Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Jana Hanzlíková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112202470
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2112202470.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobkyne: IH. zast. JUDr.

Mgr. Michal Mrva, LL.M, advokát, Nevädzová 5, Bratislava, proti žalovanému: MN. zast. Mgr. Peter
Kupka, advokát, Hlavná 23, Trnava, o zaplatenie 12.480,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a .

2. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 591,06 eur, k rukám
jeho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia žalovanej čiastky titulom bezdôvodného
obohatenia, spočívajúceho v tom, že žalovaný sám užíva nehnuteľnosť patriacej do podielového

spoluvlastníctva účastníkov, a to nehnuteľnosti v k. ú. R. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX
vo výmere XXX mX, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere XX mX, záhrady a domu č.
s. XXX na parc. č. XXXX, žalovaný užíva nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu,
a teda i podiel žalobkyne. Žalovaná čiastka predstavuje polovicu trhového nájomného za obdobné
nehnuteľnosti za obdobie dva roky spätne od doručenia výzvy žalovanému, t. j. 11. 3. 2011.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, ohliadkou, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi, vo veci rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s .p. v neprítomnosti žalovaného a zistil nasledovný
skutkový stav:

K neprítomnosti žalovaného na pojednávaní dňa 5. 4. 2016 súd udáva, že z dôvodov na strane
žalovaného dochádzalo k prieťahom v konaní, ktoré boli odstránené ustanovením mu zástupcu z
radov advokátov. Žalovanému bola poskytnutá ochrana jeho práv jeho zastúpením. Súd nepovažoval
lekárske potvrdenie za dôvod na odročenie pojednávania, ktorého sa zúčastnil zástupca žalovaného /

súd ani vopred neakceptoval ospravedlnenie žalovaného a vyzval ho na predloženie zákonom určeného
potvrdenia jeho neúčasti, čo sa nestalo/ a podľa 119 ods. 1 O.s.p. pre ospravedlnenie, odôvodňujúce
odročenie pojednávania, sa vyžaduje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca
nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť
pojednávania. Takéto potvrdenie predložené nebolo a samotné vyjadrenie, že účastník nemá byť
vystavený psychickým, fyzickým a stresovým situáciám nie je postačujúce. Obvlášť za situácie, kedy
je žalovaný zastúpený zástupcom z radov advokátov, pričom bol poučený podľa § 118 ods. 2 O. s.p.,

nemožno potom konštatovať, že žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalobkyňa v konaní uviedla, že žiada, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej sumu 12480 eur s
prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo tým, že užíva nehnuteľnosť k. ú. R., ktorejsú podielovými spoluvlastníkmi. Sama nehnuteľnosť neužíva od roku 2000, rozviedli sa v roku 2014.
Z domu odišla, lebo situácia bola neúnosná, dochádzalo k hádkam, aj fyzickým útokom zo strany
žalovaného, lekára nenavštívila. Odsťahovala sa k matke, kde bývala do roku 2003. Keď po odchode

k matke išla do domu zobrať si veci, bolo to opakovane, boli vymenené zámky, do domu sa nedostala.
Až do výsluchu, ktorý sa uskutočnil súd 11.9.2013, v dome od svojho odchodu ani nebola. Pokúsila
sa so žalovaným dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale ponúkal jej
nízku sumu. Doteraz taký návrh podaný nebol. Žalovaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie
za dva roky pred podaním návrhu. Pri vyčíslení vychádzala z potvrdení realitných kancelárií Diamant

a Euroreal a táto suma bola rozdelená na polovicu vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho podielu.
Keď sa v roku 2000 s dcérou odsťahovala, asi po roku s sa vrátili, chcela obnoviť spolužitie, ale
o dva týždne odišli, pretože sa nič nezmenilo na správaní žalovaného. Je pravdou, že žalovaný na
kúpu nehnuteľnosti dal z predaja bytu a dedičstva, ale sumu nevie a podľa nej je to irelevantné,
nakoľko nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve. Ju brat vyplatil z bytu po rodičoch, sumu si
nepamätá. Bolo preukázané, že žalovaný neužíva iba časť nehnuteľnosti, túto užíva celú nad rámec

