Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/50/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113208537
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113208537.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred samosudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci navrhovateľa: E.
F., L. Z.. X.. V. XX/X, XXX XX Y. F. zastúpeného: JUDr. Lubomírom Müllerom, advokátom, so sídlom
Symfonická 1496/9, 158 00 Praha 5, Česká republika proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky , so sídlom Župné námestie č.13, 813 11 Bratislava o
zaplatenie 454,41€ s príslušenstvom ,o späťvzatí časti návrhu takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie 209,38 € z a s t a v u j e .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne od 01.03.2013 do
11.02.2014 zo sumy 209,38 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd návrh navrhovateľa o zaplatenie 245,03 € spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 01.03.2013
do zaplatenia z a m i e t a .
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 111,38€, ktoré je povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa Č..XXXXXXXXX/XXXX, A.: M. XX XXXXXXXX XXXX

XXXX XXXX, R.: M. v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 06.03.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odporcu
na zaplatenie sumy 454,41 € spolu s príslušenstvom titulom náhrady trov konania na tom skutkovom
základe, že navrhovateľ bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 09.06.1981
sp.zn. T 84/81 odsúdený podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona v platnom znení v rozhodnom
období pre trestný čin nenastúpenia v ozbrojených silách k trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov

nepodmienečne. Navrhovateľ sa snažil o zrušenie odsudzujúceho rozsudku. Dňa 07.07.2004 podal
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet navrhovateľa zastúpeného JUDr. L. Müllerom,
prospech navrhovateľa sťažnosť pre porušenie zákona, ktorá však bola uznesením Najvyššieho súdu
sp. zn. 3Tz 17/2004 zo dňa 28.10.2004 zamietnutá. Navrhovateľ prostredníctvom zvolaného právneho
zástupcu podal proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť, ktorú
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyunesením č.k.III.ÚS165/05-22zodňa09.06.2005zamietol.Následne
navrhovateľ prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu doručil Okresnému súdu Prešov návrh na

povolenie obnovy konania, ktorý uznesením č.k. 33Nt 20/2011-26 zo dňa 02.02.2012 obnovu konania
povolil a odsudzujúci rozsudok zrušil. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 41Tv 1/2012-32 zo dňa
22.03.2012 trestné stíhanie navrhovateľa zastavil, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom.
Písomným podaním zo dňa 20.08.2012 navrhovateľ požiadal odporcu o náhradu odškodnenia mimo
iných nárokov aj o náhradu žalovanej sumy. Odporca uplatnený nárok navrhovateľa do podania návrhu
na súd neprerokoval a nárok navrhovateľovi nepriznal.

Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 19.02.2014 súdu oznámil, že odporca
rozhodnutím sp. zn. 23954/2012-1541/13 zo dňa 11.02.2014 mu priznal náhradu trov obhajoby v sume
209,38 €. Navrhovateľ týmto podaním zároveň návrh v časti o zaplatenie sumy 209,38 € zobral späť.Odporca písomným podaním doručeným súdu dňa 24.04.2014 súdu oznámil, že rozhodnutím
23954/2012-1541/13 zo dňa 11.02.2014 navrhovateľovi priznal časť uplatneného nároku vo výške
209,38 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia v súvislosti s vykonanými úkonmi právnej služby

zvolenýmprávnymzástupcomvkonaniach vedenýchOkresnýmsúdomPrešov. Vozvyškunáhradytrov
obhajoby a to v sume 245,03 € odporca nárok navrhovateľovi nepriznal, nakoľko tieto trovy obhajoby
nevznikli navrhovateľovi v súvislosti s vedením konaní Okresným súdom Prešov, výsledkom ktorých
bolo trestné stíhanie navrhovateľa zastavené.
Podľa ustanovenia § 96 ods.1 veta prvá a tretia O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na

jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. . Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľaustanovenia§96ods.2O.s.p.súdkonanienezastaví,akodporcasospäťvzatímnávrhuzvážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne

o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Súd z dôvodu späťvzatia časti žalobného návrhu navrhovateľom konanie o zaplatenie žalovanej sumy
vo výške 209,38 € v zmysle citovaného ustanovenia § 96 ods. 1, ods. 3 O.s.p. zastavil.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, obsahom fotokópie spisu

