Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010244
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Roháč
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317010244.1

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.04.2017 v Humennom samosudcom
JUDr. Ivanom Roháčom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

X. M. G. L. O. V. , D.. XX. X. XXXX S. Z., H. N. A. XXXX/X, Z.

X. ml. V. O. G. , nar. 1. 4. XXXX v Z., trvale bytom S. XXXX/XX, Z.,
X. O. Y. , nar. XX. 3. XXXX v Z., trvale bytom S. XXXX/XX, Z.,
X. O. V. , nar. XX. 4. XXXX v Z., trvale bytom S. XXXX/XX, Z. a
X. A. H. , nar. XX. 3. XXXX v Z., trvale bytom A. XXXX/X, Z.

s ú v i n n í , že

všetci obvinení najprv v poobedňajších hodinách dňa 15. 7. 2016 v parku pri Verejnoprospešných
službách v Snine požívali alkoholické nápoje spolu s P. A., následne využili opitosť P. A. a odcudzili mu
platobnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX vydané v SLSP k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX na meno L.. M.

A., D.. XX. XX. XXXX, H. N. G. XXXX/X, Z., ktorú mal P. A. u seba so súhlasom majiteľa karty L.. M.
A., následne sa taxíkom previezli do OC Tesco v Snine, tam po predchádzajúcej vzájomnej dohode bez
vedomia a súhlasu P. A. predmetnú platobnú kartu v čase o 17.19 hod použili v predajni L.. O. O. M+M,
prevádzka Z. Č.. XXXX, Z., kde bezkontaktnou platbou zaplatili za kúpu 1 ks krabičky cigariet v sume
3,10 eur a následne v čase o 17.32 hod sa pokúsil predmetnou kartou bezkontaktnou platbou zaplatiť
za tovar, ktorý si spoločne vybrali v predajni Tesco, ul. Stakčínska 4520, Snina v sume 18,40 eur, avšak

predmetná transakcia bola z dôvodu prečerpania denného limitu zamietnutá, čím poškodenému L.. M.
A., D.. XX. XX. XXXX, H. N. G. XXXX/X, Z. spôsobili neoprávneným výberom z účtu celkovú škodu
3,10 eur,

t e d a

spoločným konaním si neoprávnene obstarali platobnú kartu, ktorú aj použili,

č í m s p á c h a l i

prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j ú :

Obžalovaná ml. V. O. G.:Podľa § 98 písm. a/ za použitia § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zákona súd u p ú š ť a od potrestania obžalovanej
ml. V. O. G..

Obžalovaní M. G., O. Y., O. V.:

Podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3, § 54 Tr. zákona
každý na trest povinnej práce vo výmere 80 hodín.

Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom
voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa§55ods.4Tr.zákonaakodsúdenývčasevýkonutrestupovinnejpráceneviedolriadnyživotalebo
zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd
premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny

nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o
spôsobe výkonu tohto trestu.

Obžalovaný A. H.:

Podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3, § 54 Tr. zákona
na trest povinnej práce vo výmere 100 hodín.

Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom

voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa§55ods.4Tr.zákonaakodsúdenývčasevýkonutrestupovinnejpráceneviedolriadnyživotalebo
zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd
premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny

nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o
spôsobe výkonu tohto trestu.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca
poučil obžalovaného M. G. o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a),

b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel.

Obžalovaný M. G. vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. Svoje konanie ľutuje.

Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu v obžalobe prokurátora, súd poučil obžalovaného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.:
písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo
sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku,
písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná

možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli
mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom
písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu
písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami

písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva,
že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu
obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. M. G., že
je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. V

zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného za
skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaný sa dobrovoľne priznal a uznal
vinu za spáchaný skutok.

Obž. M.S. G. svojím konaním uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tým, že spoločným

konaním si neoprávnene obstaral platobnú kartu, ktorú aj použil, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca

poučil obžalovanú ml. V. O. G. o jej právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm.
a), b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaná prehlásila, že poučeniu porozumela.

Obžalovaná ml. V. O. G. vyhlásila, že je vinná zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. Svoje konanie

ľutuje.

Keďže obžalovaná po zákonnom poučení vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý sa jej kladie
za vinu v obžalobe prokurátora, súd poučil obžalovanú v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.:
písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo

sa jej kladie za vinu zo samostatného skutku,
písm. d) - či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohla s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedla, že áno, boli
jej poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohla sa radiť s obhajcom
písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu

písm. g) - či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu, udáva, že áno, bola uzrozumená s trestnými sadzbami
písm. h) - či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa jej kladie za vinu, udáva,
že áno, dobrovoľne sa priznala ku skutku.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu
obžalovanej. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovanej prijať.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. ml. V. O. G.,
že je vinná zo skutku, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe

prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12.
V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovanej za
skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaná sa dobrovoľne priznala a
uznala vinu za spáchaný skutok.

