Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/231/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225497
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114225497.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcov: 1. FQ.,

obaja zast. JUDr: Roman Cibulka, advokát, Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému: P., zast. HALADA
advokátska kancelária s. r. o., Kapitulská 21, Trnava, o zaplatenie 2744,37 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade 125,90 eur, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

3. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa svojou žalobou zo dňa 6.10.2014 domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 1915,82
eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 6.10.2014 do zaplatenia (žalobca v I. rade), a zaplatenia
sumy 828,55 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 6.10.2014 do zaplatenia (žalobca v II. rade),
ako aj náhrady trov konania. Právnym titulom pre zaplatenie požadovaných súm je zákonný nájomný
vzťah ktorý medzi žalobcami ako vlastníkmi nehnuteľností a žalovaným naďalej trvá.
Uznesením tunajšieho súdu zo dńa 10. 2. 2016 č. k. 16C 231/2014-79 bolo konanie v časti, ktorou sa
žalobcavII.radeodžalovanéhodomáhalzaplateniasumy63,94eurzastavenéabolapripustenázmena

petitu žaloby tak, že žalobcovia sa domáhali voči žalovanému zaplatenia čiastky 1962,27 eur s prísl.
žalobca v I. rade, čiastky 764,61 eur žalobca v II. rade.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, znaleckým dokazovaním a zistil nasledovný
skutkový stav:

3. Zástupca žalobcov v konaní uviedol, že žiada, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcom - 1

1.915,82 eur, v 2.rade 828,50 eur /v priebehu konania sumy upravil/ na tom základe, že žalobcovia
sú vlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, tieto užívalo RD R.r za komunistického režimu,
malo právo družstevného užívania. Na časti pôdy vybudovali budovy, tenisové kurty a bazén, a to na
časti 948 m2. Zvyšok 22.570,50m2 sa užíva na poľnohospodársku výrobu až doposiaľ. S účinnosťou
zákona 229/91 Zb. vznikol k predmetným pozemkom nájomný vzťah, zmluvy uzavreté s predchodkyňou
žalobcov boli neplatné, čo bolo predmetom konania 8C 23/2012. V tomto došlo k uzavretiu mimosúdnej
dohody. Nájomný vzťah trvá a nebol vypovedaný žiadnym z účastníkov. V predchádzajúcom konaní

bolo vykonané znalecké dokazovanie na rozsah, predmet užívania, aj na obvyklú cenu nájmu. Nájom
žiadalzaobdobieod06.10.2012do06.10.2014.Žalovanýuhradilžalobcomnájomzapoľnohospodársku
časť pozemku a neuhradil nájom za 948 m2 užívanú na iné účely. Predložil rozhodnutie NS SR, z
ktorého vyplýva, že ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nedošlo k dohode, účinnosťou zák.229/91 Zb. vzniká medzi nimi nájomný vzťah zo zákona. Nie je rozhodujúce, či žalovaný inú časť
užíva alebo ju na niekoho previedol, lebo nájomný vzťah trvá. Pri výpočte vychádzali zo znaleckého
posudkuvpredchádzajúcomkonaní.Poukázalnaustálenújudikatúru,vzhľadomnaotázkuužívania,ato

rozhodnutie NS ČR sp.zn. 33Odo/1405/2005, podľa ktorého povinnosť poskytovať náhradu vlastníkom
pozemku, na ktorom stojí stavba, postihuje vlastníka stavby, bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje
vlastnícke právo realizuje. Podstatné nie je ani to, či užívanie stavby prináša zisk a komu. Tvrdí, že
nájomný vzťah stále trvá. Medzi stranami vznikol nájomný vzťah zo zákona, k ukončenia nájomného
vzťahu doposiaľ nedošlo. Takže bez ohľadu na to, či žalovaný užíval alebo nevyužíval areál, je