svojho spoluvlastníckeho podielu. Na mieste pri ohliadke bolo zistené, že spotrebiče sú riadne zapojené.
Neexistuje žiaden záznam o dohodu účastníkov, toto tvrdenie je účelové a nepravdivé. Tvrdenie,
že účastníci nadobudli nehnuteľnosť z prostriedkov žalovaného, je irelevantné, nakoľko predmetom
konanianiejevyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,takistojeúčelovétvrdenieonejasnostiobsahu
obálky doručenej žalovanému. Investície tvrdené žalovaným boli vykonané v rokoch 2000 až 2003, a

teda vzniesla námietku premlčania a vzhľadom na predmet konania je irelevantné ich preukazovať.
Navrhovateľka platí dva roky daň z nehnuteľnosti v jednej polovici a prípadné náklady na bežnú údržbu
je možné započítať. Nárok je do výšky spoluvlastníckeho podielu, bolo preukázané užívanie nad rámec
podielu žalovaného a s poukazom na § 137 ods.1 OZ je potrebné žalobkyni zaplatiť odplatu titulom
bezdôvodného obohatenia, vo výške požadovanej peňažnej náhrady, nakoľko obohatenie odporcu

spočíva vo výkonoch. Zámok na nehnuteľnosti bol vymenený po roku 2001. Žiadala kľúč, ktorý jej
odporca nedal. Daň z nehnuteľnosti platí len dva roky, lebo sa to predtým podľa smerníc nedalo. Bola
poistníkom poistnej zmluvy, aj je. Podielové spoluvlastníctvo nemohli riešiť, nakoľko žalovaný dlhodobo
poukazoval na nepriaznivý zdravotný stav, invaliditu, a preto sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktorý by súd spoluvlastníctvo nevyporiadal a ten, kto sám zneužíva situáciu a vykonáva právo v

rozpore so zákonom, nemôže sa s poukazom na dobré mravy zbaviť zodpovednosti. K poučeniu súdu
- Rozsudok KS Trnava 24Co 616/14, KS Žilina 5Co 46/2010, ÚS SR č. III US 99/12/2014 uviedol, že
sa jedná o inú skutkovú situáciu, žalobkyňa nepodala návrh na zrušenie z dôvodov už uvedených a
toto bol jediný spôsob, ako prinútiť žalovaného k jeho vyporiadaniu. Žalovaný v tomto konaní vytvára
obštrukcie, spôsobuje prieťahy v konaní, dokonca previedol nehnuteľnosti na svojej sestry, aby tam

zmaril uspokojenie súdom priznanej pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa po zistení zmeny vlastníctva
vyzvala nové vlastníčky na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a v prípade zamietnutia žaloby
môže dôjsť k spätnému prevodu vlastníctva na žalovaného. Vlastnícke právo žalobkyne zostane
nevysporiadané a nebude mať priznanú žiadnu pohľadávku, ktorou by mohla žalovaného motivovať k
usporiadaniu vzájomných vzťahov. Predložil komunikáciu s podielovými spoluvlastníčkami.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že neužíva celú nehnuteľnosť, užíva ordináciu a čakáreň,
ktoré vybudoval a zaplatil. Užíva tiež spálňu za ordináciou, kde je aj kuchynka s röntgenom a sociálne
zariadenie. Obývačku ani ostatné časti neužíva a dom iba upratuje a náklady sú vyššie ako požaduje
navrhovateľka. Chcel sa dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, s tým, že

splatí všetky dlhy. Žalobkyni chcel vyplatiť 20.000 eur, čo odmietla, nebránil jej v užívaní, zámok
nemenil. Kľúč má aj dcéra. Žalobkyňa ani nepreukázala, že by jej v užívaní bolo bránené. Žalovaný
nikdy nevyužíval predmetnú nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Požadovanie
bezdôvodného obohatenia by bolo v rozpore s dobrými mravmi a bolo by šikanóznym výkonom
vlastníckehopráva.Onadobudnutiepredmetnejnehnuteľnostisapričinilvýlučnežalovaný,keďodpredal

