Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215220109
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215220109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci

navrhovateľky: M. Y. X., N.. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. R., R. XXX, zastúpenej JUDr. Albínou Vágóovou,
advokátkou, Dunajská Streda, Ružová 265, proti odporcovi: Q. Y.Á., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. W., W..
Č.. X. U., Q. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej Z. Y.,
Q.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Dunajská Streda takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Mesta D. Y. r
o z v á d z a .

Súd maloletú Z. Y., Q.. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá
je oprávnená a povinná zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je povinný platiť na výživu mal. Z. sumu 130 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k
rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Rodičia sa dohodli na úprave rozsahu styku otca s mal. Z. nasledovne:
„Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou v dňoch utorok, štvrtok a sobota vždy od 18.00 hod. do 20.00
hod.“

Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v stanovenom čase odovzdať a otec je
povinný v stanovenom čase dieťa matke vrátiť. V prípade, že sa z vážnych dôvodov nemôže styk otca
s maloletým dieťaťom uskutočniť, sú povinní o tom rodičia sa vzájomne informovať najneskôr 6 hodín
pred začiatkom styku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 09.12.2015 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu
uviedla, že s odporcom žili v spoločnej domácnosti pred uzavretím manželstva 7 rokov, svadba
bola plánovaná, po uzavretí manželstva sa rozhodli založiť si rodinu. V novembri 2015 odporca bez
vysvetlenia opustil spoločnú domácnosť, vrátil sa po troch dňoch, kedy priznal mimomanželskú známosť
a opäť odišiel. Odvtedy chodí občas nakrátko navštíviť dieťa. Po troch týždňoch sa dostavil v spoločnosti

svojej matky, ktorá vyvolala hádku, osočovala ju a vyhadzovala navrhovateľku, aby uvoľnila byt pre
odporcu a jeho priateľku. Navrhovateľka stratila dôveru v odporcu, ktorý sa nezastal navrhovateľky, a
trvá na rozvode. Necíti žiadnu vinu na rozvrate manželstva. Z manželstva pochádza jedno dieťa, ešte
maloleté, ktoré má záujem navrhovateľka vychovávať v pokojnom prostredí bez stresov a vzájomnýchnezhôd. Na čas po rozvode navrhla maloletú dcéru zveriť do jej starostlivosti a odporcu zaviazať k
plateniu výživného sumou 200 eur mesačne.

Odporca sa k návrhu na rozvod vyjadril písomne podaním z 23.02.2016 s tým, že súhlasí s návrhom na
rozvod manželstva. Poukázal na to, že správanie navrhovateľky nespĺňalo jeho predstavy o manželstve,
začala byť arogantná, uviazol ich intímny život, na záchranu manželského vzťahu neurobila nič, k
jeho rodičom sa správala nepriateľsky, až vulgárne. Podľa odporcu sa navrhovateľka nestarala riadne
o domácnosť, neposkytla mu pomoc, keď bol chorý, práve navrhovateľka je zodpovedná za rozpad

manželstva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, oboznámením
sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že si ani nevšimla, že ich manželstvo je narušené, kým

odporca zrazu v novembri 2015 neprišiel domov. Zháňala ho telefonicky u kamarátov a nakoniec jej
poslal SMS správu s tým že prenocuje u svojej priateľky, s ktorou dôverný vzťah spočiatku odmietal,
ale nakoniec sa k mimomanželskému vzťahu priznal. V záujme záchrany manželstva ho žiadala vzťah
ukončiť, ale odporca nemal záujem. Podľa navrhovateľky v súčasnosti už nemá význam návšteva
manželskej poradne, odporca žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a navrhovateľka už nemá

záujem o obnovu manželského spolužitia.

Odporca sa vo svojej výpovedi vyjadril, že s navrhovateľkou sa poznal 12 rokov a pred uzavretím
manželstva boli už prípady, keď prerušili vzťah, mali rôzne konflikty, aj ich intímny život riadne
nefungoval. Dúfal však, že po uzavretí manželstva sa nezhody napravia, čo sa nestalo. V súčasnosti už

mesiacežijemimomanželskomvzťahu.Počasmanželskéhospolužitiapracovalvdvochzamestnaniach,
popritom pomáhal pri domácich prácach a finančne zabezpečoval rodinu. Nemá už záujem o obnovu
manželského spolužitia.

Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne

rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
(§ 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)

Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať

obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí. (§ 23 ods. 1, 2 zákona o rodine)
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov konania
došlo k vážnemu a trvalému rozvratu, spôsobenému citovým odcudzením odporcu a jeho následnou

neverou. V súčasnosti manželstvo účastníkov neplní svoje spoločenské funkcie, pričom vzhľadom na
postoj oboch manželov nie je pravdepodobné, že by v budúcnosti došlo k obnove ich manželského
spolužitia, podľa názoru súdu nie je možné nútiť účastníkov zotrvať v manželstve bez pozitívnej citovej
vzájomnosti. Vzťah manželov nebol zrejme dostatočne citovo sýtený už v čase uzavretia manželstva,
vzájomná komunikácia od počiatku manželstva bola nedostatočná, manželia neboli schopní vzájomne

si odkomunikovať svoje nároky a požiadavky. Keďže manželstvo už dlhší čas nie je po žiadnej stránke
funkčné, čím sa rozvrat prehlbuje, odporca žije vo vzťahu s inou ženou, ktorý nemá záujem ukončiť a
rozvod nebude mať negatívny dopad na záujem a potreby dieťaťa pochádzajúceho z manželstva, súd
návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie

o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (§ 24 ods. 1, 3, 4, 5 zákona

o rodine)

Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým
sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodiča s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví
styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú

neupraviť. (§ 25 ods. 1, 2 zákona o rodine)

Matka maloletej (navrhovateľka) má v súčasnosti príjem z rodičovského príspevku 200 eur mesačne
a poberá prídavok na dieťa, odporca platí na dieťa výživné 100 eur mesačne (v znení predbežného
opatrenia nariadeného tunajším súdom vo veci sp. zn. 13P/264/2015). Navrhovateľka s dieťaťom býva

v ich spoločnom dome, výdavky na bývanie znáša odporca. Platia dieťaťu poistenie 40 eur mesačne,
každý v polovici. Zvýšené výdavky na dieťa má matka nákupom kožného krému na suchú pokožku,
odporúčaného pediatrom, balenie stojí 7.000 HUF (cca 25 eur), spotrebuje ho za mesiac. Dieťa je ešte
dojčené trikrát do dňa, k tomu je prikrmované. Mesačne minie asi tri balenia jednorazových plienok po
15 eur.

Za mesiace január až apríl 2015 zamestnávateľ matke vykázal príjem 2.109,83 eur. Materské bolo matke
vyplácané od apríla do 18. decembra 2015, spolu vo výške 3.614,60 eur. Od decembra 2015 poberá
rodičovský príspevok 203,20 eur mesačne. Za rok 2015 tak príjem matky predstavuje v priemere 493,97
eur mesačne. V rozhodnom období (pre určenie výšky výživného povinnému rodičovi) - od februára

2015 do januára 2016 (za posledných 12 mesiacov) predstavoval príjem matky v priemere 464,58 eur.
Matka ďalej poberá prídavok na dieťa 23,52 eur mesačne.

Otec maloletej (odporca) má príjem zo zamestnania, od nového roka zmenil zamestnávateľa, pracovný
pomer má dohodnutý do konca kalendárneho roka (s príjmom 1.000 eur brutto), v januári mal vykázaný

príjem 765,04 eur netto. U predchádzajúceho zamestnávateľa mal príjem nižší od 650 do 700 eur
mesačne. Okrem toho brigáduje, za čo (počas sezóny - na kúpalisku) dostáva približne 220 eur mesačne
podľa výkonu práce. Spolu s navrhovateľkou vlastnia rodinný dom nadobudnutý na hypotéku, výdavky
na bývanie predstavujú celkom 170 eur mesačne. Vlastní osobné vozidlo Ford Focus, nadobudnuté v
roku2011,ďalejvlastníbytnadobudnutýnahypotékuodŠFRBvroku2010,ktorývsúčasnostiprenajíma

za nájomné 300 eur mesačne, z čoho 200 eur predstavujú splátky na úvere a 100 eur sú náklady na
bývanie.

Podľa potvrdenia mal otec príjem z brigády za rok 2015 v priemere 274,63 eur mesačne. Jeho príjem
za rozhodné obdobie ( nezdokladované) predstavuje podľa jeho tvrdení približne 1.000 eur mesačne.

Dieťa má v súčasnosti necelých 9 mesiacov, matka má na ňu bežné výdavky, svoju vyživovaciu
povinnosť vyvažuje celodennou osobnou starostlivosťou o dieťa. Je zdravé. Otec popri výživnom spláca
v spojení so spoločným domom (v ktorom býva matka s dieťaťom) hypotéku a hradí výdavky spojené
s bývaním.

Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva rodičov dieťaťa dieťa zveriť do starostlivosti
matke, s poukazom na šetrenie výchovného prostredia, z ktorého záverov má matka vytvorené vhodné
podmienky pre starostlivosť a výchovu dieťaťa a otcovi určiť výživné podľa možností a schopností
rodičov.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sana životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný
preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak
sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré
nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak
sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný

vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť
úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností
toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu,
ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri
určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby

a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej
osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane
povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil
(podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností),
majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod, vzhľadom aj na
súhlas otca a kolízneho opatrovníka nezveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa
oň riadne stará, aj pre čas po rozvode. Výšku výživného otcovi súd určil s prihliadnutím na súčasné
zárobkové pomery otca, základné odôvodnené potreby dieťaťa ako aj to, že v súčasnosti zabezpečuje aj

úhrady súvisiace so zabezpečením bývania a vhodného prostredia pre dieťa (na iné platby - v súvislosti
napríklad s bývaním odporcu s partnerkou však súd neprihliadal).

Súčasťou rozsudku sa stala dohoda rodičov o styku otca s dieťaťom. Rodičia sa musia naučiť vzájomne
komunikovať, budú sa stretávať minimálne pri návštevách (neskôr pri preberaní) dieťaťa, k čomu

súd poukazuje a upozorňuje rodičov na to, že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch
nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre (aj dieťa v tak útlom veku je schopné precítiť nervozitu alebo
nevraživosť), dieťa nezhody rodičov zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Pre svoj
zdravý vývin potrebuje kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je
len na rodičoch, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté dieťa prostredie,

v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od
dôveryhodných modelov všetkému, čo budú živote potrebovať. Len rodičia sú zodpovední za to, aby
následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj boja proti druhému
partnerovi. Súd apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem dieťaťa nad svojimi záujmami a votázke úpravy rodičovských práv k dieťaťa sa snažili vždy dospieť k modelu, ktorý uprednostní záujmy
dieťaťa a zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských
práv rovnocenní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).