Obž. O.. V. O. G. svojím konaním uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tým, že spoločným
konaním si neoprávnene obstarala platobnú kartu, ktorú aj použila, naplnila všetky znaky skutkovej
podstaty prečinu neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí
alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zákona a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca
poučil obžalovaného O. V. o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a),
b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel.

Obžalovaný O. V. vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. Svoje konanie ľutuje.Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu v obžalobe prokurátora, súd poučil obžalovaného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.:
písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo

sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku,
písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli
mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom
písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu

písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami
písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva,
že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu

obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. O. V., že
je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. V

zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného za
skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaný sa dobrovoľne priznal a uznal
vinu za spáchaný skutok.

Obž. O. V. svojím konaním uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tým, že spoločným

konaním si neoprávnene obstaral platobnú kartu, ktorú aj použil, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca
poučil obžalovaného A. H. o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a),
b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel.

Obžalovaný A. H. vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej

prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. Svoje konanie ľutuje.

Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu v obžalobe prokurátora, súd poučil obžalovaného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.:
písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo

sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku,
písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli
mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom
písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu

písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami
písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva,
že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu
obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. A. H.,
že je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe

prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. V
zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného za
skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaný sa dobrovoľne priznal a uznal
vinu za spáchaný skutok.Obž. A. H. svojím konaním uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tým, že spoločným
konaním si neoprávnene obstaral platobnú kartu, ktorú aj použil, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty

prečinu neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca

poučil obžalovaného O. Y. o jeho právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a),
b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel.

Obžalovaný O. Y. vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. Svoje konanie ľutuje.

Keďže obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu v obžalobe prokurátora, súd poučil obžalovaného v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.:
písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo
sa mu kladie za vinu zo samostatného skutku,
písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná

možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, boli
mu poskytnuté všetky práva na obhajobu a mohol sa radiť s obhajcom
písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu
písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený
za vinu, udáva, že áno, bol uzrozumený s trestnými sadzbami

písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva,
že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu
obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. O. Y., že
je vinný zo skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 20.03.2017 sp. zn. 1Pv 418/16/7702-12. V
zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného za
skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaný sa dobrovoľne priznal a uznal

vinu za spáchaný skutok.

Obž. O. Y. svojím konaním uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda tým, že spoločným
konaním si neoprávnene obstaral platobnú kartu, ktorú aj použil, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej

platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.

Obžalovaná ml. V. O. G. je v mieste bydliska hodnotená kladne. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi
a súrodencami, je žiačkou 2. ročníka SŠI v Snine. Doposiaľ nebola riešená v priestupkovom konaní pre

spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku. Podľa odpisu z registra trestov u obžalovanej bolo
zistené, že doposiaľ nebola súdne trestaná.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery, súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov
upravených v ust. § 34 a nasl. Tr. zák. Súd prihliadal na prevahu poľahčujúcich okolností § 36 písm.

j/, l/, n/ Tr. zák., a to, že viedla riadny život pred spáchaním trestného činu, k spáchaniu skutku sa
priznala, úprimne ho oľutovala a napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd
u obžalovanej upustil od potrestania, pretože prihliadol na to, že sa k svojmu činu priznala, oľutovala
ho. Aj s prihliadnutím na doterajší bezúhonný život obžalovanej súd na jej nápravu považuje za
postačujúce samotné prejednanie veci pred súdom, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v

budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.

Obžalovaný O. Y. je v mieste bydliska hodnotený kladne. Býva v spoločnej domácnosti s manželkou
a deťmi. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejnéhoporiadku. Podľa odpisu z registra trestov u obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol 3-krát súdne
trestaný. Naposledy v roku 2013, pričom dňa 22.09.2014 bol osvedčený s tým, že na páchateľa sa
hľadí, akoby nebol odsúdený.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery, súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov
upravených v ust. § 34 a nasl. Tr. zák. Súd prihliadal na prevahu poľahčujúcich okolností § 36 písm. l/, n/
Tr. zák., a to, že k spáchaniu skutku sa priznal, úprimne ho oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom. Avšak mu priťažovala skutočnosť, že už bol pred spáchaním trestného

činu odsúdený. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia § 219 ods. 1 Tr. zák. použiť úpravu trestnej
sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.. Na základe týchto skutočností súd za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.,
ako aj vzhľadom na osobu páchateľa a povahu trestnej činnosti mal za to, že pre preventívny a výchovný
účel trestu v danom prípade postačuje aj trest, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody.
Súd nadobudol presvedčenie, že u obžalovaného bude účel trestu splnený aj uložením trestu povinnej
práce vo výmere 80 hodín, pretože dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že výchovný účel u

obžalovaného môže splniť takto uložený trest, lebo aj takto uložený trest považuje súd za dostačujúci,
ktorý bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v
budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.

