Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205048
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6416205048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci navrhovateľky
E. Q., nar. XX. XX. XXXX, s tvalým pobytom H. XXX/XX, XXX XX N., právne zastúpenej JUDr. Adrianou
Šebestovou, advokátkou, so sídlom SNP 600/96, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 42394155, proti
druhému manželovi K.. M. Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. XXX/XX, XXX XX N., o rozvod

manželstvaaúpravupomerovmanželovkmaloletémuC.Q.,nar.XX.XX.XXXX,zastúpenémukolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F. U., na čas po rozvode, o odvolaní manžela
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 4P/28/2016-26 zo dňa 12. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽiarnadHronom(ďalej aj„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie“,resp.„prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 12. 09. 2016 manželstvo E. Q., rod. Q., nar. XX.

XX. XXXX (ďalej aj ,,navrhovateľka“, resp. ,,matka“) a K.. M. Q., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,manžel“,
event. ,,otec“) uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A. nad
Q. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX rozviedol (I. výrok).
Na čas po rozvode súd prvej inštancie zveril maloletého C., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletý“,
resp. ,,maloleté dieťa“) do osobnej starostlivosti matky (II. výrok). Ďalej konštatoval, že obaja rodičia
sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (III. výrok). Otcovi

uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 30,- Eur mesačne počnúc dňom
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, posielaných vždy do 15 dňa v mesiaci do rúk matky
maloletého dieťaťa (IV. výrok).
V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX.
U navrhovateľky sa jedná o manželstvo T., u manžela o manželstvo H.. Z manželstva pochádzajú
dve deti, a to plnoletá W. a maloletý C. Q.. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka
opustila spoločnú domácnosť z dôvodu, že s manželom mala dlhodobo narušený vzťah kvôli požívaniu

alkoholických nápojov manželom a kvôli jeho odmietavému postoju k jej návrhom ohľadne získania
zamestnania. Aj keď manžel popieral tvrdenia navrhovateľky ohľadne požívania alkoholických nápojov,
podľa názoru okresného súdu navrhovateľka nemala dôvod vymýšľať si, preto považoval jej tvrdenia o
požívaníalkoholickýchnápojovodporcomzapravdivé.Tvrdenienavrhovateľkyotom,žefyzickynapadla
odporcu potvrdzujú o existencii rozvratu manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva prvoinštančný súd
považoval požívanie alkoholických nápojov manželom a jeho dlhodobú nezamestnanosť.

Okresný súd zdôraznil, že manželstvo je dobrovoľný zväzok manželov, do ktorého nemožno nikoho
nútiť. Stratu citového vzťahu zo strany navrhovateľky nie je možné obnoviť žiadnym administratívnym
rozhodnutím. Odporca mal minimálne štvrťroka (od podania návrhu) na to, aby zmenil postojnavrhovateľky k rozvodu manželstva. Toto sa nestalo a preto má súd za dokázané, že sú splnené
podmienky uvedené v ustanovení § 23 ods.1 zák. č. 35/2006 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj ,,Zákon o rodine“) a manželstvo rozviedol.

Okresný súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, pretože má všetky predpoklady pre jeho
výchovu. Pri určení výživného na maloletého okresný súd prihliadol na to, že otec je dlhodobo bez
príjmu a matka, ktorá je živnostníčkou, má príjem cca 952,- Eur.

2. Proti rozsudku okresného súdu otec podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby jeho manželstvo

nebolo rozvedené. Podľa jeho názoru je možné manželstvo zachrániť. V súčasnosti je bez práce, avšak
v priebehu sedemnástych rokov financoval všetky výdavky vrátane výstavby rodinného domu. Prácu si
intenzívne hľadá.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Podľa jej
názoru manželstvo účastníkov nie je možné zachrániť žiadnym spôsobom. Odvolanie manžela považuje

za nedôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a na základe neho vec správne
právne posúdil.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela nevyjadril.