pasívne legitimovaný za celé obdobie. Žalobcom nevznikol nárok voči obci. Nejde o nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia, ale nárok na zaplatenie nájomného vo výške obvyklého nájomného. Vo
vzťahukpredmetnýmpozemkom,využívanénainýúčelakopoľnohospodárskuvýrobu,vznikolnájomný
vzťah priamo zo zákona, ktorý doposiaľ nebol ukončený. Je evidentné, že žalovaný predmetné pozemky,
ktoré boli pôvodne poľnohospodárskou pôdou, užíval na základe práva družstevného užívania a tento
vzťah sa nezmenil tým, že žalovaný bez súhlasu predchodcov, teda vlastníkov, zmenil účel užívania a

pozemky začal využívať nie na poľnohospodársky účel, ale ako rekreačný areál. Účelom zákona 229/91
bolo práve to, aby všetky doterajšie vzťahy k pôde, ktoré súviseli s družstevným užívaním pozemkov
a obdobným užívaním, sa zmenili zo zákona na nájomné vzťahy. To ovplyvňuje aj právne posúdenie
toho, či žalobcovia majú vo vzťahu k žalovanému nárok na finančnú náhradu v podobe nájmu, alebo
bezdôvodného užívania. Ak vznikol nájomný vzťah, je irelevantné, že žalovaný užívanie prenechal iným

subjektom.

4. Žalovaný v konaní uviedol, že sporná je otázka, či nájom trvá a či nejde aj o bezdôvodné obohatenie.
Zákon č. 229/91 nie je možné aplikovať, nakoľko treba poukázať na § 23 Zákona 504/2003. Nájom
mohol vzniknúť iba k poľnohospodárskym pozemkom a o taký prípade tu nejde. Žalovaný s pôvodnou

vlastníčkou uzavrel nájomnú zmluvu na poľnohospodársku pôdu vo výmere 23.173 m2, s dohodnutou
cenou 3.476 Sk ročne, podpísaná bola 10.11.2003, s dobou nájmu do 31.12.2010, automaticky sa
predĺžila. Podľa nájomnej zmluvy č. 871 zo dňa 10.11.2003 s dobou nájmu do 31.12.2033, za sumu
57 Sk ročne. Išlo o parcelu číslo 306. Výmeru 948 m2 prestal žalovaný užívať v decembri 2012.
Neužíval ich nikto, do leta 2014, kedy došlo k prevodu na obec Cífer. Jednalo sa o prevod vlastníctva

budov. V predchádzajúcom konaní pristúpili na dohodu iba z morálneho hľadiska. Na spornej výmere
sa nachádza aj cesta. Nedošlo k obnoveniu nájomného vzťahu, podľa zákona 229/91 nemohlo dôjsť k
nájomnémuvzťahu.Vdanejvecimôžeísťobezzmluvnývzťah,kdejepotrebnépreukazovať,čižalovaný
užíval predmetné nehnuteľnosti alebo nie, vzhľadom na to, že žalovaný neužíval časť nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcov. Žiadal teda žalobu zamietnuť. Žaloba neobsahuje špecifikáciu pozemkov, podielov

a výšky požadovanej sumy za m2. Uznal pohľadávku ako omeškanie z uhradeného nájomného vo
výške 33,52 eur od 6.10.2012 do 31.12.2012, vo vzťahu k žalobcovi 1. a úrok z omeškania vo výške
92,38 eur vo vzťahu k žalobcovi 1. - úrok z omeškania za obdobie od 12.2.2014 do 6.10.2014 vo
oboch prípadoch ide o omeškanie s úhradou za nájom poľnohospodárskej pôdy. Namietal, že zastavané
pozemky nespadajú pod §1, 20 zák. č. 229/1991, nejedná sa o poľnohospodársky pôdny fond, nemohol

k pozemkom vzniknúť nájomný vzťah a žalobcovia opak nepreukázali.
Konateľka žalovaného Ing. M. uviedla, že do roku 2012 užívali areál kúpaliska a od toho času zo
sporných pozemkov neužívajú nič, momentálne pozemky užíva obec. Do 6. 10. 2012 riadne nájomné
vyplatili, ale do konca roka pozemok užívali. Od 1.1.2013 do zámennej zmluvy v roku 2014 bolo
kúpalisko zavreté, oni ho neužívali. Pozemky užívali do 31.12.2012. Prestali kúpalisko prevádzkovať.