T84/81 Vojenského obvodového súdu Prešov doručeného súdu z Vojenského archívu, obsahom spisov
Okresného súdu Prešov sp.zn. 33Nt 20/2011, sp.zn. 41Tv 1/2012, pričom prihliadol na ďalší obsah
spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust.
§ 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva
a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a

označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách
tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesu
právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocneného zástupcu odporcu na pojednávaní konanom dňa
21.05.2014.
Súd na základe vykonaného dokazovania zaviazal žalovaného odporcu na náhradu príslušenstva

žalovanej pohľadávky a to úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne od 01.03.2013 do 11.02.2014
zo sumy 209,38 €, ktorý je odporca povinný navrhovateľovi zaplatiť v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ návrh na
odškodnenie zo dňa 20.08.2012 doručil odporcovi dňa 22.08.2012. Šesť mesačná lehota na
prerokovanie nároku odporcovi uplynula dňa 22.02.2013. Navrhovateľ si príslušenstvo žalovanej

pohľadávky a to 8,75% ročný úrok uplatnil za obdobie až od 01.03.2013 do 11.02.2014, to je do
dňa vydania rozhodnutia, ktorým odporca čiastočne nárok navrhovateľa v sume 209,38 € v zmysle
ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 119/1990 Zb. uspokojil. Súd zavial žalovaného odporcu na náhradu
príslušenstva časti žalovanej pohľadávky, nakoľko zákon č. 58/1969 Zb. v ust. § 20 odkazuje na úpravu
právnych vzťahov na Občiansky zákonník. Úroky z omeškania súd priznal navrhovateľovi podľa § 517

ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/ podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis. Súd ročný úrok z omeškania z peňažného plnenia priznal navrhovateľovi v súlade s

jeho vyjadrením do dňa 11.02.2013 - to je dňa vydania rozhodnutia odporcom, ktorým navrhovateľovi
nárok v sume 209,38 € priznal titulom náhrady trov obhajoby za úkony právnej služby v konaniach
pred Okresným súdom Prešov, výsledkom ktorých bolo zastavenie trestného konania vedeného voči
navrhovateľovi.
Súd na základe vykonaného dokazovania návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol, nakoľko uplatnené

trovy obhajoby v sume 245,03 € neboli zaplatené navrhovateľom zvolenému právnemu zástupcovi JUDr.
L. Müllerovi v súvislosti s konaniami vedenými pred Okresným súdom Prešov pod. sp.zn. 33Nt 20/2011,
ktorý uznesením č.k. 33Nt 20/2011-26 zo dňa 02.02.2012 povolil obnovu konania, ktorý začal konať vo
veci návrhu navrhovateľa na povolenie obnovy konania doručenej súdu navrhovateľom dňa 25.10.2011
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu JUDr. L. Müllerom a ani v súvislosti s vedením konania

Okresným súdom Prešov pod sp.zn, 41Tv 1/2012, ktorý uznesením č.k. 41Tv 1/2012-32 zo dňa
22.03.2012 trestné stíhanie navrhovateľa zastavil, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom. V
tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie odporcu 23954/2012-1541/13 zo dňa 11.02.2014, ktorým
v súvislosti uvedenými konaniami vedenými Okresným súdom Prešov navrhovateľovi priznal nárok nanáhradu trov obhajoby v sume 209,38 € podľa ustanovenia § 19 ods. 3 písmeno b, ako aj v zmysle
ustanovenia § 24 ods.1 zákona č. 119/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 9 ods.
1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom.
Právny zástupca navrhovateľa počas konania tvrdil, že uplatnené trovy obhajoby v sume 245,03 €
si uplatnil navrhovateľ v súvislosti s konaním vedeným pred Okresným súdom Prešov, nakoľko toto
konanie podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa bolo vyústením jeho konania vyvolaného
tým, že dňa 07.04.2004 prevzal právne zastúpenie navrhovateľa a na základe udelenej plnej moci

