Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215010627
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215010627.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej v trestnej veci proti obžalovanému G. D., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12.10.2016 sp. zn. 1T/156/2015 na verejnom
zasadnutí konanom dňa 07.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného G. D., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného G. D. za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v období od decembra 2013 až ku dňu hlavného pojednávania, okrem mesiacov apríl/2014 a máj/2014,
kedy bol od 01.04.2014 do 22.05.2014 riadne vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a okrem

mesiaca apríl 2015, kedy zaplatil na výživnom 100 Eur, v mieste svojho trvalého pobytu v M., G. M. č.
XXX,okresDunajskáStredaavšadetam,kdesazdržiaval,akoajvmiestepobytuoprávnenejvH.,T.XX,
okresDunajskáStreda,znedbanlivostizanedbalsvojuvyživovaciupovinnosťnasvojhomaloletéhosyna
M. P. nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu vyplýva priamo z ustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine v znení neskorších predpisov, a ktorá bola konkretizovaná rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda pod č. k. 12P/68/2013-42 zo dňa 09.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2013,

ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna sumou 100 Eur mesačne, vždy do 15. dňa
tohoktoréhomesiacapredomkrukámjehomatkyY.D.,počnúcdňomprávoplatnostirozsudku,anajeho
výžive sa okrem mesiaca apríl 2015 nepodieľal, kedy bežné výživné na daný mesiac k rukám oprávnenej
Y. D. zaplatil, čím za uvedené obdobie mu vznikol dlh na výživnom v sume 2.500 Eur, vrátane mesiaca
september 2016.
Za to mu súd I. stupňa podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona,

§ 36 písm. l/ Trestného zákona a § 37 písm. m/ Trestného zákona uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 8 mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovaný zaradený výkon tohto trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a navrhol ho zrejme zrušiť s tým,
aby bolo doplnené dokazovanie výsluchom jeho otca H. D., nakoľko poškodená zatajila, že o maloletého

sa stará spolu so svojimi rodičmi, ku ktorým chodí dieťa na víkendy a sviatky, podľa potreby mu rodičia
obžalovaného kupujú ošatenie, a taktiež platia družinu a obedy v škole.
Okresný prokurátor odvolanie nepodal.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na písomných dôvodoch odvolania napriek
tomu, že aj pred odvolacím súdom potvrdil, že zaostalé výživné doposiaľ nezaplatil. Uviedol, že
na výživné poukázal len sumu 500 Eur, ktorú skutočnosť však žiadnym spôsobom nedokladoval.

Naviac uviedol, že ani v súčasnej dobe neplatí pravidelne bežné výživné, nakoľko dlhšiu dobu nebolzamestnaný. V súčasnej dobe zarobí mesačne cca 1.000 Eur. Nevie, kedy naposledy platil výživné
na maloletého.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného ako

nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako
aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd, že napadnutým rozsudkom súd I. stupňa rozhodol na
hlavnom pojednávaní vykonanom v neprítomnosti obžalovaného, keď na takýto postup mal splnené
podmienkyvzmysle§252odsek2Trestnéhoporiadkuatentopostupobžalovanýodvolanímnenapadol.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa poukázal na konkrétne dôkazy na základe ktorých
založil svoje rozhodnutie o vine obžalovaného.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne ustálil výrok o vine obžalovaného.

Právna kvalifikácia žalovaného skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek
1 Trestného zákona, aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá zistenému skutkovému stavu. Niet
pochybností o tom, že obžalovaný od decembra 2013 až do dňa vyhlásenia rozsudku súdu I. stupňa
si po dobu dlhšiu ako 3 mesiace neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi
napriek tomu, že rozsah tejto vyživovacej povinnosti mu bol určený rozsudkom Okresného súdu

Dunajská Streda sp. zn. 12P/68/2013 zo dňa 09.10.2013. Skutkový stav ustálený súdom I. stupňa
vyplýva nielen z výpovede poškodenej ale napokon aj z výpovedí obžalovaného na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu. Nemožno v prospech obžalovaného vyhodnotiť jeho ničím nepreukázané tvrdenie
o tom, že na výžive maloletého sa podieľajú aj jeho rodičia, teda starí rodičia maloletého a to z
dôvodu, že sa nejedná o osoby, ktoré by mali k tomuto dieťaťu upravenú vyživovaciu povinnosť a

ani obžalovaným tvrdený rozsah príspevku starých rodičov na výživu maloletého nezodpovedá výške
súdom upraveného výživného. Nemožno akceptovať ani obranu obžalovaného, že bol bez zamestnania,
nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplýva vážny záujem obžalovaného sa zamestnať, tento nebol
prihlásený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a tak nepoberal ani dávku hmotnej núdzi.
Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre nespoluprácu. V tomto smere krajský súd

poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba, v danom prípade maloleté
dieťa, nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti, tak ako je tomu aj v prejednávanej veci.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia aj akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení dôkazov.
Okresný súd spôsobom zodpovedajúcim zákonu odôvodnil aj výrok o treste. Možno teda konštatovať,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu I. stupňa má všetky náležitosti v zmysle § 168 Trestného
poriadku.
Krajský súd považoval za správny a zákonný výrok o treste. Pochybnosti o tom, či v danom prípade,

vzhľadom na postoj obžalovaného k žalovanému prečinu, bola naplnená poľahčujúca okolnosť v zmysle
§ 36 písm. l/ Trestného zákona, keď obžalovaný naďalej svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní, boli,
vzhľadom na nedostatok odvolania okresného prokurátora, bezvýznamné.
Súd I. stupňa správne zistil, že obžalovaný sa dopustil žalovaného prečinu v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci. Aj krajský súd z obsahu pripojeného spisu Okresného

súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/14/2014 zistil, že obžalovaný G. D. bol trestným rozkazom zo dňa
04.02.2014 právoplatne uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Na základe uvedeného je teda
nepochybné, že prečinu, ktorý mu je kladený za vinu v prejednávanej veci, sa dopúšťal aj v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia, ktorá skutočnosť v zmysle § 49 odsek 2 Trestného zákona vylučuje
opätovné uloženie podmienečného trestu. Výmeru uloženého trestu považoval krajský súd za primeranú
tak z hľadiska osoby obžalovaného, stupňu jeho narušenia ako aj z hľadiska generálnej prevencie, keď
poukazuje aj na dĺžku doby, po ktorú si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi
riadne neplní.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.