Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tov/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010669
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:8114010669.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému T. Q. a spol. pre prečin porušovania
domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b, písm. c/ Tr. zák.
a prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 156 ods. 1 Tr. zák. na verejnom
zasadnutí 10.septembra 2015 prejednal odvolania obžalovaných T. a C. proti rozsudku Okresného súdu

Prešov zo dňa 13. marca 2015, sp. zn. 1Tv/1/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných T. Q. a C. Q. z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.marca 2015, sp. zn. 1Tv/1/2014, boli obžalovaní T. Q.,
C. Q. a Y. M. uznaní za vinných z prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20
Tr. zák. k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b, písm. c/ Tr. zák. a obžalovaní T. Q. a C. Q. aj z prečinu ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase, v nočných hodinách zo dňa 3.5.2013 na deň 4.5.2013 v rodinnom dome
súpisné číslo XXX v obci V. C., okres L., majiteľky N. S., nar. XX.X.XXXX, bytom L., ul. Y. č. XXX/XX
po tom, ako boli poškodeným M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L., Ul. Y. č. XXX/XXA vyzvaní, aby odišli
z rodinného domu, Y. M. vyvrátil stôl, za ktorým sedeli spoločne s ďalšími, tam prítomnými osobami z

domu odišli, avšak po krátkom čase sa vrátili k vchodovým dverám vedúcim do domu, ktoré vytlačili aj
napriek tomu, že dvere z vnútornej strany držali osoby prítomné v dome, vstúpili do rodinného domu, a
v ňom zotrvali, kde slob. T. Q. najmenej jedenkrát päsťou ruky udrel poškodeného na krku, následne ho
sotil, na čo poškodený M. V. spadol na vyvrátený stôl, kde ho tento ešte fyzicky napádal tým spôsobom,
že ho kopal, čím takto poškodený M. V. utrpel podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia pod č.: 74/2013, zo dňa 29.11.2013 poranenie stredne

ťažkého stupňa - impresívnu trieštivú zlomeninu prednej steny čelovej dutiny vpravo, pohmoždenie krku
na oboch stranách stredne ťažkého stupňa a pohmoždenie chrbta nad lopatkou vpravo s odreninou,
ktoré si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní 35 dní a poškodením zariadenia domu
vznikla majiteľke domu N. S. škoda vo výške 16,92 Eur.

Za tieto prečiny bol odsúdení nasledovne:

Obžalovaný T. Q. podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., §
38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola uložená skúšobná
doba vo výmere 24 mesiacov.Obžalovaný C. Q. podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d/, písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr.
zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, výkon ktorého
mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola

uložená skúšobná doba vo výmere 24 mesiacov.

Obžalovaný Y. M. podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d/, písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2,
ods. 3, ods. 8 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola uložená skúšobná

doba vo výmere 20 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovaným T. Q. a C. Q. uložená povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému M. V., nar. XX.R. XXXX, trvale bytom L., Ul. Y. č. XXX/XXA, zastúpenému
splnomocnencom Mgr. C. Y. škodu vo výške 1.530 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená M. V. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske
súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej pätnásťdňovej lehote podali odvolania obžalovaní T. Q., C. Q. a Y.
M.. Obžalovaný Y. M. však vzal svoje odvolanie proti napadnutému rozsudku na verejnom zasadnutí

krajského súdu dňa 10.septembra 2015 výslovne späť, pričom predseda senátu odvolacieho súdu podľa
§ 312 ods. 4 Tr. por. vzal späťvzatie odvolania proti napadnutému rozsudku obžalovaným Y. M. na
vedomie.

Obžalovaní T. Q. a C. Q. v písomnom odôvodnení svojich odvolaní prostredníctvom spoločne zvolenej

obhajkyne namietali správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu k ich osobám (ďalej len obžalovaní)
vo všetkých jeho výrokoch s poukazom na to, že sú nevinní a skutok uvedený vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku oni nespáchali a jeho spáchanie im ani po vykonanom dokazovaní súdom
prvého stupňa preukázané nebolo. Ten sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s vykonaným dôkazom
v prípravnom konaní a to rekonštrukciou, kde podľa ich názoru nebolo preukázané, že zranenia,

ktoré poškodený M. V. utrpel, mu boli spôsobené práve nimi a rovnako nebolo preukázané, že by sa
dopustili spoločným konaním prečinu porušovania domovej slobody, keď pritom aj priama svedkyňa
udalosti V. J. uviedla aj na hlavnom pojednávaní okresného súdu skutočnosti svedčiace v ich prospech.
Oni pritom nehodnotia znalecký posudok znalca MUDr. Dušana Sukovského, ktorý síce zranenia
spôsobené poškodenému M. V. popísal, avšak ich ako páchateľov, ktorí mali zranenia poškodenému

spôsobiť, neoznačil. Pokiaľ sa týka znaleckého posudku znalkyne PhDr. Marty Botkovej na osobu
poškodeného M. V. a najmä jej vyjadrenie, že „je pravdou aj to, čo poškodený uvádzal“, ide o
okolnosť hodnú prinajmenšom úvahy, pretože znalkyňa pri skutku, ktorý sa mal udiať, nebola prítomná.
Táto znalkyňa tiež priznala, že pri vyhotovení znaleckého posudku nemala k dispozícií zápisnicu o
rekonštrukcii. Oni však v rozpore s tvrdením znalkyne majú vedomosť o tom, že práve poškodený M.