Kúpalisko, resp. areál previedli na obec. Nevie sa vyjadriť k tomu, či prosperovalo. Boli vlastníci stavieb
a tieto previedli na obec.

5.Z LV č. XXX vyplýva, že žalobca X je spoluvlastníkom nehnuteľností v k. ú. O., parc. č. XX - orná pôda
o výmere XXXX mX, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXXX mX, parc. č. XXX - orná pôda o výmere

XXXX mX, parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere XXX mX, parc. č. XXX - orná pôda o výmere
XXXX mX, parc. č. XXX - lesné pozemky o výmere XXX mX, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX
mX, v X/X-ici. Tiež je v X/X-ici spoluvlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. PS., LV č. XXX - parc. č. XXX -
záhrady o výmere XXX mX. Nehnuteľnosti nadobudol titulom dedenia po matke M.j, po ktorej nadobudol
aj spoluvlastnícke podiely X/X-iny na nehnuteľnostiach v k. ú. Pác, LV č. XXX - parc. č. XXX - orná pôda

o výmere XXXXX mX, parc. č. XXX - vinice o výmere XXXX mX.. Do jej smrti, t. j. XX. XX. XXXX bol
spoluvlastníkom nehnuteľností aj žalobca X.
Žalovaný s pôvodnou vlastníčkou uzavrel nájomnú zmluvu na poľnohospodársku pôdu vo výmere
XX.XXX mX, s dohodnutou cenou X.XXX Sk ročne, podpísaná bola XX.XX.XXXX, s dobou nájmudo XX.XX.XXXX, automaticky sa predĺžila. Právna predchodkyňa žalobcov M.á uzavrela dňa XX.
XX.XXXX so žalovaným Dohodu o finančnej náhrade za užívanie nehnuteľností, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX - parc. č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, LV č. XXX -

parc. č. XXX, LV č. XXX - parc. č. XXX, XXX. V zmysle dohody bola MQ. vyplatená čiastka 4718 eur
za obdobie od 5. 3. 2009 do 5. 10. 2012. Dňa 10. 11. 2003 uzavrela so žalovaným Nájomnú zmluvu o
nájme poľnohospodárskej pôdy o výmere 23173 m2 na dobu určitú do 31. 12. 2010, Nájomnú zmluvu
na parc. č. 306 na dobu určitú do 31. 12. 2033.
Dňa 12. 3. 2012 bola uzavretá Zmluva o nájme nehnuteľností medzi žalovaným ako prenajímateľom

a C. ako nájomcom, predmetom nájmu boli nehnuteľnosti - stavby na LV č. XXX, k.ú. O.r na parc. č.
XXX/X - reštaurácia č.s . XXX, parc. č. XXX/X - veľký bazén, XXX/X - tenisové kurty, XXX/X - sociálne
zariadenia, XXX/X - čistička, športovo-rekreačný areál - stavby na LV č. XXX vrátane parkoviska, s
dobou nájmu do 31. 12. 2017.
Dňa 20. 6. 2014 bola uzavretá Zámenná zmluva a nájomná zmluva medzi žalovaným a Obcou Cífer,
ktorou došlo okrem iného i k prevodu stavieb sčasti na sporných nehnuteľnostiach na obec Cífer.

6.Znalec InW. v posudku č. 204/2016 zo dňa 19. 10. 2016 určil cenu nájmu pozemkov LV č. XXX a XXX
za obdobie od X. XX. XXXX do X. X.XXXX sumou XXXX,XX eur/rok, LV č. XXX a XXX od 8. 5. 2013
do 13. 11. 2013 - 2084,26 eur/rok, od 13. 11. 2013 do 11. 6. 2014 - 2044,86 eur/rok, od 11. 6. 2014 -
2027,13 eur/rok.