3-izbový byt za 460.000 Sk a vyplatený od mamy podiel po otcovi 300.000 Sk. Dom bol napísaný
na polovicu, bol podvedený. Žalobkyňa neprispieva na úhradu nákladov na nehnuteľnosť. Suma
mesačného nájmu 520 eur, ako jedna polovica, je nadnesená a nereálna. Z dôvodu opatrnosti tiež bez
uznania nároku vzniesol námietku premlčania proti celému nároku, vzhľadom na subjektívnu dvojročnú
premlčaciu dobu. Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, z ktorej vychádza žaloba, sa týka

mesačných súm za posledné dva roky odo dňa doručenia výzvy. Výzva mala byť doručená 11.3.2011.
z obálky pritom nevyplýva ani označenie doručovanej písomnosti, teda je otázne, čo sa nachádzalo v
obálke. Teda dva roku sú od marca 2011 do marca 2013, žaloba bola podaná až 8.2.2012. V takom
prípade by sa jednotlivé sumy premlčiavali. Bezdôvodné obohatenie za mesiace marec 2009 až7.2.2010 by už boli premlčané. Od roku 2OOO, kedy navrhovateľka odišla z domu, boli vykonané
veľké rekonštrukcie. Urobil zimnú záhradu, presvetlil prízemie, prízemie nebolo obývateľné a hrozilo
mu, že bude odkázaný na invalidný vozík, preto ho urobil bezbariérové. Na prízemí vybudoval kúpeľňu,

kuchyňu, spálňu, teda samostatnú bytovú jednotku pre seba. Investícia bola asi 500000 eur. Opravil
strechu, spolu teda investície boli asi 100000 eur. Peniaze na tom mal požičané od sestier, dr. M.j.
Pani O. som už vrátil asi 500000 Sk a 200000 Sk je má vrátiť. O d sestier som od každej požičal asi
100000 alebo 200000 Sk a nevie koľko im vrátil, oni si to píšu. Má za to, že celá žaloba je vedená
účelovo, s úmyslom dostať žalovaného do pozície dlžníka a v rámci exekúcie by sa tak mohla bez

vyplatenia zmocniť celej nehnuteľnosti. Rekonštrukcie na dome robil od roku 2000. Posledná bola asi
pred 3 rokmi. Ambulanciu má od roku 2000. Potom robil dlažby, rovnako na poschodí, potom zimnú
záhradu, v roku 2OO8 po mozgovej príhode robil kuchyňu, kúpeľňu a spálňu na prízemí. Robil nie cez
firmy, ale svojpomocne cez kamarátov. Žalobkyňa bola o tom informovaná aj písomne, súhlas od nej
žiadal, ale odpoveď nedostal. Finančne mu pomohla aj matka, kým žila, dala mu asi 300000 Sk, v
roku 2011 zomrela. Súhlas žalobkyne nežiadal konkrétne na každú úpravu, ale všeobecne. Nábytok

na poschodí m kupoval po roku 2000, svoje si žalobkyňa zobrala, nikdy sa nedohodli so žalobkyňou o
spôsobe užívania nehnuteľnosti. Povedala, že keď dostane peniaze, všetkou bude jeho, ak si uhradím
všetky pôžičky. Písomne dohodu uzatvoriť nechcela. Dom získal za peniaze získané predajom bytu,
ktorý mal od matky. Na kúpu domu teda úver nečerpal a sestry okrem toho, že mu požičali peniaze
na rekonštrukciu, mu dávajú peniaze na to, aby vracal pôžičku aj pani O.. Žalobkyňa odišla, pretože

si našla priateľa a nechcela nijakým spôsobom nehnuteľnosť užívať. Nebolo jej žiadnym spôsobom
bránené v užívaní nehnuteľností, platí zásada „právo slúži bdelým/ a v nadväznosti na to je zdravotný
stav žalovaného ako príčina nepodania žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
bez právneho významu vo vzťahu k dobrým mravom. Stotožňujem sa s judikatúrou, ktorú uviedol súd,
napriek tomu, že sa nejedná o zhodný skutkový stav. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby mal

možnosť žalobca neustále požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia tým, že by nepodal návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uplynul dostatočne dlhý čas, aby bolo podielové
spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané.

