Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207233
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5614207233.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky J.

E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX, toho času Ž. XXX, B. C., proti I. E., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom J. Q. XXX/X, O., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Ján Varga, nar. 14. 07. 1970, jep o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke zvýšené výživné za obdobie od
15. 08. 2014 do 30. 06. 2016 v celkovej výške 3 454,83 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 10. 2006, sp. zn . 3P/38/2006
vo výroku o výživnom na navrhovateľku.

IV. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu 15. 08. 2014 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia
výživného zo sumy 65,- eur mesačne na 300,- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že žije s
mamou a mladším bratom, pričom mama zarába mesačne 400,- eur. Jej otec s nimi nežije 9 rokov.
Navrhovateľka je študentkou Hotelovej akadémie, odbor Marketing a Manažment, v súvislosti s čím jej

vznikajú pravidelné mesačné výdavky. V súhrne v domácnosti minú mesačne 530,- eur. Nakoľko chce
navrhovateľka ďalej študovať a žiť v normálnych podmienkach, žiadala o zvýšenie výživného.
2. Otec navrhovateľky sa zdržiava na neznámom mieste v Českej republike, pričom súdu sa dostupnými
prostriedkami nepodarilo zistiť jeho súčasnú adresu pobytu. Na adrese uvedenej v návrhu, N. XXXX, P.,
z ktorej zároveň otec platil navrhovateľke výživné, si opakovane nevydvihol súdnu zásielku v odbernej
lehote. Návrh sa súdu nepodarilo doručiť ani prostredníctvom dožiadaného súdu, ktorý oznámil, že
otec navrhovateľky sa z adresy odsťahoval, poštovná schránka ani zvonček nie sú označené menom

adresáta, pričom súčasnú adresu jeho pobytu dožiadaný súd nezistil. Súčasný pobyt otca navrhovateľky
nevypátralo ani Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Liptovský Mikuláš, oddelenie pátrania. Na
opakované dožiadanie o oznámenie pobytu otca navrhovateľky v Českej republike Okresný súd v
Semilech uviedol, že byt na adrese N. XXXX je nájomný byt, v ktorom otec navrhovateľky nebýva od roku
2014. Z potvrdenia Centrálnej evidencie obyvateľov Českej republiky vyplýva, že o otcovi navrhovateľky
nie sú vedené žiadne záznamy. Pobyt otca navrhovateľky súd nezistil ani v súčinnosti so Všeobecnou
zdravotnou poisťovňou, a. s. ako ani s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Z dôvodu neznámeho

pobytu otca navrhovateľky mu súd uznesením zo dňa 01. 02. 2016, sp. zn. 10C/187/2014 ustanovil za
opatrovníka Mesto Ružomberok, kde má doteraz otec navrhovateľky evidovaný trvalý pobyt. Predmetné
ustanovenie opatrovníka podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku stratilo účinnosť dňom 01.
07. 2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok a funkcia opatrovníka tak týmto dňomzanikla. Následne súd zisťoval pobyt otca navrhovateľky prostredníctvom Mesta Turnov, Českej správy
sociálneho zabezpečenia ako aj Sociálnej poisťovne, avšak bezvýsledne. Súd preto v súlade s § 116
ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil oznámenie o podanom návrhu na úradnej tabuli a na

webovej stránke súdu. Návrh sa v zmysle spomínaného ustanovenia považuje za doručený po 15 dňoch
odzverejneniaoznámeniaatoajvtedyaksaadresátotomnedozvie,pričompodľa§116ods.3Civilného
sporového poriadku v takom prípade doručuje účastníkovi ďalšie písomnosti na adresu evidovanú v
registri obyvateľov Slovenskej republiky.

3. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že so svojím otcom nie je v žiadnom kontakte od svojich
ôsmich rokov. Telefónne číslo, ktoré na neho mali, je už v súčasnosti odpojené. O jeho pobyte nevie ani
druhá dcéra B., s ktorou sa navrhovateľka skontaktovala. Strednú školu ukončila 30. 06. 2016, dokedy
jej otec platil aj výživné vo výške 65,- eur z adresy N. XXXX, P.. Počas štúdia na strednej škole žila v
spoločnej domácnosti so svojou mamou a mladším bratom. Občas brigádovala ako animátorka alebo
hosteska. O zvýšenie výživného požiadala predovšetkým z toho dôvodu, aby mala pokryté základné

životné potreby. Na Žilinskú univerzitu, odbor bezpečnostný manažér, ju neprijali. Okrem platenia
výživného sa o ňu otec vôbec nestaral, nezaujímal sa o ňu, nevolal jej a nekupoval jej ani darčeky na
sviatky. Navrhovateľka o svojom otcovi nevie nič. Po pojednávaní dňa 21. 06. 2016 jej doručila priateľka
jej otca výzvu, aby doručila potvrdenie o prijatí na vysokú školu, pričom táto korešpondencia prišla z
adresy X. T. XXX, P..

4. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 10. 2006, sp. zn. 3P/38/2006 súd zveril
navrhovateľku do osobnej starostlivosti matky , pričom otcovi uložil prispievať na výživu v sume 1 500,-
Sk mesačne od 01. 08. 2005. Predmetné konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu sa viedlo bez účasti otca navrhovateľky, ktorému súd z dôvodu jeho neznámeho pobytu ustanovil

opatrovníka. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 30. 11. 2006.

5. Potvrdením o návšteve školy zo dňa 16. 10. 2014 mal súd preukázané, že navrhovateľka
navštevovala Hotelovú akadémiu v Liptovskom Mikuláši. Z potvrdenia zo dňa 10. 06. 2016, vystaveným
triednou učiteľkou navrhovateľky, vyplýva, že navrhovateľka je žiačkou štvrtého ročníka Hotelovej

akadémie, odbor pracovník marketingu, pričom v školskom roku 2015/2016 má výdavky na štúdium vo
výške 206,- eur.