V priebehu konania znalec uviedol, že v posudku došlo k malému pochybeniu a na str. 12 posudku
opravujem dátum 13.11.2016 na 13.11.2012, jednalo sa o preklep, rovnako na str. 12 namiesto 11.6.204
má byť 11.6.2014. K námietkam žalovaného uviedol, že na str. 2 použitý právny predpis je vyhláška MS
SR č. 494/2004 Zb. zákonov v platnom znení. Vyhláška sa pravidelne aktualizuje. Teda nie je zrejmé,
prečo žalovaný udáva vyhlášku 79/96. Žalovaný nebol oboznámený s ohliadkou, nakoľko posudok

nadväzuje na predchádzajúci posudok na predchádzajúce tri roky. Na šetrení nikto nebol. Lokalitu
pozná, robil tam posudky a na pozemkoch sa nič nezmenilo. Pri vypracovaní tohto posudku vykonal
obhliadku bez prítomnosti strán. Rozvod elektriky na pozemkoch je. Kanalizácia tam nie, ale vodovod
áno a je tam napojené aj kúpalisko. Na cenu to vplyv nemá. Robil posudok aj na susednú parcelu.
Doba návratnosti investície 15 rokov je v zmysle vyhlášky. Pokiaľ ide o výmeru pozemku, vychádzal

z LV a z geometrického plánu. Koeficient technickej infraštruktúry je v zmysle vyhlášky a na zvážení
znalca. Pokiaľ aj napojenie má ísť cez cudzie pozemky, je to technicky možné. Pri stanovení koeficientu
povyšujúcich faktorov vychádzal zo základnej ceny 3,32 eur na m2. V zmysle vyhlášky je možnosť
pozemky, kde je zvýšený záujme o kúpu, nachádzajú sa v spádovej oblasti miest je možnosť zvýšenia
tejto ceny na 80% z východzej ceny z mesta, z ktorého vyplýva zvýšený záujem o kúpu. Cena pozemkov

Cíferi sa pohybuje od 60 do 80 eur za m2, tu je to 15 až 20% z ceny. Pokiaľ ide o redukujúce faktory,
nie je blízko diaľnica, letisko a podobne. Pozemky nie sú všetky zastavané, neužívajú sa, užívať sa
dajú podľa územného plánu obce, ale nie na poľnohospodárske účely. Neoboznámil sa s územným
plánom obce vo vzťahu k týmto pozemkom. Nevyžiadal si od ZSE ani SPP informáciu, či je tam vedenie
plynu alebo elektriky, nejedná sa o parcely registra C. Vedel približne z identifikácie, ktorá parcela ja C

a ktorá E. Informáciu o tom, že vodovod je družstevný, získal pri prvom posudku. Konzultoval to vtedy s
prevádzkovateľom. Pokiaľ nie je iný vodovod, možnosť napojenia je aj z takého vodovodu a bežne sa to
deje.Jetotechnickymožnésosúhlasomdodávateľavody.Napozemkuplynnieje. Koeficienttechnickej
infraštruktúry stanovil 1,3, na cenu by iný koeficient nemal vplyv. Cena ja na spodnej hranici, pretože
pozemky sú určené na športoviská a rekreačné účely. Povyšujúci faktor bol v zmysle vyhlášky. Objekt

je na rekreačné účely, je tam kúpalisko, záujem o pozemky tam vždy bude. A po zmene územného plánu
to môže byť stavebný pozemok. Doba návratnosti investícií 15 rokov bola určená po jeho zvážení. Je
to minimálna doba návratnosti.

7.Žalobcovia svoj nárok opierajú o zákon č. 229/1991 Z. z o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku, v zmysle ktorého mal medzi stranami vzniknúť nájomný vzťah.
Medzi stranami nebolo sporné, že pozemky parc. č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXXXX/XX sú
pozemkami, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond a vznikol podľa § XX zákona nájomný vzťah.
Spornou bola otázka, či nájomný vzťah mohol vzniknúť aj k pozemkom parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX
a XXX - ktoré sú súčasťou rekreačného športového areálu, jedná sa o zastavané plochy a nádvoria a

ostatné plochy, neboli poľnohospodársky využívané.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na
a/ pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a v rozsahu stanovenom týmto
zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fondb/ obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,
vrátane zastavaných pozemkov,
c/ obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou

súvisiacemu vodnému hospodárstvu, vrátane zastavaných pozemkov,
d/ iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20
Podľa § 22 ods. 1 zák. dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v § 1
ods. 1:
a/ právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi

poľnohospodárskeho družstva,
b/ právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby,
c/ právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa,
d/ právo bezplatného užívania rybníkov,
e/ právo trvalého užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu,
f/ právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu.