Svedkyňa H., dcéra účastníkov, uviedla, že žalovaný dosť požíval alkohol, býval agresívny, rozbíjal

veci, keď sa učila, mal potrebu s ňou komunikovať, spomínal, že matka odíde, odsťahuje sa od nich a
podobne. K fyzickým útokom nedochádzalo, iba ich raz zavrel na balkón, políciu nevolali. Mala 10 alebo
11 rokov, keď s matkou z domu odišli k babke. Tam boli asi rok. Potom si matka s priateľom postavili dom,
kde bývajú doteraz. Sporný dom teda neužívajú asi od roku 2000. Raz sa do domu na nejaký krátky čas
vrátili, dobu si nepamätá, dali žalovanému šancu, ale situácia sa opakovala, tak znova odišli. Matka

tam už bývať viac nechcela ani sa nechcela do domu vrátiť. Matka raz niečo chcela ísť skontrolovať,
nevie kedy presne, ale nedostala sa tam, lebo bol vymenený zámok, bolo to pred niekoľkými rokmi.
Nevie, ako sa dom užíval, keď išli okolo, videli, že sa svieti hore na poschodí. Ak uviedla, že matka sa
do domu nemohla dostať a nepasoval jej kľúč, nebola pri tom, iba jej to hovorila matka. V dome bola
naposledy asi keď mala 10 alebo 11 rokov. So žalovaným bola v kontakte asi v roku 2002, kedy sa

snažili s ním kontaktovať, odvtedy nie.

Ohliadkou bolo zistené, že na prízemí budovy sa nachádzajú dve miestnosti pre veterinárnu prax, za
nimi kuchyňa, obývacia miestnosť. Na poschodí je kuchyňa, spálňa, obývačka, detská izba, sociálne
zariadenie a zimná záhrada. V čase ohliadky boli zapojené TV, hriankovač.

Z LV č. XXX9 Okresného úradu Trnava vyplýva, že účastníci boli podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti v k. ú . R. - parc. č. XXXX - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX mX, parc. č. XXXX
- záhrady o výmere XX mX, dom č. s. XXX na parc. č. XXXX, každý v X/X-ci. Darovacou zmluvou V
XXXX - vklad povolený 23. 12. 2015 sa spoluvlastníkmi podielu žalovaného stali Z. Žalobkyňa vyzvala

nové spoluvlastníčky na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a žiadala výplatu svojho podielu,
keď nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, alternatívne navrhla predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku
predaja. Nové spoluvlastníčky v zásade návrh akceptovali, k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva doposiaľ nedošlo. Tieto skutočnosti ani nie sú pre posúdenie nároku relevantné /s
prihliadnutím na predtým dané poučenie účastníkom v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p. sa môže tento postup

žalobkyne javiť i ako účelový/.

Súd upustil od výsluchu svedkýň MVDr. O.j z dôvodov hospodárnosti konania, nakoľko ich výsluch
nepovažoval za účelný z dôvodov zamietnutia žaloby. Skutočnosti, ku ktorým by sa prípadne mohlivyjadriť - či už žalovaným udávané pôžičky, investície, prevod jeho podielu, by pre rozhodnutie vo veci
nemali zásadný význam.

Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré má spočívať v tom, že žalovaný užíva
svoj podiel nad rámec spoluvlastníckeho podielu /a teda podiel žalobkyne/.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia predstavuje uplatňovanie len zodpovednostných nárokov
voči žalovaným, ktorí žalobcovi bránia v užívaní veci, pričom ňou však nedôjde k odstráneniu
protiprávneho stavu. Vzhľadom na postoj žalobkyne je zrejmé, že v prípade vyhovenia žalobe by takéto
rozhodnutie súdu nebolo konečné, ale plynutím času by vyvolalo potrebu nových žalôb. Takýto výkon

práva žalobkyne považuje súd za rozporný s dobrými mravmi a nemôže mu poskytnúť právnu ochranu.
Úlohou súdov je rozhodnutím odstrániť protiprávny stav a nastoliť stav právnej istoty, pričom nie je
vylúčenie priznanie aj zodpovednostných nárokov, avšak nemôže ísť o priznanie zodpovednostných
nárokovzasúčasnéhoudržiavaniaprotiprávnehostavu/por.RozsudokOSŽilinač.k.2C/53/2006-357zo
dňa 30.07.2009 potvrdený rozsudkom KS v Žiline sp.zn. 5Co/45/2010 zo dňa 23.03.2010; uznesenie ÚS

SR č.k. III. ÚS 99/2012-14 zo dňa 06.03.2012, rozsudok OS Trnava 17C 156/2011 potvrdený rozsudkom
KS Trnava 24Co 616/2014. Je nesporné, že v uvedených rozhodnutiach bol skutkový základ rozdielny,
podstata dôvodnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia však zostáva zachovaná.