5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky zopakoval, že pri snahe by sa manželstvo podarilo
zachrániť. Naďalej má citový vzťah k navrhovateľke a k deťom.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej
aj ,,CSP“, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného

mimosporovéhoporiadku(ďalejaj,,CMP“),beznariadeniapojednávania§385ods.1,2CSP acontrario
a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
8. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.
9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že otec v odvolaní neuviedol žiadne okolnosti alebo skutočnosti,
ktoré by neboli predmetom dokazovania v rámci prvoinštančného konania a s ktorými by sa súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal.
10. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu dospel k záveru, že zákonné podmienky pre rozvod
manželstva (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine) sú v danom prípade splnené. Účastníci nežijú v spoločnej
domácnosti, spolu nehospodária, nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. Zároveň manželstvo
účastníkov si neplní svoju biologickú funkciu. I podľa názoru odvolacieho súdu v manželstve účastníkov

existuje kvalifikovaný rozvrat z titulu, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené. Hoci
manžel nesúhlasil s rozvodom, avšak v priebehu súdneho konania bolo jednoznačne preukázané, že
účastníci nedokážu vytvoriť zdravé rodinné prostredie, v ktorom by manželia vzájomne rešpektovali
svoje práva a povinnosti, správali sa k sebe ohľaduplne, taktne, mali porozumenie pre vzájomné potreby
a záujmy, aby rozpory sa snažili preklenúť vzájomnou dohodou, t. j. aby sa usilovali vytvoriť priaznivé

podmienky pre realizáciu všetkých členov rodiny.
11.Pretožeúčastnícinevytvárajúzdravéprostredieapriaznivépodmienkyprerealizáciuvšetkýchčlenov
rodiny, odvolací súd mal za to, že v danom prípade nie sú predpoklady pre to, aby si manželstvo
účastníkov mohlo v budúcnosti plniť svoj účel, rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmamimaloletého dieťaťa, naopak po rozvode manželstva účastníci môžu osobitne vytvoriť pre maloleté dieťa
vhodné podmienky (bezkonfliktné) pre jeho všestranný vývoj.
12. Odvolací považuje za potrebné uviesť, že manžel v odvolaní žiadnym vierohodným objektívnym

spôsobom nevyvrátil zistenia prvoinštančného súdu ohľadom príčin rozvratu manželstva (§ 23 ods. 2
Zákona o rodine). Konkrétne nepreukázal, že si aktívne hľadá zamestnanie a rieši svoju situáciu ohľadne
nadmerného užívania alkoholických nápojov.

13. V zmysle ustanovenia § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je ex lege spojené konanie o

úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom.
14. Odvolací súd mal preukázané, že neboli zistené žiadne nedostatky v spôsobe v starostlivosti zo
strany matky o maloleté dieťa. Matka vytvorila náležité podmienky, v ktorých adekvátnym spôsobom
realizuje rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, preto potom okresný súd dôvodne, berúc
na zreteľ záujem maloletého dieťaťa, zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky.
15. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej mal preukázané, že maloletý je vo veku XX,X roka, je zdravý,

v školskom roku 2015/2016 bol študentom J. Y. C., so sídlom Ul. R. V. X, A. W. Q., triedy - V.. Okresný
súd správne zistil, že otec je dlhodobo nezamestnaný, bez príjmu a matka má príjem zo živnostenskej
činnosti. Matka svoj aktuálny príjem v r. 2016 vo výške 952,- Eur mesačne deklarovala na pojednávaní
dňa 12. 09. 2016 a taktiež výpismi z účtu (č. l. 24 prílohovej obálky). Z daňového priznania matky k dani
z príjmov fyzickej osoby za r. 2015 vyplýva, že jej ročný príjem bol vo výške 13 389,- Eur a výdavky boli

vo výške 7285,32 Eur ročne, čistý ročný príjem bol vo výške 6103,68 Eur, t.j. mesačne vo výške 508,64
netto (č. l. 7 - 12 spisu). Rodičia majú vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére W. Q., nar. XX. XX. XXXX.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne určil rozsah vyživovacej
povinnosti otca k maloletému na čas po rozvode v sume 30,- Eur mesačne. Výživné je zročné na mesiac
dopredu (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine) k rukám matky.

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré
ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len
na návrh.“ Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade
s ustanovením § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho

konania, keďže CMP neustanovuje inak.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o

zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).