V danom prípade pozemky - parc. č. 306,307,308,309,310 nespadajú do pozemkov vymedzených v §
1 ods. 1 zákona, keďže neslúžia a ku dňu účinnosti zákona ani neslúžili na poľnohospodársku a lesnú
výrobu,resp.vodnéhospodárstvo,nespadajúanimedzimajetokpodľa§20zákona.Právodružstevného
užívania pozemkov nezaniklo podľa § 22 ods. 1 zákona, zákon sa na tieto pozemky nevzťahoval.
Právo družstevného užívania pozemkov upravoval a zaniklo podľa Obchodného zákonníka, ktorý zrušil

v ust. §772 zákon č. 162/1990 Z. o poľnohospodárskom družstevníctve.
Podľa § 1 ods. 2 v spojení s § 23 zákona č. 504/2003 upravuje nájomný vzťah na pozemok, ktorý je
poľnohospodárskou pôdou, pozemok zastavaný na poľnohospodárske účely do 24. 6. 1991. O taký
prípad sa rovnako v prípade sporných pozemkov /nie využívaných a poľnohospodárske účely/ nejedná.
Uvedené ustanovenia zákona taxatívne vymedzujú rozsah svojej pôsobnosti.

V konaní nebolo sporné, že par. č. XX, XXX ,XXX, XXX, XXX a XXXXX/XX sú pozemkami, ktoré tvoria
poľnohospodársky pôdny fond a spadajú do pôsobnosti § 22 zákona č. 229/91 Z. z. Nebolo ani sporné,
že žalovanýpozemkyužívalnazákladenájomnéhovzťahumedziprávnoupredchodkyňouažalovaným.
Žalovaný nájomné za tieto pozemky uhradil, dostal sa však do omeškania. Samotným nájomným, ktoré
nebolo v konaní sporné /či už čo do výšky alebo zaplatenia pohľadávky/ sa súd preto v odôvodnení

rozhodnutia nezaoberá.
Nájomné za poľnohospodárske pozemky je splatné k 1. októbru kalendárneho roka, platí sa ročne
pozadu podľa § 4 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Žaloba bola podaná 7. 10. 2014,
žalovaný bol v omeškaní s úhradou nájomného od 6. 10. 2012 do 31. 12: 2012 /v čase podania žaloby
nebol v omeškaní s nájomným za r. 2013, 2014/. Žalovaný uhradil omeškané nájomné 1. 10. 2014,

teda omeškanie bolo od 6. 10. 2012 do 31. 12. 2012 vo výške 33,52 eur /142,28/365x 86 dní/ - výmera
pozemkov spolu 21557,50 m2 vo výške 66 EUR/ha/rok = 142,28 eur/rok, za obdobie od 6. 10.2012 do
6. 10. 2014 vo výške 284,56 eur. Žalovaný uhradil za užívanie pozemkov v období od 7. 10. 2012 do
11. 2. 2014 nájomné vo výške 210,97 eur 1. 10. 2014, za obdobie od 12. 2. 2014 do 31. 12. 2014 vo
výške 125,91 eur 6. 9. 2016. Ďalej bol v omeškaní s úhradou nájomného za obdobie od 12. 2. 2014 do

6. 10.2014, ktoré uhradil 2. 10. 2015, úroky sú 92,38 eur /142,28/365x237 dní/. Túto výšku a dĺžku doby
omeškania žalobcovia nenamietali.
Nebolo teda medzi stranami sporné, že s úhradou pohľadávky sa žalovaný dostal do omeškania, a preto
žalobcovi 1 prináležia úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ vo výške určenej nar. vl. č. 87/1995
Z. z. Z toho dôvodu súd toto príslušenstvo odvodené z nájmu poľnohospodárskej pôdy žalobcovi v 1.

rade priznal.

