Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206031
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615206031.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej veci
oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36
432 105, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát so sídlom: Martinčekova 13, 821 01 Bratislava,
IČO: 42 174 716, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, XXX XX A., štátny občan SR o

vymoženie pohľadávky 2.598,62,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom
Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota,
pod sp. zn. EX 5404/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.
11Er/316/2015-30 zo dňa 05. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 11Er/316/2015-30 zo dňa 05. októbra 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec odvolaním napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že dňa 28.04.2015 požiadal súdny exekútor
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn.
II/2014-4847 zo dňa 31.10.2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o bežnom
účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym

predchodcom oprávneného S.S. N., a.s. a povinným dňa 06.08.2008. Neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky S., a.s. pre depozitné produkty, ktoré v bode 11.5 obsahujú
rozhodcovskú doložku. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a z obsahu
zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie zároveň posúdil aj
rozhodcovskú doložku a dospel k záveru, že táto nebola individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej
zaradenia do obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Takýmto koncipovaním

rozhodcovskej doložky veriteľ od počiatku sledoval to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto
vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a
reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa pritom podpisom zmluvy, obsahom ktorej
je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, čo je v demokratickom
zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Na základe uvedených skutočností
mal súd prvej inštancie za preukázané, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej

uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v
takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho súd
považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú
prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že mu bola postupom

súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie
skúmaťahodnotiťinélistiny,akonapr.zmluvuoúvere,ktoráobsahujerozhodcovskúdoložku.Vprípade,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu

nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci
o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom stanovených medziach. Rozhodcovský
rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu.
Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne
právne hodnotiť bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský

súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Konštatoval, že jeho
právny predchodca uzatvoril platnú rozhodcovskú doložku v súlade so zákonom o rozhodcovskom
konaní. Zdôraznil, že jeho právny predchodca, S.S. N., a.s., pri uzatváraní rozhodcovskej doložky
postupoval v súlade s ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietal nesprávnu aplikáciu
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade, ak

exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva
inédôkazynežtie,ktorésúvýslovneuvedenévcitovanomustanovení,akoajvprípadoch,keďexekučný
stav (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový
stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným
dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Súd taktiež porušil právnu istotu a legitímne

očakávania oprávneného, pretože exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia
vydávajú aj zamietajú. Nakoniec uviedol, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť
svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne, aby napadnuté

uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

5.Odvolacísúdzospisuzistil,žedňa30.03.2015bolsúdnemuexekútorovidoručenýnávrhnavykonanie
exekúcie. Následne dňa 28.04.2015 súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn.
II/2014-4847 zo dňa 31.10.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie

so sídlom v Bratislave. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o bežnom účte a
poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného - S.S.
N., a.s. so sídlom v N. a povinným dňa 06.08.2008. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o bežnom účte
sú všeobecné obchodné podmienky S., a.s. pre depozitné produkty. Tieto v bode 11.5 obsahujú celé
znenie rozhodcovskej doložky.

6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadostí písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhualebo exekučného titulu so zákonom. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (v platnom znení), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách , ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto

ustanovenia, sú platné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

8. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. Z Exekučného poriadku vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či nie je
prekážka, pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným
právom. Ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva,
na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že
skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Z povahy zmluvných strán, predmetu

podnikateľskej činnosti veriteľa (predchodcu oprávneného) z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu
spotrebiteľskú, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd, ktorý konal na základe rozhodcovskej
doložky a vydal rozhodcovský rozsudok. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka spôsobuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 Občianskeho zákonníka).
Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná

o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor
súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym
súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel
a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie
sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený

dodávateľom, len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré
so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3CdO/146/2011 zo dňa 13.10.2011, v zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu

rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok; keby exekučný súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom
bez právomoci- išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Odvolací
súd už vyššie uviedol, že všeobecné obchodné podmienky S., a.s. pre depozitné produkty obsahujú
v bode 11.5 dohodu zmluvných strán o rozhodcovskej doložke, podľa ktorej v prípade vzniku sporov

medzi zmluvnými stranami budú tieto rozhodované Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej
asociácie. Takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku nemožno mať za prospešnú pre spotrebiteľa a nie je
možné konštatovať ani to, že by bola individuálne dojednaná. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými
obchodnými podmienkami a spotrebiteľ ju mohol ľahko prehliadnuť.

12. V predmetnej veci exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na základe nespôsobilého exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok v danej veci bol vydaný v
rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná
podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Vprávnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľným (vykazuje
znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto
nemohol byť spôsobilým exekučným titulom. Skúmaniu prijateľnosti rozhodcovskej doložky, na základe

ktorej vznikol exekučný titul, predchádza skúmanie priznaného plnenia rozhodcovským rozsudkom,
nakoľko rozhodcovský rozsudok vzniknutý na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je nulitný.

13. Podľa ustanovenia § 93b ods. zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno
vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov
všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia
sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého, ak

klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy preložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu
s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88l- odkazuje na O.s.p.).
Neskoršou novelizáciou ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (vykonaná zákonom
č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009) aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka
povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a

umožniť klientovi možnosť voľby či prijme takýto návrh.

14. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

15. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

16. Zo zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ( vykonaná zákonom č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009)

vyplýva pre banku povinnosť preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej
rozhodcovskej zmluvy a umožniť klientovi možnosť voľby či prijme takýto návrh.

17. V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa
- banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto

návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ, mlčanie alebo
nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Ako už bolo uvedené vyššie, rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy, pričom
bola uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach S.S. N., a.s., ktoré sú súčasťou zmluvy o
poskytnutí spotrebného úveru, konkrétne v čl IX. bod 3, spotrebiteľom nebola osobitne vyjednaná a túto

mohol spotrebiteľ ľahko prehliadnuť. V tejto konkrétne nebola ani možnosť odstúpenia. Tieto zmluvné
podmienky preto nemožno mať za prospešné pre spotrebiteľa.

18. Na námietku porušenia právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo
a právne obdobným veciam poverenie vydávajú aj zamietajú, odvolací súd uvádza, že nie je viazaný

právnym názorom iných senátov, resp. inými názormi krajských súdov. Súdy rôzne skutočnosti
posudzujú jednotlivo, preto odvolací súd aj túto námietku odvolateľa vyhodnotil ako nedôvodnú.

19. Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí,

preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s
právom. V danej veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom
konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,
pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky

nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť
spôsobilým exekučným titulom.20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).