navrhovateľom ako právny zástupca navrhovateľa doručil Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky
podnet k sťažnosti pre porušenie zákona zo dňa 07.04.2004 v súvislosti s pôvodným konaním vedeným
Vojenským obvodovým sudom Prešov pod sp.zn. T 84/81, v ktorom bol navrhovateľ uznaný vinným z
trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona a bol
odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne. Z prednesu právneho zástupcu
navrhovateľa, ako aj z obsahu listinného dôkazu a to rozhodnutia Najvyššieho súdu SR mal súd

preukázané, že Najvyšší súd Slovenskej republiky podnet Generálneho prokurátora zamietol uznesením
sp.zn. 3Tz 17/2004 zo dňa 28.10.2004. Právny zástupca navrhovateľa voči predmetnému uzneseniu
podal ústavnú sťažnosť z 15.02.2005. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením III.ÚS 165/05-22
zo dňa 09.06.2005 sťažnosť navrhovateľa zamietol ako neopodstatnenú.
Právny zástupca navrhovateľa až následne dňa 25.10.2011 doručil Okresnému súdu Prešov návrh na

povolenie obnovy konania, ktorému, tak ako súd uviedol vyššie, bolo vyhovené v konaní vedenom
pod sp.zn. 33Nt 20/2011 a následne trestné stíhanie voči navrhovateľovi v konaní 41Tv 1/2012 bolo
zastavené. Z rozhodnutí Okresného súdu Prešov nevyplýva žiadna nadväznosť na vyššie realizované
úkony právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa voči Generálnej prokuratúre SR, Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Tieto úkony právnej služby síce

smerovali k zmierneniu následkov vyvolaných pôvodným trestným stíhaním navrhovateľa vedeným
Vojenským obvodovým súdom Prešov pod sp.zn. T 84/81 pre nenastúpenie do brannej služby, no tieto
úkony právnej služby boli vyhodnotené súdmi a prokuratúrou ako nedôvodné.
Právny zástupca navrhovateľa doručil odporcovi dňa 22.08.2012 žiadosť o predbežné prekovanie
uplatneného nároku s tým, že odporcovi doručil rozpis vykonaných úkonov právnej služby voči vyššie

uvedeným subjektom. Odporca uplatnený nárok navrhovateľa v zákonom určenej lehote neprerokoval.
Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. (ďalej len "zákon č. 58/1969 Zb."), štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v
správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej

len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Tejto
zodpovednosti sa nemožno zbaviť.
Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
treste má voči štátu ten, na kom bol úplne alebo čiastočne vykonaný trest, ak v neskoršom konaní bol
spod žaloby oslobodený alebo ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené. Právo na náhradu škody
má i ten, kto bol v neskoršom konaní odsúdený na miernejší trest, než ktorý bol na ňom vykonaný na
podklade zrušeného rozsudku. Právo na náhradu škody podľa predchádzajúcich odsekov nemá ten,

a) kto si privodil svoje odsúdenie úmyselne alebo
b) proti komu bolo neskoršie trestné stíhanie zastavené len preto, že mu bola udelená milosť alebo že po
právoplatnosti pôvodného rozsudku bola udelená amnestia vzťahujúca sa na čin, za ktorý bol pôvodný
trest uložený.
Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené

v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Podľa § 27 zákona č. 58/1969 Zb., zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na náhradu škody
spôsobenejrozhodnutiami,ktorébudúvydanépodninadobudnutiaúčinnostitohtozákona,ananáhradu
škody spôsobenej po tomto dni nesprávnym úradným postupom.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu

Prešov zo dňa 09.06.1981 sp.zn. T 84/81 uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v
ozbrojených silách poľa § 269 ods.1 Trestného zákona a bol za to odsúdený k trestu odňatia slobody v
trvaní dvoch rokov nepodmienečne. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 02.02.2012 č.k. 33Nt
20/2011 bola povolená obnova konania. Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov č.k. 41Tv1/2012-32 zo dňa 22.03.2012 bolo trestné stíhanie navrhovateľa zastavené, nakoľko žalovaný skutok
nie je trestným činom.
Navrhovateľ, na ktorom bol trest vykonaný a následne voči ktorému bolo vyššie uvedeným rozhodnutím