8.Vo zvyšku však bolo potrebné žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Žalobcovia nepreukázali, že pozemky ku dňu účinnosti zákona č. 229/1991 Z. z. tvorili
poľnohospodársky pôdny fond a že žalovaný ich ako poľnohospodársky pôdny fond k tomuto dátumu

užíval.
Z vykonaného dokazovania a predložených dokladov vyplýva, že pozemok parc. č. XXX je evidovaný
v registri „E“ ako lesné pozemky, v registri „C“ však zastavané plochy a nádvoria. Pozemok č. XXX je v
registri „E“ evidovaný ako orná pôda, v registri „C“ však zastavané plochy a nádvoria. Parc. č. XXX je v
registri „E“ - ako záhrady,v registri „C“ ako zastavané plochy a nádvoria. Parc. č. XXX v registri „E“ ako

trvalé trávnaté porasty, v registri „C“ zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX v reg. „E“ ako orná pôda,
v registri „C“ však zastavané plochy a nádvoria. Tieto skutočnosti vyplývajú zo znaleckého posudku,
kópie pôdnej mapy, grafickej prílohy, výpisu z KN a kópie katastrálnej mapy.
Pozemky sú sčasti zastavané, jedná sa aj športový areál, kúpalisko, cestu, nie sú využívané.Ani jeden pozemok nie je poľnohospodársky využívaný, pozemky netvoria poľnohospodársky pôdny
fond. Opak žalobcovia nepreukázali, pričom dôkazné bremeno v tomto smere spočíva práve na
žalobcoch. Žalobcovia nepreukázali, že pozemky ku dňu 24. 7: 1991 tvorili poľnohospodársky pôdy fond

a že žalovaný bol k tomuto dńu užívateľom sporných pozemkov, tvoriacich poľnohospodársky pôdy fond
- ak tvrdia, že sa jedná o nájomný vzťah.
Jepotrebnépoukázaťinavýpoveďznalca,ktorýuviedol,žepozemky,pokiaľajniesúcelkomzastavané,
jednak nie sú využívané vôbec, avšak dôležitou je pre toto konanie skutočnosť, že nie sú a nemôžu byť
využívané na poľnohospodárske účely.

Pokiaľ žalobcovia poukazujú na rozhodnutia NS SR č. 60/1997, toto nemožno ani analogicky aplikovať
na daný prípad. Toto rozhodnutie nerieši problematiku stavieb, ktoré boli postavené na pozemkoch
súkromných vlastníkov v priebehu užívania týchto pozemkov niektorou z organizácií, na základe
zvláštnych užívacích práv organizácií k majetku v súkromnom vlastníctve. V tomto rozhodnutí nebolo
uvedené, že § 22 zákona o pôde je možné aplikovať aj na pozemky, ktoré nespadajú do vecnej
pôsobnosti tohto zákona, vymedzenej v § 1 ods. 1 cit. zákona. NS SR konštatoval, že zákon o pôde

nerieši výslovne prípady, kedy sú na pozemkoch, na ktoré sa zákon vzťahuje, postavené v priebehu
užívania týchto pozemkov stavby, ktoré postavili organizácie na základe zvláštnych užívacích práv a
ktoré boli zákonom o pôde zrušené. Súd len konštatoval, že tieto situácie je možné riešiť s používaním
inštitútu analógie legis tak, že aj k týmto pozemkom vzniklo podľa § 22 zák.č . 229/1991 Z. z. právo
zákonného nájmu. To znamená, že ak sa na týchto pozemkoch po dobu zvláštnych užívacích práv v

