Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3CoE/310/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203556
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5615203556.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a
sudcov Mgr. Miroslava Mazúcha a JUDr. Márie Urbanovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, zastúpeného JUDr.
Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom Advokátskej kancelárie T., E. XX, proti povinnému: D. Q., nar.
X.X.XXXX, bytom A. U., R. M. XX/XX, o vymoženie 1.223,17 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné

konanie je vedené pred súdnou exekútorkou JUDr. Janou Virličovou, so sídlom Exekútorského úradu T.,
R. XXX/A, pod sp.zn. EX 2325/15, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č.k. 1Er/1696/2015-25 zo 17.8.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/1696/2015-25 zo 17.8.2016
potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením, č.k. 1Er/1696/2015-25 zo 17.8.2016, exekučné konanie
zastavil. Oprávnenej prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., so sídlom
Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, vrátil súdny poplatok vo výške 9,80 Eur.

2. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazujúc na ustanovenie § 9a ods. 1 Exekučného
poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 161 ods. 1,2 a § 230 ods. 1 CSP. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha vykonania
exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tomu istému povinnému ako v konaní
vedenom na tamojšom súde po sp.zn. 7Er/2167/2011. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením,
č.k. 7Er/2167/2011-36 z 20.3.2012, právoplatným 11.2.2013 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu je založená na neplatnom právnom
úkone. Oprávnený sa aj napriek vyššie uvedenej skutočnosti opakovane domáha voči povinnému
plnenia z toho istého rozhodcovského rozsudku. Súd už právoplatne rozhodol, že exekučné konanie
vedené na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustné, pretože na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky nebolo možné konštituovať právomoc rozhodcovského súdu a z toho
dôvodu rozhodcovský rozsudok predstavuje nulitný právny akt. Toto rozhodnutie exekučného súdu

bezpochyby predstavuje prekážku rozhodnutej veci.

3. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Podanie svojho rozsiahleho odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1
CSP v podstate tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; neboli splnené procesné podmienky; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšieprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené;
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Oprávnený zdôraznil, že súd prvej inštancie
prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, rozhodoval nad rámec
zverenej právomoci, svojím konaním odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a zároveň
súd prvého stupňa pri posudzovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po podaní
žiadosti o udelenie poverenia príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na

vydanie poverenia, pričom môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi
udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Oprávnený uviedol, že podmienky
exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už začatej veci, resp. prekážke veci rozhodnutej
až po vydaní exekučného príkazu, pričom určujúcim pre posúdenie prekážky res iudicata bude obsah
exekučného príkazu. V predmetnej veci v predchádzajúcom exekučnom konaní nebolo súdnemu
exekútorovi poverenie udelené, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto exekučnom konaní nastať.

V zmysle ust. § 232 Exekučného poriadku, výkon rozhodnutia uskutočňovaný až na základe uznesenia
súdu o nariadení výkonu rozhodnutia vydaného pred účinnosťou tohto zákona sa uskutoční podľa
doteraz platných predpisov, ak však pohľadávka oprávneného nebola ani čiastočne uspokojená môže
oprávnený so súhlasom súdu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona. Súd postúpi
vec písomne exekútorovi, pričom účinky pôvodného návrhu zostávajú zachované. Prekážka rozsúdenej

veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania musí viesť
k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá
vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatnerozhodnuté,aaksatýkarovnakéhopredmetukonaniaatýchistýchosôb.Vydaniepoverenia
na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne

rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny právno-aplikačný
akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného
súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať
exekúciu (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie
vykonávať exekúciu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 205/2011,

uznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.US254/2012z13.6.2012).Podľajehonázoru
z uvedených dôvodov udelenie alebo neudelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku
res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania založí
na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný.
Exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Civilného sporového konania a Exekučného poriadku,

nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo
uznesením o zastavení exekúcie, aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom
predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o
merite veci, o ktorej by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zákonodarca v Exekučnom poriadku

úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.
Preto týmto postupom exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je
chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. V ďalšom
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/108/2012, podľa ktorého „základom pre

posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) alebo či ide o prekážku
začatého konania (litispendencie), je kolízia stret súdnych konaní alebo vecných výsledkov. Exekučné
konanie z hľadiska jeho charakteru a zmyslu, sa začleňuje medzi vykonávacie konanie, v ktorom
sa uspokojujú oprávnenia priznané individuálnymi aktmi aplikácie práva a teda sa autoritatívne
nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Z uvedeného hľadiska

exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d) O.s.p. vo
vzťahu k inému ako exekučnému konaniu, teda ani k rozhodcovskému konaniu, v ktorom sa právo ešte
len nachádza, t.j. ktorého účastníci za participácie zvolených rozhodcov dobrovoľne na seba preberajú
hmotné práva a povinnosti.“
Vzhľadom k tomu, že odvolanie vo svojej zvyšnej časti neobsahuje žiadne relevantné argumenty vo

vzťahu k posudzovanému prípadu a je len kópiou odvolaní, ktorý oprávnený podáva v iných exekučných
konaniach, kde sú predmetom posudzovania úplne iné právne otázky, odvolací súd nepovažoval za
potrebné opisovať celé odvolanie ani z neho robiť akýkoľvek rešerš, keďže s posúdením primárnej
otázky, ktorá má význam v predmetnom exekučnom konaní, vôbec nesúvisí. Na tieto ďalšie odvolacieargumenty odvolací súd reagoval v iných exekučných konaniach, vo vzťahu ku ktorým dávali aspoň
nejaký zmysel.

4. V nadväznosti na uvedené odvolací súd len na margo poznamenáva, že kvalita odôvodnenia
podaného právneho prostriedku nie je priamoúmerná kvantitatívnemu rozsahu tohto odôvodnenia.
Odvolaciemu súdu vôbec nie je zrejmé z akého dôvodu vznikol a je stále udržiavaný (a to najmä
právnymi zástupcami oprávnených) trend podávania rozsiahlych opravných prostriedkov, zahltených
s vecou nesúvisiacou právnou teóriu, rozsiahlou citáciou existujúcej judikatúry, či právnych záverov,

ktoré sú povytrhávané z kontextu a s posudzovanou vecou zväčša vôbec nesúvisia, a to bez toho,
aby konštatovania a závery obsiahnuté v podávaných opravných prostriedkoch mali konkrétny, jasne,
prehľadne, zrozumiteľne, ucelene a logicky formulovaný záver týkajúci sa konkrétne posudzovanej veci.

5. Povinná sa podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
exekučného konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
379a§380CSP)auzneseniesúduprvejinštanciepodľa§387ods.1,2CSPakovecnesprávnepotvrdil.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Preskúmaním
exekučného spisu 1Er/1696/2015 a pripojeného exekučného spisu 7Er/2167/2011 i odvolací súd dospel
k záveru o existencii neodstrániteľnej procesnej podmienky, ktorou je prekážka veci rozhodnutej (res

iudicata).

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, čo v súvislosti s „res iudicata“ vo všeobecnej
rovine uviedol sám oprávnený. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej
bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. O rovnakú vec sa jedná vtedy, ak ide v novom

konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Rovnaký predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo
stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený (z
rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je tu prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné,
ako bol súdom skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci

právoplatne rozhodnutej je daná i v vtedy, ak bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne,
prípadne neúplne.

9. Exekučný poriadok prekážku res iudicata neupravuje, a neupravuje ani postup exekučného súdu pri
zistení tejto vady konania, z ktorého dôvodu je potrebné aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať

ustanovenia Civilného sporového poriadku tak, ako to zakotvuje ustanovenie § 9a ods. 1 Exekučného
poriadku. Podľa citovaného ustanovenia Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Aj pre
exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového
(nachádzacieho) konania.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť(ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 230 ods. 1 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.

12. Z citovaných ustanovení § 161 ods. 1,2 a § 230 ods. 1 CSP vyplýva, že procesné podmienky

môžu byť odstrániteľné, t. j. také, ktoré je možné napraviť (napr. po výzve súdu), aby súd mohol
vo veci konať a rozhodnúť (odstrániteľnými procesnými podmienkami sú: nedostatok príslušnosti
súdu, nedostatok procesnej subjektivity (v závislosti od toho, kedy došlo k jej strate, môže byt i
neodstrániteľnou), nedostatok procesnej spôsobilosti, nesplnenie povinnosti zastúpenia, nedostatokspôsobilosti byť zástupcom, nedostatok plnomocenstva, nesplnenie poplatkovej povinnosti), a procesné
podmienky môžu byť aj neodstrániteľné, t. j. také, ktorých náprava nie je možná ani po výzve súdu, takže
v danom prípade súd nemôže vo veci vôbec konať, ani vydať meritórne rozhodnutie a konanie musí

zastaviť (neodstrániteľnými procesnými podmienkami sú: nedostatok právomoci súdu, litispendencia,
res iudicata a neexistencia návrhu na začatie konania).

