Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Ján Burik

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/267/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714205135
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714205135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35792752,zastúpenéhospoločnosťouAdvokátskakancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti žalovanému
C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. P. XXX, v konaní o zaplatenie 1.377,08 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 5C/229/2014-193 zo dňa 26. mája
2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd vzájomný návrh žalovaného v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o
trovách si ponechal na čas po právoplatnosti rozsudku.
2) Vyhodnotil úver podľa predloženej zmluvy o revolvingovom úvere ako bezúročný a bez poplatkov a
prihliadol na žalobcom vznesenú námietku premlčania, pokiaľ išlo o uplatnené vydanie bezdôvodného
obohatenia. Mal za to, že zo strany žalovaného bola do dňa 05. 07. 2010 uhradená suma 4 339,94 Eur
s tým, že poskytnutý úver bol 2 738,73 Eur. V uvedenom dátume nesporne žalovaný vedel o skutkových

okolnostiach, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. Žalovaný
si uplatnil nárok na bezdôvodné obohatenie dňa 14. 10. 2014 a súd dospel k záveru, že mu uplynula
3-ročná premlčacia lehota na podanie takéhoto návrhu. Pokiaľ išlo o 10-ročnú premlčaciu dobu, nebol
preukázaný úmysel žalobcu bezdôvodne sa obohatiť.

3) Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný. Poukázal na to, že
o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel v októbri 2014 po kontakte so Združením na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS (podaný protinávrh dňa 10. 10. 2014), a teda objektívnu 10-ročnú lehotu, ako aj
subjektívnu 2-ročnú lehotu považoval za zachovalú. Dal do pozornosti viacero rozhodnutí súdov prvej
i druhej inštancie. Premlčacia doba je v danom prípade 10-ročná, pretože bezdôvodné obohatenie
žalobcu považoval za úmyselné. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4)Kpodanémuodvolaniusavyjadrilžalobca.Vkonaníbolonepochybnepreukázané,žežalovanýmusel
mať vedomosť o údajnom bezdôvodnom obohatení už v júli v roku 2010, a nie ako uvádza v októbri

roku 2014. Podporne poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline. Navrhol rozhodnutie potvrdiť
a uplatnil si trovy odvolacieho konania.5) K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným a zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a
vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie
je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

8) Protinávrhu žalovaného nebolo vyhovené s odkazom na § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110) a
na premlčanie prihliadne súd len na námietku dlžníka; ak sa ale dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. Dĺžku premlčacej doby počítal súd prvej inštancie podľa § 107 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. K
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo

05. 07. 2010, kedy žalovaný zaplatil žalobcovi naposledy. Tento názor súdu prvej inštancie je správny.
V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na názor prezentovaný v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline č.k.
9Co/670/2015-170 z 05. novembra 2015, ktorým odvolací súd zrušoval rozhodnutie súdu prvej inštancie
prvýkrát. V tomto rozhodnutí bolo poukázané na to, že súd správne vyhodnotil nárok na bezdôvodné
obohatenie v tejto veci.

9) Odvolací súd aj naďalej súhlasí s názorom okresného súdu, že úmysel žalobcu získať bezdôvodné
obohatenie neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve uzavretej so žalovaným
preukázaný nebol a právo žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v
trojročnej premlčacej dobe.

10) Ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka stanovuje pre vydanie bezdôvodného
obohatenia dvojitú kombinovanú premlčaciu dobu: subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu trojročnú,
resp. desaťročnú. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe
nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie ktorejkoľvek z nich, právo
sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Premlčanie ako právny inštitút je následok

kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Pre začiatok behu
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.
Pokiaľ išlo o plynutie objektívnej 3-ročnej premlčacej doby na vrátenie sumy, tá začala plynúť dňom
zaplatenia predmetnej sumy žalobcovi, k čomu dochádzalo až do dňa 05. 07. 2010. Tým istým dňom

začala plynúť aj 2-ročná subjektívna premlčacia lehota.

11) Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní úmyslu
konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie podľa §
15 Trestného zákona je vybudované na dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej

zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa
Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím
konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten,
kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre
prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby

získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalobcu pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti
uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe
tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalobca zpredmetného vzťahu skutočne chcel získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, táto skutočnosť
ale nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobca mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.