čase účinnosti zákona nachádzajú stavby, je možné analogicky aplikovať § 22 zákona o pôde, avšak
nejudikoval, že by sa zákon o pôde dal analogicky aplikovať aj na nepoľnohospodárske pozemky, ktoré
nespadajú pod § 1 ods. 1 zákona o pôde. Toto rozhodnutie sa týkalo iného vzťahu a nie je možné ho
v tomto konaní použiť. Rozšírenie vecnej pôsobnosti zákona o pôde nie je možné a toto nepripúšťalo
ani uvedené rozhodnutie NS SR, ktoré nekonštatoval, že ust. § 22 zákona o pôjde a vzniku nájomného

vzťahu je možné aplikovať aj na nepoľnohospodárske pozemky, ktoré nespadajú do pôsobnosti zákona
o pôde podľa § 1 ods. 1 tohto zákona. Toto rozhodnutie riešilo situáciu, kedy na pozemkoch spadajúcich
pod § 1 ods. 1 boli postavené cudzie stvby, či teda v takýchto prípadoch ide o užívanie pozemkov podľa
§ 22 zákona o pôde alebo je možné analogicky aplikovať ust. § 22 zákona o pôde vznikom zákonného
nájmu. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí výslovne nerieši problematiku stavieb, ktoré boli postavené

na pozemkoch súkromných vlastníkov v priebehu užívania týchto pozemkov niektorou z organizácií na
základe zvláštnych užívacích práv organizácií k majetku v súkromnom vlastníctve. Zákon o pôde je vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis. Prípadnou analógiou nie je možné rozšiťovať pôsobnosť
právnej normy, pod ktorú situácia nespadá a je potrebné ju riešiť podľa iných noriem /aj Občianskeho
zákonníka/

Rovnako nie je možné použiť rozhodnutie NS ČR 33Odo 1405/2005, nakoľko toto sa zaoberá
bezdôvodným obohatením pri stavbe na cudzom pozemku a základ je absolútne odlišný, preto je toto
rozhodnutie nepoužiteľné /nejedná sa ani o obdobný prípad/.
Právo družstevného užívania žalovaného k pozemkom teda nezaniklo na základe § 22 ods. 1 zákona
o pôde, ale zaniklo podľa Obchodného zákonníka, ktorým bol zrušený zákon č. 162/1990 Z. z. o

poľnohospodárskom družstevníctve. Dňom účinnosti Obch. zákonníka zaniklo právo družstevného
užívania k nepoľnohospodárskym pozemkom. Ak teda potom došlo k užívaniu takého pozemku či ž bez
zmluvy alebo práva užívať pozemok, môže dôjsť len ku vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle §
451 Obč. zák. To isté platí, ak sa na cudzom pozemku zriadi povolená stavba vo vlastníctve tretej osoby.

9.Z vykonaného dokazovania i z záverov znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný v spornom období
neužíval parcely č. XXX, X,X, XXX vôbec /diel X, X a XX/, z pard. č. XXX neužíval časť označenú
ako diel X o výmere XXX mX, z parc. č. XXX neužíval časť označenú ako diel X o výmere XXX mX.
Zvyšnú časť pozemkov - diely č. X až X o výmere spolu 1970 m2 žalovaný v minulosti užíval, ale
nejedná sa o poľnohospodársky pôdny fond, podľa vyššie uvedeného nevznikol ani nájomný vzťah.

Diely 3 až 7 žalovaný užíval do 30. 4. 2012, areál vypratal a od 11. 12. 2012 bol areál opustený,
neužívaný a na základe zámennej zmluvy zo dňa 28. 6. 2014 stavby nadobudla Obec Cífer. Teda
pokiaľ by sa aj žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, je potrebné domáhať sa
svojho nároku voči subjektu, ktorý pozemky bez právneho dôvodu užíval, a teda žalovaný nie je
pasívnevecnelegitimovaným.Znaleckýposudokbolvypracovanýnanávrhžalobcov,vyčísleniehodnoty

určenej znalcom je pre toto konanie s prihliadnutím na dôvody zamietnutia žaloby nepotrebné, ale
i zo znaleckého posudku vyplýva podstatná skutočnosť, a to nevyužívanie sporných pozemkov na
poľnohospodárske účely.V konaní bolo preukázané výpoveďou konateľky žalovaného a vyplýva to i zo znaleckého posudku, že
pozemky, ktoré netvoria poľnohospodársku pôdu, neboli žalovaným od 30. 4. 2012 užívané. Žalobcovia
tieto tvrdenia a dôkazy žiadnym spôsobom nevyvrátili a nepopreli, dôkazné bremeno spočíva práve na