Pokiaľ si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok na základe udávanej skutočnosti, že žalovaný užíva jej

podiel na nehnuteľnosti, žalobkyňa ako vlastník /spoluvlastník/ nehnuteľnosti má primárne riešiť otázku
vlastnícku, resp. spoluvlastnícku /prípadne s tým súvisiace investície/ a až následne, resp. v tej súvislosti
si uplatňovať sekundárne zodpovednostné nároky. Žalobkyňa však nerieši stav právnej neistoty /k
tomu došlo až po zmene spoluvlastníckeho podielu a prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného a
poučenia zo strany súdu/ a vyhovenie žalobe by mohlo mať za následok udržiavanie tohto stavu a vznik

ďalších sporov za ďalšie obdobie užívania nehnuteľnosti, čo je rozporné s dobrými mravmi.

Zo spisu tunajšieho súdu 13C 94/2011 vyplýva, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 12.480 eur /24 mesiacov x 520 eur za mesiac užívania jej podielu/
žalobou podanou dňa 7. 6.2011. Žalovaný namietal, že žalobkyni nie je bránené v užívaní nehnuteľnosti,

ktorú udržiava a zveľaďuje výlučne sám od jej odchodu. Žalobkyňa následne pred začatím konania
zobrala žalobu späť a konanie žiadala zastaviť. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o opakované
uplatňovanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní a v tomto smere nie je
rozhodujúce, že nebolo rozhodnuté vo veci samej a došlo k zastaveniu konania.

Žalobkyňa sa voči žalovanému nedomáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
nedomáhala sa ani relevantným spôsobom vstupu do domu a jeho užívania. Predmetom konania je
obdobie, počas ktorého boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti účastníci /k zmene došlo až v
priebehu konania/.

Pokiaľ ide o užívanie podielu žalobkyne, táto si má primárne uplatniť svoje právo zákonným spôsobom,
teda zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, umožnenia vstupu do domu /ak tvrdí, že
jej toto nie je umožnené/ a prípadne popri tom si uplatňovať sekundárne zodpovednostné nároky. V
konaní naviac nebolo relevantne a jednoznačne preukázané, že žalovaný užíva celú nehnuteľnosť,
naviac túto sám udržiaval, zhodnotil a žalobkyňa ani nemala záujem od r. 2000 nehnuteľnosť užívať,

nepodieľala sa na jej údržbe žiadnym spôsobom. Ak žalobkyňa namieta skutočnosť, že žalovaný
vykonával úpravy a realizoval investície do nehnuteľnosti bez jej súhlasu, táto skutočnosť nie je pre toto
konaniesmerodatná/investícieazásahyniesúpredmetomkonania/alenpreúplnosťjepotrebnéuviesť,
že sama žalobkyňa sa nepodieľala žiadnym spôsobom na údržbe nehnuteľnosti, ktorej hodnota by sa
bez akejkoľvek údržby znížila a to by bolo i na neprospech žalobkyne, ktorej podiel by sa takisto znížil.

Výpoveď svedkyne síce nasvedčuje skutočnosti, že žalobkyňa odišla z domu v dôsledku správania sa
žalovaného, nezhôd účastníkov, zároveň však svedkyňa potvrdila vyriešenie bytovej otázky žalobkyne a
jej nezáujem o nehnuteľnosť - pokiaľ aj svedkyňa uviedla, že žalobkyňa sa do domu nedostala z dôvoduvýmeny zámku, svedkyňa má túto informáciu len sprostredkovane a ani táto skutočnosť nebránila
žalobkyni vstupu do domu sa domáhať zákonným spôsobom. Svedkyňa jednoznačne nepotvrdila také
závadné správanie sa žalovaného, ktoré by nevyhnutne muselo mať za následok opustenie domácnosti,

nepotvrdila fyzické a psychické týranie.