6.ZlustrácieSociálnejpoisťovnesúdzistil,ženavrhovateľkaod30.05.2014vykonávaprácenazáklade
Dohôd o brigádnickej práci študentov u rôznych zamestnávateľov.

7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

12. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.13. Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu sčasti vyhovel, nakoľko bola dokázaná jeho
čiastočná dôvodnosť. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky, naposledy bolo výživné
určovanévroku2006,včase,keďmalanavrhovateľkadesaťrokovanavštevovalaprvýstupeňzákladnej

školy. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že za obdobie ôsmich rokov sa zvýšia náklady na výživu
dospievajúceho dieťaťa, čo sa musí zákonite prejaviť aj v povinnosti každého z rodičov prispievať na
výživudieťaťazvýšenousumou.Súdmázato,žeotecnavrhovateľkysijeistovedomýtoho,ževzhľadom
na tak dlhé obdobie, počas ktorého navrhovateľka rástla a dospievala, skutočnosť, že navštevovala
strednú školu, len v súvislosti s čím jej vznikali zvýšené výdavky na zabezpečenie školských potrieb,

je súdom určené výživné v otcom poukazovanej výške, nedostatočné. Skutočnosť, že navrhovateľka z
výživného vo výške 65,- eur pri zohľadnení výživného poskytovaného jej matkou, nemohla reálne pokryť
svoje nevyhnutné mesačné výdavky na výživu, je potvrdená aj tým, že navrhovateľka od svojich 18
rokov brigádovala, čím sa bezpochyby snažila zvýšiť svoju životnú úroveň. Z tohto kroku navrhovateľky
vyplýva jej snaha sa aj vlastným pričinením postarať o svoje potreby a nespoliehala sa tak len na
vyživovaciu povinnosť jej rodičov. S rodičovstvom je spojená povinnosť každého z rodičov riadne sa

starať o potreby svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či rodičia žijú v spoločnej domácnosti s dieťaťom
alebo nie. Z tvrdenia navrhovateľky síce vyplýva, že jej otec poukazoval výživné vo výške vyššej, ako mal
určené súdom, nakoľko ho o to požiadala jej matka, avšak vo svetle tých tvrdení, že sa iným spôsobom
nezaujímal o potreby svojej dcéry, nad rámec výživného, jej neprispieval iným spôsobom, súd musí
konštatovať, že nepostupoval zodpovedne k zabezpečovaniu výživy svojho dieťaťa, o to viac, ak sa

pred ním dlhodobo zatajoval a žiadnym spôsobom s vlastným dieťaťom nekomunikoval. Mechanické
poukazovanie súdom určeného výživného, aj keď platené riadne a včas, je síce riadnym plnením si
súdom uloženej povinnosti, avšak pri absencii akéhokoľvek kontaktu rodiča s dieťaťom, záujmu o jeho
potreby, nie je podľa súdu možné považovať takéto plnenie si vyživovacej povinnosti za dostatočné.
Aj keď sa zo začiatku môže javiť súdom určené výživné ako dostatočné, môžu prísť také okolnosti,

v dôsledku ktorých je dieťa vo väčšom rozsahu odkázané na výživu od svojich rodičov, pričom pri
absolútnom nezáujme rodiča o dieťa, o takúto možnosť dieťa prichádza. Rodičovstvo je zásadný a
záväzný stav, v ktorom sa rodič nemôže zbaviť povinnosti vyživovať svoje dieťa len tým, že zaplatí
výživné a tým považuje svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z jeho rozhodnutia mať deti, za splnenú v
plnom rozsahu. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľka sa domáha zvýšenia

výživného len za účelom zabezpečenia jej základných životných potrieb a zabezpečovaním jej štúdia.
Výživné by malo pokryť všetky výdavky na výživu dieťaťa, pričom každé dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov a výška výživného musí byť určená tak, aby bolo v reálnych možnostiach
rodiča ho poukazovať riadne a včas. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť skutočnú adresu pobytu otca
navrhovateľky, súd pri určovaní výživného vychádzal z priemernej mesačnej mzdy v Českej republike,

kde sa dlhodobo zdržiava, ktorá bola podľa Českého štatistického úradu v roku 2014 v sume 25 768 Kč
(pri kurze ku dňu vyhlásenia rozsudku 953,63 eur), v roku v sume 26 467,- Kč (991,12 eur) a v roku 2016
v sume 27 589,- Kč (1 033,14 eur). Na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na oprávnené
potreby navrhovateľky, súd zvýšil výživné na sumu 200,- eur a to odo dňa podania návrhu na začatie
konania, t. j. od 15. 08. 2014 do 30. 06. 2016, kedy navrhovateľka ukončila školskú dochádzku. Aj keď

otec navrhovateľky doposiaľ nepodal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, súd je pri rozhodovaní
viazaný stavom v čase vyhlásenia rozsudku, pričom v tom čase bolo nesporné, že navrhovateľka od
30. 06. 2016 nepokračuje v štúdiu. Za uvedené obdobie vznikla povinnosť otcovi navrhovateľky zaplatiť
na zvýšenom výživnom sumu 4 600,- eur (23 mesiacov x 200,- eur), pričom na základe rozsudku
označeného v odseku 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia, bolo zaplatených 1 175,17 eura (23 mesiacov

x 49,79 eura). Rozdiel vo výške 3 454,83 eura súd uložil otcovi navrhovateľky zaplatiť v zákonnej lehote
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný,
nakoľko navrhovateľka netvrdila ani nepreukázala existenciu takých jej potrieb počas štúdia na strednej
škole, ktoré by odôvodňovali zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 300,- eur mesačne.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.