žalobcoch. Tým, že medzi stranami nevznikol nájomný vzťah /ako bolo uvedené/, nemôžu sa žalobcovia
domáhať voči žalovanému nájomného. Mohli by sa domáhať bezdôvodného obohatenia, avšak voči
subjektu, ktorý pozemky užíval a tým nie je žalovaný, nakoľko ten pozemky neužíval a žiadnym
spôsobom sa nemohol potom obohatiť. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že medzi stranami existoval alebo
existuje nájomný vzťah podľa zákona č. 229/1991 Z. z., treba prihliadnuť na skutočnosť, že ku dňu jeho

účinnosti sa nejednalo o poľnohospodársku alebo lesnú pôdu a ak boli medzičasom pozemky upravené
na športoviská, kúpalisko, bolo potrebné v rámci reštitučných zákonov zvoliť iný spôsob vyporiadania.
S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že par. Č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX netvoria
poľnohospodársky pôdny fond, k týmto pozemkom nemohol vzniknúť nájomný vzťah podľa § XX zák.
č. XXX/XXXX Z. z. Aj z posutku vyplýva, že žalovaný neužíval pozemky parc. Č. XXX, XXX, XXX
vôbec /diel X, X a XX/, z parc.č . XXX neužíval diel X o výmere XXX mX, z parc. Č. XXX neužíval

diel X o výmere XXX MX, teda ani k týmto pozemkom nemohol vzniknúť nájomný vzťah. Zvyšok
pozemkov - diel X až X o výmere XXXX MX /podiel žalobcu X XXX MX/ žalovaný v minulosti užíval,
ale nejde o pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond a ako bolo uvedené, nemohol vzniknúť
nájomný vzťah. Tieto pozemky - diel X až X. užíval žalovaný len do 30. 4. 2012 a 10. 12. 2012 /
kedy bol ukončený nájomný vzťah s C.u/ pozemky neužíval nikto, bol opustený do 28. 6. 2014, kedy

boli stavby prevedené na Obec Cífer. Teda aj prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
voči žalovanému by bol nedôvodný. Žalobcovia nepreukázali existenciu nájmu odvodeného od zák.č .
229/91, teda že ku dňu jeho účinnosti sa jednalo o poľnohospodársku pôdu a zároveň že ju žalovaný ako
poľnohospodársku pôdu užíval /naviac v spornom období parcely ani neužíval/. Treba tiež uviesť, že aj
v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustálenej súdnej praxe má rozhodnutie

súdu slúžiť na celkové a konečné urovnanie sporov strán /nie čiastkové za určité obdobie/, ktoré upraví
vzťahy tak, aby v budúcnosti nevznikali ďalšie spory strán, a teda žaloba alebo kroky strán - v danom
prípade žalobcov - majú smerovať k vyriešeniu veci tak, aby k týmto ďalším sporom v budúcnosti
nedochádzalo. Nemožno potom opakovane žiadať ani vydanie bezdôvodného obohatenia za prípadné
jednotlivé čiastkové obdobia, ak postup žalobcov nesmeruje ku konečnému usporiadaniu vzťahov

strán. Takýto postup /ak sa žalobca domáha len opakovaných čiastkových úhrad titulom bezdôvodného
obohatenia bez toho, aby došlo ku konečnému usporiadaniu vzťahov/, je v ostatnom čase v súdnom
rozhodovaní považovaný za šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Ani žalobou o vydanie
bezdôvodného obohatenia /ktorá predstavuje uplatňovanie len zodpovednostných nárokov/ nedôjde k
odstráneniu protiprávneho stavu.

10.Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol úspešný takmer v celom
rozsahu/neúspechbollenvnepatrnejčasti,jednásalenoúrokyzomeškania/,výškatrovbudevyčíslená

samostatným rozhodnutím v zmysle § § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).