Okresného súdu Prešov trestné stíhanie zastavené, je aktívne vecne legitimovaný subjekt na podanie
žalobného návrhu, ktorý však musí preukázať, že v súvislosti s uvedenými konaniami mu škoda, náhrady
ktorejsadomáhavznikla.Podmienkouzodpovednostnéhovzťahuje1.vykonanietrestucelkomčisčasti,
napriek tomu, že v neskoršom konaní došlo k oslobodeniu spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného
stíhania, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi podmienkami 1 a 2. Podmienka subsumovaná

pod 1. bola naplnená navrhovateľ, vykonal trest a trestné stíhanie bolo voči nemu zastavené. Pokiaľ
ide o podmienku vzniku škody, možno uviesť, že škoda je definovaná ako majetková ujma, ktorú
možno objektívne vyjadriť všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Za skutočnú škodu sa považuje
majetková ujma vyjadriteľná peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení, v znížení či v inom znehodnotení
už existujúceho majetku poškodeného. Už zo samotnej tejto definície je zrejmé, že škodou môžu byť
tiež účastníkom konania skutočne vynaložené náklady na to ktoré konanie, nakoľko nimi dochádza k

zmenšeniu existujúceho majetku. Pokiaľ ide o naplnenie podmienky subsumovanej pod 3. je zrejmé,
že zastavenie trestného stíhania v neskoršom konaní spätne znamená, že nezákonné vykonanie trestu,
vyvolalo zo strany pôvodne odsúdeného procesné úkony smerujúce k odstráneniu pre neho nežiaducich
právnych dôsledkov, ktoré by v prípade neexistencie uvedeného nezákonného postupu štátu neboli
potrebné; t.j. úkony usilujúce o oslobodenie spod obžaloby či o zastavenie trestného stíhania. Teda,

náklady konania vedúceho k oslobodeniu spod obžaloby, či zastaveniu trestného stíhania sú v príčinnej
súvislosti s "vykonaním trestu", nakoľko ním boli v podstate vyvolané.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa 18.08.2012 zaplatil
zvolenému právnemu zástupcovi trovy obhajoby v sume 454,41€ za šesť úkonov právnej služby
- za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 07.04.2004, za napísanie podnetu k sťažnosti pre

porušenie zákona adresovaný Generálnej prokuratúre SR zo dňa 07.04.2004 , za podanie ústavnej
sťažnosti zo dňa 15.02.2005 adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky , za písomnú odpoveď
na výzvu Ústavného súdu Slovenskej republiky, za spísanie a podanie návrhu na povolenie obnovy
konania adresovaný Okresnému súdu Prešov, za účasť na verejnom zasadnutí vedenom Okresným
súdom Prešov. Za úkony právnej služby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 07.04.2004,

za podanie návrhu na povolenie obnovy konania adresovaný Okresnému súdu Prešov, za účasť na
verejnom zasadnutí vedenom Okresným súdom Prešov odporca vyššie citovaným rozhodnutím zo dňa
11.02.2014 priznal navrhovateľovi náhradu trov obhajoby vo výške 209,38 €. Úkonmi právnej služby
a to podnetom k sťažnosti pre porušenie zákona adresovaným Generálnej prokuratúre SR zo dňa
07.04.2004, podaním ústavnej sťažnosti zo dňa 15.02.2005 Ústavnému súdu Slovenskej republiky a za

písomnú odpoveď na výzvu Ústavného súdu Slovenskej republiky nebola vyvolaná zákonná podmienka
vzniku nároku na náhradu škody, nakoľko na základe žiadneho z uvedených úkonov právnej služby
navrhovateľ nedosiahol to, že by trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené /§ 6 zákona č. 58/1969
Zb./. Trestné stíhanie bolo voči navrhovateľovi zastavené až uznesením Okresného súdu Prešov pod
č.k.41Tv1/2012-32 zo dňa 22.03.2012, ktorému vydaniu predchádzalo konanie o návrhu navrhovateľa