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu v každom jednotlivom prípade skúmať procesné
podmienky vzniká okamihom začatia konania a trvá až do jeho právoplatného skončenia (§ 161 ods. 1

CSP), s výnimkou skúmania právomoci rozhodcovského súdu (§ 5 ods. 1 CSP), skúmania podmienky
všeobecnej miestnej príslušnosti (§ 41 CSP) a skúmania osobitnej miestnej príslušnosti výlučnej (§
41 CSP). Súd, exekučný súd nevynímajúc, skúma procesné podmienky z úradnej povinnosti (ex offo)
hneď od začatia konania, k čomu ho vedie aj dôvod hospodárnosti konania, pretože od výsledku
tohto skúmania závisí ďalší postup v konaní. Týmto spôsobom postupuje exekučný súd ešte pred
preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie

a exekučného titulu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri zistení neodstrániteľnej procesnej
podmienky, bez pristúpenia k postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nemôže exekučný
súd postupovať inak, než konanie zastaviť. Nejedná sa teda o svojvôľu a už vôbec nie o prekročenie
právomoci exekučného súdu, ale o postup v súlade so zákonom.

14. S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie, keď exekučné konanie
sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie, tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného
totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne ich právni
nástupcovia, zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej

už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

15. V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia

o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného
dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok nie je formálne a materiálne vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už
nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s

rozhodnutiami o zastavení exekúcie.

16. V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd
sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi,
totožným oprávneným a totožným povinným bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného
titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie bolo právoplatne skončené. Uznesením Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č.k. 7Er/2167/2011-36 z 20.3.2012 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým
exekučným titulom (formálne nevykonateľný z dôvodu absencie právomoci rozhodcovského súdu vo

veci konať a rozhodnúť), ktoré rozhodnutie bolo potvrdené uznesením tunajšieho krajského súdu
č.k. 3CoE/165/2012-49 zo 17.1.2013. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.
4Oboer/237/2013 z 27.11.2013, právoplatným a vykonateľným 23.5.2014, bolo dovolanie oprávneného
odmietnuté. Následne Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 7Er/2167/2011-104 zo 7.10.2014,
predmetné exekučné konanie zastavil.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, dôvod zastavenia predchádzajúceho exekučného konania
- formálna nevykonateľnosť exekučného titulu (absencia právomoci rozhodcovského súdu vydať
spôsobilý exekučný titul z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky), nemôže byť nejako konvalidovaný,
či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekučného konania pre toto exekučné konanie

(vedené pod sp.zn. 1Er/1696/2015), ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie
rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu nepochybne predstavuje prekážku res
iudicata.18.Opačnýzáver,ktorýprezentujesámodvolateľ,byznamenal,žesúdbydonekonečnamalrozhodovať
o žiadostiach súdnych exekútorov na vykonanie exekúcie na základe identického exekučného titulu
predkladaného oprávneným, hoci už predtým právoplatne rozhodol o zamietnutí takejto žiadosti z

dôvodu, že predkladaný exekučný titul nemôže byť spôsobilým exekučným titulom pre vykonanie
exekúcie z dôvodu, že orgán ktorý ho vydal nebol na jeho vydanie oprávnený - nemal na to právomoc.
Odvolaciemu súdu vôbec nie je zrejmé aký iný výsledok na základe toho istého exekučného titulu, ktorý
bol v predchádzajúcom konaní vyhodnotený ako nespôsobilý exekučný titul (pričom túto nespôsobilosť
nie je možné nijako odstrániť) oprávnený v tomto exekučnom konaní očakával.

