane. V tejto súvislosti sa senát najvyššieho súdu stotožnil so súdom prvého
stupňa, že opakovanie vykonaných dôkazov v prejednávanej veci nebolo potrebné, najmä, keď výrok o
vine už nadobudol právoplatnosť. Pri výroku o treste išlo o vytváranie úvahy už na základe právoplatne

zisteného skutku. Najvyšší súd pre úplnosť poukazuje i na rozhodnutie č. Rs 122/2003 - rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2003 sp. zn. 4Sž 98-102/02, v zmysle právnej
vety ktorého dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3 OSP môže
byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa
nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,

či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

Pri ukladaní trestu bola zásadnou otázka, či sankcia zbavenie výkonu funkcie prokurátora nie je
neprimerane prísna povahe a spôsobu spáchaného skutku v kontexte administratívneho trestania i v
iných služobných profesiách.

V tomto kontexte je potrebné poukázať na to, že požívanie alkoholu počas plnenia povinnosti je
vždy závažným disciplinárnym previnením aj v iných služobných profesiách. Napr. v prípade služby
profesionálnych vojakov, výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu je závažným spôsobom porušenia
základnej povinnosti (podľa § 70 ods. 4 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z., v znení účinnom v roku 2014)
a služobný pomer profesionálneho vojaka sa končí prepustením (§ 70 ods. 1 písm. d/ zák. č. 346/2005

Z.z.). Napr. v právnej veci žalobcu Ing. J.B. proti Ministerstvu obrany SR sp. zn. 3Sžo/236/2015, kde
bolo u profesionálneho vojaka počas výkonu služby zistené požitie alkoholu v intenzite 0,37 mg/l,
služobný pomer vojaka skončil prepustením a najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 3Sžo/236/2015 zo dňa
19.10.2016 potvrdil zamietnutie žaloby krajským súdom v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
o prepustení zo služobného pomeru. Senát najvyššieho súdu preto konštatuje, že ak odporca pristúpil

k uloženiu tejto sankcie, jeho správna úvaha je v kontexte trestania týchto deliktov i v iných služobných
profesiách.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie
odporcu je vecne správne, náležite odôvodnené s uvedením úvah, ktorými bol odporca vedený
pri hodnotení dôkazov, obsahujúce úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých vo

veci rozhodol. Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé tento záver spochybniť, preto bolo
rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a rozsudok odvolací súd ako vecne správny
v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní,
ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.