V. a svedok - jeho brat Y. V. - sú osobami, ktoré vyvolávajú konflikty, pre ktoré už boli v minulosti aj
riešení. Pokiaľ sa týka výpovede svedka Y. V., ten v prípravnom konaní vypovedal rozporne oproti
svojej výpovede z hlavného pojednávania a pritom jeho výpoveď posúdil okresný súd ako takú,
ktorá potvrdila výpoveď poškodeného M. V.. Rovnako počas konania na súde prvého stupňa nebolo
preukázané, že by ich otec (obžalovaného T. Q. a C. Q.) N. Q. ponúkal za tzv. „beztrestnosť synov“

otcovi poškodeného M. V. U. V. finančnú hotovosť. Obžalovaný T. Q. pritom poukázal na svoje veľmi
pozitívne hodnotenie zamestnávateľom - Ozbrojenými silami Slovenskej republiky - počas trvania jeho
štátnozamestnaneckého pomeru v ozbrojených silách a aj táto okolnosť potvrdzuje nepravdepodobnosť,
že by sa dopustil akejkoľvek trestnej činnosti, či priestupkového konania. Nakoľko im žiadnym spôsobom
nebolopreukázané,žebysaskutku,zaktorýichprvostupňovýsúdodsúdildopustili,domáhalisazhodne

zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. a alternatívne buď vrátenia
veci okresnému súdu na jej nové prejednanie a rozhodnutie, alebo s poukazom na § 322 ods. 3 Tr. por.
oslobodenia spod obžaloby v celom rozsahu.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu poukázal na zákonný a správny

rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho smeroch, preto odvolania obidvoch obžalovaných
navrhol ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por..Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných T.
Q. a C. Q. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 29.mája

2015, vykonal verejné zasadnutie dňa 10.septembra 2015 a postupom podľa § 317 ods. 1, ods. 3 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých obžalovanými T. Q. a C. Q. napadnutých výrokov,
t. j. výrokov o vine, uložených trestoch a náhrade škody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavných
pojednávaniach všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a
tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10
a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové
zistenia správne oprel predovšetkým o výpovede poškodeného M. V., ktorý na svojich usvedčujúcich

svedeckých výpovediach zotrval v priebehu celého trestného stíhania bez toho, aby boli zistené právne
relevantné okolnosti, ktoré by vierohodnosť jeho výpovedí spochybňovali, práve naopak potvrdzovali
ich závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie PhDr. Marty Botkovej a najmä závery
znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, ktorý
aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že objektívne zistené zranenia poškodeného M. V. z hľadiska

mechanizmu vzniku týchto poranení vznikli spôsobom ako o nich vypovedal samotný poškodený M.
V., ale tiež aj svedecké výpovede Y. V., U. N., V. J. a napokon i U. V. a R. J.. Svoje skutkové zistenia
podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne
neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaných T. Q. a C. Q., pretože boli v rozpore s ostatnými vo
veci vykonanými listinnými dôkazmi, ktoré boli pritom zadovážené zákonným procesným postupom tak,

ako na to správne poukázal v napadnutom rozsudku už okresný súd a ani krajský súd nezistil žiadny
zákonnýdôvod,ktorýbyspochybňovalobžalovanýminamietanúvýpovednúhodnotunajpodstatnejšieho
z vykonaných dôkazov - jednoznačne usvedčujúcu svedeckú výpoveď poškodeného M. V., u ktorého
ani krajský súd v rozpore s odvolacími námietkami obžalovaných nezistil motív na krivé obvinenie
obžalovaných zo spáchania posudzovaných prečinov. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom

na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré
vykonal, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie
sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú
obidvoch obžalovaných zo spáchania žalovaného skutku uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku.
Odvolacie námietky obžalovaných vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom
posúdení konania obžalovaných T. Q. a C. Q. u každého z nich ako prečinu ublíženia na zdraví
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b, písm. c/ Tr. zák., pričom svoje
závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací

súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný
súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a ani v tomto smere
odvolacie námietky obžalovaných nepovažoval za opodstatnené.
Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o uložených podmienečných
trestoch odňatia slobody každému z obžalovaných. Tresty odňatia slobody uložené obžalovanému T.

Q. podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zák. vo výmere
15 mesiacov a obžalovanému C. Q. podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d/, písm. j/, § 37
písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. vo výmere 14 mesiacov s podmienečným odkladom výkonov
uložených trestov odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. u každého z nich
na skúšobnú dobu 24 mesiacov, totiž zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň

závažnosti spáchaných trestných činov, mieru zavinenia, ako aj pomery obžalovaných T. Q. a C. Q. tak,
ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd a aj tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací
súd osvojil a odkazuje na ne. Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu výrokov
o uložených podmienečných trestoch odňatia slobody, ktorých výmeru zohľadňuje aj časový odstup od
spáchania predmetných prečinov, neakceptoval ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaných

T. Q. a C. Q..

Krajský súd vzhľadom na už uvedené skutočnosti nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo
výrokoch o vine a o trestoch v prospech obžalovaných T. Q. a C. Q. tak, ako sa toho obidvaja obžalovanídomáhali vo svojich odvolaniach, odvolacie námietky odvolateľov neakceptoval a keďže pochybenie
okresného súdu nezistil ani vo výrokoch o náhrade škody, ktoré mali svoje opodstatnenie v ustanovení
§§ 287 ods. 1 a 288 ods. 1 Tr. por. (aj keď okresný súd poškodenú M. V. v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie napriek tomu, že
poškodená M. V. si nárok na náhradu škody neuplatnila, krajský súd sa s týmto nadbytočným výrokom
súduprvéhostupňanezaoberalspoukazomnato,ženemalvplyvnainakvecnúsprávnosťnapadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa) a preto podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných T. Q. a C. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.