na obnovu konania , ktorý zvolený právny zástupca navrhovateľa doručil Okresnému súdu Prešov
dňa 25.10.2011 a na základe ktorého bolo vydané uznesenie č.k. 33Nt 20/2011-26 dňa 02.02.2012,
právoplatné dňa 02.02.2012 o povolení obnovy konania. Predpoklady pre vznik nároku na náhradu
škody musia byť splnené kumulatívne a v prípade, že jeden z predpokladov splnený nie je, nemôže
byť navrhovateľ v konaní o náhradu škody úspešný podľa ustanovenia § 6 zák. č.58/1969 Zb. Voči

navrhovateľovi trestné stíhanie bolo zastavené až na základe rozhodnutia vydaného Okresným súdom
Prešov vedeného pod sp.zn. 41Tv 1/2012, po tom čo tým istým súdom bola v konaní 33Nt 20/2011
povolená obnova konania T 84/81.
Vykonané a vyúčtované úkony právnej služby a to za spísanie podnetu k sťažnosti pre porušenie
zákona adresovaný Generálnej prokuratúre SR zo dňa 07.04.2004, za podanie ústavnej sťažnosti

zo dňa 15.02.2005 adresovanej Ústavnému súdu Slovenskej republiky, za písomnú odpoveď na
výzvu Ústavného súdu Slovenskej republiky neboli účelné vo vzťahu k povoleniu obnovy konania t.j.
priamo neviedli k povoleniu obnovy konania a následnému zastaveniu trestného stíhania navrhovateľa.
Navrhovateľ bol zastúpený advokátom, ktorý mal pristupovať k plneniu si svojich povinností s odbornou
starostlivosťou tak, že mal odborne posúdiť, ktorým z úkonov právnej služby dosiahne zastavenie

trestného stíhania navrhovateľa. Súd má za to, že za škodu nemožno považovať všetky náklady,
ktoré navrhovateľ vynaložil v súvislosti so všetkými vyššie uvedenými úkonmi právnej služby, nakoľko
len za základe troch úkonov právnej služby vykonaných v súvislosti skonaním pred Okresným súdom
Prešov trestné stíhanie voči navrhovateľovi bolo zastavené, náhradu ktorých, tak ako súd uviedol vyššie,odporca navrhovateľovi už priznal a v tejto súvislosti aj navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie sumy
209,38 € vypočítanej zatri úkony právnej služby zobral späť.
Súd o náhrade trov konania v súvislosti so zastavením konania o zaplatenie sumy 209,38 € rozhodol

v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p. ako aj s poukazom na ustanovenia § 142
ods. 1v súvislosti s uplatnením príslušenstva zo sumy 209,38 € a zaviazal žalovaného odporcu na
náhradu trov konania navrhovateľovi, nakoľko odporca až po podaní žalobného návrhu navrhovateľovi
priznal časť uplatneného nároku v sume 209,38 € rozhodnutím zo dňa 11.02.2014, v dôsledku čoho
navrhovateľ časť návrhu, ktorý bol uplatnený dôvodne zobral späť. Súd priznal navrhovateľovi náhradu

trov konania za štyri úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žalobného
návrhu, za spísanie podania zo dňa 15.02.2014 a za účasť na pojednávaní konanom dňa 21.05.2014.
Tarifnú odmenu súd vypočítal z hodnoty sporu a to zo sumy 209,38 €. Základná sadzba za jeden úkon
právnej služby je v sume 19,92 €, súd priznal navrhovateľovi dvakrát režijný paušál á 7,81 €, dvakrát á
8,04 €. Celkovo súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 111,38 €, ktoré
je povinný odporca zaplatiť v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu

navrhovateľa.
Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a zvyšku
náhrady trov právneho zastúpenia, nakoľko navrhovateľ v konaní o zvyšku nároku v sume 245,03 €
úspechnemal.Súdnypoplatokzo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určený paušálnou sumou

podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 20 €, ktorú nie je možné pomerne rozdeliť
v prípade , že časť uplatneného nároku navrhovateľovi odporca navrhovateľovi priznal, nakoľko súd o
zvyšku náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom rozhodolnegatívne.Úspešnýodporcasivočinavrhovateľovináhradu
trov konania o tejto časti návrhu neuplatnil, nakoľko mu trovy konania s prejednávanou vecou nevznikli.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205
ods. 2 O.s.p./