Obžalovaný O. V. je v mieste bydliska hodnotený kladne. Býva v spoločnej domácnosti s manželkou

a deťmi. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného
poriadku. Podľa odpisu z registra trestov u obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol 3-krát súdne
trestaný. Naposledy v roku 2011, pričom dňa 02.01.2013 mu bol uložený trest odpustený amnestiou,
na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery, súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov
upravených v ust. § 34 a nasl. Tr. zák. Súd prihliadal na prevahu poľahčujúcich okolností § 36 písm. l/, n/
Tr. zák., a to, že k spáchaniu skutku sa priznal, úprimne ho oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom. Avšak mu priťažovala skutočnosť, že už bol pred spáchaním trestného
činu odsúdený. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia § 219 ods. 1 Tr. zák. použiť úpravu trestnej

sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.. Na základe týchto skutočností súd za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.,
ako aj vzhľadom na osobu páchateľa a povahu trestnej činnosti mal za to, že pre preventívny a výchovný
účel trestu v danom prípade postačuje aj trest, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody.
Súd nadobudol presvedčenie, že u obžalovaného bude účel trestu splnený aj uložením trestu povinnej
práce vo výmere 80 hodín, pretože dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že výchovný účel u

obžalovaného môže splniť takto uložený trest, lebo aj takto uložený trest považuje súd za dostačujúci,
ktorý bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v
budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.

Obžalovaný M. G. je v mieste bydliska hodnotený kladne. Býva v spoločnej domácnosti s manželkou

a deťmi. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného
poriadku. Podľa odpisu z registra trestov u obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol 6-krát súdne
trestaný. Naposledy v roku 2015na trest povinnej práce vo výmere 300 hodín, ktorý vykonal 04.05.2016,
na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery, súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov
upravených v ust. § 34 a nasl. Tr. zák. Súd prihliadal na prevahu poľahčujúcich okolností § 36 písm. l/, n/
Tr. zák., a to, že k spáchaniu skutku sa priznal, úprimne ho oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom. Avšak mu priťažovala skutočnosť, že už bol pred spáchaním trestného
činu odsúdený. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia § 219 ods. 1 Tr. zák. použiť úpravu trestnej

sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.. Na základe týchto skutočností súd za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.,
ako aj vzhľadom na osobu páchateľa a povahu trestnej činnosti mal za to, že pre preventívny a výchovný
účel trestu v danom prípade postačuje aj trest, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody.
Súd nadobudol presvedčenie, že u obžalovaného bude účel trestu splnený aj uložením trestu povinnej
práce vo výmere 80 hodín, pretože dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že výchovný účel u

obžalovaného môže splniť takto uložený trest, lebo aj takto uložený trest považuje súd za dostačujúci,
ktorý bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v
budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.Obžalovaný A. H. je v mieste bydliska hodnotený kladne. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi.
Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku.
Podľa odpisu z registra trestov u obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol 5-krát súdne

trestaný. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa
10.03.2016 na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 4 mesiace.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.03.2016.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery, súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov

upravených v ust. § 34 a nasl. Tr. zák. Súd prihliadal na prevahu poľahčujúcich okolností § 36 písm.
l/, n/ Tr. zák., a to, že k spáchaniu skutku sa priznal, úprimne ho oľutoval a napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom. Avšak mu priťažovala skutočnosť, že už bol pred spáchaním
trestného činu odsúdený. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia § 219 ods. 1 Tr. zák. použiť
úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.. Je zrejmé, že odsúdený sa predmetného skutku
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Avšak súd aj napriek tomu s ohľadom na účel

trestu vyjadrený v zákone za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 54 Tr. zák. uložil obžalovanému trest
povinnej práce vo výmere 100 hodín, pretože dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že výchovný
účel u obžalovaného splní aj takto uložený trest, ktorý považuje súd za dostačujúci a ktorý zároveň
bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania. Súd má za to,
že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by nesplnilo svoj účel aj vzhľadom k tomu, že

ani predošlé uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré odsúdený vykonal, nesplnili svoj
účel. Súd dospel k záveru, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. sa u obžalovaného účinnejšie
dosiahne trestom povinnej práce.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za
mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.