Uplatňovanie práva z bezdôvodného obohatenia, ktoré nerieši podstatu - stav právnej istoty /bez ohľadu
na zmenu spoluvlastníctva v priebehu konania/ a tvrdenie žalobkyne, že sa nedomáhala zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva z dôvodov daných na strane žalovaného /jeho zdravotný

stav/ sa javí ako účelové, nakoľko o toto sa ani nepokúsila a zdravotný stav spoluvlastníka zásadne
nemusí byť dôvodom hodným osobitného zreteľa bez ďalšieho. Postup žalobkyne považuje súd za
udržiavanie protiprávneho stavu, a tým za rozporné s dobrými mravmi a šikanózny výkon práva, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi. Sama žalobkyňa uviedla, že sa pokúsila sa so žalovaným dohodnúť
na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale ponúkal jej nízku sumu, návrh vo veci
však nepodala a nepodnikla relevantné kroky k tomu smerujúce, a teda z uvedeného vyplýva, že

nemá záujem nehnuteľnosť užívať, ale žalobou prinútiť žalovaného k výplate jej podielu. V dome
nebýva od r. 2000, jedná sa teda o dlhodobý stav, počas ktorého žalobkyňa základ sporu neriešila.
Vyhovením žalobe by nenastal stav právnej istoty a v tomto smere nie je rozhodujúce, že došlo k zmene
spoluvlastníkov. Žalobkyňa sama navrhuje novým podielovým spoluvlastníkom predaj nehnuteľnosti,
ktorá alternatíva by prichádzala do úvahy i v prípade podania návrhu na zrušenie a vyporiadanie

podielovéhospoluvlastníctvapodobujehotrvaniasožalovanýmzvlášťsprihliadnutímnaskutočnosť,že
sa jedná o rodinný dom /nie byt/, a teda rozvrhom výťažku predaja by bola zabezpečená bytová otázka
žalovaného, resp. zabezpečenie prostriedkov na získanie iného bývania - ak žalobkyňa nepodanie
takého návrhu odôvodňuje zdravotným stavom žalovaného ako dôvodom hodným osobitného zreteľa
na zamietnutie žaloby, čím žalobkyňa prejudikuje rozhodnutie súdu o žalobe, ktorá nebola ani podaná.

Posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa je v každom konaní potrebné posúdiť individuálne,
nemožno teda vopred určiť, že o takýto prípad by sa v danej veci jednalo. Sama žalobkyňa naviac
uviedla, že podaním žaloby v tomto konaní mala v úmysle prinútiť žalovaného k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva. Takýto postup nasvedčuje šikanóznosti a účelovosti žaloby bez toho, aby
súčasne bola riešená úplná právna istota účastníkov.

Nie je v záujme rozumného usporiadania vzťahov umožniť, aby sa vytvárali vecnoprávne nevyriešené
vzťahy medzi účastníkmi a podporoval sa tak stav právnej neistoty. Súdy by mali naopak narovnať
vzťahy medzi účastníkmi tak, aby nebolo už v čase vydania rozsudku zjavné, že tu bude potreba
ďalších súdnych konaní. Vychádzajúc z uvedeného prvostupňový súd považuje právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia uplatňované žalobkyňou v rozpore s dobrými mravmi a keďže výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi nemôže požívať súdnu ochranu a zároveň je súd v tomto prípade
viazaný žalobným petitom t.j. nemôže usporiadať vzťahy inak. Na týchto záveroch v tomto konaní
nie je rozhodujúca zmena spoluvlastníctva v priebehu konania, pre posúdenie dôvodnosti nároku je
rozhodujúci postup žalobkyne, ktorá svojou opakovanou žalobou neriešila základné vzťahy účastníkov,

ale žalobu použila ako donucovací prostriedok voči žalobcovi za účelom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva.

Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s.p. úspešnému žalovanému priznal súd náhradu trov konania titulom právneho
zastúpenia za prevzatie vo výške uplatnenej náhrady za prípravu zastúpenia - 287,14 eur podľa § 13a
ods. 1 pís. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 10 ods. 1 vyhl, paušál 8,39 eur podľa § 16 ods. 3
vyhl,, pojednávanie 1. 10: 2015, 21. 1. 22016, 5. 4. 2016 287,14 eur , paušál á 8,39 eur v zmysle §
13a ods. 1 písm. d, § 10 ods. 1, 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. , vychádzajúc z hodnoty sporu 12.480

eur - odmena a 1 úkon 287,14 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považujeza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa

§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.