19. Samozrejme existujú aj prípady, kedy zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
prekážku res iudicata nezakladá (napríklad ak dôvodom takéhoto zamietnutia bol len fakt, že inak
spôsobilý exekučný titul nebol doručený povinnému v dôsledku čoho nenadobudol právoplatnosť, resp.
aknávrhnavykonanieexekúciebolpodanýpredčasnenapríkladzdôvodu,ževymáhanápohľadávkanie
je ešte splatná, resp. neuplynula paričná lehota a pod.). Posudzovaný prípad však do takejto kategórie

nespadá, ani spadať nemôže.

20. Odvolacie námietky oprávneného sa nijako nedotkli podstaty rozhodnutia exekučného súdu. Na
vyslovenom právnom závere nemení nič ani skutočnosť, že Exekučný poriadok expressis verbis
neobsahuje výpočet prekážok konania, keďže ide o predpis vykonávacieho konania a v zmysle zákonnej

dikcie sa na exekučné konania subsidiárne vzťahuje Civilný sporový poriadok, ktorý ako všeobecný
civilný procesný predpis výpočet prekážok konania (vrátane negatívnych procesných podmienok, medzi
ktoré res iudicata patrí) výslovne obsahuje.

21. Čo sa týka právneho záveru ohľadne účinkov a charakteru vydania poverenia na vykonanie

exekúcie, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, čo s poukazom na konštantnú judikatúru
uviedol sám oprávnený, konkrétne, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím
vo veci samej, z ktorého dôvodu nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Odvolaciemu
súdu však nie je zrejmé ako tento právny záver (akceptovaný a aplikovaný aj tunajším súdom) súvisí
s posudzovanou vecou. V predchádzajúcom exekučnom konaní k udeleniu poverenia na vykonanie

exekúcie vôbec nedošlo, ani nemohlo dôjsť, keďže žiadosť predchádzajúceho súdneho exekútora
(zvoleného oprávneným) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola právoplatne zamietnutá,
v dôsledku čoho bolo predchádzajúce exekučné konanie právoplatne zastavené. Pokiaľ odvolateľ z
uvedeného názoru vyvodil záver, v zmysle ktorého prekážku res iudicata nezakladá ani „neudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie“, odvolací súd opätovne nenachádzajúc logickú súvislosť tohto

argumentu len stručne poznamenáva, že Exekučný poriadok nepozná rozhodovanie o „neudelení
poverenia“. Neudelenie poverenia je faktický stav (nemá formu žiadneho rozhodnutia), ktorý bez
ďalšieho nastane - je len reálnym dôsledkom toho, že exekučný súd vydá uznesenie, ktorým zamietne
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a toto uznesenie nadobudne
právoplatnosť, zákonným dôsledkom čoho je vydanie uznesenia o zastavení predmetného exekučného

konania (ktoré začalo podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi).

22. Čo sa týka právneho záveru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp.zn.7Cdo/108/2012(naktorýpoukázalsámoprávnený),exekučnékonanieniejeobjektívnespôsobilé
založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu, s týmto

právnym záverom sa odvolací súd bez výhrad stotožňuje. Ani tento pádny argument obdobne ako ďalšie
spomínané však nevyznieva v prospech odvolateľa.

23.Pokiaľideoodvolaciunámietkuoprávnenéhovytýkajúcejexekučnémusúdu,žeboloporušenéprávo
účastníkovkonanianaspravodlivýprocesasúčasnesúdodňalúčastníkomkonaniamožnosťkonaťpred

súdom, odvolací súd poznamenáva, že postupom exekučného súdu nedošlo k porušeniu jeho ústavou
garantovaných práv. Exekučný súd v posudzovanej veci vzhľadom na vyššie uvedené postupoval v
súlade so zákonom. Relevantné odvolacie námietky oprávneného boli v celom rozsahu predmetom
preskúmania odvolacím súdom, z ktorého dôvodu boli práva účastníka na spravodlivý proces plne
rešpektované.

24. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1,2 CSP potvrdil.25. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 v spojení s § 396 CSP. Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto nemá nárok na ich náhradu. V odvolacom
konaní bola úspešná povinná, preto by jej podľa § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania za

predpokladu, že by jej trovy konania (§ 251 CSP) vznikli. V posudzovanom prípade však z obsahu
spisového materiálu nevyplýva, že by povinnej v súvislosti s predmetným konaním nejaké trovy vôbec
vznikli.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

P o u č e n i e:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)